Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010156
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320010156.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
StanislavaLibantaaJUDr.ŠtefanaHrvoluvtrestnejveciodsúdenéhoL.B.,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17.04.2020, sp.zn. 4Nt/26/2020, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 28. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného L. B., narodeného

XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (výrokom v bode I/) Okresný súd Levice (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 9 odsek
2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zamietol návrh odsúdeného L. B. (ďalej ,,odsúdený“) na zmenu spôsobu
výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec
z 15.01.2019, sp.zn. 0T/5/2019, preradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.
Výrokom v bode II/ podľa § 2 odsek 2 zákona č. 62/2020 Z.z. určil, že § 2 odsek 1 tohto zákona sa
nepoužije a súčasne určil novú lehotu na podanie sťažnosti proti výroku v bode I/ do 3 pracovných dní
odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu (výroku v bode I/, keďže proti výroku v bode II/ sťažnosť nie je prípustná)

podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú do momentu konania neverejného zasadnutia
nadriadeného súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku v bode I/ napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 9 odsek 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „citovaný zákon“) ak odsúdený zaradený do
ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu
trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na
doživotný trest.Podľa § 9 odsek 4 citovaného zákona o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa
stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto
návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším

stupňom stráženia po vykonaní
a) tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia,
b) tretiny zo zvyšku trestu zostávajúceho po jeho preradení z ústavu s maximálnym stupňom stráženia
do ústavu so stredným stupňom stráženia,
c) polovice trestu, ak bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 9 odsek 5 citovaného zákona odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí
šiestich mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov,
po uplynutí troch mesiacov.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody na podklade právoplatného odsudzujúceho

rozhodnutia uvedeného vo výroku napadnutého uznesenia, a to bezprostredne po tom, ako si
vykonal trest odňatia slobody mu uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo 22.03.2018, sp.zn.
2T/173/2017vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystriciz06.09.2018,sp.zn.4To/65/2018.
Predpokladaný koniec trestu pripadá na 19.01.2021.

Svoj návrh na preradenie do ústavu s miernejším (minimálnym) stupňom stráženia odsúdený odôvodnil
v zásade len poukazom na splnenie stanovených podmienok na preradenie do minimálneho stupňa
stráženia.

Nadriadenýsúdzdôrazňuje,žespôsobvýkonutrestuzpohľaduprísnostijehorežimuprimárnestanovuje

Trestný zákon v § 48. Pri posudzovaní možnosti zmeny spôsobu výkonu trestu, respektíve preradenia
odsúdeného do ústavu s menej prísnym stupňom stráženia, musí súd skúmať jednak splnenie formálnej
podmienky zakotvenej v § 9 odsek 4 citovaného zákona, v posudzovanom prípade či odsúdený v zmysle
písmena a/ uvedeného ustanovenia vykonal jednu tretinu trestu (ak bol zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia), a následne materiálnej podmienky, ktorá vyplýva z § 9 odsek 2 citovaného zákona,

a teda, či odsúdený plní program zaobchádzania, pričom s touto otázkou sa súd I. stupňa v napadnutom
uznesení náležite vysporiadal.

Hodnotiaca správa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody, totiž nedáva podklad pre záver, že by odsúdený plnil program zaobchádzania tak, že

by bolo možné v danom štádiu výkonu trestu dosiahnuť účel trestu aj v ústave s menej prísnym stupňom
stráženia. Podľa tejto správy správanie a vystupovanie odsúdeného po zmene diferenciačnej skupiny
nebolo vždy na požadovanej úrovni, v súvislosti s čím bol zaznamenaný aj nedostatok v plnení pokynov
a príkazov príslušníka zboru, pracovne bol preradený v dôsledku zhoršenia jeho pracovnej morálky,
stanovené ciele programu zaobchádzania sa uňho plnia čiastočne, a to len v oblastiach edukácie

a zaraďovania do práce. Napokon sám riaditeľ ústavu preradenie odsúdeného do nižšieho stupňa
stráženia neodporučil.

S poukazom na uvedené nadriadený súd konštatuje, a to i s dôrazom na rozsiahlu recidívu odsúdeného
(17 záznamov v registri trestov), že je potrebné na odsúdeného i naďalej pôsobiť výchovnými

prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, teda v
rámci prísnejšieho režimu, v ktorom výkon trestu mu aj bol pôvodne nariadený.

Súd I. stupňa sa v podrobnostiach v odôvodnení napadnutého uznesenia náležite vysporiadal s
uvedenými skutočnosťami, svoje závery logicky a správne vyhodnotil, preto nadriadený súd v plnom

rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia ako na vecne správne bez potreby
opakovania alebo doplnenia v ňom obsiahnutej argumentácie. Správne tak rozhodol, keď návrh
odsúdenéhonajehopreradeniezústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia
do takého ústavu s minimálnym stupňom stráženia zamietol.

Krajský súd v Nitre na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti tohto
uznesenia ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.