Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712206221
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712206221.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

Y. Ľ., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J.-U., H..X. XXX/XX, štátny občan SR, zast. Mgr. Ľudovítom
Paulovičom, advokátom, so sídlom M.Rázusa 19, 984 01 Lučenec proti odporcovi Peter Babic, miesto
podnikania Lúčna 1765/16, 962 05 Hriňová, IČO: 4l 855 272 o zaplatenie 500 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 500 € od 29.06.2012 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
439,99 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 30€ a z trov
právneho zastúpenia v sume 409,99 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa Mgr. Ľudovítovi

Paulovičovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.04.2012 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 17.04.2012, ktorým žiadal,
aby súd zaviazal odporcu formou platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 500 € s 9% ročným
úrokom z omeškania od podania žaloby do úplného zaplatenia, a nahradiť trovy konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 30 €, a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške 101,98
€ za 2 úkony právnej pomoci po 34,86 € vrátane 20% DPH a 2 krát režijného paušálu po 7,63 €. Pre
prípad, že odporca podá odpor alebo platobný rozkaz mu nebude doručený do vlastných rúk, navrhli,
aby súd rozhodol rozsudkom zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi 500 € s 9% ročným úrokom

z omeškania od 25.07.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania z titulu zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 30 €, a tiež trovy právneho zastúpenia vo výške l0l,98 €.

Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že na základe predchádzajúcej dohody navrhovateľ poskytol
odporcovi zálohu vo výške 500 € dňa 29.09.2010 bezhotovostným prevodom na účet odporcu
č.0300115782/0900. Následne mala byť medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva o
dielo-dokončenie strechy na dome vo vlastníctve T. T., trvale bytom Y..G..L. XXX/XX J.. Napriek
predchádzajúcej dohode nedošlo k uzavretiu zmluvy ani k dokončeniu strechy. Odporca do dnešného

dňa navrhovateľovi poskytnutú zálohou nevrátil. Na základe toho navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie
bez právneho dôvodu a teda na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Po právnej stránke
navrhovateľ zdôvodnil svoj nárok odkazom na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, a pokiaľ ide
o uplatnené úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods.2 OZ, a tiež nariadenie vlády
SR č.87/1995 Z.z.Na návrh vydal súd dňa 22.05.2012 platobný rozkaz, sp.zn. 26Ro/79/2012-13, ktorý bol odporcovi
doručený dňa 13.6.2012, a proti ktorému podal odporca odpor zo dňa 26.06.2012, doručený tunajšiemu
súdu dňa 29.06.2012 s tým, že z priloženej obálky vyplýva, že toto podanie bolo dané na poštovú

prepravu na pošte v Hriňovej dňa 26.06.2012. V podanom odpore odporca uviedol, že tvrdenia
navrhovateľa nie sú pravdivé pretože záloha za robotu bola vyplatená v hotovosti od otca navrhovateľa,
pričom o prevzatí zálohy má aj vystavený príjmový doklad, ktorého kópiu zároveň priložil. Ďalej uviedol,
že k žiadnej dohode o ukončení diela nedošlo, pretože strecha stojí a to, že navrhovateľ chcel vrátiť
zálohu je z jeho strany špekulácia ako znížiť cenu za už hotové dielo. Z týchto dôvodov odporca požiadal,

aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, z ktorých niektoré boli odročené za účelom poskytnutia
lehoty účastníkom na mimosúdne vyriešenie veci a na ďalších sa súd oboznámil s prednesom právneho
zástupcu navrhovateľa, vykonal výsluch navrhovateľa, odporcu a svedka, a tiež vykonal listinné dôkazy,
ktoré do spisu doložili v priebehu konania navrhovateľ i odporca a to: detail obratu z čl.5, príjmové
pokladničné doklady z čl.56-57, faktúru č.02/2010 z čl.58, výpis zo živnostenského registra z internetu

zo dňa l0.09.2013 na Petra Babica, IČO: 4l 855 272 a zistil tento skutkový stav.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu
pridržiavajú podaného písomného návrhu zo dňa 17.04.2012.

Z výsluchu navrhovateľa uskutočnenom na pojednávaní súd zistil, že žiada, aby mu odporca vyplatil
tie peniaze, vzhľadom k tomu, že nedokončil robotu, za ktorú mu boli peniaze vyplatené a nechal to

rozrobené. Ich vzťah začal tak, že mal na neho telefonický kontakt, spojili sa asi v máji alebo v júni 2
roky naspäť. Odporca si prišiel obzrieť tú strechu, vtedy bol prítomný aj otec navrhovateľa a odporcovi
bolo presne povedané čo má robiť, ako to ony chcú a následne si odporca určil cenu za vyhotovenie
strechy vo výške 2.500 € s tým, že dohoda bola, že on bude robiť iba odborné práce a na pomocné
práce si navrhovateľ zabezpečí svoju rodinu alebo známych ako robotníkov. Predmetom toho, čo sa má

