Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204514
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3212204514.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
3 947,46 eur z titulu majetkovej škody a sumu 789,49 eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu

trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému D. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči
povinnému vznikla zo zmluvy o úvere č. 3920099. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce
nad Bebravou (ďalej aj len "exekučný súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou
exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 26.01.2011, pričom konanie začalo dňa 20.05.2010. K
rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu bola žalobcovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny

úradný postup spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, t. j. v preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), keď súd bez legálnych
predpokladovzaložilsvojuprávomocazrealizovalúplnýjudiciálnyproceszahŕňajúcizistenieskutkového
stavu veci a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Majetková škoda
predstavuje náhradu istiny a príslušenstva, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu
založenéhozmluvouoúvere,pretožeexistenciourozsudkurozhodcovskéhosúdujevytvorenáprekážka
právoplatne rozhodnutej veci. Tento stav vyvolal exekučný súd svojím nelegálnym postupom, keď
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu. Samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny
úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má

za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Náhradu nemajetkovej
ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov azákladných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom, a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia

pohľadávky cestou exekúcie.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné
údaje týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného
nároku, keď žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, no uvádza aj rozhodnutie

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu a
toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde bol uplatnený
predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Okrem toho žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody žalobca nedoplnil o žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či
podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne
prerokovaný. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom,

pretože našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zákonnosť alebo nezákonnosť
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto konaní. Lehota
15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení
účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný
nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku
materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej

náhradavpeniazoch.Napokonžalovanápoukázalanaaspektdobrýchmravov.Podľažalovanejžalobca
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu
malavzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,považuježalovaná
jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná svoju
neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu menej ako 24 hodín pred pojednávaním doručil súdu žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania iného klienta toho istého
právneho zástupcu na Okresnom súde Zvolen a žalobca trvá na účasti splnomocneného advokáta

a vylučuje substitúciu. Súd vyhodnotil dôvody žiadosti žalobcu na odročenie pojednávania za
nepreukázané, za nie dôležité a žiadosť o odročenie nespĺňala náležitosti v zmysle § 119 O. s. p.
Žalobca sa rozhodne nemohol dozvedieť o dôvode na odročenie pojednávania menej ako 24 hodín pred
pojednávaním, keďže predvolanie na iné pojednávanie muselo byť jeho právnemu zástupcovi doručené
skôr (§ 115 ods. O. s. p.). Čiže žalobca jednoznačne dôvod odročenia pojednávania neoznámil súdu

bezodkladne a neuviedol ani, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel. Okrem toho obsahom základnéhopráva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť
súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého

právneho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie "dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Dôležitým
dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť kolízia s iným pojednávaním právneho
zástupcu účastníka konania iba za predpokladu, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať,
aby si zvolil iného zástupcu. V danom prípade možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby si zvolil

iného zástupcu, prípadne zvolený advokát splnomocnil substitúta. Z činnosti súdu je známe, že žalobcu
v rôznych veciach zastupovali a zastupujú aj iní advokáti, pričom aj v samotnom exekučnom konaní
žalobcu ako oprávneného zastupovala iná advokátska kancelária, ktorá tak musí mať vedomosť o
exekučnej veci, z ktorej mal žalobcovi vzniknúť uplatnený nárok na náhradu škody. Okrem toho za
zvoleného právneho zástupcu žalobcu môžu konať dvaja advokáti a štyria koncipienti (podľa webového
sídla Slovenskej advokátskej komory), čiže žalobca mohol byť na pojednávaní riadne zastúpený

zvolenou advokátskou kanceláriou. Z uvedených dôvodov považoval súd žiadosť žalobcu o odročenie
pojednávania za nedôvodnú a vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/77/2002,
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/16/2001 a Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/1998.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkovaspisuOkresnéhosúdBánovcenadBebravouspis.zn.4Er/587/2010.Súdujezjehočinnosti
známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával
v dňoch 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom

súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 20.05.2010 podal žalobca ako oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému D.G. J.. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho

exekútora pod spis. zn. EX 5309/10 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn.
4Er/587/2010. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
15.07.2010. Listom zo dňa 10.09.2010 vyzval tunajší súd oprávneného na predloženie dohody o
vyplnení zmenky medzi oprávneným a povinným v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Oprávnený (jeho
právny zástupca) prevzal výzvu dňa 20.09.2010. Dňa 27.09.2010 predložil oprávnený súdu zmluvu o

