Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cbi/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223422
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116223422.11

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v právnej veci žalobcu: NETCORE
MANAGEMENT LTD., so sídlom 15 Stopher House, Webber Street, Londýn SE1 0RE, Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Company No.: 8373781, zastúp. spoločnosťou KRAL
PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom

Neupauerom,advokátom,Dvořákovonábrežie8/A,81105Bratislavavkonaníozaplatenie2001360,95
EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 1 901 292,90 EUR, úrok z omeš-kania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 1 901 292,90 EUR od 15.10.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie 100 068,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007
do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33 193,50 EUR na účet Okresného
súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 90%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.08.2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cbi/3/2011 sa
právny predchodca žalobcu ( Slovenská správcovská a reštrukturalizačná,

k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, so sídlom kancelárie Južná trieda 4,
040 01 Košice, správca úpadcu: DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. „v konkurze“, Mlynárska 16, 040 01
Košice, IČO: 36 472 093 ) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi
sumu 2 352 732,79 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia,
titulom náhrady škody. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov tohto súdneho konania.

2.Právny predchodca žalobcu uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo
dňa 25.6.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2009 zo dňa 30.6.2009 ( časť 124B )
bol na majetok spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO:
36 472 093 vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa
23.9.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2009 zo dňa 29.9.2009 bola za správcu úpadcu
ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.. Dňa 31.07.2006 uzatvoril

úpadca ako poistený na strane jednej so žalovaným ako poisťovňou na strane druhej poistnú zmluvu
č. 010 0006976 s účinnosťou od 01.08.2006, ktorej predmetom bolo Združené poistenie - poisteniepre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou a Dodatkové
poistenie, poistenie pre prípad ukradnutia veci (ďalej len „poistná zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu -

Všeobecná časť (ďalej len „VPP-VČ“), všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť - Poistenie pre
prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, alebo poškodenia a zničenia veci vodou
z vodovodných zariadení (ďalej len VPP-ZČ 1) a Všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť -
Poistenie pre prípad ukradnutia veci (ďalej len „VPP-ZČ 2“). Dňa 26.03.2007 o 22:00 hod. došlo v
prevádzke spoločnosti úpadcu k požiaru výrobnej haly a zásob, o čom bolo spísané oznámenie o vzniku

škodovej udalosti, ktoré bolo následne zaslané žalovanému. Dňa 27.03.2007 sa uskutočnila obhliadka
škody na majetku úpadcu, zamestnancom spoločnosti Slovexperta, s r.o. so sídlom: Uhoľná 1, 010 01
Žilina, IČO: 36 404 811, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.
13502/L (ďalej ako „Slovexperta, s.r.o.“), ktorá vykonáva pre žalovaného ohliadky škôd vzniknutých v
súvislosti s poistnými udalosťami. Vychádzajúc u ustanovení VPP-VČ a VPP - ZČ 1 vzťahujúcich sa
na poistenie úpadcu a s prihliadnutím na predložené dokumenty ako aj známe skutočnosti týkajúce sa

predmetnej poistnej udalosti, je právne nepochybné predovšetkým to, že poistná udalosť - požiar zo
dňa 26.3.2007 je okrem škodovej zároveň aj poistnou udalosťou, keďže v kontexte zistených faktov
plne spĺňa definíciu uvedenú v čl. 1 VPP-VČ, ako aj negatívne vymedzenie podľa čl. 8 bod 2 VPP-VČ a
zároveň v rovnakých intenciách aj znenie čl. 8 VPP-ZČ 1 a preto je s touto poistnou udalosťou spojený
vznik povinnosti poisťovne plniť (čl. 8 bod 1 VPP-VČ). Zároveň ak vec bola zničená, alebo poškodená v

dôsledku živelnej udalosti a to požiarom z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou
udalosťou vzniká právo na plnenie poistenému (čl. 1 bod 1 VPP-ZČ 1). Na základe všetkých dostupných
dokumentov získaných na základe vyšetrovania poistnej udalosti Úradom justičnej a kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ Prešov a Hasičského a záchranného zboru v Prešove, t.j. Uznesenia o
zastavení trestného stíhania zo dňa 22.06.2007, ČVS: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX a znaleckého posudku č.

p. A.-XXXX G.-G.-I.-XXXX zo dňa 17.05.2007 vyhotoveného kriminalistickým a expertíznym ústavom
Policajného zboru, Kuzmányho 8, 041 02 Košice - kriminalistami pre oblasť zisťovania príčin požiarov a
požiarnej elektrotechniky, ktoré boli následne doručené žalovanému jednoznačne vyplýva, že skutočnou
príčinou poistnej udalosti bol požiar, ktorého najpravdepodobnejšou príčinou vzniku bola technická
závada - vznietenie sa pilín, alebo dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Z uvedeného dôvodu

bolo zo strany úpadcu aj žalobcu jednoznačne preukázané, že poistená nehnuteľnosť a zásoby boli
zničené a poškodené z dôvodu živelnej udalosti - požiaru a bol vylúčený úmysel poistníka, poisteného
alebo inej osoby konajúcej z ich podnetu, t.j. táto škodová udalosť napĺňa všetky znaky poistnej
udalosti. Predchádzajúci právny zástupca úpadcu vyzval žalovaného listom zo dňa 30.08.2007
označeným ako „Predloženie dokladov na likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a žiadosť o

poskytnutieprimeranéhopreddavkunapoistnéplnenie“navyplatenieprimeranéhopreddavkupoistného
plnenia. Žalovaný listom zo dňa 01.10.2007 označeným ako „odmietnutie plnenia“ oznámil úpadcovi, že
plnenie z poistnej zmluvy odmieta z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty § 802 ods. 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pretože výroba prebiehala v neskolaudovanej
budove, o čom sa dozvedel až po uzatvorení poistnej zmluvy. Na uvedený list reagoval likvidátor

úpadcu listom zo dňa 27.11.2007, ktorým žalovaného opätovne vyzval „na vyplatenie poistného plnenia
z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v rozsahu poisteného súboru zásob“ a zároveň navrhol stretnutie
„za účelom prerokovania možného zníženia poistného plnenia a definitívnej výšky a termínu výplaty
poistného plnenia z poistenej nehnuteľnosti.“ Listom zo dňa 20.12.2007 žalovaný opätovne reagoval
v tom zmysle, že výzve na úhradu poistného plnenia nevyhovie, pričom svoje odmietavé stanovisko

odôvodnil rovnako ako pri predchádzajúcom odmietnutí plnenia. Dňa 18.02.2008 voči uvedenému
odmietnutiu podala listom odvolanie v mene úpadcu spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o., so sídlom
toho času: Valova 38, 921 01 Piešťany, IČO: 34 107 064, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. : 529/T, ktorá vykonávala sprostredkovanie poistenia pre úpadcu.
Žalovaný na odvolanie odpovedal listom zo dňa 12.03.2008 a to opätovným odmietnutím vyplatenia

poistného plnenia z totožných dôvodov aké už uviedol v predchá-dzajúcej korešpondencii. Následne po
vyhlásení konkurzu na spoločnosť DREVINA - DREVONA, spol. s r.o., so sídlom Mlynárska 16, 040 01
Košice, IČO: 36 472 093, sa správca pokúšal o mimosúdne urovnanie tohto sporu, pričom žalovanému
zaslal dňa 01.04.2010 list pod názvom „Predžalobná výzva“, v ktorom ho vyzval na dobrovoľnú úhradu
poistnéhoplnenia. Žalovanýnauvedenýlistreagovalupovedomenímopredĺženílehotynapreskúmanie

