Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317215693.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési
Szolgáltató Zrt., so sídlom v Budapesti, Váci út 45/B, IČO: 01-10-043108, Maďarsko, zastúpeného
PETKOV & Co s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti žalovaným: Držitelia motorových
vozidiel s EČV podľa prílohy žaloby, o zaplatenie poplatku za užívanie diaľnic, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. septembra 2019 č. k . 7C/112/17-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobcu pre
riadne neoznačenie strany sporu, keď fyzické osoby na žalovanej strane neboli identifikované menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom nariadenia alebo iným identifikačným údajom podľa

§ 133 ods. 1 CSP, napriek výzve súdu na odstránenie uvedeného nedostatku, pre ktorý nemožno v
konaní pokračovať. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2019 sp. zn. 8Cdo/68/17, v
zmysle záverov ktorého s ohľadom na zásadu rovnosti strán sporu a zásadu kontradiktórnosti súd nie
je povinný žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní údajov žalovaného a nemôže žalobcovi podávať
informácie pri identifikácií subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. V opačnom prípade by
išlo o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a požadoval zrušenie veci a vrátenie súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval a interpretoval
ustanovenie § 129 ods. 1 CSP, pretože k odmietnutiu podania možno pristúpiť len vtedy, ak nedostatky
podania sú prekážkou pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu. Domnieval sa, že žalovaný môže
byť dostatočným spôsobom identifikovaný nielen údajmi podľa § 133 ods. 1 CSP, ale i evidenčným
číslom vozidla, ktorého držiteľom ku dňu použitia cesty bez zaplatenia poplatku bola len jedna konkrétna

osoba. Poukázal na svoj informačný deficit, ktorý mu bráni naformulovať žalobu tak, aby obsahovala
všetky náležitosti. Keďže štátna moc pochádza od občanov, štát a všetky jeho orgány sú zaviazané
na ochranu a šetrenie jeho práv. S ľuďmi musí byť zaobchádzané ako s cieľom, nie s prostriedkom.
Súd teda za každých okolností je povinný dôsledne skúmať, či existujú prostriedky a postupy, ktorými je
možné riadne ochrániť práva osoby, ktorá sa svojou procesnou žiadosťou obráti na súd. Odmietnutím
žaloby sa súd dopustil ničím neodôvodneného formalistického a svojvoľného postupu. Nestotožňoval

sa s rozhodnutím NS SR sp. zn. 8Cdo/68/17 vydané v konaní, v ktorom sa rovnako domáhal ochrany
svojho práva na zaplatenie sankčného poplatku voči žalovanému, ktorému ex lege vzniká ako dôsledok
civilnoprávneho deliktu (neoprávneného použitia cesty bez zaplatenia). Domnieval sa tiež, že súd s
poukazom na princíp rovnosti účastníkov v konaní nemôže vytvárať prekážky, ktoré by marili účel práva
na spravodlivý súdny proces. Poukázal tiež na niektoré rozhodnutia súdov, kde sa žaloba obdobného
obsahu akceptovala i Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 293/18.

3. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.4. Súd prvej inštancie pri zistení, že žalovaná strana nie je identifikovaná údajmi, vyplývajúcimi z
ustanovenia § 133 ods. 1 a 2 CSP, postupoval správne, keď žalobcu na riadne označovanie žalovaného
vyzval.

5. Žalobca žalovaného, resp. žalovaných, neidentifikoval podľa uvedených ustanovení, požiadal súd o
súčinnosť pri ich identifikácií podľa evidencie držiteľov motorových vozidiel.
6. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru o tom, že riadne neoznačenie žalovaného
predstavuje taký nedostatok žaloby, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v dôsledku čoho potom v
súlade s ustanovením § 129 ods. 3 CSP odmietol.

7. Odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia NS SR z 28.02.2019 sp. zn. 8Cdo/68/17 a považuje
za potrebné doplniť, že žalobca požaduje od všeobecného súdu, aby za žalobcu identifikoval subjekty
na žalovanej strane vo veci, ktorá ani nespadá do právomoci všeobecného súdu, keď podľa jeho názoru
nejde o súkromnoprávny spor.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu sa totiž vo veci uplatňuje správna (verejnoprávna) sankcia/poplatok
a nie poplatok za civilnoprávny delikt, ako tvrdí žalobca.

9. Pri tomto závere odvolací súd vychádzal jednak z charakteru žalobcu, ktorý je oprávnený konať
vo veciach vyberania poplatkov za používanie ciest, je oprávnený vyhotoviť záznam o vozidle a o
jeho evidenčnom čísle za účelom preukázania porušenia právnych noriem a vykonávať kontrolnú
činnosť ohľadom poplatkov popri dopravnom úradu a prevádzkovateľovi (§ 33B/ods. (8) zák. č. I/1988
o cestnej doprave Maďarskej republiky); kontrolná činnosť sa celkom jednoznačne viaže k činnosti

štátnych/správnychorgánov,vrátanesubjektov,naktorébolatátočinnosťdelegovaná,vočipodriadeným
subjektom. Vzťah nadradenosti a podriadenosti je typický pre vzťahy v oblasti verejnej správy.
10. Ďalej odvolací súd zobral do úvahy, že podľa nariadenia č. 36/2007 (III 26) Ministerstva hospodárstva
a dopravy MR o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest za používanie
rýchlostných ciest je potrebné zaplatiť poplatok a v prípade, ak poplatok nebol zaplatený, vzniká

povinnosť zaplatiť pokutu (§1). Rovnako v ustanoveniach § 7/A ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 8, § 7/B ods.
1, ods. 2 sa používa pojem pokuta.
11. Pod pojmom pokuta sa v zásade chápe verejnoprávna sankcia, teda žalobca nesprávne tvrdí, že
ide o civilnoprávnu sankciu. Ide o sankciu upravenú v normách verejného práva Maďarskej republiky
(bod 10, 12), nie o spotrebiteľský spor typu nezaplatenie cestovného v MHD. Žalobca vyberá pokuty /

§ 7/A ods. 2(c)/, rozhoduje teda o povinnostiach osôb v oblasti správneho trestania. Bolo by preto
celkom neprijateľné, aby všeobecný súd Slovenskej republiky poskytoval žalobcovi akúkoľvek súčinnosť
pri zisťovaní osôb, ktorým má byť uložená pokuta ako verejnoprávna sankcia, upravená v právnych
predpisoch iného štátu, mimo pôsobnosť smernice 2011/82/EÚ z 25.10.2011 ktorou sa zjednodušuje
cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky (čl. 2). Podľa názoru

odvolacieho súdu išlo by o neprípustné rozšírenie teritoriálnej pôsobnosti maďarských orgánov verejnej
správy i na územie SR. I z tohto dôvodu je celkom nenáležitá argumentácia žalobcu o pôvode štátnej
moci od občanov a o povinnosti súdu žalobcovi poskytnúť súčinnosť v indentifikácii žalovaného podľa
evidencie vozidiel policajného zboru, ktorá nie je verejným registrom.
12. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 293/18 pre iný skutkový stav nemožno na spor aplikovať.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).
14. Pre absenciu protistrany nerozhodoval o trovách odvolacieho konania.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 CSP).