Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/154/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111214778
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111214778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: N. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, toho času T. Š., Ľ. X, o zaplatenie 1.944,61 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 381,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024
% denne zo sumy 381,42 Eur za obdobie od 30.06.2009 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po
50 Eur splatných do 15 - teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa27.05.2011žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie

sumy 1.944,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 1.944,61 Eur za obdobie
od 30.06.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 10.04.2008 uzatvorili účastníci úverovú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.659,70 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 48
mesačných splátkach po 66,35 Eur. Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok,
zaslal mu navrhovateľ výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 2.609,11 Eur. Po zosplatnení odporca
uhradil sumu 664,50 Eur, preto jeho dlh predstavuje sumu 1.944,61 Eur.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. Poukázal na
skutočnosť, že nemá finančné prostriedky na uhradenie tohto dlhu, že je v tiesni a spláca ďalšie úvery,

jeho príjem je tvorený len dôchodkom.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením výpisu z obchodného registra
navrhovateľa, úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok, splátkového kalendára zmluvy, výzvy
na splatenie celého úveru, prehľadu splátok, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený
tento skutkový stav:Účastníci konania uzavreli dňa 16.04.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporcovi úver vo výške 50.000,- Sk s mesačnou splátkou 1.999,- Sk pri ročnej úrokovej sadzbe 35,91
% a RPMN činilo 43,5 %. Navrhovateľ splácal svoje splátky do 26.06.2009. Následne z dôvodu riadneho

nesplácania splátok dňa 29.06.2009 uplatnil navrhovateľ právo na splatenie celého čerpaného úveru,
pričom vyzval ho na zaplatenie sumy 2.609,11 Eur spolu so zmluvnou pokutou. Odporca uhradil 664,50
Eur po doručení tejto výzvy. Tento je starobný dôchodca s dôchodkom vo výške asi 800 Eur, z čoho
asi 500 Eur vynakladá na splátky úverov, 130 Eur na bývanie. Žiadal preto o možnosť splatenia dlhu v
splátkach po 50 Eur vzhľadom na jeho finančné možnosti.

Ako vyplýva z internetových stránok Národnej banky Slovenska, v mesiaci apríl 2004 činila priemerná
výškaspotrebiteľskéhoúverupriúverochsplácanýchodjednéhodopiatichrokovpribližne16%sročnou
percentuálnou miernou nákladov asi 15 %. Ročná úroková sadzba u úverovej zmluvy medzi účastníkmi
konania bola 35,91 % a RPMN u tohto úveru činilo 43,5 %. Odporca z poskytnutej sumy 1.659,69 Eur
doposiaľ splatil sumu 1.278,27 Eur.

Zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva pretlačená navrhovateľa, ktorej súčasťou sú aj úverové

zmluvné podmienky a v zmluve je uvedené, že klient považuje tieto zmluvné podmienky za určité a
prejavuje súhlas byť viazaný s týmito podmienkami.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko

odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 50.000,- Sk
a celkové náklady spotrebiteľa činili ďalších 45.952,- Sk. Pri 4-ročnej splatnosti úveru je ročná úroková
sadzba 35,91 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd zistil úrokové miery podobného úveru v bankách, pričom bolo

preukázané, že pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov v apríli 2008činil úrok 15,99 % ročne. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi vzťahu bol viac
ako dvojnásobne vyšší.

Dohoda o výške úrokov musí v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nesmie sa priečiť dobrým

mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, a to podstatným
spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov, ktorá je viac ako
dvojnásobne vyššia v porovnaní so spotrebiteľskými úvermi poskytovanými v bankách v tomto období,
za absolútne neplatnú, nakoľko sa jedná o úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy

možno charakterizovať ako súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bol v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami v demokratickej spoločnosti. Súd bral do úvahy
aj skutočnosť, že odporca bral úver ako dôchodca, pričom mal viacero splátok. Navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze odporcu ako aj to, či dokáže plniť svoj
záväzok z úverového vzťahu. Je zrejmé, že odporca mal viacero úverov, ktoré spláca doposiaľ, čím je

teda zrejmé, že jeho príjmy nestačili pokryť jeho výdavky, aj keď tieto boli tvorené výdavkami na jeho deti.
Túto skutočnosť možno považovať aj za určitú ľahkomyseľnosť navrhovateľa ako veriteľa, ktorý musí
niesť dôsledky toho, že nedbanlivo overoval bonitu odporcu, výšku jeho celkových nákladov a celkovej
schopnosti splácať úver.

Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových

subjektov neodôvodňuje akceptáciu vyššieho úroku, no v danom prípade súd dospel k záveru, že
nemožno na tento argument prihliadnuť pri úrokoch dohodnutých tak, že tieto sú viac ako o 100 %
vyššie, než úroky v bankách. Takéto viac ako 100 % - né navýšenie ceny úveru oproti priemeru bánk,
je podľa názoru súdu neobhájiteľné a neakceptovateľné. Z týchto dôvodov súd považoval predmetnú
úverovú zmluvu za neplatnú a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie nesplatenej časti istiny. Z

vykonaných dôkazov bolo preukázané, že odporcovi bola poskytnutá suma 1.659,69 Eur, pričom tento
splatil doposiaľ 1.278,27 Eur. Rozdiel predstavuje sumu 381,42 Eur, ktorú súd priznal navrhovateľovi
titulom bezdôvodného obohatenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

SpoukazomnacitovanéhoustanoveniaObčianskehozákonníka,pretosúdpriznaltútosumuakorozdiel
medzi poskytnutým a prijatým plnením navrhovateľa z neplatnej zmluvy.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom
znení, súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to zo sumy 381,42 Eur za
obdobie od 30.06.2009 do zaplatenia. Týmto dňom sa dostal odporca do omeškania s plnením svojho
peňažného záväzku, pričom výška požadovaného úroku z omeškania nie je v rozpore s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Z vyššie uvedených dôvodov preto bol návrh v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietnutý.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., súd povolil odporcovi splácanie dlhu v mesačných splátkach po 50 Eur
splatných do 15 - teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. Súd pritom prihliadol na jeho sociálnu
situáciu, kedy tento zo svojho dôchodku spláca splátky ďalších úverov vo výške asi 500 Eur a 130

Eur platí na bývanie. Z uvedeného je zrejmé, že 630 Eur mesačne vynakladá v súčasnosti odporca
na základné výdavky a z jeho dôchodku vo výške 800 Eur mu zostáva asi 170 Eur na každodennú
výživu. Súd má za to, že z tejto sumy nie je odporca schopný splácať vyššiu sumu než 50 Eur bez
ohrozenia svojej výživy a zabezpečenia základných životných potrieb. Na druhej strane súd má za to, že
takto určené splátky dlhu, nemôžu podstatnejším spôsobom zasiahnuť do majetkovej sféry navrhovateľa

negatívnym spôsobom.Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§142ods.1O.s.p.,spoukazomnaskutočnosť,žeúspešnému
odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.