Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612212866
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612212866.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľov 1. C..J.
K. X.. T.. XX.XX.XXXX, bytom H. H., K. X, 2. B. Q., T.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. T. R., G. XX/XX, 3. Z.
W., T.. XX.XX.XXXX, bytom Q., T.. G. XXX/X, 4. N.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G. M. M. Č..
XX, všetci zast. advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, advokátska kancelária Lučenec, ul. Dr.Herza
12 proti odporcom 1. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky, IČO 30 416 094, Námestie Slobody 6, Bratislava, 2. Železnice Slovenskej
republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, Klemensova 8, Bratislava v konaní o zaplatenie 830,- eura s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči odporcovi 2. z a m i e t a .

Odporca 1. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1. sumu 207,50 eura s 8,75% ročným úrokom z
omeškania od 13.10.2012 do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca 1. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2. sumu 207,50 eura s 8,75% ročným úrokom z
omeškania od 13.10.2012 do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca 1. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3. sumu 207,50 eura s 8,75% ročným úrokom z
omeškania od 13.10.2012 do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca 1. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4. sumu 207,50 eura s 8,75% ročným úrokom z
omeškania od 13.10.2012 do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca 2. je p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľov 1., 2., 4. trovy konania 476,46

eura v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1., 2., 3., 4., si podaným návrhom uplatňujú nárok na vydanie úhrady za bezzmluvné
užívanie ich spoluvlastníckych podielov, ktoré získali odporcovia 1., 2. bezzmluvným užívaním majetku
za obdobie od 01.01.2010 do 30.06.2012. Uplatňovaná suma bola vypočítaná násobkom výmery
spoluvlastníckych podielov u jednotlivých navrhovateľov t.j. 250,10 m2 a výškou nájomného za 1m2
dohodnutou v nájomnej zmluve č. X-X-XXXX s odporcom 2., ktorá bola platná do 31.12.2009 t.j. v sume

0,3319 eura (10,- Sk)/m2/rok. Súčasne si uplatňujú úroky z omeškania podľa splatnosti dohodnutej
v uvedenej nájomnej zmluve k 30.júnu príslušného roka. Ako dôvod uviedli, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Q. zapísaných na LV Q. č. XXXXspolu s ďalšími 34 spoluvlastníkmi. Podiel u každého na uvedených pozemkoch predstavuje 250,10
m2. Na predmetných pozemkoch je vybudovaná železničná trať - dráha, ktorá je vo vlastníctve odporcu
1. a v správe a užívaní odporcu 2. Uvedená železničná trať bola vybudovaná pred viac ako 20-timi

rokmi bez súhlasu spoluvlastníkov nehnuteľností a do roku 2006 nebola s nimi uzavretá žiadna zmluva
o užívaní nehnuteľnosti, ani poskytovaná žiadna náhrada za bezzmluvné užívanie. V roku 2006 bola
medzi odporcom 2. a navrhovateľmi a ďalšími spoluvlastníkmi pozemkov uzavretá zmluva č. X-X-XXXX
o nájme pozemkovej plochy uzavretá v zmysle ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uvedená zmluva bola uzavretá na určitú dobu do 31.12.2009 s dojednanou cenou nájmu vo výške

10,- Sk (0,3319eura)/m2/rok. Po uplynutí doby nájmu podľa zmluvy č. X-X-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
odporca 2. i napriek ich výzvam neuzavrel na pozemky v podielovom spoluvlastníctve ďalšiu nájomnú
zmluvu, resp. inú užívaciu a v období od 01.01.2010 užíva predmetné pozemky v bezzmluvnom
vzťahu. V roku 2010 dal odporca 2. vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX na pozemky pod
železničnou traťou s tým, že ponúkol výkup pozemkov od spoluvlastníkov za kúpnu cenu 48,84 Sk
(1,62 eura). Oni odmietli návrh s tým, že navrhnutá kúpna cena nezodpovedá trhovej cene pozemkov

v meste Q. o čom svedčí znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý na základe objednávky spoluvlastníkov
vypracovala znalkyňa V.. Z. H. dňa 29.07.2010, ktorým určila hodnotu pozemkov vo výške 12,61
eura. Odporca 2. zadal dňa 24.06.2011 Ž. O. D. Ž. Ú. G. V. Ž. vypracovanie znaleckého posudku
týkajúceho sa stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Znalecký posudok
bol vypracovaný dňa 13.12.2011 a zástupcovia spoluvlastníkov boli s jeho obsahom oboznámený dňa

19.12.2011 s tým, že kúpna cena za 1m2 bola stanovená v sume 3,56 eura. Vzhľadom na to, že
spoluvlastníci nesúhlasili s cenou vyplývajúcou zo znaleckého posudku vyzvali odporcu 2. listom zo dňa
16.01.2012 o vysporiadanie bezzmluvného vzťahu užívania ich spoluvlastníckych podielov uzavretím
nájomnej zmluvy a o vydanie prospechu, ktoré odporca 2. nadobudol v dôsledku bezzmluvného užívania
spoluvlastníckych podielov od 01.01.2010 do doby uzavretia nájomnej zmluvy. Odporca 2. listom zo

dňa 07.02.2012 odpovedal na výzvu zástupcov spoluvlastníkov s tým, že ŽSR nie sú vlastníkom dráhy,
ale prevádzkujú železničné dráhy na základe zmluvy o prevádzkovaní na dráhe, ktorú každoročne
uzatvára s vlastníkom celoštátnych dráh - Slovenskou republikou, zast. Ministerstvom dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR. Na list odporcu 2. reagovali listom zo dňa 16.02.2012 s tým, že nesúhlasia so
zavádzajúcimi závermi uvedenými v liste zo dňa 07.02.2012 a naďalej požadujú vydanie bezdôvodného

obohatenia za bezzmluvný stav užívania pozemkov, ktorý trvá od 01.01.2010. Odporca 2. na uvedený
list reagoval písomnou ponukou na odkúpenie spoluvlastníckych podielov za cenu 3,56 eura za m2. Oni
mu písomne oznámili, že nesúhlasia s odkúpením ich podielov na sporných pozemkoch a súčasne mu
oznámili, že ak do 30.04.2012 nepristúpi k úhrade za bezzmluvné užívanie spoluvlastníckych podielov
minimálne vo výške nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve č. X-X-XXXX zo dňa 14.03.2006 budú

sa svojho nároku domáhať žalobou. V súvislosti s tvrdením odporcu 2, že nie je vlastníkom dráhy
požiadali listom zo dňa 16.02.2012 o predloženie platnej zmluvy o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom
dráhy t.j. so Slovenskou republikou. Odporca 2. zaslal dňa 27.03.2012 znenie zmluvy o prevádzkovaní
dráhy na rok 2010 a znenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2011 a 2013
s prílohami a tromi dodatkami. Z uvedených zmlúv, ktoré sú uzavreté medzi zmluvnými stranami