nároku správcu úpadcu a to do 07.06.2010, ktoré bolo doručené správcovi dňa 10.05.2010. Na
následnú urgenciu zo dňa 21.06.2010 už žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Právny predchodca
žalobcu ďalej uviedol, že v rámci výberu poisťovne a za účelom vypracovania ponuky na poistenie
nehnuteľnosti a zásob úpadcu boli žalovanému ako aj ďalším osloveným poisťovniam preukázateľnezaslané: 1.znaleckýposudokč.051/2005vypracovanýznalkyňouL..I.P.,zktoréhovyplýva,žeuvedené
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom poistenia, neboli skolaudované (str. č. 3, čl. II. , bod 1 písm.
a/ znaleckého posudku) a 2. ďalšie upresňujúce poznámky a podklady vo forme e-mailovej

správy. Tvrdil, že na základe týchto zaslaných podkladov mal žalovaný už pri samotnom dojednávaní
poistnej zmluvy vedomosť o tom, že budovy, ktoré majú byť predmetom poistenia sú neskolaudované
a úpadca v nich vykonáva výrobnú činnosť. Napriek tomu žalovaný vypracoval pre úpadcu ponuky na
predmetné poistenie a následne po akceptácii predloženej ponuky zo strany úpadcu vypracoval poistnú
zmluvu. Poistná zmluva medzi úpadcom a žalovaným bola platne uzavretá dňa 31.07.2006 s účinnosťou

od 01.08.2006. Úpadca žiadnym spôsobom od začiatku dojednávania uzatvorenia poistnej zmluvy so
žalovaným vedome nezamlčoval ani nezatajoval žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa predmetu
poistenia - toho, že nie je skolaudovaný a že v v ňom úpadca uskutočňuje výrobnú činnosť. Preto v
tomtoprípadenedošloknaplneniuzákonnýchpredpokladovpreodmietnutiepoistnéhoplneniazostrany
žalovaného v zmysle ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naopak úmyslom úpadcu bolo poistiť si
svojmajetokpreprípadvznikuškodovejudalostiapretonebolovjehozáujmevystaviťsarizikuneplnenia

zo strany poisťovne v prípade vedomého uvádzania nepravdivých údajov. Právny predchodca žalobcu
si voči žalovanému uplatnil čiastku vo výške 70 878 428,03 Sk, t.j. 2 352 732,79 EUR, čo do výšky
istiny z dôvodu, že poistnou udalosťou bola spôsobená jednak škoda na predmete poistenia - poistených
nehnuteľnostiach vo výške 60 293 000,- Sk t.j. 2 001 360,95 EUR hodnota bola stanovená znaleckým
posudkom č. 8/2007 - Vyčíslenie spôsobenej škody - všeobecná hodnota požiarom zničených objektov

firmy DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. v obci Ličartovce, str. 11, vypracovaným L.. V. M., S. X, XXX
XX A., Č.. XXXXXX, znalcom z odboru stavebníctva - oceňovanie nehnuteľnosti a ktorého zadávateľom
bol Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Prešov a škodu na skladových zásobách vo výške 10
585 428,03 Sk, t.j. 351 371,84 EUR, ktorej hodnota bola zdokladovaná žalovanému pri ohlásení poistnej
udalosti. Uplatňovaná výška poistného plnenia sa pohybuje v rozmedzí dohodnutej maximálnej výšky

poistnej sumy dojednanej medzi úpadcom a žalovaným v poistnej zmluve. Vzhľadom k obsahu listu
odovzdanie spisového obalu a oznámenia o vzniku škodovej udalosti - poistná udalosť č. XXXXXXXXXX
je zrejmé, že dňa 01.10.2007, kedy bol tento list doručený žalovanému, mal tento k dispozícii už všetky
doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti, preto dátum 15.10.2007 je relevantným dňom, od kedy
sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Právny predchodca žalobcu si s

poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
v platnom znení uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2 352 732,79 EUR
od 15.10.2007 až do zaplatenia.

3.Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Potvrdil, že uzavrel s

úpadcom poistnú zmluvu dňa 31.07.2006 s účinnosťou od 01.08.2006. Číslo návrhu poistnej zmluvy
bolo XXXXXXXXXX a číslo poistnej zmluvy bolo XXXXXXXXXX. Uviedol, že dňa 27.03.2007 mu bola
nahlásená škodová udalosť, ku ktorej došlo 26.03.2007 v objekte spoločnosti DREVINA - DREVONA
spol. s r.o. v obci Ličartovce č. 299. Dňa 11.04.2007 bolo žalovanému doručené písomné oznámenie
úpadcu zo dňa 05.03.2007 o vzniku škodovej udalosti. Túto škodovú udalosť žalovaný zaevidoval

pod č. 8001379880 a bez zbytočného odkladu pristúpil k jej vyšetreniu. Poveril spoločnosť INSERVIS
Slovakia, s.r.o. uskutočnením posúdenia rozsahu, druhu, príčiny a výšky škody spôsobenej požiarom
dňa 26.03.2007, ktorá už dňa 30.03.2007 vykonala úvodnú obhliadku objektu. V rámci šetrenia poistnej
udalosti spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. písomne požiadala úpadcu prostredníctvom spoločnosti
Respect Slovakia, s.r.o., ktorá poistenie dojednávala a pri riešení poistnej udalosti úpadcu zastupovala,

o predloženie pokladov, potrebných na preukázanie uplatneného nároku na poistné plnenie z poistnej
zmluvy a to žiadosťou zo dňa 02.04.2007. Predloženie požadovaných podkladov následne urgovala
dňa 16.08.2007. Úpadca dňa 31.08.2007 predložil žalovanému tieto podkladové materiály: uznesenie
Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstvo PZ Prešov, č. p. P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo
dňa 22.6.2007, znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice, č. p. PPZ-XXXXKEU-

G.-I.-XXXX zo dňa 17.05.2007, znalecký posudok č. 8/2007 spracovaný znalcom L.. V. M., zo dňa
22.05.2007, zadávateľ Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstvo PZ Prešov. Zo záverov
znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice, č. p. A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX
zo dňa 17.05.2007, vyplýva, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu spoločnosti
DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. bola technická závada - vznietenie sa pilín alebo drevného prachu

vo vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom mohlo byť lokálne prehriatie sa kovového povrchu niektorej časti
vzduchotechniky trením pohyblivých častí alebo iskrením od cudzieho pevného telesa zapadnutého
medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napr. vplyvom
neprimerane zvýšeného prechodového odporu. Podľa záverov Správy o výsledku požiarno-technickejexpertízy zo dňa 15.05.2007 predloženej Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v
Prešove, príčinou vzniku požiaru objektu bola bližšie nešpecifikovaná technická porucha v elektrickej
časti motora pohonu odsávacieho zariadenia v dôsledku medzizávitového skratu vo vinutí alebo

zvýšeného elektrického prechodového odporu s následným prehrievaním súčasti svorkovnice motora,
resp. vývodov vinutí a prívodových vodičov počas prevádzky a vznietením izolácie vodičov vo vnútri
svorkovnice. Súčasťou požiadaviek potrebných na prešetrenie predmetnej poistnej udalosti a určenie
povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie a jeho výšku, bola aj požiadavka na predloženie
kolaudačného rozhodnutia, na predmet poistenia - objekt výrobnej haly s príslušenstvom spoločnosti

DREVINA - DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach. Nakoľko kolaudačné rozhodnutie na predmetný
objekt nebolo žalovanému predložené zo strany úpadcu spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. , ktorá
vykonávala šetrenie predmetnej poistnej udalosti, dňa 11.06.2007 zaslala žiadosť na Obecný úrad
v Ličartovciach, či na predmetný objekt bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Dňa 28.06.2007 bola
spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o. doručená odpoveď starostu obce Ličartovce, v ktorej sa uvádza,
že na predmetnú stavbu bol dňa 24.11.2005 zo strany spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.

podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak zo strany stavebného úradu kolaudačné
rozhodnutie vydané nebolo. Úpadca vo svojich podaniach adresovaných žalovanému pri preukazovaní
nároku na poistné plnenie poukazuje na skutočnosť, že disponuje všetkými relevantnými dokladmi
preukazujúcimi splnenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti poistenej nehnuteľnosti. Žalovaný
považuje uvedené argumenty za nepodstatné a to z dôvodu, že splnenie uvedených požiadaviek

ako aj ďalších požiadaviek vymedzených stavebným zákonom je resp. malo byť predpokladom pre
vydanie kolaudačného rozhodnutia k predmetným nehnuteľnostiam, v žiadnom prípade však nemôže
byť právnym dôvodom pre určenie povinnosti žalovaného poskytnúť úpadcovi poistné plnenie. Práve
naopakneexistenciakolaudačnéhorozhodnutiapoukazujenanedostatkyvsplnenípodmienokzostrany
úpadcu, splnením ktorých podmieňuje stavebný zákon vydanie kolaudačného rozhodnutia a to bez

výnimky. V rámci prešetrenia predmetnej poistnej udalosti boli žalovanému predložené nasledovné
rozhodnutia a podania k okolnostiam súvisiacim s vydaním kolaudačného rozhodnutia na objekt.
Rozhodnutie obce Ličartovce č. H 773/2005-Ka zo dňa 19.10.2005 ako vecne a miestne príslušného
orgánu štátnej správy podľa ust. § 2 písm. e/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností
z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktorým ako príslušný stavebný úrad (ďalej

len stavebný úrad) podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
len Stavebný zákon ) vydal dodatočné povolenie stavby DREVINA - DREVONA spol. s r.o., Ličartovce
299 výroba a sklad europrofilov na strane 2 rozhodnutia uložil úpadcovi povinnosti na dokončenie
stavby. V tejto časti rozhodnutia sa okrem iného uvádzajú aj tieto skutočnosti a sú uložené stavebníkovi
tieto povinnosti: stavba je v súčasnom období v stupni rozostavanosti na cca 85% a bola realizovaná

bez stavebného povolenia, stavbu treba ukončiť do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, stavebník dodrží podmienky stanovené RUVZ Prešov a to hlavne v oblasti neprekročenia
stanovených limitov hlučnosti a zrealizuje požadované technické opatrenia na zachytávanie pilín. V
predmetnom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že stavba sa môže užívať iba na základe kolaudačného
rozhodnutia, ktoré na podaný písomný návrh stavebníka podľa § 79 stavebného zákona vydá stavebný

úrad. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia k predmetnej stavbe bol podaný úpadcom dňa
24.11.2005 na stavebnom úrade. Obec Ličartovce, stavebný úrad rozhodnutím č. H 5676/2005-Ka
zo dňa 07.03.2006 vyzval úpadcu odstrániť nedostatky so žiadosťou o doplnenie dokladov s tým, že
do predloženia doplňujúcich dokladov kolaudačné konanie prerušil. Rozhodnutím stavebného úradu č.
H/87/2005/269-Ko/9 zo dňa 28.03.2006, bola úpadcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 5 500,-Sk

podľa ust. § 107 stavebného zákona z dôvodu realizácie stavby bez stavebného povolenia, čo bolo
zistené pri výkone štátneho dohľadu dňa 25.01.2005. Obec Ličartovce rozhodnutím č. 583/2006 zo dňa
25.09.2006 vyzvala úpadcu odstrániť nedostatky a v prípade nesplnenia tejto povinnosti užívanie stavby
bez kolaudačného rozhodnutia a výrobu s okamžitou platnosťou zastaviť. Starosta obce Ličartovce
listom zo dňa 19.12.2006 zaslaným konateľovi úpadcu, ho vyzval, aby sa dostavil do kancelárie

obecného úradu Ličartovce za účelom odstránenia vád a nedorobkov, na ktoré bol upozornený listom
zo dňa 25.09.2006. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností úpadca od začiatku realizácie stavby
závažným spôsobom porušoval ustanovenia stavebného zákona a to tým, že výstavbu haly objektu
začal bez stavebného povolenia a po celú dobu prevádzky vo výrobnej hale vykonával prevádzku bez
kolaudačného rozhodnutia. Právny predchodca žalobcu v žalobnom návrhu poukazuje na skutočnosť,

že žalovaný už pri dojednávaní poistnej zmluvy mal vedomosť o tom, že k stavbe nebolo vydané
kolaudačné rozhodnutie, pričom poukazuje pri svojej argumentácii na znalecký posudok č. 051/2005
vypracovaný znalkyňou I. P. zo dňa 08.11.2005 (ďalej len znalecký posudok), ktorý ako uvádza bol
žalovanému zaslaný za účelom vypracovania ponuky na poistenie nehnuteľností a zásob a kde z textuna strane 3 čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého posudku vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti neboli
skolaudované. Preto podľa názoru žalobcu nebol žalovaný oprávnený postupovať podľa ust. § 802
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistiteľ môže odmietnuť poskytnutie plnenia z dôvodu,

že sa dozvedel až po poistnej udalosti a že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy
bola podstatná. Žalovaný k predmetným tvrdeniam uviedol, že znalecký posudok bol spracovaný so
stavom ku dňu 19.10.2005, pričom poistná zmluva bola uzavretá dňa 31.07.2006 t.j. cca deväť a pol
mesiaca po dni, ku ktorému bol spracovaný znalecký posudok, časový odstup medzi časom vyhotovenia

znaleckého posudku a časom dojednania a uzavretia poistnej zmluvy je značne odlišný, preto aj v
prípade, že by tento mal odporca k dispozícii nepreukazuje jeho vedomosť o spornej skutočnosti v
čase uzavretia poistnej zmluvy. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom vkladu nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností podľa časti I bod 1.2 účel znaleckého posudku, a nie za účelom spracovania
ponuky pre uzavretie poistnej zmluvy. Skutočnosť, že stavba nie je skolaudovaná je v znaleckom
posudku uvedená iba okrajovo ako súčasť odôvodnenia v čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého posudku

- výber použitej metódy. Žalovaný poukazuje na celý text v časti čl. II bod 1 písm. a/ znaleckého
posudku - výber použitej metódy, ktorý úpadca z dôvodov pre žalovaného neznámych neuviedol a kde
sa uvádza cit. : „Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože
stavba nie je skolaudovaná t. z. nie je užívania schopná.... .“ V časti 3 písm. b/ znaleckého posudku
- Analýza využitia nehnuteľnosti sa uvádza cit. „Nehnuteľnosť nie je skolaudovaná, jej využitie je v

zmysle stavebného povolenia a konštrukčného vybavenia - výroba eurookien, resp. iná priemyselná
výroba.“ Znalecký posudok bol žalovanému predložený až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.03.2007,
kedy bol zaslaný faxom a to iba strany č. 1, 3, 10 a 26 znaleckého posudku. Uvedené skutočnosti
potvrdzuje aj vyjadrenie JUDr. Vladimíra Gürtlera, advokáta, ktorý zastupoval úpadcu pri uplatňovaní
nároku na poistné plnenie a to v liste zo dňa 30.08.2007, kde na strane 2 sa uvádza, že poisťovňa

bola so skutočnosťou, že úpadca nemá kolaudačné rozhodnutie na predmet plnenia oboznámená cit.
„už na predchádzajúcom stretnutí, t.j. dňa 14.06.2007“, čo tiež preukazuje, že žalovaný sa dozvedel o
tejto skutočnosti až po poistnej udalosti a nie pred uzavretím poistnej zmluvy. S ohľadom na uvedené
žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal k dispozícii informáciu,
vedomosťotom,žepredmetpoistenianiejeskolaudovaný,včasepreduzavretímzmluvy.Kuvedenému

tvrdeniu žalobca v rámci uplatňovania svojho nároku po vzniku poistnej udalosti, v priebehu jeho
uplatňovania mimosúdnou cestou ako aj v žalobnom návrhu nepredložil jediný dôkaz. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti žalovaný je presvedčený, že jeho postup pri likvidácii predmetnej poistnej
udalosti bol správny, v súlade s platnou právnou úpravou, poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu všeobecnou časťou (ďalej len VPP-VČ)

