Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200966
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114200966.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. nad M., ul.

W. S. XXXX/XXX, v konaní zastúpený opatrovníčkou: F. Q., bytom F. nad M., E. J. XXXX/XXX, proti
odporcom: 1. F. B., trvale bytom F. nad M., ul. W. S. XXXX/XXX, 2. V. K., trvale bytom F. nad M., tohto
času bytom F. nad M., ul. W. K. XXX/X, o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e rozsah vyživovacej povinnosti odporkyne v 1. rade k navrhovateľovi tak, že odporkyňa
v 1. rade je povinná navrhovateľovi platiť mesačné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 21.01.2014.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 21.01.2014 do 31.08.2015 v sume 525,15 eur súd p o
v o ľ u j e odporkyni v 1. rade splácať v 15 splátkach vo výške 35,01 eur spolu s bežným výživným,

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 21.01.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom
domáha, aby súd rozhodol určení výživného k nemu. V návrhu uviedol, že je plnoletým študentom
odborného učilišťa v R., odbor maliar. Otec a matka sa o neho nestarajú, pričom otec poberá prídavky
na deti. Žije na ulici, bez strechy nad hlavou, bez jedla, pričom mu pomáhajú iba náhodní ľudia a vlastní
rodičia ho vyhnali z bytu. V dôsledku potreby doplnenia podania sa navrhovateľ dostavil na súd, kde do

zápisnice doplnil návrh. V rámci tohto doplnenia do zápisnice uviedol, že pôvodne býval s matkou, ktorá
hov15.rokochvyhodilazdomu.N.saodsťahovalkotcovi,kdebývaldo18.rokuveku.Prenezhodyvšak
musel odísť. Teraz býva o svojej známej, pani F. Q., ktorá mu požičala sklad, aby nemusel v zime spať
vonku. Žije z darov od známych, napr. od pani F. A., ktorí vedia, že im to nemá z čoho vrátiť. Ak môže,
tak si to u nich odrobí, napr. pozametá dvor, povynáša smetí, ide na nákup. Má náklady na cestovné
do školy v sume 2 eurá tam aj späť. Spolu mesačne 40 eur. Oblečenie mu dávajú známi, sprchovať sa
chodí k pani F. Q.. Stravu si kupuje z toho, čo mu dajú známi. Na obedy do školy nechodí, pretože na to

nemá peniaze. V minulosti vyštudoval strednú školu, odbor záhradník a na popud otca išiel študovať aj
odbor maliar, aby mohol s otcom pracovať. Otec je maliar. Majetkové pomery rodičov mu nie sú známe.Návrh bol obom odporcom riadne doručený, pričom obaja reagovali na doručený návrh tak, že súdu
doručili dňa 05.03.2014, resp. 14.03.2014 písomné vyjadrenie k návrhu. Odporkyňa v 1. rade v ňom
uviedla, že býva v trojizbovom byte s maloletým synom Františkom, ktorý má detskú mozgovú obrnu.

Je s ním doma a poberá opatrovateľské. Navrhovateľ po skončení prvého ročníka odišiel k otcovi a
viac sa nevrátil ani s ňou nekomunikoval. Aj by si ho zobrala, ale finančne by to nezvládla. Odporca
v 2. rade uviedol, že navrhovateľ uviedol nepravdivé informácie o sebe, ňom, ale aj jeho priateľke. K
nemu sa nasťahoval presne pred dovŕšením osemnástich narodenín, keď ho matka, s ktorou býval
vyhodila na ulicu. Ďalej uviedol, že so synom boli problémy od skorej mladosti. Mal nepravidelnú školskú