Slovenskou republikou zast. Ministerstvom dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky na strane jednej ako vlastníkom dráh (odporcom 1.) a Železnicami Slovenskej republiky
ako prevádzkovateľom celoštátnych regionálnych dráh, resp. železničnej infraštruktúry (odporcom
2.) vyplýva, že vlastníkom dráh je Slovenská republika a zmluva sa uzatvára na vykonanie § 27
ods. 1 Zákona o dráhach na zabezpečenie trvalého prevádzkovania dráhy, trvalo udržiavať dráhu

v prevádzkyschopnom stave a zabezpečenie správy a obsluhy železničnej infraštruktúry. Zo zmlúv
vyplýva,žeodporca1.(vlastník)dráhyposkytujeprevádzkovateľovit.j.(odporcovi2.) zrozpočtuverejnej
správy úhrady na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry do výšky schváleného štátneho rozpočtu.
Zo zmlúv priamo nevyplýva, ktorá zmluvná strana poskytuje náhrady za užívanie pozemkov na ktorých
sú zriadené dráhy. Z toho dôvodu z opatrnosti trvajú na podanej žalobe voči obom odporcom z toho

dôvodu, že oni sami majú medzi sebou zásadný rozpor v tom, kto je správcom, alebo kto je vlastníkom,
resp. kto má zaplatiť za bezdôvodné užívanie. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany
odporcu 2. spoluvlastnícke vzťahy sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote, čiže nárok , ktorý si
uplatňujú premlčaný nie je. Pokiaľ sa týka námietky ohľadom splatnosti úroku z premlčania, ktoré žiadajú
vždy k 01.07. konkrétneho roka vychádzali z toho, že omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia

vzniká každým dňom, ale pri jednotlivom ustálení jednotlivých súm vychádzali z toho, že v minulosti
sa platilo nájomné vždy polročne práve k takýmto dátumom omeškania, aké sú uvádzané v žalobe.
Preto vychádzali z toho režimu aj teraz a majú za to, že tento režim je spravodlivý z toho hľadiska, že v
podstate omeškanie vzniká každým dňom. Majú za to, že odporca 1. sa od odporcu 2. dozvedel dávnopred podaním žaloby, že existuje bezzmluvné užívanie a povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za
toto užívanie. Zastávajú názor, že doteraz osvedčili všetky právne skutočnosti potrebné preto, aby súd
priznal či už voči jednému, alebo voči druhému odporcovi náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia.

Poukazujú na to, že je nepochybné, že majetok navrhovateľov je užívaný, že v minulosti bola ustálená
určitá obvyklá suma, ktorá im mala patriť za takéto užívanie.

Odporca 1. žiadal návrh zamietnuť, nakoľko majú za to, že nie sú pasívne vecne legitimovaný byť
účastníkom v tomto konaní. Úlohou Železníc Slovenskej republiky je zabezpečiť prevádzky schopnosť

dráhy, teda aj vysporiadať majetok súvisiaci s dráhami, ktorý nie je majetkovo vysporiadaný. Za týmto
účelom uhrádzajú Železniciam Slovenskej republiky náklady, ktoré im vysporiadaním majetku vznikajú.
Nikdy v minulosti oni neuzatvárali s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy a nepredkladali návrhy ceny
na odkúpenie pozemkov, preto v tomto spore nemajú povinnosť ani vydať bezdôvodné obohatenie,
keďže nemajú úžitky v užívaní týchto dráh, práve naopak majú za to, že tento úžitok prospieva inému
subjektu. Ohľadne jednania majetkovo právneho vysporiadania pozemkov výlučne odporca 2. bol v

jednaní s navrhovateľmi, nikdy však nie oni. Majú za to, že navrhovatelia boli v jednaní ohľadne
majetko-právneho vysporiadania pozemkov výlučne s odporcom 2. nikdy nie s nimi. Výlučne odporca
2. mal snahu, avšak za cenu, ktorú navrhovatelia neakceptovali odkúpiť pozemok, ktorý využíval
od navrhovateľov a nie práve oni. Podľa zák.č. 513/2009 Zb. o dráhach odporca 2. je manažérom
infraštruktúry železničnej siete, je podnikateľ, ktorý prevádzkuje železničnú infraštruktúru a nakladá s

jemu zvereným majetkom, čo znamená, že nielen prevádzkuje dráhy, ktoré sú vo vlastníctve štátu,
ale zabezpečuje tiež využitie celej kapacity železničnej infraštruktúry t.j. podniká v oblastni dopravy
na dráhe a za tým účelom s tretími osobami vo vlastnom mene uzatvára odplatné zmluvy, akurát
nemôžu vstupovať do úverových vzťahov s tretími osobami, ako ručitelia, ani založiť záložné právo
v prospech tretích osôb na tento majetok s ktorým hospodária to znamená, že zákon im vylovene

nezakazuje vykonávať majetkové vysporiadanie pozemkov, ktoré užívajú. Z toho vyplýva, že štát je
faktickým vlastníkom dráh, ale všetky aktivity súvisiace s prevádzkovaním dráhy, dopravy na dráhe a
majetkovým vysporiadaním vykonáva odporca 2. K výške bezdôvodného obohatenia nemajú námietky.

