Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Er/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612200009
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612200009.5

Uznesenie

Okresný súd Lučenec, vo veci

oprávneného: WM Consulting&Communication, s. r. o., IČO: 34127798

Sad A. Kmeťa 24

921 01 Piešťany

zast.: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o.

Sad A. Kmeťa 24

921 01 Piešťany

proti povinnému: C. O.T., U.. XX.XX.XXXX

Z.. M. Č.. XX

XXX XX M.

o vymoženie 213,71 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom pod sp. zn. EX 614/06 sa
vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Cirbesovi trovy exekúcie
vo výške 87,41 € lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa
21.01.2013 a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 08.11.1999 (t.j. pôvodné znenie Exekučného poriadku odo
dňa jeho účinnosti, nakoľko návrh na výkon rozhodnutia bol podaný ešte v roku 1978) súd exekúciu

zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.Podľa § 58 ods. 4 EP účinného do 08.11.1999 proti rozhodnutiu (pozn. súdu: o zastavení exekúcie) nie
je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému
vykonaním exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Nakoľko úmrtím povinného bez právneho nástupcu vznikla v prebiehajúcej exekúcii neodstrániteľná
prekážka, ktorá bráni jej ďalšiemu pokračovaniu, súd v zmysle citovaných ustanovení rozhodol tak, že
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju z úradnej moci zastavil.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za

stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22 a 23 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.

Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške spolu 103,35 Eur. Súd z
predloženého vyúčtovania trov exekúcie zistil, že tieto si vyúčtoval ako hodinovú odmenu za 115 minút,
t.j. dve začaté hodiny exekučnej činnosti po 6,64 Eur bez DPH (prevzatie a štúdium návrhu - 40 min,

prevzatie návrhu na zmenu účastníka - 20 min, predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky - 15
min, predloženie exekučného spisu - 15min a prevzatie súdneho spisu E 398/1978 - 25 min), ako
odmenu za 11 paušálnych úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur bez DPH (1- získanie poverenia, 2-
doručenie upovedomenia, 3- doručenie exekučného príkazu, 4- doručenie príkazu na začatie exekúcie,
5-zisťovanie majetku povinného 7x), ako náhradu cestovných výdavkov podľa osobitného predpisu vo

výške 20,55 Eur s DPH a ako náhradu poštovného v sume 23,04 Eur

Podľa §-u 203 EP účinného do 08.11.1999 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním vyúčtovanú hodinovú odmenu, nakoľko úkony, za ktoré si ju

žiadal, súd nemohol považovať za úkony exekučnej činnosti, ale len za administratívne úkony podľa §
25 vyhlášky.

Súd pri rozhodovaní o priznaní odmeny a náhrad súdnemu exekútorovi mal za to, že paušálne
odmeňované úkony exekučnej činnosti uskutočnené súdnym exekútorom boli účelné, smerovali z
zisteniu a postihnutiu prípadného majetku povinného a preto mu za ne priznal odmenu v zmysle jeho

vyúčtovania. Rovnako mu priznal aj náhradu hotových výdavkov a cestovného, ktoré sa vťahovali k
týmto úkonom. Oprávnený mal a mohol vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na výkon
rozhodnutia predvídať, že jeho pohľadávka nebude úspešne vymožená, pričom v spolupráci so súdnym
exekútorom mohol ešte pred úmrtím povinného podať návrh na zastavenie exekúcie, skôr než sa
nemajetnosť povinného deklarovala v dedičskom konaní.

V zmysle uvedeného zaviazal súd oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu
exekútorovi a ktoré si tento v zostávajúcej časti účtoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie podľa § 58 ods. 4 EP účinného do 08.11.1999 (výrok
o zastavení exekúcie) a podľa § 202 ods. 2 O.s.p. (výrok o trovách).