konkrétne robiť bolo vyhotovenie kompletného krovu, teda postavenie konštrukcie s fóliami a strešnými
latami plus pokládka krytiny. Cena 2.500 € bola len cena jeho práce bez materiálu s tým, že materiál
si zabezpečoval navrhovateľ s výnimkou dreva, ktoré odporca žiadal, aby si mohol zabezpečiť sám,
pretože sa mu s jeho drevom dobre robí. Ďalej komunikovali spolu osobne cez otca navrhovateľa alebo
telefonicky alebo e-mailom. Odporca povedal nech sa mu vyplatí prvá časť zálohy, navrhovateľ nevedel

uviesť presne či l000 € alebo l.200 €- toľko koľko si odporca povedal s tým, že nech mu otec navrhovateľa
ráno donesie na stavbu tie peniaze a on začne robiť. Na základe toho im bol vystavený príjmový
pokladničný doklad a začalo sa robiť asi v júni toho roku. Na otázku súdu adresovanú navrhovateľovi,
či sa dohodli aj na termíne dokončenia uviedol navrhovateľ, že odporcovi povedal, že je momentálne v
zahraničí, takže tam nepotrebuje hneď bývať ale odporca povedal, že je to schopný urobiť asi za tak 3

týždne. Navrhovateľ uviedol, že keď sa následne pýtal aj iných strechárov, za koľko by sa tá strecha dala
urobiť bolo mu povedané, že približne do toho mesiaca by sa to malo stihnúť aj keď berú do úvahy, že to
nebola tzv. áčková strecha teda úplne najľahšie riešená strecha, a aj keď sa berie do úvahy, že to nebol
tím ľudí odporcu, ale boli to robotníci navrhovateľa. Spočiatku odporca robil intenzívne a išlo to dobre,
postavil sa kompletný krov z dreva, v podstate prvý týždeň tých 7 dní sa robilo intenzívne každý deň.

Následne odporca chcel vyplatiť ďalšiu zálohu asi tiež vo výške 1000 € s tým, že mu táto bola vyplatená,
keď navrhovateľ poslal peniaze otcovi na účet a on ich potom dal odporcovi v hotovosti na základe
vystavenia príjmového pokladničného dokladu. Následne sa položili fólie a strešné laty. To už sa ale
nerobilo tak intenzívne, teda možno ďalšie 3 týždne sa dokopy robilo 6 dní, s čím mal navrhovateľ ďalšie
náklady a problémy, pretože mu tam prišli robiť ľudia, on im musel zabezpečiť stravu a odporca neprišiel.

Nasledujúce 2 mesiace sa odporcu nedalo zohnať uvádzal, že má osobné problémy. Asi týždeň predtým
ako sa navrhovateľ mal vrátiť zo zahraničia domov na mesiac, v októbri toho roku, tak ho odporca
kontaktoval, aby mu súrne poslal 500 €, že to rýchlo dokončí. Poslal mu aj č.účtu v Slovenskej sporiteľni
kam mu navrhovateľ poslal 500 €, asi 5 dní predtým ako sa mal vrátiť domov, odporca položil krytinu ale
iba na veľké plochy kde sa to ľahko kladie a na takých častiach kde je potrebné vypiľovať škridle okolo

vikierov a podobne to neurobil vôbec. Keď sa navrhovateľ vrátil zo zahraničia volal odporcovi, že mu
môže tú strechu pomôcť dokončiť, s čím odporca súhlasil, ale za ten mesiac prišiel možno robiť 5 krát aj
to nie celý deň, napr. mal prísť o 8.00 h.o l0.00 h. zavolal, že príde o hodinu, v skutočnosti prišiel o l3.00
h a už po 3 hodinách povedal, že ide po dcéru do škôlky. Keď navrhovateľ odchádzal späť do zahraničia,
posledný krát keď prišiel na stavbu mu ešte povedal odporca, že vie zohnať za dobrú cenu strešné okná

tak mu dal 300 € s tým, že odporca uviedol, že ide po okná, ale už sa nevrátil a ani ho odvtedy už nevidela navrhovateľovi nedodal ani okná. Strechu nechal nedokončenú v takom stave, že dnu tieklo, neboli
dokončené tzv. hrebenáče na vrchu strechy, teda vlastne v streche boli diery, vikiere boli urobené iba z
dreva a škridle neboli popribíjané, boli len poukladané. Bolo to už pred zimou a odporca nutne musel

riešiť aby sa to dokončilo aspoň to najnevyhnutnejšie aby dnu netieklo s tým, že na dokončenie strechy
minul asi ďalších l000 €, pričom sa postupne začali objavovať aj chyby, ktoré odporca urobil, ale tie sú
takého charakteru, že sa z ich odstránením dá ešte počkať a môže si to navrhovateľ urobiť aj neskôr, ale
to, že do domu by zatekalo to bolo akútne, pretože by vznikali ďalšie škody. Asi v januári alebo februári
nasledujúceho roka navrhovateľovi volala jeho stará mama, že prišiel za ňou odporca, povedal jej, že

ho posiela on, a že mu má dať peniaze na materiál na dokončenie strechy, raz to bola suma l00 € a
ďalší raz l50 €. Navrhovateľ potom následne kontaktoval odporcu, ktorý mu tvrdil, že mu peniaze vráti,
ale do dnešného dňa sa tak nestalo. Stále ho iba zavádzal aj potom, čo sa podala táto žaloba na súd, na
tých prvých pojednávaniach tvrdil, že to uhradí ale nestalo sa tak. Navrhovateľ uviedol, že tieto ostatné
veci už ani do žaloby nedával, ale chcel ozrejmiť situáciu. Uviedol, že sa s odporcom pohádali kvôli tým
oknám, čo mu zaplatil a odporca mu ich nedodal, a tiež že od jeho starkej zobral peniaze, poriadne sa