Odporca 2. žiadal zamietnuť voči nim návrh, nakoľko sa v spore necítia byť pasívne legitimovaný. Oni sú
vovzťahukstavbedráhy(železničnejtrati)vpostavenísprávcuresp.prevádzkovateľadráhy.Predmetnú
stavbu dráhy nevlastnia, ale len prevádzkujú a to na základe platných zmlúv o prevádzkovanie dráh -
pre rok 2010 ide o Zmluvu o prevádzkovaní dráhy na rok 2010 a pre rok 2011 a 2012 ide o Zmluvu
o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2011 - 2013 uzatvorené medzi SR - zastúpenou

Ministerstvomdopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSRakovlastníkomdráhyaŽeleznicamiSR,ako
prevádzkovateľom. Nijaký zákon v Slovenskej republike neukladá Železniciam, ako prevádzkovateľovi
dráhy povinnosť uspokojovať nároky vlastníkov pozemkov na ktorých je postavená stavba dráhy
napr. uzatváraním nájomných zmlúv, uhrádzať náklady za užívanie ich pozemku, za spätné obdobie.
Práve naopak vlastník nehnuteľností v obvode dráhy t.j. aj vlastník pozemku pod stavbou je povinný

strpieť umiestnenie súčasti dráhy a vykonanie činnosti prevádzkovateľa dráhy pre účely zabezpečenia
prevádzky na dráhe, alebo dopravy na dráhe možno potrebné pozemky vyvlastniť, alebo k nim
zriadiť vecné bremeno.Do 31.12.2009 bol medzi navrhovateľmi a nimi uzatvorený nájomný vzťah na
základe čoho vyplácali zmluvné nájomné. Predmetný nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú do
31.12.2009 práve na základe žiadosti nájomcov t.j. navrhovateľov 1., až 4. Dňa 14.12.2009 im bol

doručený list, v ktorom podieloví spoluvlastníci vyslovili nesúhlas s pokračovaním zmluvného vzťahu
a navrhli riešiť odpredaj pozemku. V zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na bezdôvodné
obohateniepremlčízadvarokyododňakeďsaoprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Tu poukazujú na to, že návrh navrhovateľov bol na okresný súd
doručený dňa 21.08.2012, preto považujú nárok navrhovateľov za dobu od 01.01.2010 do 20.08.2010

za premlčaný. Navrhovatelia 1. až 4. preukázateľne ich vyzvali k úhrade za bezzmluvné užívanie
ich spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 01.01.2010 až svojimi listami zo dňa 26.03.2012. V
listoch uvádzajú, že pokiaľ v lehote do 30.04.2012 nepristúpia k úhrade za bezzmluvné užívanie
budú svoj nárok vymáhať súdnou cestou, teda až dňom 01.05.2012 sa mohli dostať do omeškania
a nie od dňa 01.07.2010 a od dňa 01.07.2011. Ani v prílohe č. 5 k Zmluve o prevádzkovaní

dráhy, ktorou vlastník dráhy uznáva náklady spojené so správou a vysporiadaním nevyporiadaného
majetku nepredstavujú náklady na vysporiadanie nákladov za bezdôvodné obohatenie. Ide o náklady
na vysporiadanie nevysporiadaného majetku napr. na výkupy, náklady na zriadenie vecného bremena,
náklady na vyvlastnenie pozemku, ale nie na uspokojenie nárokov z bezdôvodného obohatenia. Cenubezdôvodného obohatenia nenamietajú, považujú ju za primeranú prijateľnú. Na LV č. XXXX sú ako
vlastník zaevidované Železnice na vykúpených podieloch. V tomto smere už podnikli kroky na Okresnom
úrade Lučenec, odbor katastrálny so žiadosťou o opravu predmetného listu vlastníctva v takej forme,

ako si to vyžaduje zákon s tým, že podielovým vlastníkom bude Slovenská republika a Železnice
budú len správcom. Sú toho názoru, že aj keby oprava listu vlastníctva neprebehla, nebude tom mať
vplyv na rozhodnutie v tejto veci, pretože stále trvajú, že vlastníkom stavby je Slovenská republika a
v tomto konaní ide o bezdôvodné obohatenie, alebo o odplatu za bezdôvodné užívanie vlastníkom,
čiže vlastníkom stavby bez ohľadu na to, kto je zapísaný ako vlastník pozemku na ktorom sa stavba

nachádza.

Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z LV č. XXXX Y..Ú.. Q. súd zistil, že navrhovateľ 1. je vlastník spoluvlastníckeho podielu pod poradovým

číslom 15, navrhovateľ 2. pod poradovým číslom 16, navrhovateľka 3. pod poradovým číslom 17 a
navrhovateľ 4 pod poradovým číslom 18. Ako vlastník spoluvlastníckych podielov pod poradovým číslom
1,2,3,4, 5,6,8,9,21,29,30 a 31 sú uvedené Železnice Slovenskej republiky.

Zo žiadosti o opravu LV č. XXXX, ktorú zaslali Železnice Slovenskej republiky Okresnému úradu

Lučenec, odbor katastrálny vyplýva, že požadujú o opravu LV č. XXXX v časti B LV- podiel pod
B1,B2,B3,B4,B5,B6,B8,B9,B21,B29,B30aB31zdôvodu,žepodtýmitopodielmijeakovlastníkuvedený
Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8 Bratislava. Oni však majú za to, že tento zápis nie
je správny, nakoľko ŽSR nie sú vlastníkom, ale len správcom majetku, ako to vyplýva zo zákona č.
258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. O uvedenú zmenu žiadajú z toho dôvodu, že na

ostatných LV vedených ich katastrálnym odborom, ako aj na LV vedených inými okresnými úradmi,
katastrálnymi odbormi je majetok, ktorý ŽSR spravujú vedený tak, ako to požadujú v tejto žiadosti.

Dňa 02.05.2005 podielový spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. Q. na parcele KN č. XXXX zapísanej
na LV č. XXXX k.ú. Q. požiadali Železnice Slovenskej republiky o vysporiadanie bezzmluvného vzťahu

a dňa 03.08.2005 doplnili toto svoje podanie. Dňa 30.05.2006 bola uzatvorená zmluva č. X-X-XXXX
medzi prenajímateľmi, medzi ktorými pod poradovým číslom 15,16,17,18 boli navrhovatelia 1.,2.,3.,4.
a Železnicami, ako nájomcami. Predmetom nájmu bol spoluvlastnícky pozemok v k.ú. Q., zapísaný na
LV č. XXXX, parc.č. XXXX. Nájomná zmluva sa uzatvárala na dobu určitú do 31.12.2009 a nájomca sa
zaviazal platiť cenu nájmu vo výške 10,- SK/m2/rok.