dochádzku, chodil špinavý, neupravený a smrdel. Mal zlé učebné výsledky. Preto zakročil a zobral si ho k
sebe, v druhom ročníku býval s ním v spoločnej domácnosti. Potom sa jeho učebné výsledky zlepšili. Je
pravdou, že pomáhal pani Q. a jej kamarátkam. Takisto vo vyjadrení popísal správanie sa navrhovateľa
v minulosti. On pracuje ako živnostník, lakírnik. Preto navrhovateľovi navrhol, aby sa išiel vyučiť za
maliara, takisto chcel, aby sa niečo naučil aj pri ňom. Nemal však o prácu žiadny záujem. Dozvedel
sa, že do školy chodí len sporadicky. Ďalej uviedol, že býva s priateľkou a jej dcérou, nevlastní žiadny

majetok. Je nezamestnaný a len občas vykonáva lakírnícke práce. Keby ho jeho priateľka nevzala k
sebe, tak je na ulici. S návrhom navrhovateľa nesúhlasí.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je synom odporcov. Ukončil stredoškolské štúdium na
Odbornom učilišti internátnom v R. v odbore záhradník, avšak po ukončení štúdia sa v septembri 2013
rozhodol pokračovať v ďalšom štúdiu ako maliar. Po vyučení si aktívne hľadal prácu, ale nikde ju

nenašiel. V štúdiu pokračuje ďalej, úspešne dokončil 1. ročník, pričom ide o trojročné štúdium. Myslí si,
že si nájde prácu skôr ako maliar, pretože ako záhradník si prácu nenašiel. Po dokončení štúdia sa na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín neevidoval ako nezamestnaný. Býval až do novembra
2013uotca,odporcuv2.rade.Pravidelnémesačnévýdavkymánacestudoškolyanastravu.Dochádza
z Dubnice nad Váhom do R.. Cenu lístka nepozná, avšak mesačne minie približne 5 eur. Výdavky na

stravu má asi 20 eur mesačne. Peniaze na tieto výdavky si požičiava od známych z OD Fix v Dubnici nad
Váhom, ktoré im potom vracia. Zarobí si napríklad tak, že vynáša smeti, pomáha predajcom, vykladá
tovar, pričom jeho príjem z týchto činností je asi 20 eur mesačne. Známi mu niekedy kupujú oblečenie,
minule dostal na narodeniny asi 50 eur. Býva u jeho známej, pani Q. v OD Filagor, ktorá mu dovolila u
nej bývať, pričom jej neplatí nič. Rodičia mu žiadne peniaze nedávajú. Otec na neho poberá prídavky

na dieťa. Navrhuje, aby súd zaviazal odporcov platiť mu výživné v minimálnej výške.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru jej vyživovacia povinnosť ako rodiča k
navrhovateľovi už neexistuje, pretože je plnoletý a vyučený. Učilište, kam chodí navrhovateľ, navštevujú
študenti s postihnutím, preto si myslí, že navrhovateľ môže mať aj v budúcnosti problém sa zamestnať.
Navrhovateľ skončil špeciálnu základnú školu s B variantom a zrejme má nejaké postihnutie, pričom

ona o vyšetrení nevie nič. Takisto nevie, či je poberateľom invalidného dôchodku. Aj jej druhý syn
František má postihnutie, trpí na detskú mozgovú obrnu a má 15 rokov. V 1. ročníku, keď navrhovateľ
študoval v odbore záhradník, býval u nej, pričom jeho otec neplatil nič. Celú domácnosť ťahala sama.
S navrhovateľom nie je v žiadnom kontakte. Keď sa náhodne stretnú, ani ju neosloví, keď ho ona
neosloví skôr. Od nej sa odsťahoval počas prázdnin po 1. ročníku a odišiel bývať k otcovi. Odvtedy s