pohádali a následne odporca zavolal navrhovateľovmu otcovi, že má prísť pred Lidl v Detve kde mu dal
tú faktúru akože falošnú, že kde si naúčtoval nejaké horibilné sumy a povedal odporca im, že keď sa
im nepáči môžu zaplatiť túto sumu. Na otázku súdu adresovanú navrhovateľovi aby uviedol, či odporca
ešte pracoval na streche aj na jar ten nasledujúci rok po začatí prác, navrhovateľ uviedol, že mu odporca
tvrdil, že ešte 2 krát tam bol niečo dokončovať, kvázi bola dokončená jedna tzv. šupa s tým, že druhú

šupu už dokončoval iný strechár a tomu to trvalo asi 5 hodín, čiže predpokladá navrhovateľ, že približne
toľko času na tom strávil aj odporca. Keď sa on druhý krát vrátil z cudziny nedalo sa s odporcom už vôbec
spojiť, dovolať sa mu, tvrdil, že stratil mobil a podobne, následne mu navrhovateľ povedal, že to už dá
na súd a bude to riešiť cez právnikov. Mal ešte ale vtedy stále snahu aby to odporca nejakým spôsobom
dokončil, dorobil, opravil, ale on sa už neukázal. Túto snahu mal navrhovateľ aj kvôli tomu, že sa mu už

ťažko hľadal vôbec niekto, kto by sa podujal nato, aby to znovu opravil, našiel chyby a dokončil, pretože
žiadny strechár nechce prerábať niečo po inom strechárovi, a keď takých nakoniec aj zohnal, tak si dali
zaplatiť viac. Až po prvom pojednávaní mu odporca povedal, že by si to odpracoval, ale v tom čase to
už mal navrhovateľ v podstate dokončené, mal tam iných chlapov čo to dorobili a teda už v tom čase o
to záujem nemal. Na otázku súdu adresovanú navrhovateľovi, na základe čoho žiadal zaviazať odporcu

zaplatiť mu úrok z omeškania od 25.07.2011, navrhovateľ uviedol, že si nepamätá na základe čoho bol
stanovený práve tento dátum, že to vtedy robili s právnikom. Navrhovateľ ešte k veci uviedol, že podľa
neho mal odporca rozpracovaných niekoľko stavieb, keď sa dohodli že príde, následne mu zavolal, že
ešte niečo musí vybaviť a potom on ho v ten deň videl, že má odstavené auto niekde vedľa v okolí a robí
na inej streche. Na otázku súdu adresovanú navrhovateľovi, či sa s odporcom dohodli na tom, že to bude

odporca robiť v rámci svojho podnikania, teda na živnosť, navrhovateľ uviedol, že si je istý, že to bolo na
živnosť, myslí si, že on zakladal živnosť tesne predtým ako sa na týchto veciach dohadovali, že to bude
robiť, že začne podnikať a vie, že si bral aj nejakú dotáciu z úradu práce, že začal ako živnostník s tým,
že nevie, či v súčasnosti ešte živnosť má alebo ju už má zrušenú, ale pôvodne sa na tom tak dohodli. Na
otázku súdu, aby ozrejmil aká bola cena diela s poukazom na príjmové pokladničné doklady založené v

spise na čl.56-57, navrhovateľ uviedol, že sa s odporcom jednoznačne dohodli na cene 2.500 € s tým,
že v tom nebol zahrnutý materiál, teda drevo, ktoré mal zabezpečiť odporca, že náklady za drevo mu
boli vyplatené osobitne vo výške l.900 €. Navrhovateľ mu vyplatil sumu l.000 € prostredníctvom otca
hneď ako sa začalo na stavbe robiť, potom ešte sumu l.200 € a ešte prevodom na účet 500 €. Pokiaľ
ide o príjmový pokladničný doklad z čl.57 na sumu 2.7l0 € navrhovateľ uviedol, že takúto čiastku mu v

celej sume naraz nikdy nedal, myslí si, že odporca si to vystavil do účtovníctva, pričom tam napočítal
sumy, ktoré navrhovateľ uvádzal, teda tých l000 €, l.200 € a 500 €, pričom čo je tam suma ešte l0 €
uviesť navrhovateľ nevedel.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že odporca uviedol, že sa s navrhovateľom dohodol, že
mu urobí strechu na jeho dome v Detve v časti Skliarovo, pričom sa jednalo o kamarátsku dohodu.