Súčasť spisu tvoria aj zápisy z jednaní vo veci MVP v k.ú. Fiľakovo, konaných dňa 21.09.2009,
24.08.2010 a 19.12.2011.

Dňa 30.11.2009 podieloví spoluvlastníci pozemkov v k.ú. Q. zapísaných na LV č. XXXX parc.č. XXXX

ukončili zmluvný vzťah - Zmluva č. X-X-XXXX o nájme pozemkovej plochy s tým, že nepristúpia k
uzatvoreniu nájomných zmlúv po uplynutí doby nájmu t.j. od 01.01.2010 za doterajších zmluvných
podmienok.

Súčasť spisu ďalej tvorí znalecký posudok č. 49/2010 vypracovaný Ing. Andreou Bothovou ohľadne

stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov zapísaných na LV č. XXXX ako aj korešpondencie medzi
podielovými spoluvlastníkmi a Železnicami Slovenska ohľadne vysoriadania bezzmluvného vzťahu a
majetko-právneho vysporiadania.

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR ako vlastník dráh

(objednávateľ) a Železnice Slovenskej republiky Bratislava prevádzkovateľ dráh (dodávateľ) uzatvorili
zmluvu o prevádzkovaní dráh na rok 2010. Súčasť Zmluvy tvorí príloha č. 7b .

Dňa 27.12.2010 uzatvoril vlastník železničnej infraštruktúry (objednávateľ) Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja SR a manažér železničnej

infraštruktúry(dodávateľ)ŽelezniceSlovenskejrepublikyBratislavaZmluvuoprevádzkovaníželezničnej
infraštruktúry na roky 2011-2013. Súčasť Zmluvy tvoria Dodatky č. 1, č. 2, č. 3 k predmetnej zmluve a
prílohy č. 5 a 7.Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa zásady uvedenej vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení.

Zo Zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2010 bolo zistené, že vlastníkom dráhy je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a prevádzkovateľom dráh sú Železnice

SR Bratislava.

Z čl. I. predmetnej zmluvy vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára s cieľom splniť povinnosti vlastníka
celoštátnych a regionálnych dráh podľa § 16 a 17 Zákona o dráhach a to udržiavať prevádzkyschopnosť
celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom prevádzkovateľa
dráh a umožniť styk s inými dráhami.

Z čl. II. vyplýva, že predmetom zmluvy je upraviť podmienky na prevádzkovanie celoštátnych a
regionálnych dráh, upraviť práva a povinnosti zmluvných strán pri napĺňaní účelu zmluvy a zabezpečiť
vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy v oblasti výkonov uvedených v prílohe č. 1 Zmluvy.

Prevádzkovateľ dráh sa zaväzuje zabezpečiť na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace
s:
a) udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh,
b) zabezpečením styku s inými dráhami,
c) zabezpečením prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe,

d) obsluhou dráh a zabezpečením dráh podľa osobitných predpisov,
e) prideľovaním voľných kapacít železničnej dopravnej cesty na dráhach, ktoré sú predmetom tejto
zmluvy
f) starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných
potrieb

g) organizovaním a riadením dopravy na dráhach.

Podľa čl. III. bod. 3 prevádzkovateľ dráh zabezpečí všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou
majetku tvoriaceho dráhu, alebo jej súčasť a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo
všeobecne záväzných predpisov, najmä:

a) opravovať a udržiavať železničný zvršok a spodok, železničné mosty a tunely vrátane objektov a
pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej dráhy podľa predmetu zmluvy,
b) vykonávať preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné na zabezpečenie
stavieb,
c) obsluhovať, organizovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať elektrotechnické a energetické

zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy a udržiavať zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia,
d) obsluhovať, organizovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať elektrotechnické a energetické
zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy,
e) organizovať dopravu na železničných dráhach,
f) zabezpečovať kapacity železničnej dopravnej cesty v prípade obrany štátu a krízového riadenia,

g) poskytovať súčinnosť železničnej polície,
h) zabezpečovať kapacity dopravnej cesty pre umožnenie dodávok životne dôležitých výrobkov.

Podľa čl. IV. ods. 1, 2 Zmluvy vlastník dráhy sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy formou
neinvestičnej dotácie sumu, ktorá kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi

stanovenými podľa čl. V. a VI. tejto zmluvy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2010 a
schváleným rozpočtovým opatrením na tento účel. Vlastník dráhy poskytne vždy do 5-tich kalendárnych
dní príslušného mesiaca finančné prostriedky vo výške 1/12 z celoročnej schválenej čiastky preddavku
z kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách, verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Podľa čl. VII. ods. 1 Zmluvy vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dráhy na zabezpečenie
vyrovnaného hospodárenia dotáciu, ktorá je rozdielom medzi nákladmi hlavnej činnosti ŽDCvynaloženými na splnenie záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej
činnosti ŽDC.

Podľa čl. IX. ods.1 Zmluvy vlastník dráhy je oprávnený kontrolovať plnenie predmetu zmluvy podľa čl. II.
tejto zmluvy zo strany prevádzkovateľa dráh. Prevádzkovateľ dráh je povinný umožniť vlastníkovi dráhy
vykonanie uvedenej kontroly.

Zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2011 a 2013 bola uzatvorená medzi

vlastníkom železničnej infraštruktúry a to Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR a manažérom železničnej infraštruktúry Železnicami Slovenskej
republiky Bratislava.

Z čl. I. Zmluvy vyplýva, že zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry sa uzatvára na vykonanie
§ 28 ods. 1 a 2 Zákona o dráhach a to zabezpečiť trvalé prevádzkovanie dráhy, trvalo udržiavať dráhu v

prevádzkyschopnom stave, starať sa o údržbu dráhy, o rozvoj dráhy v súlade s technickým pokrokom a
s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe podľa § 34 Zákona o dráhach, zabezpečiť
správu a obsluhu železničnej infraštruktúry, organizovanie a riadenie železničnej dopravy na železničnej
sieti.