ňou nekomunikoval. Ona ho volala bývať k nej, čo trvá až doposiaľ, avšak nútiť ho nemôže. Navrhovateľ
povedal, že on s cigánom bývať nebude, nakoľko jej priateľ je Róm. Predtým mu to však nevadilo.
Povedal jej to, keď ho volala a v tom čase už býval u svojej kamarátky. Jej mesačné príjmy pozostávajú
z vdovského vo výške 230 eur a opatrovného vo výške 216 eur. Takisto poberá aj prídavok na dieťa vo
výške 23 eur na maloletého syna Františka. Býva v 3-izbovom družstevnom byte v Dubnici nad Váhom,

spolu s priateľom a maloletým synom. Auto nevlastní, ani iný majetok väčšej hodnoty. Jej pravidelné
výdavky sú 50 eur na inkaso, tzn. elektrinu, rozhlas a televíziu, 200 eur dáva ako nájomné bytovému
družstvu, zvyšok príjmu minie na stravu a bežné výdavky spojené so ňou a s jej maloletým synom.
Pracovať nemôže, lebo sa stará o postihnutého syna.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ je jeho synom, avšak podľa jeho názoru jeho

vyživovacia povinnosť k nemu už netrvá. Navrhovateľ je dospelý a je vyučený. Chcel mu dať aj robiť,
avšak nerobil tak ako mal, preto mu povedal, že lajdákov podporovať nebude. Prácu, ktorú mu dával,
zvláda 14-ročné dievča a ak ju nezvláda on, je lajdák. Vie o jeho hendikepe, avšak za veľa vecí si môže
sám, nakoľko vo zvýšenej miere podľa jeho názoru požíval alkohol, chodil po večeroch s kamarátkami,najmä s pani Q.. Chodieval do Trenčianskych Teplíc sa s ňou kúpať, pričom raz došiel bez trenírok,
pretože si ich zabudol u nej. Navrhovateľ mal možnosť sám sa živiť. Kvôli nemu prišiel o jednu robotu
a tým aj o 700 eurový mesačný zárobok, pretože klamal jeho vedúcemu o dôvode, prečo nemôže prísť

do práce. Navrhovateľ u neho býval do novembra 2013. Je pravdou, že poberá na neho prídavok vo
výške 23,52 eur, ktoré mu posiela Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Chcel, aby táto suma
bola spätne prevedená navrhovateľovi, avšak on nebol ochotný dať mu účet, na ktorý mu má peniaze
posielať. Momentálne tieto prídavky chodia na účet, ktorý je blokovaný. Navrhovateľ do školy podľa jeho
vedomostínechodíapredávapriFixevíno.OspravedlnenkymudávapaniV..Z.K..Jehomesačnépríjmy

pozostávajú z príjmu zo živnosti, je lakírnik. Má mesačný príjem asi 250 eur. Riadne si podáva daňové
priznania. Okrem príjmu zo živnosti iný príjem nemá. Jeho mesačné výdavky sú asi 200 eur, ktoré platí
priateľke J. K. za bývanie, stravu a pranie. Od novembra 2013 býva s ňou, v rodinnom dome v Dubnici
nad M. na ulici V., ktorý priateľka vlastní v 1/6 v podielovom spoluvlastníctve. Má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť určenú v minimálnej výške súdom k maloletému synovi H., ktorú si však neplní. Ďalej má
výdavky na stravu, pričom pri príjme 250 eur mu po zaplatení priateľke 200 eur ostáva len 50 eur.

Nemá žiadny majetok, nič nezdedil ani nenadobudol. Je voči nemu vedená exekúcia, v ktorej mu súdny
exekútor zablokoval bankový účet vedený v SLSP, a.s., avšak na ňom už nemá žiadne peniaze, okrem
prídavku na dieťa, ktorý je mu posielaný. V súčasnosti mu objednávatelia jeho prác platia v hotovosti na
príjmový pokladničný doklad. Pred bývaním u priateľky býval v nájomnom byte v F. nad M. na ulici W.
kaštielom XXX/X, ktorý si nemohol dovoliť platiť. Za byt platil nájomné vo výške 350 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to: rodným listom navrhovateľa, listom zo dňa 06.03.2014 od OUI Ladce, rozhodnutím ÚPSVaR
Trenčín zo dňa 13.07.2012, výučným listom zo dňa 21.06.2013, vysvedčením o záverečnej skúške
zo dňa 21.06.2013, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 03.09.2014, listom zo dňa 04.09.2014 OUI
Ladce, správou o psychologickom vyšetrení navrhovateľa zo dňa 27.01.2010, potvrdením Sociálnej