Strecha sa robila úplne nanovo, teda sa robil komplet nový krov, pokládka krytiny a dva vikiere. Na
otázku súdu kedy došlo k tejto dohode odporca uviedol, že si presne nepamätá ale bolo to asi niekedy
v júli, v auguste roku 2011 s tým, že písomná zmluva medzi nimi nebola žiadna. Na otázku súdu, či
bola dohodnutá cena za vykonanie diela, odporca uviedol, že sa dohodli na sume 20 € za m2, v čom
bola zahrnutá montáž krovu, pokládka krytiny, dovoz, odvoz, v podstate len krytinu si mal zabezpečiť

sám navrhovateľ a túto si aj sám zabezpečil, v tejto cene bolo drevo na krov, ktoré mal zohnať odporca
a plus práca. Bola vyplatená záloha vo výške 500 € od navrhovateľa to bolo vyplatené asi na jeho
účet a od otca navrhovateľa bola vyplatená čiastka l.000 € v hotovosti, o čom má príjmový doklad. Naotázku súdu, kedy došlo k realizácii diela, odporca uviedol, že sa to robilo asi niekedy v septembri,
októbri toho roku kedy sa urobil krov a položila krytina. Nedokončené zostali 2 vikiere kvôli počasiu,
už začalo mrznúť a teda že by mu išlo o život keby išiel ešte na strechu. Potom na jar nasledujúceho

roka prišiel asi 2 alebo 3 razy, ešte sa dorábali žľabové plechy, zapílila sa krytina v tvare vikierov, zostali
nedokončené tie dva vikiere, ale odporca uviedol, že je to robota tak na dve hodiny, maximálne pol
dňa aj s prípravou. Na otázku súdu, aká bola cena diela, odporca uviedol, že to malo byť okolo 2.500
€, že sa na tom tak dohodli vzhľadom k tomu, že to bude robiť popri robote, čiže bude na to mať čas
len cez víkendy, a teda že to zostane na sume l.500 €. Suma bola dohodnutá nižšia aj preto, že otec

navrhovateľa tam chodil robiť, aj nejaký jeho iný známi, ktorí robili pomocné práce a on ako odporca tam
bol len ako majster. Nevie na základe čoho vznikol tento spor lebo tam otec navrhovateľa aj navrhovateľ
chodili prácu pozerať. Na otázku súdu, či bolo dielo odovzdané, resp. prevzaté, či bol o tom spísaný
nejaký protokol, odporca uviedol, že nič také nebolo lebo sa to nerobilo oficiálne, bolo to len medzi nimi
dohodnuté. Na otázku súdu, z akého dôvodu sa nedokončilo dielo v tom zmysle, že neboli dokončené
tie dva vikiere, keď odporca odhadol prácu na pol dňa uviedol, že ho priateľka navrhovateľa začala

napádať, že je nezodpovedný, fušer, že dielo nie je riadne a včas urobené a on tam teda už potom
viackrát nešiel a už mu prišla len zásielka zo súdu, hoci on ani nevedel, že sa to rieši súdnou cestou.
Na otázku súdu, či bola dohodnutá medzi účastníkmi doba dokedy má byť dielo dokončené teda termín
dokončenia diela, odporca uviedol, že takýto termín nebol dohodnutý, pričom ešte odporca uviedol, že
on nemá problém dorobiť, dokončiť dielo. Odporca na otázku súdu, či mu bola vyplatená suma l.200 €

tak ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu, ktorý predložil právny zástupca navrhovateľa
na pojednávaní uviedol, že áno, otcom navrhovateľa. Na otázku súdu, či mu bola vyplatená suma l.900
€ tak ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.8.2010 odporca uviedol, že mu bola
vyplatená od otca navrhovateľa. Na otázku súdu, či mu bola vyplatená suma 2.7l0 € ako to má vyplývať
z príjmového pokladničného dokladu zo dňa l7.l2.2010, odporca uviedol, že mu nebola vyplatená. Po

nahliadnutí odporcovi poskytnutého príjmového pokladničného dokladu č.2/2010 zo dňa l7.l2.2010, aby
sa odporca vyjadril k tomu, či v kolónke podpis príjemcu je jeho podpis, odporca uviedol, že áno, je to
jeho podpis ale nevie o tom, že by mu boli nejaké takéto peniaze vyplatené. Na otázku súdu, prečo
podpisoval príjmový pokladničný doklad ak mu neboli vyplatené peňažné prostriedky, odporca uviedol,
že si to už nepamätá, že si nevedie evidenciu, musel by sa pozrieť napr. na základe e-mailu ako to vtedy

vlastne bolo. Na otázku súdu, či vystavil faktúru č.2/2010 na sumu 4.l25 € kde ako dodávateľ je uvedené
stavebnéamontážneprácePeterBabic,IČO:4l855272odporcauviedol,žebolafaktúranimvystavená,
ale ako kvázi fiktívna faktúra, v tom období keď priateľka navrhovateľa začala namietať, že si neurobil
včas a poriadne robotu tak ich chcel postrašiť, že keď nie sú spokojní s tým, čo je spravené a s tou
cenou ako bola dohodnutá, takže mu môžu vyplatiť takúto sumu. On tú faktúru ale bral iba ako formálnu,

nemá ju v účtovníctve a potom, keď im ju dal tak on ju zahodil. Na otázku súdu adresovanú odporcovi,
na základe čoho faktúru vystavil so svojou pečiatkou, odporca uviedol, že je to stará neplatná pečiatka
a teda on to nerobil v rámci živnosti. Odporca uviedol, že má živnosť pozastavenú od novembra 2012
s tým, že v čase, keď sa mala vystavovať táto faktúra, tak živnosť ešte prevádzkoval. Na otázku súdu
adresovanú odporcovi, prečo predtým na otázku súdu, aká bola celková suma navrhovateľom vyplatená

