Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119012352
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119012352.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Mariána Mačuru na neverejnom zasadnutí konanom 03.03.2020 v trestnej veci
odsúdeného W. A. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona, v konaní o žiadosti o
podmienečného prepustenie z výkonu trestu, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41Pp/56/2019 zo dňa 03.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného W. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd (ktorý rozhodol v senáte, aj keď v záhlaví uznesenia je uvedené,
že rozhodol predsedom senátu, čo bude potrebné opraviť osobitným uznesením) podľa § 415 ods. 1
Tr. poriadku v spojení
s § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného W. A., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa
sp. zn. 7T/92/2011 zo dňa 12.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1To/107/2011 zo dňa 01.04.2014 podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona vo výmere deväť a pol roka.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorá nebola bližšie odôvodnená.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutému
výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a
rozhodnutie prvostupňového súdu je vo svojej podstate správne.

Tak, ako to konštatuje v dôvodoch napadnutého rozhodnutia okresný súd a ako to vyplýva aj z obsahu
predloženého spisového materiálu, odsúdený W. A. vykonáva trest odňatia slobody vo výmere deväť
a pol roka, ktorý mu bol ako súhrnný trest (pri zrušení výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/6/2011 zo dňa 17.01.2011 uloženého mu za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zákona vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu dva a pol roka) uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.

7T/92/2011 zo dňa 12.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/107/2011
zo dňa 01.04.2014 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona.

Výkon uvedeného trestu odsúdený nastúpil 01.04.2014, pričom do výkonu trestu odňatia slobody mu
bola započítaná väzba od 02.03.2011 do 18.10.2011, čo znamená, že predpokladaný koniec trestu má
odsúdený stanovený na 16.02.2023.Na okolnosti, za ktorých môže (teda nie musí) súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu
prvostupňový súd správne poukázal (aj keď chybne uviedol písmeno ustanovenia § 66 ods. 1 Tr.
zákona).

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin, po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

K uvedenému považuje krajský súd za potrebné poukázať aj na ustanovenie
§ 66 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pre to, aby bolo možné v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona odsúdeného podmienečne
prepustiť na slobodu, sa teda v prvom rade vyžaduje, aby odsúdený vykonal zákonom stanovenú časť
trestu, teda v posudzovanom prípade, keďže odsúdený vykonáva trest za zločin, dva tretiny uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobodu. Uvedenú podmienku, ako to konštatuje aj súd prvého stupňa,
odsúdený vzhľadom na dobu nástupu výkonu trestu, aj započítanú dobu väzby, nepochybne splnil.

Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody splnená, je zistenie, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním počas výkonu trestu
preukázal polepšenie a to do takej miery, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Polepšenie je vnútorným proces premeny páchateľov osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho
správaní, a keďže odsúdený je vo výkone trestu pri skúmaní správania sa odsúdeného je samozrejme
potrebné vychádzať v prvom rade z hodnotenia odsúdeného z ústavu na výkon trestu.

Skutočnosti, ktoré z hodnotenia odsúdeného W. A. vyplývajú, prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutiauviedolveľmikonkrétneapodrobne,takžekrajskýsúdnatomtomiestenepovažujeuvedené
skutočnosti za potrebné opakovať a v tomto smere na dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu
odkazuje. Len vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že až na menšie nedostatky v poriadku v osobných
veciach a porušení časového rozvrhu dňa, ktoré boli riešené pohovormi, bolo správanie sa odsúdeného

v súlade s ústavným poriadkom, svoje povinnosti si plnil, opakovane bol disciplinárne vo februári 2015,
v decembri 2015, v júni 2016, v máji 2017 a v decembri 2019 disciplinárne odmenený a to pochvalou,
v prvom prípade za vzornú dochádzku a prospech, v ďalších troch prípadoch za výsledky pri plnení
aktivít v súvislosti s rozvojom osobnosti a v poslednom prípade za plnenie pracovných povinností.
Mimo uvedených pozitív v hodnotení a správaní sa odsúdeného je však potrebné poukázať aj na ďalšie