úvere a všeobecné podmienky úveru, ktorých súčasťou je dohoda o vyplnení zmenky. Táto zmluva
bola pritom exekučnému súdu predložená už spolu so žiadosťou o udelenie poverenia. Uznesením č.
k. 4Er/587/2010-14 zo dňa 25.11.2010 tunajší súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Proti uzneseniu podal včas oprávnený odvolanie a uznesenie bolo odvolacím súdom dňa
24.05.2011 zrušené pre nepreskúmateľnosť. Uznesením č. k. 4Er/587/2010-49 zo dňa 17.08.2012

exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania
(povinného) na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
04.10.2012.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistírozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyo ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakideonedostatokpodmienkykonania,ktorýmožno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť,
konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo veci
konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil a je toho

názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa citovaného
zákona môže byť nezákonnosť rozhodnutia, ako aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže
spočívať aj v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote alebo v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa
žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nezákonného rozhodnutia súdu

alebo na základe nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nerozhodnutí v zákonnej lehote
alebo v prieťahoch v konaní, je tak daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne
posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Jednou z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, je predbežné prerokovanie nároku
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom

podľa § 15 zákona. V tejto veci žalobca podal žalobný návrh skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov
od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom.
Čiže v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby, keďže od prijatia žiadosti
ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok žalobcu do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci

rozhodol. Námietku žalovanej o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil
súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký nedostatok podmienky konania,ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia
žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok
žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka, aby súd mohol vo veci konať

a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V tomto nebolo potrebné vykonávať ani dokazovanie oboznámením spisu ministerstva k predbežnému
prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody a tento dôkaz ako nadbytočný súd ani nevykonal.
Skutočnosť, že žalobca žiadosť podal, nebola sporná a vyplýva aj zo samotnej žiadosti žalobcu, ktorá je
opatrená podacou pečiatkou ministerstva, a ktorej kópia je na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou

založená v spise pod spis. zn. Spr/843/2012. Taktiež niet dôvod vykonávať takýto dôkaz za účelom
zistenia uplynutia času a ani za účelom zisťovania, či bol nárok žalobcu uspokojený, keď už z vyjadrenia
žalovanej vyplýva, že nebol. Pokiaľ žalovaná namietala procesné nedostatky žaloby, tak je pravdou, že
žaloba mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca
uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej
exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež nebolo potrebné predkladať listiny z exekučného spisu,

keďže tento je spisom tunajšieho súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Námietka
žalovanej, že žaloba je zmätočná v tom, či žalobca svoj nárok odvodzuje od nesprávneho úradného
postupu alebo aj z nezákonného rozhodnutia, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody
skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok vo svojom základe
zdôvodňoval nesprávnym úradným postupom súdu. Tento mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti o

udelenie poverenia v lehote stanovenej Exekučným poriadkom a v postupe súdu, ktorého výsledkom
bolorozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,keďpodľažalobcusúdneoprávneneskúmal
predložený exekučný titul. Z uvedeného dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený tak pre
nesprávny úradný postup - nerozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote a pre
prieťahy v konaní, ako aj pre nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,

hoc zamietnutie žiadosti žalobca zdôvodňuje postupom, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ
ide o žalobcom tvrdené nerozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote, resp.
prieťahy v exekučnom konaní, tak súd dospel k záveru, že k nesprávnemu úradnému postupu zo
strany exekučného súdu nerozhodnutím v zákonnej lehote nedošlo, no došlo k prieťahom v konaní.
Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15 - dňovú

lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od začatia
exekučného konania. V žiadnom prípade však táto lehota neplatila pre iné rozhodnutie súdu o žiadosti
exekútora, a to ani na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to bez ohľadu na druh

exekučného titulu a rôzne znenia uvedeného ustanovenia v rôznom čase. Pre iné rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia tak platila iba všeobecná povinnosť konať a rozhodnúť o nej v primeranom čase
bez zbytočných prieťahov tak, aby to zodpovedalo právu oprávneného na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V danom prípade súd o žiadosti rozhodol po viac ako 4 mesiacoch zamietnutím žiadosti o udelenie

poverenia, čo by bez ďalšieho nebolo možné považovať za prieťahy, no v rámci uvedenej doby exekučný
súd ešte pred rozhodnutím vyzval oprávneného na predloženie listinných podkladov k rozhodnutiu,
avšak úplne zbytočne, keďže tieto boli súdu predložené spolu so žiadosťou o udelenie poverenia.
Pokiaľ ide o rozhodnutie exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia, tak
toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené pre nepreskúmateľnosť, teda z dôvodov nenáležitého

zdôvodnenia uznesenia. Súd nemôže ako predbežnú skúmať otázku nezákonnosti rozhodnutia. V
tomto prípade však uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zrušené pre nezákonnosť
bolo, avšak nie z dôvodov, že by exekučný súd nemal oprávnenie preskúmať exekučný titul, ale z
dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V každom prípade v danej exekučnej veci jednoznačne
došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu a taktiež uznesenie o zamietnutí žiadosti o

udeleniepovereniabolonezákonné.Napriektomuvšaknebolomožnépriznaťžalobcovianipožadovanú
náhradu majetkovej škody a ani náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná považovala nárok žalobcu za
nepreukázaný aj z dôvodu nepreukázania ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona v
znení účinnom od 01.01.2013. Z tohto hľadiska by síce bol nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný,
no podľa názoru súdu nemožno toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže exekučné konanie

bolo skončené podstatne skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie, a taktiež žalobca svoj
nárok uplatnil skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Žalobca podal žiadosť o predbežné
prerokovanie a aj žalobu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia a hoc sa javí byť
uvedené ustanovenie procesného charakteru a novela zákona, ktorou bolo zavedené, nemá žiadneprechodné ustanovenia, nemožno ho použiť, pretože súd by to považoval za retroaktívne a exekučné
konanie prebiehalo a žalobca sa svojho nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené
ustanovenieneboloúčinnéanebolotakanipovinnosťoužalobcupodávaťsťažnosťnaprieťahyvkonaní,