a všeobecnými poistnými podmienkami zvláštnou časťou pre prípad poškodenia alebo zničenia veci
živelnou udalosťou alebo poškodenia a zničenia veci vodou z vodovodných zariadení (ďalej len VPP-
ZČVVZ) a všeobecnými poistnými podmienkami zvláštnou časťou pre prípad ukradnutia veci (ďalej
len VPP-ZČUV a ďalej spolu aj ako prílohy). K žiadosti úpadcu o poskytnutie poistného plnenia z
predmetnej poistnej udalosti žalovaný listom zo dňa 01.07.2007 zaslal oznámenie o ukončení šetrenia

poistnej udalosti so záverom, že poskytnutie poistného plnenia odmieta z dôvodu užívania objektu bez
kolaudačného rozhodnutia s poukazom na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odmietnutie
poskytnutia poistného plnenia žalovaný potvrdil aj v odpovedi zo dňa 20.12.2007 k výzve na poskytnutie
poistného plnenia, ktoré odôvodnil neexistenciou kolaudačného rozhodnutia na objekt, t.j. protiprávne
užívanie objektu prevádzky bez kolaudačného navrhovateľa vydaného stavebným úradom. Poistiteľ

pri uzavretí poistenia zisťuje skutočnosti potrebné pre určenie výšky poistnej sumy a výšky poistného
ako aj skutočnosti rozhodujúce pre pristúpenie poistiteľa k uzavretiu poistnej zmluvy ako takej, teda
skutočnostirozhodujúcepreposúdenieotázky,čivkonkrétnomprípademožnovôbecpoistenieuzavrieť.
Za týmto účelom je poistiteľ oprávnený pri dojednaní poistenia klásť budúcemu poistníkov príp. aj
budúcemu poistenému otázky ku skutočnostiam, dôležitým pre uzavretie poistnej zmluvy v súlade s cit.

ustanovením § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis a ani
poistná zmluva vrátane jej príloh však neurčujú resp. neukladajú povinnosť poistiteľovi klásť konkrétne
otázky, alebo konkrétny druh otázok pri danom druhu poistenia. Z toho dôvodu poistiteľ kladie otázky
týkajúce sa skutočností, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie poistiteľa uzavrieť s prípadným
klientom poistnú zmluvu, najmä z hľadiska určenia výšky poistnej sumy, výšky poistnej hodnoty a výšky

poistného, otázky týkajúce sa zabezpečenia poistenej veci a pod. v závislosti od druhu poistného
produktu a to prirodzene otázky, na ktoré nepozná odpoveď. Preto pokiaľ ide o skúmanie podmienok
zo strany žalovaného na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy, je na mieste otázka či vôbec bolo
povinnosťou žalovaného skúmať existenciu oprávnenia úpadcu ako budúceho poistníka a poistenéhona prevádzkovanie stavby t.j. skutočnosť či v čase uzavretia poistnej zmluvy mal vydané kolaudačné
rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby a prípadne až do takej miery, aby pravdivosť týchto
skutočností aj preveroval. Žalovaný je presvedčený, že poistiteľ nemá povinnosť skúmať či poistený má

oprávnenie na užívanie stavby na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, prípadne takého
oprávnenie nemá a to z dôvodu, že podľa stavebného zákona je oprávnenie na užívanie stavby a v
prípade, že ide o prevádzku na jej prevádzkovanie, jednoznačne podmienené vydaním právoplatného
kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania stavby. Preto poistiteľ pri uzavretí poistenia vychádzal
zo zákonného predpokladu, že poistený si plní zákonom ustanovené povinnosti, v danom prípade

povinnosti vymedzené v stavebnom zákone, a to bez ohľadu na skutočnosť či má v úmysle uzavrieť
poistnú zmluvu na predmet poistenia alebo nie. Žalovaný taktiež nemal dôvod zisťovať a klásť tak
úpadcovi otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia a to z dôvodu, že už v čase uzavretia
poistnej zmluvy úpadca predmetný objekt dlhší čas prevádzkoval. Preto sa žalovaný dôvodne domnieval
a nemal dôvod spochybňovať skutočnosť, že prevádzkovanie objektu úpadca vykonáva na základe
právoplatného kolaudačného rozhodnutia, čo na stretnutiach so zástupcami žalovaného pred uzavretím

poistnej zmluvy jednoznačne prezentoval. Žalovaný teda nemal povinnosť a ani dôvod skúmať
existenciuprávoplatnéhokolaudačnéhorozhodnutiakobjektuakoskutočnosťrozhodujúcupreuzavretie
poistnej zmluvy. Práve naopak, je presvedčený, že úpadca mal aj bez položenia otázky týkajúcej
sa existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia oznámiť predmetnú skutočnosť žalovanému
a to z vlastnej iniciatívy, jasnou a zrozumiteľnou formou, najvhodnejšie písomnou formou. Preto

analogickymožnokonanieresp.nekonanieúpadcukeďvedomeaúmyselnezamlčalpredmetnúdôležitú
skutočnosť svojím konaním a prezentáciou svojej činnosti túto skutočnosť aj potvrdil, považovať za
konanie v rozpore s ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oznámenie neexistencie kolaudačného
rozhodnutia zo strany úpadcu by pre žalovaného bolo prekážkou uzavretia poistnej zmluvy resp. poistnej
zmluvy s daným predmetom poistenia. Táto skutočnosť je však predovšetkým prekážkou užívania a

prevádzkovania objektu úpadcom až do času vydania kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania
objektu. Skutočnosť, že žalovaný uzavrel s úpadcom poistnú zmluvu, nemôže tak legalizovať závažné
protiprávne konanie úpadcu, akým je uvedenie stavby do užívania, ktorým porušil povinnosti stavebníka
vymedzené stavebným zákonom a to ani v prípade, ak by žalovaného o svojom protiprávnom konaní
vopred informoval. Žalovaný je presvedčený, že v dôsledku uvedeného závažného protiprávneho

konania úpadcu v danom prípade nemohla vzniknúť a ani nevznikla povinnosť žalovaného poskytnúť
úpadcovi poistné plnenie. Poukázal pritom na ust. § 799 ods. 1 a § 809 ods. 1 Občianskeho zák. a čl.
6 ods. 1 písm. b/ všeobecných poistných podmienok. Žalovaný mal za to, že úpadca svojím konaním
závažne porušil svoje povinnosti vymedzené stavebným zákonom a to najmä ust. § 76 ods. 1, § 82 ods.
1, § 82 ods. 2 a § 83 ods. 4. S poukazom na citované porušenie povinnosti úpadcu ako stavebníka

podľa stavebného zákona je potrebné konštatovať, že úpadca ako poistený porušil ust. § 799 ods.
1, § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 6 VPP-VČ ods. 1 písm. b/. Žalovaný mal tiež za to, že
úpadca porušil aj ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 10 ods. 5 VPP-VČ. Závažnosť
porušenia citovaných ustanovení stavebného zákona úpadcom vplyv tohto porušenia na rozsah škody
a tým aj povinnosti žalovaného plniť je zrejmá z cit. ustanovení Stavebného zákona. Uvedené porušenie

ustanovení zákona, ktoré malo jednoznačne vplyv na vznik poistnej udalosti ako takej a tým aj škodu v
rozsahu určenom expertnou správou o škode požiarom spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.
v Ličartovciach spracovanou spoločnosťou INSERVIS Slovakia, s.r.o. zo dňa 27.09.2007, je právnym
dôvodom pre aplikáciu ustanovení § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 10 ods. 5 VPP-VČ v spojení
s ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých žalovaný neposkytol poistné plnenie,

pretože porušením povinností zo strany úpadcu vyplývajúcich zo stavebného zákona, Občianskeho
zákonníkaakoajpoistnejzmluvyatobezakýchkoľvekpochýbporušenímvedomýmnielenžepodstatne
prispel, ale podľa názoru žalovaného, zapríčinil, že došlo k predmetnej škodovej udalosti v rozsahu, v
akom bola výška škody stanovená expertnou správou. Citované ustanovenia Občianskeho zák. a VPP-
VČ upravujú právo poistiteľa v prípade vedomého porušenia zmluvných povinností poisteným, poistné

plnenie znížiť primerane, v takej miere akou toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti
alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov. Žalovaný je presvedčený, že pritom miera zníženia nie je ničím
obmedzená a v prípade, že príčinou vzniku predmetnej škody bolo výlučne vedomé konanie úpadcu
bol žalovaný oprávnený znížiť poistné plnenie do takej miery, že úpadcovi poistné plnenie odmietol
poskytnúť.