Z článku II. vyplýva, že predmetom zmluvy je upraviť podmienky pre prevádzkovanie železničnej
infraštruktúry, upraviť práva a povinnosti zmluvných strán pri napĺňaní účelu zmluvy a zabezpečiť
manažérovi infraštruktúry z rozpočtu verejnej správy úhradu podľa § 56 Zákona o dráhach a inú
neinvestičnú dotáciu na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry podľa § 61 Zákona o dráhach do
výšky schváleného štátneho rozpočtu.

Manažér infraštruktúry sa zaväzuje zabezpečiť na železničnej infraštruktúre výkony súvisiace s:
a) trvalým udržiavaním prevádzkyschopnosti železničnej infraštruktúry
b) zabezpečením styku s inými dráhami
c) správou a obsluhou železničnej infraštruktúry, údržbou podľa projektových technických parametrov

a starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu železnej infraštruktúry v súlade s technickým pokrokom a s
požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy
d) organizovaním a riadením železničnej dopravy v súlade s predmetom činnosti a zákonom o dráhach
e) zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability železničných dráh, ktoré sú
súčasťou európskeho železničného systému.

Podľa článku III. bod 3. Zmluvy manažér infraštruktúry zabezpečí všetky činnosti súvisiace s prevádzkou
železničnej infraštruktúry vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov najmä:
a) opravovať a udržiavať železničný zvršok a spodok vrátane stavieb železničného spodku a objektov
pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej infraštruktúry podľa predmetu zmluvy

b) vykonávať preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné na zabezpečenie
stavieb uvedených pod písmenom a)
c) obsluhovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia a ostatné
výkony oznamovacej a zabezpečovacej techniky tvoriace súčasť železničnej infraštruktúry
d) obsluhovať, kontrolovať, opravovať a udržiavať elektrotechnické a energetické zariadenia tvoriace

súčasť železničnej infraštruktúry
e) organizovať dopravu na železničnej infraštruktúre
f) zabezpečovať kapacity železničnej infraštruktúry v prípade obrany štátu a krízového riadenia
g) poskytovať súčinnosť Policajnému zboru pri zabezpečovaní ochrany železničnej
dopravy majetku, verejného poriadku, bezpečnosti a ochrany osôb a majetku prepravovaného tovaru v

obvode železničných dráh podľa osobitného predpisu
h) zabezpečovať kapacity železničnej infraštruktúry pre umožnenie dodávok životne
dôležitých výrobkov, alebo surovín bez ktorých by bola hospodárska výroba podnikov
ohrozená, či zastavená, alebo by bolo ohrozené zásobovanie obyvateľstva
i) vyberať úhrady od železničných podnikov za služby.

PodľačlánkuIV.Zmluvyvlastníkinfraštruktúrysazaväzujeuhradiťmanažéroviinfraštruktúrysumu,ktorá
kryje náklady na železničnú infraštruktúru súvisiace so zabezpečením činnosti podľa článku III. Zmluvy
vyplývajúce manažérovi infraštruktúry zo zákona o dráhach podľa § 56 ods. 1 a z ostatných všeobecneplatných právnych predpisov na príslušný rozpočtový rok a to formou úhrady fixnej časti ekonomických
oprávnených nákladov podľa článku VI. ods. 6.

Podľa článku VII. ods. 1 vlastník infraštruktúry poskytuje manažérovi infraštruktúry v zmysle § 102 ods.
1, písm. x) a y) Zákona o dráhach na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia úradu vo výške fixnej
časti ekonomicky oprávnených nákladov vynaložených na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry
a dotáciu v príslušnom rozpočtovom roku trvania zmluvy. Celková bilancia plánovaných nákladov a
výnosov súvisiacich s plnením tejto zmluvy je uvedená v prílohe č. 7.

Podľa čl. IX. ods. 1 Zmluvy vlastník infraštruktúry je oprávnený kontrolovať plnenia predmetu zmluvy
podľa článku II. ods. 2 tejto zmluvy zo strany manažéra infraštruktúry. Manažér infraštruktúry je povinný
umožniť vlastníkovi infraštruktúry vykonanie uvedenej kontroly a byť pri jej príprave a vykonávaní aj
súčinný.

Podľa§2ods.1Zák.č.258/1993Z.z.oželezniciachSlovenskejrepublikypredmetomčinnostiželeznícje
a) základný predmet činnosti
(1) Predmetom činnosti železníc je
a) základný predmet činnosti
1. prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa osobitného predpisu,

2. činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových dráh:
2.1. zriaďovanie a prevádzkovanie železničných telekomunikačných a rádiových sietí,
2.2 výstavba, úpravy a údržba železničných dráh a lanových dráh vrátane zariadení ekologického
charakteru,
2.3. údržba a opravy dopravných prostriedkov, výroba, údržba a opravy špeciálnych strojov, zariadení

a materiálu vrátane revízií a diagnostiky,
2.4. poskytovanie služieb v reštauračných, ubytovacích a kultúrnych zariadeniach,
2.5. prenájom nehnuteľností,
2.6. automatizované spracovanie údajov a ich prenos,
2.7. metrologické výkony a defektoskopia, diagnostika a meranie fyzikálnych veličín, geodetická a

kartografická činnosť,
2.8. zabezpečovanie činnosti vedúceho odborového normalizačného strediska v železničnej doprave,
2.9. výroba, montáž, oprava a rekonštrukcia elektrických a elektronických zariadení vrátane revízií a
diagnostiky,
2.10. prekládka tovarov, preväzovanie koľajových vozidiel a zmena prepravnej úpravy prepravovaných

tovarov pri zmene rozchodu železníc,
2.11. zabezpečovanie osobitnej zdravotnej starostlivosti o pracovníkov vybraných profesií,
3. prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely
3.1 výstavby, úprav a údržby železničných dráh a lanových dráh,
3.2 poskytovania manipulačných služieb, obslužných dopravných služieb a obslužných prepravných

služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe;
b) ďalšie podnikateľské činnosti zapísané v obchodnom registri.

Podľa ods. 2 prevádzkovaním železničných dráh sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktorými sa
zabezpečuje a obsluhuje železničná dopravná cesta určená na pohyb železničných koľajových vozidiel

vrátane pevných železničných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu týchto vozidiel a zariadení
slúžiacich na zabezpečenie bezpečnej železničnej prevádzky (ďalej len „železničná dopravná cesta“).