poisťovne zo dňa 10.10.2014, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 31P/73/2010-35 z pripojeného spisu
sp.zn. 31P/73/2010. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu
podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ je plnoletým synom odporcov. V súčasnosti je študentom 2. ročníka na Odbornom
učilišti internátnom v Ladcoch. V júni 2013 sa vyučil v učebnom odbore Poľnohospodárska výroba,

záhradníctvo, úspešným vykonaním záverečnej skúšky. Riaditeľ uvedenej školy ho v písomnom
vyjadrení súdu zo dňa 04.09.2014 hodnotil tak, že jeho pracovné zručnosti sa zlepšujú, má problémy
s dochádzkou, pretože nemá finančné prostriedky na cestu. Na základe dosahovaných školských
výsledkov je predpoklad, že vo zvolenom odbore maliar-natierač získa výučný list. Jeho triedny
učiteľ ho v písomnom vyjadrení súdu zo dňa 06.03.2014 hodnotil tak, že ho práca baví a snaží

sa. Občas má problém s dochádzkou, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov. Musí si
privyrábať na brigádach, aby mohol chodiť do školy. Jeho vyučovacie výsledky sú priemerné, ale je
snaživý. Podľa správy o psychologickom vyšetrení navrhovateľa zo dňa 25.01.2010 je navrhovateľ
menej samostatný, bola zistená aktuálna úroveň intelektových schopností v pásme strednej mentálnej
retardácie. Chápanie jednoduchým inštrukciám má znížené. Psychomotorické tempo práce je pomalé,

chybovosť v subtestoch je vysoká. Navrhovateľ nie je poberateľom dôchodku.

Odporkyňa v 1. rade je nemajetná, nevlastní auto, ani iný majetok väčšej hodnoty, celodenne sa stará o
svojhomaloletéhosynaFrantiška,ktorýjeťažkozdravotnepostihnutý,trpínadetskúmozgovúobrnu.Jej
mesačné príjmy pozostávajú z vdovského vo výške 234,80 eur (k 10.10.2014) a opatrovného vo výške
216 eur. Takisto poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23 eur na maloletého syna H.. Býva v 3-izbovom

družstevnom byte v Dubnici nad M. spolu s priateľom a maloletým synom. Jej pravidelné výdavky sú 50
eur na inkaso, tzn. elektrinu, rozhlas a televíziu, 200 eur dáva ako nájomné bytovému družstvu, zvyšok
príjmu minie na stravu a bežné výdavky spojené s ňou a s maloletým synom.

Odporca v 2. rade je živnostník, lakírnik. Jeho mesačné príjmy asi 250 eur pozostávajú z príjmu zo
živnosti. Riadne si podáva daňové priznania. Okrem príjmu zo živnosti iný príjem nemá. Jeho mesačné

výdavky sú asi 200 eur, ktoré platí priateľke J. K. za bývanie, stravu a pranie. Od novembra 2013 býva s
ňou,vrodinnomdomevDubnicinadVáhom.Máďalšiuvyživovaciupovinnosťurčenúvminimálnejvýškesúdom k maloletému synovi Františkovi, ktorú si neplní. Ďalej má výdavky na stravu, pričom pri príjme
250 eur mu po zaplatení priateľke 200 eur ostáva len 50 eur. Nemá žiadny majetok. Je voči nemu vedená
exekúcia, v ktorej mu súdny exekútor zablokoval bankový účet vedený v SLSP, a.s., avšak na ňom už