odporcovi uvádzal čiastku l.500 € s tým, že teraz tvrdí, resp. súhlasí, že bola vyplatená suma l.200 € a
l.900 €, čo spolu s 500 € uhradených na jeho účet predstavuje čiastku 3.600 €, nato odporca uviedol, že
potvrdzuje vyplatenie čiastky 3.600 € ale z toho l.900 € bolo vyplatené na drevo ako materiál a zvyšných
l.700 € dostal za robotu. Na opakovanú otázku súdu, aká bola teda dohodnutá cena diela, keď sa na
tom dohadovali s navrhovateľom, odporca uviedol, že pri prvom stretnutí mu povedal tú cenníkovú cenu

tých 20 € za m2, za akú sa to bežne robí. Na otázku súdu, či z faktúry č.2/2010 keď je tam uvedená
plocha krov 300 m2, či to zodpovedá aj ploche strechy, nato odporca uviedol, že áno, teda cenníková
cena bez materiálu iba za prácu mala byť za predmetnú strechu 6.000 €. Na otázku súdu, na základe
čoho odporca teda poskytol navrhovateľovi zľavu na čiastku l.700 €, ktorú tvrdí, že to bola v konečnom
dôsledku cena za prácu, ktorú mal navrhovateľ odporcovi uhradiť, odporca uviedol, že sa na tom tak

dohodli, že to bude bez papierov, a že teda za takú cenu mu to bez materiálu vie spraviť. Na otázku
súdu, akým spôsobom bola určená cena za drevo, ktoré mal dodať odporca, tento uviedol, že si to tam
bol vymerať, zavolal potom na pílu, že koľko by stálo také množstvo dreva a tam mu povedali sumu l.900
€ a on následne zavolal otcovi navrhovateľa a ten mu túto sumu vyplatil na základe čoho to odporca
vyplatil tej firme. Na otázku súdu, či mal o tom nejaký doklad, že takúto sumu hradil na tej píle, odporca

uviedol, že nie, že tam tiež bolo dohodnuté tak, že sa to bude robiť bez papierov, a že sa to iba takto
uhradí. Vie, že to nie je celkom zákonný postup ale každý si pomáha ako môže a vie. Na otázku súdu
adresovanú odporcovi, čo si on myslí, že aká suma zodpovedá tej nedokončenej časti diela, ktoré malo
byť vykonané, teda nedokončenie tých dvoch vikierov ako bolo vyššie uvedené, nato odporca uviedol,že mu je to teraz ťažko z hlavy povedať, ale odhaduje to na tých 200 €, podľa neho viac za to nemohol
nikto zobrať. Na otázku súdu adresovanú odporcovi, či je to oficiálna cena alebo taká znížená cena ako
bola uvedená vyššie uvedeným spôsobom, odporca uviedol, že to je cena, za ktorú by to on dokončil,

teda myslel tým, nieže by ony mali ešte jemu doplatiť ale z tých l.700 € čo už bolo uhradené, že to bolo
aj za to, čo malo byť dokončené. Odporca ešte uviedol, že v súčasnosti má zablokované účty, ale inak
by bol ochotný túto sumu 500 € vrátiť a mať už s celou záležitosťou pokoj.

Z výsluchu svedka Y. Ľ., nar. Xl.XX.XXXX súd zistil, že svedok uviedol, že asi 3 roky dozadu sa robila tá
strecha s tým, že keď sa to začalo robiť bolo leto. Presne si už nepamätá, či dva alebo trikrát vyplácal

odporcovi peniaze, presné čiastky spamäti uviesť nevedel, ale všetko by malo byť na bločkoch, ktoré
potom aj odovzdal synovi. Odporcovi len pomáhal ako majstrovi robiť tam na tej streche. Na otázku
súdu, či má vedomosť o tom, aká bola dohodnutá cena za dielo, resp. čo všetko malo byť predmetom
diela, svedok uviedol, že o tom aká bola celková dohodnutá cena nevie, pretože pritom nebol, a pokiaľ
ide o ten predmet on mal vedomosť, že mala byť urobená kompletná strecha, zakrytá s vikiermi. Robilo
sa tam asi dokopy 3 mesiace, ale nie v kuse, ale s prestávkami, v podstate vtedy, keď odporca zavolal,

že má čas, aby tam prišiel robiť a vtedy sa robilo. Robil tam odporca, on ako svedok a ďalší brigádnici-
ich známi. Na otázku súdu, v akom stave bola strecha, keď práce na streche dokončil odporca svedok
uviedol, že bola postavená strecha, teda krov, položená krytina, ale neboli dokončené vikiere, neboli
dokončené strešné štíty, a tiež dve strešné okná. Na otázku súdu, či niekto tieto práce dokončil, a ak áno
kto, svedok uviedol, že to dokončili ďalší dvaja chlapi, ktorých si zohnal syn. Na otázku súdu adresovanú

svedkovi, či v súčasnosti je strecha dokončená, resp. či je bez vád, svedok uviedol, že už je dokončená,
ale keď tam boli ďalší strechári pozrieť, tak povedali v podstate, že sú tam niektoré veci, ktoré mali byť
urobené inak, niektoré veci nie sú spravené teda tak, ako mali byť.