4.Právny predchodca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že osobitosť právnej úpravy poistnej
zmluvy sa okrem iného prejavuje aj v tom, že ukladá nielen poistiteľovi (§ 792a Občianskeho
zákonníka), ale aj záujemcovi o poistenie (§ 793 Občianskeho zákonníka) tzv. informačnú povinnosť.Podľa ust. § 793 ods. 1 kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a
úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež ak ide o
zmenu poistenia. V citovanom ustanovení je upravená základná predzmluvná povinnosť záujemcu o

poistenie. Zámerom zákonodarcu bolo prostredníctvom úpravy tejto povinnosti záujemcu o poistenie
umožniť poistiteľovi spoznať riziko, ktoré má poistiť a aké poistné má stanoviť, čiže zistiť skutočnosti,
ktoré sú podstatné pre vznik poistenia alebo aspoň pre určenie výšky poistného. Uvedenie vedome
nepravdivých a neúplných údajov pri uzavieraní poistnej zmluvy zákon spája s tromi druhmi sankcií:
znížením poistného plnenia (§ 798 Občianskeho zákonníka), odstúpením od poistnej zmluvy (§ 802

ods. 1 Občianskeho zákonníka) a odmietnutím poistného plnenia (§ 802 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Žalovaný sa vo viacerých odpovediach na výzvy úpadcu a právneho predchodcu žalobcu
o poskytnutie poistného plnenia po vzniku poistnej udalosti odvolával na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Právny predchodca žalobcu tvrdil, že aplikácia citovaného zákonného ustanovenia je na
daný skutkový stav vylúčená, lebo úpadca skutočnosť, že budova, ktorá má byť predmetom poistenia
nie je skolaudovaná, netajil a pri dojednaní poistenia neuviedol vedome nepravdivé alebo neúplné

informácie. Uzatvoreniu poistnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným predchádzala komunikácia
sprostredkovateľa poistenia - obchodnej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., so sídlom Valova 38,
921 01 Piešťany, IČO: 34 107 064 , zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel
Sro, vložka č. 529/T ( ďalej aj len ako Respect Slovakia, s.r.o. alebo sprostredkovateľ poistenia )
s viacerými poisťovňami pôsobiacimi na území SR, ktorej cieľom bolo zistenie poistiteľa schopného

poskytnúť úpadcovi najvýhodnejšie poistenie jeho majetku. Na základe žiadosti o vypracovanie ponúk
zaslali okrem žalovaného aj iné oslovené poisťovne úpadcovi resp. sprostredkovateľovi poistenia
vypracované návrhy na poistenie majetku, ako napr. Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť,
so sídlom Plynárenská 7/C, 824 79 Bratislava 26, IČO: 31 354 327 (ďalej aj len ako Česká poisťovňa
- Slovensko, a.s.), Union poisťovňa, a.s. so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322

051 (ďalej aj len ako Union poisťovňa, a.s.) príp. bola úpadcovi/sprostredkovateľovi poistenia
zaslaná záporná odpoveď na vypracovanie ponuky (QBE poisťovňa , a.s., Němcovej 30, 042 80
Košice, IČO: 17 084 954). Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815
74 Bratislava, IČO: 00 151 700 (ďalej aj len ako Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) na základe
požiadavky sprostredkovateľa poistenia o predloženie ponuky na poistenie majetku úpadcu uskutočnila

pracovníkom riziko servisu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. (inšpektorom Ing. Dušanom Uličným)
dňa 11.07.2006 obhliadku objektu (majetku, ktorý mal byť predmetom poistenia) a na jej základe bola
úpadcovi doporučená kolaudácia stavby v čo najkratšom možnom termíne. Z uvedených dokumentov
je zrejmé, že úpadca sa v žiadnom prípade nesnažil zatajiť skutočnosť, že budova (majetok, ktorý mal
byť predmetom poistenia) nie je skolaudovaná. Práve naopak, zo vzájomnej komunikácie úpadcu a

poisťovní je možné vyvodiť, že tieto a teda aj žalovaný mali vedomosť o neskolaudovaní budovy a
to minimálne na základe znaleckého posudku č. 051/2005 vypracovaného znalkyňou L.. I. P. (ďalej aj
len ako znalecký posudok), ktorý túto informáciu obsahoval (str. 3 čl. II, bod 1 písm. a) znaleckého
posudku). Uvedené konštatovanie je možné podporiť odkazom na e-mail A.. Z. zo dňa 29.06.2006
adresovaný zamestnancom viacerých poisťovní za účelom vypracovania ponuky poistenia majetku, kde

sa v závere uvádza: „Faxom zasielame VOR, splnomocnenie a charakteristiku budovy zo znaleckého
posudku.“ Argumentáciu žalovaného obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.02.2011 vo vzťahu k
znaleckému posudku v súvislosti s vedomosťou, alebo nevedomosťou žalovaného o neskolaudovaní
budovy, ktorá mala byť predmetom poistenia považoval právny predchodca žalobcu za irelevantnú.
Konštatovanie žalovaného, že znalecký posudok bol žalovanému predložený až po vzniku poistnej

udalosti dňa 28.03.2007, kedy bol zaslaný faxom a to iba strana č. 1, 3, 10 a 26 znaleckého posudku
ako aj žalovaným uvádzaný odkaz na vyjadrenie JUDr. Vladimíra Gürtlera, advokáta, ktorý zastupoval
úpadcu pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie, z listu zo dňa 30.08.2007, kde sa na strane 2 uvádza,
že poisťovňa bola so skutočnosťou, že žalobca nemá kolaudačné rozhodnutie na predmet plnenia
oboznámená, cit.: „už na predchádzajúcom stretnutí, t.j. dňa 14.06.2007“ (vyjadrenie k odporu zo dňa

21.02.2011 str. 6) považuje právny predchodca žalobcu za zavádzajúce, nakoľko až po určitom čase
po vzniku poistnej udalosti vyvstala požiadavka žalovaného na predloženie kolaudačného rozhodnutia k
budove,ktorábolapredmetompoistenia.Úpadcaznovuinformovalžalovanéhooskutočnosti,žebudova
nebola skolaudovaná, pričom na preukázanie svojho tvrdenia zaslal úpadca žalovanému opätovne aj
vyššie spomínaný znalecký posudok faxom. Jeho zaslanie po vzniku poistnej udalosti nie je teda možné

považovať tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, za nespochybniteľný dôkaz o tom, že ho
pred vznikom poistnej udalosti nemal k dispozícii. Čo sa týka vyjadrenia JUDr. Gürtlera (formulácia
z listu citovaná žalovaným), toto malo v danom kontexte zdôrazniť už predchádzajúce oboznámenie
žalovaného na uskutočnenom osobnom stretnutí s tým, že úpadca napriek požiadavke žalovanéhonemá žiadne kolaudačné rozhodnutie k dispozícii; v žiadnom prípade preto nie je možné vyjadrenie
JUDr. Gürtlera vykladať v takom zmysle ako to uvádza žalovaný, a to konkrétne že „žalovaný sa
dozvedel o tejto skutočnosti až po poistnej udalosti a nie pred uzavretím poistnej zmluvy.“ Podľa ust.