nemá žiadne peniaze, okrem prídavku na dieťa, ktorý je mu posielaný. Ku dňu 13.08.2014 poberal na
navrhovateľa prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, ktorý mu bol posielaný na bankový účet,
ktorý bol zablokovaný súdnym exekútorom, a z ktorého bol zostatok na účte strhávaný kvôli exekúcii na
majetok odporcu v 2. rade. Tento prídavok poberal od 01.09.2011 so súhlasom odporkyne v 1. rade.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/73/2010-35 zo dňa 17.06.2010 bol určený rozsah

vyživovacej povinnosti odporcu v 2. rade k navrhovateľovi v sume 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa. Týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu rodičov navrhovateľa
(vtedy maloletého), a to odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej
len „zákon o rodine“, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že

peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácií citovaných ustanovení zákonov súd vec právne
posúdil takto:

Vyživovacia povinnosť upravená v rodinných vzťahoch je odrazom osobných vzťahov medzi

oprávneným a povinným v ich vzájomnom vzťahu. V prejednávanom prípade je odrazom všeobecne
prijímanej existencie zodpovednosti rodičov voči ich deťom za ich materiálne zabezpečenie po určitú
dobu. Takto je táto zodpovednosť a povinnosť chápaná a prijímaná spoločnosťou už po celé generácie.Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že odporcovia majú stále vyživovaciu povinnosť
k navrhovateľovi, ich synovi. Je tomu aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ je už plnoletý a úspešne
ukončil jedno stredoškolské štúdium. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov Slovenskej

republiky sa za plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samostatne sa živiť, považuje dieťa, ktoré sa
pripravuje štúdiom na budúce povolanie. V danom prípade navrhovateľ ukončil svoju prípravu na budúce
povolanie ukončením stredoškolského štúdia vyučením v odbore záhradníctvo. Po tom, čo si nenašiel
pracovné uplatnenie v odbore, ktorý vyštudoval, začal študovať ďalší stredoškolský odbor, a to odbor
maliar.

V tejto súvislosti súd uvádza, že trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom nie je viazané na

dosiahnutie plnoletosti dieťaťa, ale na nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Nie je vylúčené,
a ani ojedinelé, že vyživovacia povinnosť rodiča k jeho dieťaťu trvá počas celého života dieťaťa. Ide
napr. o prípad dieťaťa, ktoré objektívne, napr. v dôsledku svojho nenapraviteľného vážneho zdravotného
postihnutia, nikdy nebude schopné samostatne sa živiť. Podľa názoru súdu o tento prípad sa v danej
veci nejedná, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľ naďalej študuje, a vzhľadom k jeho zhoršenému

zdravotnému stavu, súd konštatuje, že takéto „ďalšie“ štúdium je možné považovať za prípravu na výkon
povolania.

Navrhovateľ je oproti bežnej populácii znevýhodnený, nakoľko podľa vyšetrenia zo dňa 25.01.2010 je
menej samostatný, bola zistená aktuálna úroveň intelektových schopností v pásme strednej mentálnej
retardácie. Chápanie jednoduchým inštrukciám má znížené. Psychomotorické tempo práce je pomalé.

Z uvedenej Správy o psychologickom vyšetrení z 27.01.2010 súd vyvodzuje, že u navrhovateľa je
diagnostikovaná duševná porucha označená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb ako F71 Stredný
stupeň duševnej zaostalosti. Podľa definície tejto poruchy v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, je
navrhovateľ schopný dosiahnuť určitý stupeň nezávislosti a schopnosti primerane komunikovať a
nadobudnúť školské zručnosti. Život a práca dospelých v spoločnosti vyžaduje starostlivosť rôzneho

stupňa. Aj po ukončení stredoškolského štúdia v odbore záhradník sa navrhovateľ nedokázal zamestnať
a rozhodol sa pokračovať v štúdiu v inom odbore, aby si zvýšil pravdepodobnosť zamestnať sa. Preto ak
sa navrhovateľ rozhodol pokračovať v ďalšom stredoškolskom štúdiu, v odbore maliar, aj s ohľadom na
jeho zdravotné znevýhodnenie, je možné považovať aj toto „ďalšie“ štúdium za prípravu na povolanie.