skutočnosti, ktoré z hodnotenia vyplývajú, a to najmä pri posudzovaní prostredia, do ktorého by sa mal
vrátiť a resocializačnej prognózy odsúdeného, ktorá sa do budúcna javí ako nepriaznivá, z dôvodu dĺžky
zamestnania pred nástupom do výkonu trestu, častého požívania alkoholu, postoja k výkonu trestu,
pohlavia predchádzajúcich odsúdení i súčasného odsúdenia, kvalitu výchovného prostredia v detstve,
finančnej situácie pred nástupom do výkonu trestu, nariadenej protialkoholickej liečby ústavnou formou,

ktorú doposiaľ nevykonal a dosiahnutého vzdelania. Z uvedených dôvodov je riziko sociálneho zlyhania
do budúcna vysoké a vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia, podľa názoru krajského súdu,
nie je naviac ani zrejmé, že by odsúdený mal v prípade jeho prepustenia stabilné rodinné zázemie.

Už len vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako to konštatuje aj súd prvého stupňa, nie sú ani podľa názoru

krajského súdu, splnené všetky podmienky pre možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, aj keď jeho správaniu sa počas výkonu trestu nemožno vytýkať
závažnejšie nedostatky.

V súvislosti s tým je totiž potrebné zvýrazniť okolnosť, na ktorú opomenul prvostupňový súd poukázať a

tou je skutočnosť, že odsúdený je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody za rovnakú trestnú
činnosť (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona) ako bola trestná činnosť, za ktorú mu
boli v minulosti uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, z výkonu ktorých už bol podmienečne
prepustený.Z odpisu registra trestov, ale aj obsahu spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa je totiž zistiteľné, že prvý
krát bol W. A. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 vtedy účinného Trestného zákona odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/6/2002 zo dňa 27.03.2002 na trest odňatia slobody vo
výmere dvoch rokov. Ďalším rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 2T/121/2002 zo dňa 10.07.2002 bol
odsúdený pre taký istý trestný čin, teda trestný čin lúpeže podľa
§ 234 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka. Z výkonu oboch týchto trestov
bol 20.04.2005 podmienečne prepustený a skúšobná doba mu bola stanovená na štyri roky, čiže plynula

do 20.04.2009.

Už 20.04.2005, kedy bol z výkonu trest podmienečne prepustený, sa teda očakávalo, že odsúdený W.
A. v budúcnosti povedie riadny život. O tom, že odsúdený uvedené očakávania nenaplnil, nesvedčia
len trestné činy, pre ktoré vykonáva trest odňatia slobody v súčasnej dobe, ale aj ďalšie záznamy v
registri trestov. Z nich vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/43/2007 zo

dňa 16.07.2008 bol odsúdený pre prečin pytliactva podľa § 310 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý vykonal 24.12.2008. Trestným rozkazom Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/230/2008 zo dňa 27.11.2008 bol znova odsúdený a to pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr.
zákona a bol mu za ne uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý vykonal 16.05.2010

(z uvedeného potom plynie, že predmetné trestné činy zrejme musel spáchať ešte v skúšobnej dobe
stanovenejmupripodmienečnomprepustení).Trestnýchčinov,prektorévsúčasnejdobevykonávatrest
odňatia slobody, sa pritom dopustil v mesiaci august 2010 a január 2011, pričom sa ich dopustil celkovo
(vrátenie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zákona) štyrmi protiprávnymi
konaniami.

Aj uvedené skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, len nasvedčujú správnemu záveru súdu prvého
stupňa v tom smere, že v súčasnej dobe ešte nie je možné od odsúdeného reálne očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Rozhodnutie okresného súdu, teda považuje krajský súd za správne, a keďže ani v konaní, ktoré
napadnutému uzneseniu predchádzalo, nezistil žiadne pochybenia, ktoré by vyvolali potrebu zrušenia
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú
zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.