Podľa § 10 Zák.č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky železnice majú právo hospodárenia
s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku práv hospodárenia

železnice Slovenskej republiky, š.p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania.
Železnice nemôžu vstupovať do úverových vzťahov tretích osôb ako ručitelia, ani založiť záložné právo v
prospech tretích osôb na majetok uvedený v ods. 3 Železnice sú priamym subjektom vzťahov k štátnemu
rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí. Ročná účtovná závierka prípadne mimoriadna účtovná
závierka musí byť overená auditorom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 Zák.č. 258/1993 Z.z. o železniciach Slovenskej republiky, Železnice svoje potreby a náklady
uhrádzajú z príjmov získaných predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov.Podľa § 12 Zák.č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky vlastnými finančnými zdrojmi
železníc sú:
a) základné imanie,

b) zisk vytvorený z ich činnosti,
c) rezervný fond,
d) ďalšie fondy železníc na financovanie ich potreby vytvárané zo zisku,
e) príjmy za použitie dopravnej cesty
f) úhrada straty za výkony vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy za podmienok ustanovených

osobitným predpisom.

Podľa § 24 Zák.č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky železničnú dopravnú cestu
tvorí cesta určená na dopravu železničnými koľajovými vozidlami, zahŕňajúca pevné železničné
zariadenia potrebné na zabezpečenie pohybu železničných koľajových vozidiel a zariadenia slúžiace na
zabezpečenie bezpečnej železničnej prevádzky. Železničnú dopravnú cestu podľa ods. 1 tvoria súčasti

uvedené v prílohe tohto zákona. Železničnú dopravnú cestu netvoria koľaje v zariadeniach na opravu
vozidiel, spojovacie koľaje k týmto zariadeniam a vlečky.

Podľa prílohy Zák.č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky železničnú dopravnú cestu tvoria
a) pozemky na ktorých sú umiestnené súčasti železničnej dopravnej cesty uvedené v písmenách b) až

i), b) dražné teleso a plán predovšetkým násypy, zárezy, drenáže a odvodňovacie priekopy, spevňovacie
múry, spevňovacie porasty na ochranu svahov, osobné nástupištia a nakladacie rampy, postranné pruhy
a cesty, oplotenie, živé ploty, ohrady, zásnežky, c) umelé stavby, najmä mosty, priepusty, priechody a iné
vrchnévedeniadráhy,tunely,zakrytézárezyainépodpovrchovévedeniadráhy,opornémúryaochranné
stavby proti lavínam a podaniu kamenia a pod., d) úrovňové kríženia dráh s pozemnou komunikáciou

vrátane zariadenia na zabezpečenie cestnej dopravy, e) vrchné stavby, najmä železničný zvršok
vrátane koľajníc, podvalov, drobného koľajiva, výhybiek, zariadení na ohrev výhybiek, koľajových
krížení, koľajového lôžka, točne, posuvne ( s výnimkou tých, ktoré slúžia len hnacím vozidlám),
f) zariadenia pre cestnú dopravu na predstaničných plochách a v nákladných staniciach vrátane
prístupových komunikácií, g) zabezpečovacie signalizačné a oznamovacie zariadenia na šírej trati,

staniciach a zoraďovacích staniciach vrátane zariadenia na výrobu, premenu a rozvoj elektrického prúdu
na napájanie oznamovacích a zabezpečovacích zariadení, budovy patriace k uvedeným zariadeniam,
koľajové brzdy h) osvetľovacie zariadenia na zabezpečenie prevádzky a bezpečnosti dopravy , ch)
zariadenia na premenu a prívod prúdu pre elektrickú trakciu, najmä trakčné napájacie stanice, spínacie
stanice, napájacie vedenia medzi trakčnými napájacími stanicami a trolejovým vedením, trolejové

vedenie s trakčnými podperami, trakčné napájacie koľajnice s podperami, spätné vedenia, i) budovy
slúžiace na zabezpečenie prevádzky dopravnej cesty a jej údržby vrátane časti budov, v ktorých sa
nachádzajú zariadenia na odbavovanie cestujúcich.

Podľa § 2 Zák.č. 513/2009 Z.z.o dráhach, dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové

dráhy. Koľajovými dráhami sú železničné dráhy, električkové dráhy a špeciálne dráhy. Železničnými
dráhami sú železničné trate a vlečky. Železničné trate, tvoria dopravnú cestu železničným vozidlám na
účely železničnej dopravy. Železničné trate sa podľa účelu, významu a vybavenia členia na hlavné a
vedľajšie. Hlavné železničné trate z hľadiska dopravného významu slúžia na medzinárodnú dopravu
a zabezpečenie celoštátnej dopravnej obslužnosti. Vedľajšie železničné trate slúžia na zabezpečenie

regionálnej dopravnej obslužnosti a na mestské a prímestské dopravné služby. Vlečkou je železničná
dráha priamo, alebo prostredníctvom inej vlečky zaústená do železničnej trate; používa sa na pohyb
železničných vozidiel, na účely nakládky, prekládky a vykládky tovaru v podnikoch, skladoch, prístavoch
a v termináloch, alebo na iné účely. Špeciálnou dráhou je koľajová dráha na mestskú a prímestskú
verejné osobnú dopravu, najmä metro a mestské a prímestské rýchlodráhy, ako aj železničná dráha

nezaústená do železničnej trate, ktorá slúži len miestnym, alebo turistickým potrebám, najmä miestne
úzkorozchodné dráhy. Železničné trate, stanice, terminály a všetky druhy pevných zariadení, ktoré sú
potrebné na zaistenie bezpečnej a nepretržitej prevádzky železníc tvoria železničnú sieť.

Podľa § 3 ods.1 Zák.č. 513/2009 o dráhach obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy

a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom, ktoré
pozemky patria do obvodu dráhy rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy.Podľa § 4 ods. 2 Zák.č. 513/2009 Z.z. o dráhach v obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré
by mohli ohroziť dráhu, alebo dopravu na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy, ani s
dopravou na dráhe možno vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník, alebo užívateľ

nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu, alebo dopravu na dráhe
a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zák.č.513/2009 Z.z. vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie
dráhy. AK vlastník dráhy nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy

inou osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy. Vlastník dráhy je povinný
trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, obnoviť prevádzku dráhy po nehode, alebo po
mimoriadnej udalosti, starať sa o údržbu dráhy podľa projektových technických parametrov a o rozvoj
dráhy v súlade s technickým pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe.
Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie súladu parametrov dráhy s požiadavkami bezpečnostných predpisov
a z projektovými technickými parametrami, vlastník dráhy je povinný uskutočniť modernizáciu, alebo

obnovu dráhy, alebo jej súčasti.