Návrh na určenie výživného vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, aj napriek uvedenému, súd musel

zamietnuť, pretože rozsah vyživovacej povinnosti odporcu v 2. rade k navrhovateľovi už bol (a naďalej
stále je) určený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/73/2010-35 zo dňa 17.06.2010. Pritom
vyživovacia povinnosť odporcu v 2. rade nezanikla, ani ju súd svojim rozhodnutím nezrušil. V uvedenom
rozsudku súd schválil rodičovskú dohodu rodičov navrhovateľa (vtedy maloletého), a to odporkyne v 1.
rade a odporcu v 2. rade. Na základe neho je odporca v 2. rade stále povinný prispievať navrhovateľovi

výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Na rozsahu
a existencii tejto vyživovacej povinnosti nič nemení ani tá skutočnosť, že medzičasom navrhovateľ
dosiahol plnoletosť. Aj v prípade určenia rozsahu vyživovacej povinnosti (výšky výživného) vo vzťahu
k plnoletému dieťaťa platí výška minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tomto konaní sa navrhovateľ nedomáhal vyššieho výživného,

teda zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Ako uviedol na pojednávaní konanom dňa 19.08.2014,
navrhoval, aby súd zaviazal odporcov platiť mu výživné v minimálnej výške. Preto súd konajúci o určení
výživného vo vzťahu k odporcovi v 2. rade návrh zamietol. Súd považuje za potrebné uviesť vo vzťahu
k odporcovi v 2. rade to, že je zarážajúce, že si voči navrhovateľovi neplní už dlhšie obdobie svoju
vyživovaciu povinnosť, ale napriek tomu poberal na neho prídavok na dieťa. Toto jeho konanie je o to

amorálnejšie, že tento prídavok na dieťa si necháva poukazovať na účet, ktorý má v dôsledku exekúcie
zablokovaný. Peniaze, ktoré by mohli pokrývať potreby navrhovateľa, ktorý je odkázaný na výživu, sú
tak spotrebované na úplne iný účel. Pritom odporca v 2. rade si neplní svoju vyživovaciu povinnosť
ani k jeho ďalšiemu synovi, ktorý je postihnutý detskou mozgovou obrnou. Záverom súd uvádza, že
navrhovateľ môže ako oprávnený z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/73/2010-35 zo dňa

17.06.2010 iniciovať exekučné konanie, za účelom vymoženia dlžného výživného voči odporcovi v 2.
rade, a to aj za minulé obdobie.Vo vzťahu k odporkyni v 1. rade je však situácia iná, pretože jej nebol doposiaľ rozhodnutím súdu určený
rozsah vyživovacej povinnosti. Preto sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu voči nej, teda či, a v akej
výške, je odporkyňa v 1. rade povinná plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi. Ako je uvedené

vyššie, vyživovacia povinnosť odporkyni v 1. rade, ktorá je matkou navrhovateľa stále trvá. Zákon o
rodine ustanovuje minimálny rozsah výživného, a to 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa. Ak teda nejde o prípad rozporu výživného s dobrými mravmi, je rodič podľa citovaného
ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v
uvedenom minimálnom rozsahu.