§ 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať
pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí
tiež ak ide o zmenu poistenia. Nakoľko slovenská právna úprava pozná dotazníkovú formu splnenia
informačnej povinnosti, musí záujemca o poistenie presne zodpovedať všetky písomne formulované
štandardné otázky poistiteľa, pričom z hľadiska právnej istoty má veľký význam presná a jednoznačná

formulácia otázok. Aj v odbornej literatúre je všeobecne prijímaný názor, podľa ktorého, ak určitá
okolnosť nevyjde najavo v dôsledku neurčitosti otázky poisťovateľa, nemôže sa táto okolnosť v prípade
sporu vykladať v neprospech poisteného. Napriek tomu, že dôkazné bremeno ohľadne vedomého
porušenia povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na otázky poistiteľa zaťažuje poistiteľa, žalovaný
do dnešného dňa nepredložil jediný dôkaz preukazujúci, že úpadca pri dojednaní poistenia vedome
zavádzal nepravdivé alebo neúplné informácie, čo by bolo základným predpokladom pre aplikáciu

ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav. Práve naopak v tejto súvislosti
poukázal na tvrdenie žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2011 uvádza nasledovné, cit.:
„žiadny všeobecne záväzný právny predpis ani poistná zmluva vrátane jej príloh však neurčujú resp.
neukladajú povinnosť poistiteľovi klásť konkrétne otázky, alebo konkrétny druh otázok pri danom druhu
poistenia. Z tohto dôvodu poistiteľ kladie otázky týkajúce sa skutočností, ktoré majú zásadný význam

pre rozhodnutie poistiteľa uzavrieť s prípadným klientom poistnú zmluvu, najmä z hľadiska určenia výšky
poistnej sumy, výšky poistnej hodnoty a výšky poistného, otázky týkajúce sa zabezpečenia poistnej veci
a pod. v závislosti od druhu poistného produktu, a to prirodzene otázky, na ktoré nepozná odpoveď.
Preto pokiaľ ide o skúmanie podmienok zo strany odporcu na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy,
je na mieste otázka, či vôbec bolo povinnosťou odporcu skúmať existenciu oprávnenia navrhovateľa

ako budúceho poistníka a poisteného na prevádzkovanie stavby, t.j. skutočnosť či v čase uzavretia
poistnej zmluvy mal vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby a prípadne
až do takej miery, aby pravdivosť týchto skutočností aj preveroval.“ Podľa názoru právneho predchodcu
žalobcuvyššiecitovanévyjadreniežalovanéhojednoznačnepreukazuje,žeúpadcasanemoholdopustiť
konania kedy by vedome uviedol pri dojednávaní poistenia nepravdivé a neúplné informácie (ohľadom

kolaudácie budovy, ktorá mala byť predmetom poistenia) a to na základe toho, že otázka týkajúca
sa tejto skutočnosti mu nebola zo strany žalovaného ani položená, čo potvrdzujú aj ďalšie vyjadrenia
žalovaného. Názor žalovaného, podľa ktorého úpadca mal aj bez položenia otázky týkajúcej sa
existencie právoplatného kolaudačného rozhodnutia oznámiť predmetnú skutočnosť žalovanému a to
z vlastnej iniciatívy jasnou a zrozumiteľnou formou, najvhodnejšie písomnou formou aj vzhľadom na

znenie ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na existujúcu judikatúru, podľa
ktorej nezáleží na tom, či sa poistník domnieval, že jednotlivé otázky dotazníka nemajú význam lebo
rozhoduje len či splnil svoju povinnosť oznámiť všetky okolnosti rozhodné pre uzavretie poistnej zmluvy
alebo pre určenie obsahu poistky, na ktoré bol pri dojednávaní poistnej zmluvy opýtaný (R 73/1967);
poistník preto nie je oprávnený špekulovať nad odpoveďami, je len povinný pravdivo a úplne odpovedať

na položené otázky, preto považuje za úplné nesprávny. Ďalšou podmienkou, na ktorej splnenie zákon
viaže právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je
existencia závažnej skutočnosti, ktorá je príčinou poistnej udalosti a poistiteľ ju nemohol pre vedome
nepravdivé alebo neúplné odpovede zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy
podstatná, čiže pri vedomosti ktorej by poistiteľ zmluvu vôbec neuzavrel a to ani za vyššie poistné.

Ak by totiž išlo o nepodstatný omyl, teda prípad, kedy by poistnú zmluvu síce uzavrel, avšak len
pri vyššom poistnom, prichádzalo by do úvahy len primerané zníženie plnenia z poistnej zmluvy
podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka. Splnenie tejto podmienky ale žalovaný sám vylúčil keď sa
vyjadril, že nemal povinnosť a ani dôvod skúmať existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutia
k objektu ako skutočnosť rozhodujúcu pre uzavretie zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené právny

predchodca žalobcu mal za to, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť svojho postupu pri odmietnutí
poskytovania poistného plnenia, čím sa dopustil konania v rozpore so zákonom. K porušeniu tzv.
prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. §
799 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu uviedol, že zákon ukladá poistenému
dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, z poistnej zmluvy

alebo z poistných podmienok. Ide predovšetkým o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k
poistnej udalosti nedošlo resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na nedodržanie povinností stanovených pre úpadcu stavebným zákonom. Právny predchodca
žalobcu mal za to, že nakoľko poistná udalosť vznikla v dôsledku požiaru z hľadiska splnenia prevenčnejpovinnosti t.j. povinnosti smerujúcej k odvráteniu alebo zmenšeniu poistného nebezpečenstva, je
relevantné predovšet-kým to, či bola zo strany úpadcu dodržaná požiarna bezpečnosť stavby v súlade s
ust. § 43d ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej

životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby, pričom podľa písm. b) citovaného ustanovenia
sa za jednu zo základných požiadaviek na stavby považuje aj požiarna bezpeč-nosť stavby, a nie
vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorého ne-existenciu považuje žalovaný
za základný dôvod na svoj postup podľa ust. § 809 ods. 2 Ob-čianskeho zákonníka. Poukázal na závery
znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice zo dňa 17.5.2007, ako aj uznesenie

úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Prešov zo dňa 22.6.2007, ktoré vylučujú porušenie povinností
úpadcu majúcich za následok vznik požiaru. Na základe uvedeného navrhol žalobe vyhovieť v celom
rozsahu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.09.2011 nesúhlasil s tvrdením právneho predchodcu
žalobcu, že sa nesnažil zatajovať skutočnosť, že budova je neskolaudovaná. Mal za to, že z e-mailu

p. Z. konajúceho za sprostredkovateľa poistenia Respect Slovakia, s.r.o. nevyplýva, žeby oboznámil
oslovené poisťovne so skutočnosťou, že budova nie je skolaudovaná. Tvrdil, že ak prebiehala výroba
v budove a úpadca v nej prevádzkoval činnosť, na ktorú bol povinný mať vydané kolaudačné
rozhodnutie a bez kolaudačného rozhodnutia nebol oprávnený prevádzkovú činnosť vykonávať, v
prípade, že na túto skutočnosť žalované-ho osobitne neupozornil, žalovaný nemal dôvod domnievať

sa, že budova nie je skolaudova-ná. Uviedol, že ani z odpovedí oslovených poisťovní nevyplýva, žeby
im pri oslovení a zadaní požiadavky na spracovanie ponuky poistenia bola poskytnutá informácia
o neskolaudovaní budovy. Z obsahu úpadcovi predložených ponúk spracovaných oslovenými
poisťovňami ako predbežnými ponukami a vyjadrenia pracovníka spoločnosti Allianz - Slovenskej
poisťovne, a.s. je zrejmé, že poisťovne spracovali ponuky poistenia bez vedomosti o neskolaudovaní