Z dokladu označeného ako Detail obratu súd zistil, že sa jedná o potvrdenie bankového prevodu
uskutočnenéhocezinternetbankingvSlovenskejsporiteľnea.s.stým,žesútuuvedenédvaúčtyvedené

v Slovenskej sporiteľni, dátum zúčtovania je 29.09.2010, čiastka 500 €, údaj o obrate je označený ako
jednorazový príkaz cez telebanking, a ako doplňujúci údaj je uvedené „ platba za strechu druhá časť
Y. Ľ.“.

Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného firmou Peter Babic, Lúčna 16/1765, 962 05 Hriňová
súd zistil, že mali byť prijaté od Y. Ľ.-J. peňažné prostriedky vo výške 1.200 € a ako účel je uvedené

záloha za robotu, ako ten, kto doklad vyhotovil je uvedené X., podpis príjemcu nečitateľný, schválil
Ľ.. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.08.2010 súd zistil, že bol vystavený firmou Peter
Babic, Lúčna 16/1765, 962 05 Hriňová mali byť prijaté peňažné prostriedky od Y. Ľ.-J. vo výške l.900
€, ako účel platby je uvedené peniaze na drevo, podpis príjemcu nečitateľný, vyhotovil X., schválil Ľ..
Z príjmového pokladničného dokladu č.02/2010 zo dňa l7.l2.2010 súd zistil, že bol vystavený firmou

Stavebné a montážne práce Babic Peter, Hriňová, Krivec I č.158, IČO: 4l 855 272, mali byť prijaté
peňažné prostriedky od Y. Ľ.-J. vo výške 2.7l0 €, ako účel je uvedené záloha za práce, podpis príjemcu
nečitateľný, vyhotovil X., schválil Ľ..

Z faktúry č.02/2010 zo dňa l7.l2.2010 súd zistil, že ako dátum splatnosti je uvedené 30.01.2011, ako
dodávateľ je uvedené Stavebné a montážne práce Babic Peter, Hriňová Krivec I č. 158, IČO: 4l 855 272,

ako odberateľ Y. Ľ., J. s tým, že na faktúre je uvedené, že sa fakturujú nasledovné práce montáž krovu,
konštrukcie 50 € za m3 spolu 850 €, montáž fólie, palubiek, latovanie 8 € za m2 spolu 2.400 €, pokládka
krytiny 20 € za m2 spolu 5.000 €, je tu uvedená plocha krovu 300 m2 a počet m3 l7. Faktúru vystavil
X., nachádza sa tu pečiatka Stavebné a montážne práce Babic Peter, Hriňová Krivec I č.158, IČO: 4l
855 272, ďalej je uvedené mínus 50 % z vyššie uvedených celkových cien, teda celková cena bez DPH

4.l25 €, celková fakturovaná suma 4.l25 €.

Z výpisu zo živnostenského registra na internete súd zistil, že pre Obvodný úrad Zvolen,
č.živnostenského registra 671-9401 je pod obchodným menom Peter Babic uvedené IČO: 4l 855
272, miesto podnikania 962 05 Hriňová, Lúčna 1765/16, predmet podnikania tesárstvo, deň vzniku
oprávnenia l2.07.2010, tento výpis je zo dňa 10.09.2013.

Podľa § 63l Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,
komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a
ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 633 ods.l OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak
je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

Podľa § 634 ods.1 OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi,
treba poskytnúť primeranú cenu.

Podľa § 634 ods.2 OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo
vykonáva po častiach, alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané,

oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, ak mu zhotoviteľ
podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa § 645 ods.1 OZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí
objednávateľom,akoajzavady,ktorésavyskytnúpoprevzatívecivzáručnejdobe.Rovnakozodpovedá

zato, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymenil.

Podľa § 648 ods.l OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať
bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

Podľa § 648 ods.2 OZ, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť, a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla
podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté

právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre
väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu
užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Podľa § 649 veta prvá OZ práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej
dobe; inak práva zaniknú.

Podľa § 507 ods.1 OZ, ak nemožno vadu odstrániť, a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým
spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže
nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba.

Podľa § 507 ods.2 OZ práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch

upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.- prechodné ustanovenia k úprave účinnej od l.2.2013,

ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných
k 3l.01.2013 aj za dobu omeškania po 3l.0l.2013.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.Súd posúdil záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o dielo uzavretú v zmysle
Občianskeho zákonníka s tým, že podstatné náležitosti zmluvy t.j. predmet diela, dohoda o tom,
že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o tom, že zhotovenie diela bude

odplatné, pričom výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá, boli preukázané.
Obaja účastníci sa vo svojich výpovediach zhodli na tom, čo bolo dohodnuté ako predmet diela, taktiež
medzi účastníkmi nebol rozpor v otázke, že vykonanie diela bolo odplatné. Ako sporná sa javila otázka
konkrétnej výšky odplaty, teda ceny diela, keď odporca tvrdil, že táto bola dojednaná vo výške l.700
€ výlučne za prácu, plus 1.900 € za materiál-drevo a navrhovateľ tvrdil, že cena diela bola dojednaná