prípadne iným, v uvedenom ustanovení uvedeným prostriedkom preukazovať základ svojho nároku
na náhradu škody. Napriek zistenému nesprávnemu úradnému postupu súdu, prieťahom v konaní pri
rozhodovaní exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia, ako aj nezákonnému rozhodnutiu o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, súd žalobcovi náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
nepriznal. Žalobca nepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie

ani nenavrhol žiaden dôkaz. Táto ani nevyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu. Pri rozhodovaní
nemožno vychádzať len z tvrdení žalobcu, že suma majetkovej škody zodpovedá istine a príslušenstvu,
ktoré nemohli byť vymožené od povinného. Žalobca zároveň žiadnym dôkazom nepreukázal a ani
nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu, resp. nezákonným rozhodnutím exekučného súdu a majetkovou škodou
žalobcu. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo by možné ju žalobcovi priznať v

prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca však
ani len nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením. Súd je toho názoru, že takéto konštatovanie, pokiaľ by sa ho
žalobca domáhal a pokiaľ by tomu nebránili iné dôvody, by bolo postačujúcim zadosťučinením pre

žalobcu. K tomuto záveru dospel súd na základe viacerých okolností týkajúcich sa danej exekučnej
veci. V prvom rade bola exekúcia zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
konania (povinného) na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Toto rozhodnutie je právoplatné
a v tomto konaní nemôže súd posudzovať jeho zákonnosť. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s tým
názorom žalovanej, že uplatňovanie si nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

žalobcom v peniazoch je skutočne výkonom práva, ktorý odporuje dobrým mravom. Je tomu tak z
dôvodu, že žalobca sám inicioval exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Postup žalobcu považuje súd za nekalý a v rozpore
s pravidlami slušnosti a teda s dobrými mravmi, keď žalobca sa snaží získať finančné prostriedky od
štátu za prieťahy exekučného súdu a za nezákonnosť rozhodnutia v konkrétnej exekučnej veci, keď

sám žalobca si v exekúcii uplatňoval plnenie od povinného, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi,
pričom exekučný titul vychádzal zo zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným, ktorú pripravil
žalobca a tento pri tom postupoval spôsobom zjavne nevýhodným pre druhú, ekonomicky slabšiu
zmluvnú stranu, a to stanovením takých podmienok úveru, že by to bolo pre povinného likvidačné (úrok
z omeškania 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne). Uplatnenú nemajetkovú ujmu žalobca zdôvodňoval

aj negatívnymi pocitmi svojich majiteľov a konateľov, stratou zisku, zánikom podnikateľských plánov
a ovplyvnením ďalších podnikateľských postupov žalobcu. Uvedené zdôvodnenie uplatneného nároku
je v súvislosti s označenou exekučnou vecou zjavne neopodstatnené. V prvom rade sú členovia
riadiacich orgánov žalobcu a jeho majitelia osobami odlišnými od žalobcu ako právnickej osoby, a
preto ich pocity a ich prípadné finančné straty, resp. dosiahnutie nižších ziskov, než aké očakávali,

sú bezpredmetné. V druhom rade ovplyvnenie ďalších podnikateľských plánov žalobcu, zánik už
vytvorených podnikateľských plánov žalobcu a strata zisku sú iba nepreukázanými tvrdeniami žalobcu a
okrem toho prípadná strata zisku je iným, než nemajetkovým nárokom. Z dôvodu nepreukázania výšky
majetkovej škody, príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, resp.
nezákonným rozhodnutím exekučného súdu a prípadnou majetkovou škodou žalobcu, ako aj z dôvodu,

že žalobcom uplatnené nároky považoval súd za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, súd
žalobuakonedôvodnúzamietol.Žalobcazaložildojednéhozkonanívobdobnejvecioriginálznaleckého
posudku,ktorýpovažujezadôležitýdôkazvoveciachjehoviacerýchžalôb,ktorýmisadomáhanárokovz
tituluzodpovednostištátuzanesprávnyúradnýpostupexekučnýchsúdov.Súddotohtospisusícezaložil
kópiu posudku, no vykonanie dôkazu touto listinou nevykonal. Tento posudok nie je dôkazom, ktorý by

mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. na žiadosť žalobcu za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané,
aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom
alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá
akákoľvek odpoveď na ňu význam pre toto konanie, pretože nezákonnosť rozhodnutia a nesprávny

úradný postup spočívajúci v nerozhodnutí v zákonnej lehote alebo v prieťahoch v exekučnom konaní
možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Z ústavnej sťažnosti,
ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní navrhnúť vypočutie
svedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Žalobcariadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol, no napriek tomu súd
konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom
svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o nezákonnom rozhodnutí, o prípadných

prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu môže byť iba exekučný spis, z
ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania
jednotlivých úkonov. Keďže žaloba bola nedôvodná, súd ju v celom rozsahu zamietol, a to bez toho,
aby vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku, keďže takýto
postup by bol nehospodárny.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.