budovy a že táto skutočnosť by bola neskôr pri dojednaní konkrétnych podmienok poistenia zásadnou
a rozhodujúcou skutočnosťou pre dojednanie poistenia majetku aj zo strany iných poisťovateľov.
Vzhľadom na vyššie uvedené postoje oslovených poisťovní si úpadca bol vedomý, že skolaudovanie
budovy, v ktorej už prebiehala prevádzka je neodmysliteľnou a dôležitou podmienkou poistenia majetku
pre všetkých poisťovateľov a preto podľa názoru žalovaného mal jednoznačne dôvod zatajiť informáciu

o neskolaudovaní budovy. Žalovaný sa preto nestotožňuje s tvrdením právneho predchodcu žalobcu, že
skutočnosť o neexistencii kolaudačného rozhodnutia sa úpadca nesnažil zatajiť a tiež sa nestotožňuje
s tvrdením právneho predchodcu žalobcu, že z obsahu e-mailovej komunikácie je možné vyvodiť, že
žalovaný mal vedomosť o neskolaudovaní budovy a to minimálne zo znaleckého posudku č. 051/2005
vypracovaného znalkyňou L.. I. P. (ďalej len „znalecký posudok“). Tento znalecký posudok mal byť

podľa právneho predchodcu žalobcu zaslaný žalovanému faxom, keďže v závere e-mailu p. Z. zo
dňa 29.06.2006 zaslaného poisťovniam, žalovanému dňa 07.07.2006, sa uvádza „faxom zasielame
charakteristiku budovy zo znaleckého posudku.“ Podľa žalovaného nebolo súdu preukázané, žeby
znalecký posudok mu bol v skutočnosti doručený faxom, prípadne iným spôsobom pred poistnou
udalosťou. Uviedol, že sa tak stalo až po vzniku poistnej udalosti dňa 28.03.2007, kedy bol zaslaný

faxom a to iba strany č. 1, 3, 10 a 26. Túto skutočnosť potvrdil aj p. R., zamestnanec žalovaného,
ktorý poistenie za žalovaného so sprostredkovateľom poistenia dojednával. Žalovaný tvrdil, že p. R.
bola podaná ústna informácia, že predmet poistenia je skolaudovaný. Žalovaný tvrdil, že vo svojom
predchádzajúcom stanovisku neuviedol, žeby otázku týkajúcu sa existencie kolaudačného rozhodnutia
nepoložil, iba poukázal na to, že je otázne či je to jeho povinnosťou a či to v danom prípade bolo

opodstatnené, ak mal informáciu o tom, že budova je v prevádzke, z čoho vyplýva odôvodnený
predpoklad, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané a že teda záujemca o poistenie spĺňa všetky
získané predpoklady na to, aby v budove v jeho vlastníctve a užívaní prevádzkoval priemyselnú
činnosť. Informácie, ktoré poskytol úpadca prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia v emaile zo dňa
29.06.2006, týkajúce sa budovy a prevádzkovania činnosti úpadcu je potom možné podľa žalovaného

považovať za nepravdivé a neúplné, aj keď nejde o odpovede na otázky žalovaného, ide však o
podstatné informácie týkajúce sa predmetu poistenia, ktoré úpadca predložil ako podkladové informácie
na vypracovanie ponuky poistenia a uzavretie poistnej zmluvy a v nadväznosti, na ktoré žalovaný
kládol pri dojednaní poistenia ďalšie doplňujúce otázky k podstatným skutočnostiam rozhodujúcimi
pre uzavretie poistenia. Žalovaný uviedol, že otázku či predmetná budova je skolaudovaná položil

ústne, pričom konkrétne táto otázka bola položená zástupcom žalovaného p. O.. R. zástupcovi
sprostredkovateľa p. Z. v rámci komunikácie pred dojednaním poistenia a podpisom poistnej zmluvy,
ktorý ako odpoveď na otázku zástupcu odporcu výslovne uviedol, že kolaudačné konanie je ukončené,
že kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby bolo vydané a úpadca čaká na jehodoručenie v priebehu niekoľkých dní. Na základe tejto informácie a po ubezpečení p. Z., že v čase
uzavretia poistnej zmluvy bude budova skolaudovaná, čo bolo podmienkou uzavretia poistnej zmluvy
ako aj po splnení ďalších podmienok, poistenia, žalovaný s úpadcom uzavreli poistnú zmluvu. Úpadca

teda mal vedomosť prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia o tom, že podmienkou uzavretia
poistnej zmluvy je vydanie kolaudačného rozhodnutia, pričom žalovaný bol zo strany sprostredkovateľa
poistenia ubezpečený o existencii kolaudačného rozhodnutia v čase podpisu poistnej zmluvy. Žalovaný
takboluvedenýdoomyluaúpadcaajpo8mesiacochoduzavretiapoistnejzmluvyprevádzkovalčinnosť
s vysokým rizikom požiaru bez právoplatného rozhodnutia a tým hrubo porušoval povinnosti, ktoré mu

ukladá stavebný zákon. Žalovaný absolútne odmieta tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o tom, že
budovu poistil s vedomím, že je neskolaudovaná a prejavil tým vôľu (zaviazal sa) poskytovať poistnú
ochranu majetku - neskolaudovanej budove a prevádzkovaniu z požiarno-bezpečnostného hľadiska
vysoko rizikovej činnosti úpadcu, ktorej prevádzkovanie bez kolaudačného rozhodnutia je v hrubom
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný nikdy a žiadnym spôsobom takúto
vôľu neprejavil. Žalovaný považuje za preukázané, že úpadca hrubo porušoval povinnosti, ktoré mu

ukladá stavebný zákon, prevádzkoval budovu a výrobnú činnosť bez kolaudačného rozhodnutia (toto
porušenie je o to závažnejšie, že nebola skolaudovaná len budova samotná, ale najmä prevádzka v
budove vykonávaná úpadcom ako činnosť s vysokou rizikovosťou požiaru z požiarno-bezpečnostného
hľadiska), úpadca takúto nehnuteľnosť poistil, pričom poistiteľa, t.j. žalovaného uviedol do omylu, tým,
že uviedol nepravdivú informáciu, ktorá je pre uzavretie poistenia rozhodujúca. Z tohto dôvodu je

preto žalovaný presvedčený, že poistná zmluva je neplatná a odmietnutie poskytnúť poistné plnenie
úpadcovi bolo v súlade s poistnou zmluvou a ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistná
zmluva č. XXXXXXXXXX (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX) bola uzavretá dňa 31.07.2006 s
účinnosťou od 01.08.2006 pre združené poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu, pričom
predmetná poistná zmluva bola dojednaná prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia spoločnosti

Respect Slovakia, s.r.o. . Poistenie dojednával za sprostredkovateľa poistenia Respect Slovakia, s.r.o.
p. Z., ktorý dojednával konkrétne podmienky poistenia a ktorý v rámci komunikácie so žalovaným
poskytoval, resp. mal poskytnúť žalovanému všetky informácie a údaje potrebné pre dojednanie
poistenia, vrátane informácií, pre ktoré by žalovaný poistenie s úpadcom neuzavrel. Spoločnosť Respect
Slovakia, s.r.o. vykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného v čase podpisu poistnej zmluvy

ako poisťovací agent v súlade so zmluvou o sprostredkovaní poistenia č. 629 zo dňa 20.05.2002
(ďalej len zmluva o sprostredkovaní) podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o sprostredkovaní). Žalovaný poukázal na povinnosti, ktoré mal sprostredkovateľ poistenia
splniť pri vykonávaní svojej činnosti podľa zákona o sprostredkovaní a podľa zmluvy o sprostredkovaní.