Podľa § 29 ods. 1,5 Zák.č. 513/2009 Z.z. o dráhach, prevádzkovať dráhu môže len ten, kto
a) má platné povolenie regulačného orgánu na prevádzkovanie dráhy,
b) má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sám nie je vlastníkom dráhy,

c) zamestnáva na prevádzkovanie dráhy osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť
a psychickú spôsobilosť na výkon práce.
Zmluva s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy obsahuje požiadavky vlastníka dráhy na kvantitatívne
a kvalitatívne parametre a rozsah prevádzkovania dráhy a jej súčastí. Ak predmetom zmluvy je
prevádzkovanie železničnej trate, zmluva sa uzatvára po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej

republiky s prihliadnutím na potreby obrany štátu a obsahuje aj spôsob zabezpečenia vyrovnaného
hospodárenia z prevádzky železničnej trate.

Podľa § 30 ods. 1 Zák.č. 513/2009 Z.z. o dráhach prevádzkovateľ dráhy je povinný

a) prevádzkovať dráhu v súlade so zmluvou s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy a s povolením
na prevádzkovanie dráhy,
b) prevádzkovať dráhu v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona a vykonávacími
predpismi a s prevádzkovými predpismi,
c) zabezpečiť, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali len zamestnanci, ktorí spĺňajú

požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon práce na
dráhe,
d) označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať iným osobám pokyny súvisiace s prevádzkovaním
dráhy alebo s dopravou na dráhe,
e) označiť názvom prevádzkované stanice a zastávky; zmena názvu stanice a zastávky sa vykoná na

náklady toho, z koho podnetu ku zmene názvu dochádza,
f) označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti,
g) zabezpečiť verejne prístupné priestory v obvode dráhy tak, aby verejnosť nebola pri ich užívaní
ohrozená prevádzkou dráhy alebo dopravou na dráhe,
h) oznámiť vyšetrovaciemu orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami vážnej

nehody a poskytovať vyšetrovaciemu orgánu a policajným orgánom technickú pomoc a informácie
potrebné na vyšetrenie nehôd a mimoriadnych udalostí,
i) dbať o prevenciu vzniku nehôd, najmä zisťovaním príčiny nehody alebo mimoriadnej udalosti a
pravidelným školením zamestnancov,
j) vypracovať havarijné plány pre prípad nehody a mimoriadnej udalosti, ktorá má vplyv na prevádzku

dráhy alebo na dopravu na dráhe,
k) vydať vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych udalostí, spôsob
ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek prevádzkovateľa dráhy a dráhových podnikov
zúčastnených na zisťovaní príčin,
l) dbať na zaistenie bezpečnosti prevádzkovania dráhy a o bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe v

súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi.

Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodne obohatí,musíobohatenie
vydať.Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 98/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 výška úroku z omeškania
jeoosempercentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania treba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu o
ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu, alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník

subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická, alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je, alebo nie je . Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí,

že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (navrhovateľ) nie je nositeľom toho hmotno-právneho
oprávnenia o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o
kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca) nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti o ktorú v konaní ide.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Povinnosť vydania
bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez zreteľa na jeho prípadnú dobromyseľnosť
získania bezdôvodného obohatenia. Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote
bezdôvodného obohatenia v čase získania.

Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný vyplýva z § 451 ods. 1
OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním
ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom,že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností
plnil svoje povinnosti. Bezdôvodné obohatenie získa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva, alebo zvýšili
pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia -

jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenia by musel poskytnúť náhradu. O plnenie bez
právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej zmluvy, či inej zmluvy, alebo iného
titulu oprávňujúceho tento pozemok užívať.

Zmluva o prevádzkovaní dráhy na rok 2010 a Zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry

na rok 2011 a 2013 upravujú podmienky na prevádzkovanie celoštátnych a regionálnych dráh,
upravujú práva a povinnosti zmluvných strán pri napĺňaní účelu zmlúv a zabezpečovanie vyrovnaného
hospodárenia prevádzkovateľa dráhy v oblasti výkonov uvedených v prílohách k týmto zmluvám. Zmluvy
o prevádzkovaní dráh sa uzatvárali s cieľom splniť povinnosti vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh
a to udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie
prostredníctvom prevádzkovateľa dráh a umožniť styk s inými dráhami.

V konaní bolo nesporné, že navrhovatelia 1. až 4. sú spoluvlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v
k.ú. Q., zapísaných na LV č. XXXX, ako aj tá skutočnosť, že vlastníkom dráh na predmetnom pozemku
je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky. Stavba v zmysle občianskeho zákonníka nie je súčasťou pozemku a môže byť vo vlastníctve aj

iného subjektu, ako vlastníka pozemku. Z predmetného dokazovania vyplýva, že dráhy sú vo vlastníctve
štátu a sú postavené na pozemku navrhovateľov 1. až 4. Slovenská republika, ako vlastník dráh bez
právneho dôvodu užíva pozemky navrhovateľov 1. až 4., privlastňuje si i úžitkovú hodnotu pozemku
bez toho, že by im poskytla akúkoľvek protihodnotu. Odporca 2. je len subjektom, ktorého vlastník
poveril na základe zmluvy o prevádzke dráh prevádzkovaním dráh. To znamená, že odporca 2. je v

hmotno-právnom (záväzkovom -zmluvnom) vzťahu len s vlastníkom dráhy, pričom zo svojej činnosti
nedosahuje zisk ( t.j.nevykonáva činnosť za účelom dosahovania zisku - podnikateľskú činnosť) nakoľko
má vopred schválený rozpočet, ktorý musí byť vyrovnaný ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami
zo strany vlastníka dráhy, pretože ten si bez protihodnoty privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku a
zároveň obmedzuje vlastníka pozemku v jeho užívaní bez ohľadu na to, či tam jazdia vlaky, alebo nie.