Vo všeobecnosti platí, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti treba posudzovať subjektívne
schopnosti a možnosti povinného, avšak je potrebné prihliadať na objektívne dané možnosti, teda aj na
súčasný stav v ktorom sa povinný (v danom prípade odporkyňa v 1. rade) nachádza. Preto je potrebné
pri určení tohto rozsahu komplexné posúdenie týchto skutočností súdom. V danom prípade je potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že odporkyňa v 1. rade si nie iba svojím vlastným konaním zavinila svoju
nepriaznivú situáciu. Nie je možné rozhodnúť pri určení rozsahu jej vyživovacej povinnosti neprihliadajúc

na jej nepriaznivú životnú situáciu. Tento stav je charakterizovaný tým, že odporkyňa v 1. rade je
nemajetná (nevlastní auto, ani iný majetok väčšej hodnoty) celodenne sa stará o svojho maloletého syna
H., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, trpí na detskú mozgovú obrnu, v dôsledku čoho nemôže byť
riadne zamestnaná. Jej mesačné príjmy pozostávajú z vdovského vo výške 234,80 eur a opatrovného
vo výške 216 eur. Takisto poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23 eur na maloletého syna H.. Býva v 3-

izbovom družstevnom byte v Dubnici nad Váhom spolu s priateľom a maloletým synom. Jej pravidelné
výdavky sú 50 eur na inkaso, tzn. elektrinu, rozhlas a televíziu, 200 eur dáva ako nájomné bytovému
družstvu,zvyšokpríjmuminienastravuabežnévýdavkyspojenésňouasmaloletýmsynom.Odporkyňa
zo svojho príjmu hradí iba nevyhnutné výdavky. Pritom z vdovského a opatrovného má celkovo príjem
v sume 450,80 eur. Po zaplatení nájomného a inkasa jej tak ostane približne 200 eur. Z uvedeného je

zrejmé, že jej objektívne okolnosti neumožňujú platenie výživného v inej výške ako je minimálne výživné.

Podľa zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime. Takto určená výška výživného zodpovedá v rozhodnom období, teda

od 21.01.2014 až do súčasnosti sume 27,13 eur mesačne.

Podľa názoru súdu, berúc do úvahy pravidlo, že výživné rodiča voči dieťaťu by nemalo viesť k
existenčným problémom tohto rodiča, za predpokladu, že sa tým nedostane do existenčných problémov
dieťa, je potrebné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti odporkyne v 2. rade voči navrhovateľovi v
minimálnom zákonnom rozsahu. Navrhovateľ sa do existenčných problémov nedostane, pretože má

zabezpečené bezplatné bývanie u svojej opatrovníčky v tomto konaní a takisto si vie zabezpečiť
príležitostný príjem. Ako sám uviedol, zarobí si napríklad tak, že vynáša smeti, pomáha predajcom,
vykladá tovar, pričom jeho príjem z týchto činností je asi 20 eur mesačne.

Vzhľadom k rozhodnutiu súdu o určení výživného počnúc dňom 21.01.2014 (deň začatia konania),
vznikol odporkyni v 1. rade za obdobie od 21.01.2014 do 31.08.2015 nedoplatok na výživnom vo výške

525,15 eur. V tomto období si odporkyňa v 2. rade voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť neplnila.
K tomuto nedoplatku dospel súd tak, že v mesiaci január 2014 mala vzhľadom k určenému výživnému
odporkyňa v 1. rade zaplatiť alikvótnu časť výživného v sume 9,68 eur (27,13 eur/31 x 11). V mesiacoch
február 2014 až august 2015 (keďže výživné je splatné vopred, súd rozhodol dňa 16.07.2015 a rozsudok
súdu o výživnom je predčasne vykonateľný) vznikol odporkyni v 1. rade nedoplatok vo výške 515,47

eur (19 x 27,13 eur).

Zároveň súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o tom, že odporkyňa v 1.
rade je oprávnená zaplatiť nedoplatok na výživnom v 15 mesačných splátkach. Rozhodol tak z toho
dôvodu, aby odporkyni v 1. rade nevznikli nárazovo neprimerané výdavky. Výška splátky podľa názoru
súdu zodpovedá možnostiam odporkyne v 1. rade a zároveň potrebám navrhovateľa.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žiadny z účastníkov si právo na
náhradu trov konania neuplatnil, ani im žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.