Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Rumana

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202269
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013202269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov

JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa L. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., zast. Mgr. Michalom Onuferom, advokátom, Františkánska 2, Bratislava, proti odporcovi:
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. l, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo MAGS SNM 27802/13-368146/263/Lab, číslo konania: 263/Lab zo dňa
08.11.2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Sp/24/2013-38
zo dňa 27.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Sp/24/2013-38 zo dňa

27.05.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu číslo: MAGS SNM
27802/13-368146/263/Lab, číslo konania: 263/Lab zo dňa 08.11.2013, ktorým odporca v konaní o
uplatnenom nároku na poskytnutie bytovej náhrady v súlade s ustanovením § 9 ods. 5 a § 5 ods. 6 písm.
b)zákonakpôvodnejnájomnejzmluveG.M.aodoplnenízákonaNRSRč.18/1996Z.z.ocenáchvznení
neskorších predpisov, v znení zákona č. 355/2012 nepriznal navrhovateľovi nárok na bytovú náhradu za
1-izbový nájomný byt č. 14 s podlahovou plochou 30 m2, nachádzajúci sa na druhom poschodí domu
súp. č. XXX na W., postavenom na pozemku reg. „C“ parc. č. 64 v k. ú. E., keďže neboli splnené

podmienky uvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. V odôvodnení odporca uviedol, že byt č. 14 bol
zápisom o dohode a o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 27.08.1990 odovzdaný do užívania pánovi C.
R.. Dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. sa toto právo užívania bytu zmenilo na nájom. Nájom bytu
č. XX pánovi R. zanikol dohodou, dôkazom toho je prenajímateľom do spisu doložená kópia dohody
o zániku nájmu zo dňa 21.08.1997. Podľa vyjadrenia prenajímateľa po odsťahovaní sa pána R. z bytu
č. XX bol byt zrekonštruovaný a následne sa do tohto bytu nasťahoval pán L. Q.. Nájomnú zmluvu k
bytu č. XX uzavrel s prenajímateľom dňa 10.06.2005. Na základe uvedeného odporca dospel k záveru,

že nájomný vzťah žiadateľa nevznikol podľa § 871 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a žalobca ako
žiadateľ nie je účastníkom relevantného vzťahu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.

Krajský súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že navrhovateľovej sestre G. M. ako
nájomníčke, s ktorou navrhovateľ v byte býval, bol pôvodne pridelený byt číslo X na 1. poschodí domu
na W.. Byt číslo XX nachádzajúci sa na 2. poschodí tohto bytového domu bol pôvodne pridelený pánovi
C. R., ktorý bol jeho riadnym nájomcom a to až do 21.08.1997, kedy nájom k tomuto bytu pánovi C.
R. zanikol, čo jednoznačne vyplýva z dohody o zániku nájmu tohto bytu uzatvorenej dňa 21.08.1997medzi ním ako nájomcom a spoločnosťou TRADE EXIM s.r.o., ako prenajímateľom. Dodatok číslo 1
zo dňa 22.08.1997 k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 01.07.1992 pani G. M. (nájomníčkou) podľa
presvedčenia súdu nie je možné chápať ako písomnú dohodu nájomcov o výmene bytov v zmysle § 715

Občianskeho zákonníka a preto sa navrhovateľ, resp. jeho sestra nemohol stať nájomcom bytu číslo
XX, za ktorý žiada priznať nárok na bytovú náhradu. Je potrebné pritom vychádzať zo skutočností, že
nájom k bytu číslo XX pôvodného nájomcu tohto bytu pána C. R. zanikol ku dňu 21.08.1997 a tento
už dňa 22.08.1997 nebol jeho nájomcom a preto nebol oprávnený byť účastníkom písomnej dohody o
výmene bytu číslo XX s navrhovateľom, respektíve jeho sestrou (nájomcami bytu č. X). Napriek riadne

zistenému skutkovému stavu veci nemal odporca k dispozícií žiadnu písomnú dohodu nájomcov bytov
číslo XX a X v bytovom dome na W. a Dodatok číslo 1 zo dňa 22.08.1997 by bolo možné chápať iba
ako súhlas prenajímateľa s výmenou bližšie neurčených bytov. Navrhovateľ uzatvoril s prenajímateľom
dňa 10.06.2005 novú nájomnú zmluvu k bytu číslo XX a tento nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou
z nájmu bytu zo dňa 03.01.2012. Z tohto jednoznačne vplýva, že nájom navrhovateľa k bytu číslo XX,
ktorého bol nájomcom, nevznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, a teda neoprávňuje

navrhovateľa na priznanie nároku na bytovú náhradu v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., ako správne
rozhodol odporca. Krajský súd dospel k záveru, že odvolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie
odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu je vecne správne, náležité odôvodnené s uvedením
úvah,ktorýmibolodporcavedenýprihodnotenídôkazov,obsahujúcesprávnuúvahupripoužitíprávnych
predpisov, na základe ktorých vo veci rozhodol a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zastúpení advokátom včas odvolanie. Navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Namietol, že navrhovateľ bol užívateľom bytu spolu so svojou
sestrou p. M. od roku 1988, čím sa neskôr na základe zákona stali nájomníkmi. Zmenou vlastníka
budovy, v ktorej sa nájomný byt nachádza nedošlo k zmene tohto vzťahu. Rovnako tak nedošlo k
prerušeniu či zániku tohto nájomného vzťahu ani výmenou bytu za iný byt v rovnakej budove na inom

poschodí, a to z dôvodov úplne nevyhovujúceho stavu bytu, ktorý sa stal nespôsobilým na bývanie. O
tejto skutočnosti, že išlo iba o výmenu bytov, ktorá ako skutočnosť nezakladala nový nájomný vzťah,
svedčí aj dodatok č. 1 zo dňa 22.08.1997, ktorý potvrdzuje, že sa v tomto období konala výmena bytov
u viacerých nájomníkov, a že táto výmena sa týkala aj žalobcu, a to práve z dôvodu rekonštrukcie
niektorých bytov a výmene nespôsobilých bytov za zrekonštruované. Spoločníkov spoločnosti TRADE

EXIM, s.r.o. požiadali o preskúmanie ich dokumentácie, týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti. Dovoľuje
si požiadať odvolací súd o akceptovanie dodatočne doloženého dokumentu v prípade, že ho od TRADE
EXIM, s.r.o. obdrží.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 11.09.2014 k odvolaniu navrhovateľa oznámil, že navrhovateľ neuviedol
žiadne nové skutočnosti, a preto sa pridržiava pôvodného písomného vyjadrenia zo dňa 07.02.2014 k

návrhu.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.)preskúmalodvolanímnapadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v
spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk , najmä 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)
vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Senát najvyššieho súdu sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Nájom bytu č. XX zanikol
pôvodnému nájomcovi C. R. písomnou dohodou o zániku nájmu bytu zo dňa 21.08.1997 uzavretou
s prenajímateľom TRADE EXIM, s.r.o. V dodatku č. 1 k pôvodnej nájomnej zmluve G. M. zo dňa
22.08.1997 k pôvodnej nájomnej zmluve G. M. (sestre žalobcu) zo dňa 01.07.1992 je navrhovateľ L.Q. identifikovaný iba ako podnájomca. Nájomnú zmluvu prenajímateľ TRADE EXIM, s.r.o. uzavrel s
navrhovateľom až 10.06.2005. Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania ďalšie dôkazy nepredložil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2

O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.