vo výške 2.500 € s tým, že odporcovi bola vyplatená postupne suma v celkovej výške 2.700 € a
to najprv l.000 €, následne l.200 €, a tiež 500 € s tým, že pokiaľ ide o čiastku l.200 € disponoval
navrhovateľ príjmovým pokladničným dokladom, pokiaľ ide o sumu 500 € preukázal sa internetovým
bankovým prevodným príkazom. Pokiaľ ide o sumu l.000 €, túto uvádzal, že bola vyplatená odporcovi
prostredníctvom otca navrhovateľa, zrejme bez vystavenia príjmového pokladničného dokladu. Avšak
navrhovateľ disponuje zároveň príjmovým pokladničným dokladom, ktorý je označený aj číslom 02/2010

a dátumom l8.12.2010 s tým, že síce odporca popieral, že by mu boli peňažné prostriedky v tejto výške
vyplatené a samotný navrhovateľ tiež uviedol, že v takejto výške jednorázovo peňažné prostriedky
odporcovi nevyplácal, ale že podľa neho si on takýmto spôsobom načítal tie sumy l.000 €, l.200 € a 500
€, čím si vystavil formálny doklad pre účely svojho účtovníctva, keď na tomto príjmovom pokladničnom
doklade sa nachádza v kolónke firma aj pečiatka odporcu ako živnostníka. Napriek tomu, že takýmto

spôsobom by nebola vysvetlená čiastka l0 €, ktorá zostáva nezaradená, súd sa stotožnil s takýmto
vysvetlením navrhovateľa, považuje ho za logický odôvodniteľný a naopak odporca nevedel nijakým
spôsobom vysvetliť prečo by podpisoval príjmový pokladničný doklad na takúto sumu pokiaľ by ju od
navrhovateľa neprijal.

Účastníci konania sa v zásade zhodli aj na tom, že dielo, ktoré mal odporca zhotoviť teda predmetná

strecha zostalo nedokončené. Spornou sa medzi stranami javili len dôvody, ktoré k tomu viedli.

Navrhovateľ uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu v podanej žalobe svoj nárok ako bezdôvodné
obohatenie z titulu, že predmetná čiastka 500 € bola odporcovi uhradená ako záloha, keď následne mala
byť uzavretá zmluva o dielo na dokončenie strechy s tým, že k uzavretiu zmluvy a dokončeniu strechy
nedošlo a odporca túto zálohu nevrátil, čím získal plnenie bez právneho dôvodu. S týmto právnym

názorom navrhovateľa sa súd nestotožnil, avšak nakoľko posúdenie nároku navrhovateľa po právnej
stránke je úlohou súdu a navrhovateľ nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať, pričom pokiaľ tak
aj urobí, súd nie je jeho právnym názorom viazaný, súd preto posúdil uplatnený nárok navrhovateľa z
titulu zodpovednosti za vady, konkrétne ako primeranú zľavu z ceny diela. Skutočnosť, že odporca dielo
v dojednanom rozsahu nedokončil, súd vyhodnotil ako vadu diela, za ktorú zodpovedá odporca ako

zhotoviteľ, pričom sa jedná o vadu odstrániteľnú, avšak odporcom neodstránenú. Nároky objednávateľa
voči zhotoviteľovi zo zodpovednosti za vady pri zmluve o dielo upravuje v zásade ustanovenie § 648
Občianskeho zákonníka, ktorý rozlišuje, či sa jedná o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Pri
odstrániteľnej vade je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady, avšak s tým, že
z komentárov k tomuto ustanoveniu vyplýva, že s poukazom na ustanovenie § 507 ods.1 OZ môže

objednávateľ požadovať namiesto odstránenia vád aj zľavu, keďže toto právo zvláštna úprava § 648
nevylučuje ( viď napr. komentár k publikácii Švestka,J.,Spáčil,J.,Škárová, M.,Hulmák M. a kol. Občanský
zákoník II, § 648 Komentář.1.vydaní. Praha: C.H.Beck, 2008 1670s).

Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd vychádzal z ustanovenia § 136 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len z nepomernými ťažkosťami alebo ak ju

nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Samotný odporca pri svojom výsluchu uviedol, že
on odhaduje ako sumu zodpovedajúcu nedokončenej časti diela čiastku 200 € s tým, že to je cena, za
ktorú by to bol on dokončil, čím odpovedal na otázku súdu, či je to oficiálna cena, teda tzv. cenníková,
ktorú uvádzal pri svojej výpovedi, ktorá bola pôvodne navrhovateľovi predložená, resp. je to znížená
cena, ktorá bola medzi stranami dojednaná ako cena diela. Na druhej strane navrhovateľ vo svojej

výpovedi uviedol, že na dokončenie tej strechy, toho najnevyhnutnejšieho, aby do objektu netieklo a
nevznikali škody minul ďalších cca 1000 € s tým, že v inej časti výpovede však zároveň pripustil, že to
bola vyššia cena ako obvyklá za obdobný rozsah práce, pretože žiadny iný strechár to nechcel prerábať
a keď už nejakého zohnal, tak žiadal zato vyššiu než bežnú odplatu. Súd teda vychádzajúc z akéhosi
priemeru týchto čiastok, navyše s poukazom na fakt, že samotný odporca uviedol, že by bol ochotný