Odporca 2. je len subjektom, ktorý dráhy spravuje a prevádzkuje, aj to len na základe zmluvy s
vlastníkom dráhy a bez možnosti dosahovania podnikateľského zisku, resp. s nutnosťou vyrovnaného
hospodárenia, čiže odporca 2. nie je subjektom hmotno-právneho vzťahu s navrhovateľom a preto nie
v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom.

Vlastník dráhy si totiž môže na zabezpečenie prevádzkovania dráhy zmluvne zabezpečiť akúkoľvek
inú osobu, ktorá má na to príslušnú licenciu (nemusí to byť len odporca), pričom ak by sme prijali
záver, že sa bezdôvodne obohacuje výlučne prevádzkovateľ dráhy, tak by vlastník dráhy túto svoju
zodpovednosť zmluvne prenášal vždy len na prevádzkovateľa dráhy a on samotný by neuniesol žiadnu

zodpovednosť.Inakpovedané,vlastníkdráhy,hocikoľajnicevjehovlastníctvebezprotihodnotyzaberajú
pozemok, vlastníka pozemku by nebol nikdy za bezdôvodné obohatenie zodpovedný, nakoľko by túto
zodpovednosť vždy preniesol na toho, ktorého prevádzkovateľa. Súd mal za to, že odporca 2. len
spravuje majetok vlastníka dráhy, pričom tento majetok (koľajnice) sú tým, ktoré vylučujú vlastníka
pozemku v prisvojovaní si jeho úžitkových vlastností aj keď vlastník dráh svoju činnosť realizuje za

účelom zabezpečovania verejných potrieb. Je pravdou, že odporca bol vlastníkom dráhy poverený aj
prípadným majetkovo-právnym usporiadaním pozemkov cez ktoré prechádzajú železničné trate, to však
bez ďalšieho ešte neznamená, že je aj subjektom ktorý sa bezdôvodne obohacuje.

To majetok žalovaného 1. sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za užívanie pozemkov

navrhovateľov 1. až 4. v prípade, že by s nimi mal uzavretú nájomnú zmluvu, preto zodpovedným
subjektom sa užívanie bez právneho dôvodu je odporca 1., ktorý je s navrhovateľmi 1. až v 4. v hmotno-
právnom vzťahu, z ktorého sa bezdôvodné obohatenie vyvodzuje.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že na strane odporcu 2. nedošlo na úkor

navrhovateľov 1. až 4. k bezdôvodnému obohateniu, súd konštatuje, že odporca 2. nie je pasívne vecne
legitimovaný v tomto konaní, preto návrh v celom rozsahu voči nemu zamietol.Súd sa vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca 2. v časti nároku v tom zmysle, že
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka za dva
roky. Súd poukazuje, na tú skutočnosť, že nárok navrhovateľov 1. až 4. nie je premlčaný, nakoľko ak sa

podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi,
ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva, osobitne upravený v OZ a ide o nárok, ktorý vyplýva z
ustanovenia§137ods.1OZ.Keďžetotoprávojemajetkovejpovahypremlčujesavtrojročnejpremlčacej
dobe podľa § 101 OZ, preto uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného
obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu.

Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že dráhy sú vo vlastníctve štátu a sú postavené na pozemku
navrhovateľov 1., až 4.. Slovenská republika ako vlastník dráh bez právneho dôvodu užíva pozemky
navrhovateľov 1. až 4. zasahuje do ich vlastníckeho práva, čím na jej strane došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor navrhovateľov 1. až 4. Slovenská republika užíva predmetný pozemok bez právneho
titulu, čím dochádza u nej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva vo výkonoch a nie je ho možné

vydať navrhovateľom 1. až 4.,preto títo majú nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu majetkovému
prospechu odporcu 1. získaného bezplatným užívaním predmetného pozemku bez právneho dôvodu.
V súlade s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je odporca 1. povinný poskytnúť navrhovateľom 1.
až 4. peňažnú náhradu vo výške, ktorá zodpovedá výške nájomného za predmetný pozemok. Medzi
účastníkmi nebola takto vyčíslená výška nájomného v danom prípade sporná, preto súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko je odporca 1. v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia vznikol navrhovateľom 1. až 4.
nárok na úroky z omeškania, ktoré sú príslušenstvom priznanej pohľadávky. Súd priznal navrhovateľom
1. až 4. úroky z omeškania počnúc od 13.10.2012, teda od nasledujúceho dňa, kedy odporcovi 1. bol

doručený žalobný návrh, teda kedy sa oboznámil s uplatňovanou pohľadávkou, nakoľko doposiaľ všetky
rokovania ohľadne nájomného prebiehali len s odporcom 2. a nie s odporcom 1., takže až od tohto
okamihu je odporca 1. v omeškaní a preto súd nemohol priznať začiatok plynutia omeškania tak, ako
si ho uplatnili navrhovatelia 1. až 4. v žalobnom návrhu . Výšku úrokov súd priznal v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného odporcu 1. zaviazal na
náhradu trov konania navrhovateľov 1. až 4., ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 49,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 426,96 eura.

Pri zastupovaní viacerých osôb dochádza k zníženiu odmeny o 50%. Pri hodnote veci 207,50 eura, pri
ktorej jeden úkon právnej pomoci činí 19,92 eura, predstavuje zníženie 9,96 eura. Právny zástupca
navrhovateľov si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie
veci, spísanie žaloby, 3 meritórne pojednávania vo veci 1x v roku 2013 a 2x v roku 2014, 2x režijný
paušál á 7,63 eura(v roku 2012), 1x režijný paušál 7,81 eura ( v roku 2013) a 2x režijný paušál á 8,04

eura ( v roku 2014). Pri jednom navrhovateľovi 5x 9,96 eura + 2x 7,63 eura + 1x 7,81 eura+ 2x,8,04 eura
spolu 88,95 eura x 4 = 355,80 eura + 20% DPH 71,16 eura. Trovy konania v celkovej výške 426,96 eura
spolu so súdnym poplatkom je odporca 1. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1.
až 4. vedený vo VÚB banka Lučenec, č.ú. G., D.: XXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.