uhradiť aj žalovanú čiastku 500 € za predpokladu, že by nemal zablokované účty, považoval žalovanúsumu za primeranú zľavu z ceny diela, keď zároveň súd prihliadol aj na zásadu hospodárnosti konania,
keďže cena za znalecký posudok, v ktorom by sa znalec mal vyjadriť ohľadne prípadnej primeranosti
zľavy z ceny, by zrejme presiahla samotnú žalovanú sumu.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania ten si navrhovateľ uplatňoval od 25.7.2011, avšak nevedel ozrejmiť prečo
konkrétne od tohto dátumu. Súd má zato, že v čase vyhlásenia rozsudku bol odporca v omeškaní s
úhradou žalovanej sumy s tým, že pokiaľ ide o rozhodný deň, od ktorého súd priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania, tento súd určil na 29.6.2012, t.j. deň nasledujúci po uplynutí l5-dňovej lehoty od
doručenia platobného rozkazu odporcovi (doručené l3.6.2012) s tým, že podľa názoru súdu najneskôr

v tento deň sa odporca dostal do omeškania s predmetným peňažným plnením, nakoľko navrhovateľ
nepreukázal, že by pred podaním žaloby vyzýval navrhovateľa na uhradenie tejto konkrétnej sumy 500
€ z titulu uplatneného nároku medzi nimi uzavretej zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o výšku uplatneného
úroku z omeškania súd mal za preukázané, že tento si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške, nakoľko
z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od l4.l2.2011 do l0.7.2012 1%.
V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania za dobu od 25.7.2011 do 28.6.2012 súd návrh

navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Podľa § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 150 ods.2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p.,ak advokát zastupoval účastníka; ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku. Nakoľko navrhovateľ bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti ( časť úroku z
omeškania) mal by v zásade nárok na plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 11.9.2013, doručeným súdu v ten istý deň vyčíslil trovy
konania nasledovne:

-trovy právneho zastúpenia 209,16 €,

-cestovná náhrada a strata času 283,36 €,

-režijný paušál 46,10 €, DPH 20 % l07,72 €, teda spolu trovy právneho zastúpenia 646,34 €. Konkrétne
si uplatnil úkony právnej služby, prevzatie a príprava dňa l9.l2.2011, podanie žalobného návrhu zo dňa
18.04.2012, účasť na pojednávaniach dňa 27.08.20102, 22.05.2013, 03.07.2013 a 11.09.2013, každý vo
výške 34,86 €, režijný paušál v roku 2011 jeden úkon 7,41, režijný paušál v roku 2012 2 x 7,63 € = l5,26

€, režijný paušál v roku 2013 3 x 7,81 €= 23,43 €. Pri uplatnených cestovných náhradách a náhrade za
stratu času doložil do spisu Osvedčenie o evidencii motorového vozidla EČV: LC 064BN kde ako držiteľ
osvedčenia je uvedený Mgr. Ľudovít Paulovič-advokát s tým, že pri cestovných náhradách odkázal na
ustanovenie § 7 ods.2 písm.b) zákona č.119/92 Zb. a opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a
rodinyč.260/2004Z.z.,početubehnutýchkmzakaždújednotlivúcestuLučenec-Zvolenaspäť2x58km,

pri priemernej spotrebe paliva vychádzal z technického preukazu, pri náhrade za stratu času vychádzal
z toho, že časť strávený na ceste tam a späť predstavuje za každú cestu na pojednávanie l,5 hodiny
pričom vychádzal z ustanovenia § l7 ods.1 vyhlášky č.655/2004 Z.z, keď cestovné náhrady a náhrady
za stratu času si uplatnil za účasť na pojednávaní dňa 27.8.2012, 22.5.2013, 3.7.2013 a 11.9.2013. Pre
uplatnenie 20% DPH doložil k vyúčtovaniu Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Navrhovateľuhradilnavýzvusúdusúdnypoplatokvovýške30€,atedasúdmupriznalnároknanáhradu
trov konania, ktoré vznikli zaplatením tohto súdneho poplatku v plnej výške teda 30 €. Navrhovateľovisúd priznal zároveň aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 409,99€. Pri určení
trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 500 € pre určenie základnej
sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 34,86 € podľa § 10

ods.1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „ vyhláška“). Súd sa pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia stotožnil s výpočtom
právneho zástupcu navrhovateľa s výnimkou úkonu účasť na pojednávaní dňa 27.8.2012 s poukazom
na ustanovenie § l3a ods.4 vyhlášky, podľa ktorej za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci patrí odmena vo výške 1-iny základnej sadzby tarifnej odmeny, čiže za tento úkon

by navrhovateľovi patrila len čiastka 8,72 €, teda trovy právneho zastúpenia by predstavovali čiastku
5l2,48 € bez DPH plus 20% DPH l02,50 €,čiže spolu trovy právneho zastúpenia 6l4,98 €. Z tejto sumy
súd priznal navrhovateľovi čiastku vo výške 2/3-tín, to znamená sumu 409,99 € s poukazom nato, že v
konaní sa jednalo o drobný spor a navrhovateľom vyčíslené trovy konania presiahli hodnotu samotnej
žalovanej sumy, preto ich súd považoval za neprimerané voči tejto pohľadávke, a z tohto dôvodu ich
súd aj znížil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)