V prípade ak sprostredkovateľ poistenia spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. poskytol žalovanému
nepravdivú a neúplnú informáciu, pre ktorú by žalovaný poistnú zmluvu neuzavrel a súčasne poskytol
úpadcovi, ktorého pri dojednaní poistenia so žalovaným zastupoval, nepravdivú informáciu o poistných
podmienkach,jepotrebnékonštatovať,ženeposkytolklientovi-úpadcoviúplnú,pravdivúakvalifikovanú
informáciu o poistných podmienkach, ako aj nepodal poistiteľovi - žalovanému úplné, pravdivé a

objektívne informácie potrebné na posúdenie rizika a vypracovanie ponuky. Ak takýmto konaním vznikla
úpadcoviškoda,jezatútoškoduzodpovednýsprostredkovateľpoisteniaazároveňjepovinnýjunahradiť
v súlade s ustanoveniami zákona o sprostredkovaní a zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný v súvislosti
s dodržaním požiarnej bezpečnosti stavby poukázal na zistenia spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. k
stavu dodržiavania požiarno-bezpečnostných predpisov. Predložené dokumenty boli všetky vystavené

Mgr. O. H. v roku 2006. O.. O. H. však podľa údajov v uznesení ÚJKP OR PZ Prešov uviedol, že
nevlastní kópie revízií vyhotovených pre poistenú spoločnosť. Zástupcovia poistenej spoločnosti taktiež
opakovane uvádzali, že všetky dokumenty týkajúce sa budovy a prevádzky boli požiarom zničené.
Existencia kópií predložených dokumentov nebola poistenou spoločnosťou vysvetlená. Po preštudovaní
predložených dokumentov je možné konštatovať, že celkové výsledky revíznych kontrol boli uvedené

ako vyhovujúce. Pri časti revízií však boli uvedené závady, ktoré bolo nutné odstrániť. O odstránení
uvedených závad neboli predložené doklady. Dňa 29.07.2009 bolo predložené CD obsahujúce údaje
o interných požiarnych školeniach pracovníkov bez podpisov oprávnených osôb. Z uvedeného podľa
žalovaného vyplýva, že bezprostredne po požiari v rámci vypočutia dotknutých osôb v trestnom konaní
O.. H. a zástupcovia úpadcu uviedli, že doklady o vykonaní odborných prehliadok a revízií neboli

predložené z dôvodu, že všetky zhoreli pri požiari, tieto však s odstupom času po urgenciách spoločnosti
INSERVIS Slovakia s.r.o. boli zo strany úpadcu predložené v mesiaci 9/2007, teda po cca 5 mesiacoch
od vyžiadania podkladov k likvidácii poistnej udalosti (mailom zo dňa 02.04.2007 bol úpadca požiadaný
o podklady a e-milom zo dňa 16.08.2007 bol urgovaný so žiadosťou o ich predloženie najneskôr do30.08.2007). S poukazom na vyššie uvedené žalovaný spochybňuje autentickosť predložených správ o
vykonaní odborných prehliadok a revízií a dodržiavanie požiarno-bezpečnostných predpisov zo strany
navrhovateľa považuje za nepreukázané. Predloženie listinných dokladov zo strany úpadcu po cca

5 mesiacoch od ich vyžiadania, pričom orgánom činným v trestnom konaní tieto úpadca nepredložil
pri prešetrovaní príčin vzniku požiaru s tým, že všetky doklady boli pri požiari zničené, vyvoláva plne
odôvodnenú pochybnosť o ich hodnovernosti, ako aj plne odôvodnený predpoklad, že tieto doklady boli
dodatočne spracované za účelom dosiahnutia výplaty poistného plnenia od žalovaného. Mal za to, že
vzhľadom na vyššie uvedené, súd by nemal prihliadať na tieto doklady.

6.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-315 zo dňa 28.11.2011 na základe návrhu
právneho predchodcu žalobcu pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Slovenská správcovská a
reštrukturalizačná k.s. a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca CORDELIA INVEST Ltd., so
sídlom 20 March, The Concourse, LONDON NW9 5XS, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, IČO: 06734405.

7.Právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa
03.01.2012 uviedol, že uzatvoreniu poistnej zmluvy zo dňa 31.07.2006 predchádzalo oslovenie
viacerých poisťovní s požiadavkou na spracovanie ponuky poistenia p. Z., R. spoločnosti Respect
Slovakia, s.r.o., ktorá vykonávala sprostredkovanie poistenia. Na základe e-mailovej, resp. osobnej

komunikácie jednotlivé poisťovne ponuky poistenia spracovali, pričom UNION poisťovňa, a.s. uviedla,
že budovu je možné poistiť až po kolaudácii (v prípade, že nie je skolaudovaná odporúčali
uzavrieť stavebno-montážne poistenie), ALLIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. doporučila kolaudáciu
stavby v čo najkratšom termíne (pretože výrobná činnosť sa uskutočňuje už od júna 2005 v doteraz
neskolaudovanom výrobnom komplexe budov) a QBE poisťovňa, a.s. uviedla, že nebude predkladať

ponuku s poukazom na činnosť firmy, ktorá by nemala záujem o poistenie majetku bez poistenia
nebezpečenstva požiaru. Vzhľadom na uvedené mal za to, že vyjadrenie žalovaného o tom, že
poisťovne spracovali ponuky bez vedomosti o neskolaudovaní budovy, je nepravdivé. Argumentáciu,
že žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že budova nie je skolaudovaná, nakoľko z obsahu e-mailu
zaslaného p. Z. osloveným poisťovniam je zrejmé, že v budove prebiehala výroba, považuje len za

potvrdenie skutočnosti, že žalovaný na základe vlastnej nedôslednosti pri zisťovaní všetkých informácii
relevantných pre uzavretie poistnej zmluvy, urobil chybu, avšak za toto pochybenie odmieta niesť
zodpovednosť. Aj iné oslovené poisťovne mali možnosť len sa domnievať. Napriek tomu, ale informáciu
o neskolaudovaní budovy zistili v nadväznosti na túto informáciu ponuku predložili (napr. ALLIANZ
Slovenská poisťovňa, a.s. uskutočnila obhliadku miesta poistenia za účelom odborného posúdenia

rizika a až na základe záverov technickej správy predložila ponuku poistenia). K spochybneniu zaslania
znaleckého posudku (ktorý obsahoval informáciu, že budova nie je skolaudovaná) faxom, pričom na
tento spôsob zaslania sa odvoláva e-mailová správa p. Z. zo dňa 29.06.2006 („faxom zasielame
charakteristiku budovy zo znaleckého posudku“) adresovaná zamestnancom oslovených poisťovní,
uviedol, že pokiaľ by znalecký posudok nebol žalovanému prostredníctvom faxového prenosu doručený,

o jeho doručenie by určite opätovne požiadal pred uzatvorením zmluvy a neurobil by tak iba vtedy,
ak by mu charakteristika budovy bola dostatočne známa na základe informácií z iných zdrojov a
mal by k dispozícií všetky potrebné údaje k uzatvoreniu poistnej zmluvy aj bez jeho zaslania. V
súvislosti s položením otázky zo strany žalovaného o skolaudovaní budovy žalobca poukázal na ust.
§ 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odbornú literatúru, podľa ktorej „pri rizikovej povahe poistnej

zmluvy si to vyžaduje celkom presnú, úplnú a pravdivú informáciu, aby poistiteľ mohol dobre uvážiť,
či poistnú zmluvu uzavrie a za akých podmienok. Je ale na poistiteľovi, aby otázky poistiteľa boli
zrozumiteľné a vystihovali všetko rozhodujúce.“ Ak teda žalovaný uvádza, že otázku týkajúcu sa
existencie kolaudačného rozhodnutia síce položil, ale len ústne, pričom zákonodarcom je výslovne
vyžadovaná písomná forma otázok vzťahujúcich sa na predmet poistenia, mal za to, že skutočnosť, že

budova nie je skolaudovaná, nebola pre poistiteľa rozhodujúca pre uzatvorenie poistnej zmluvy, čo v
konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný svojím vyjadrením v tom zmysle, že je otázne, či to v danom
prípade bolo opodstatnené. So zreteľom na vyššie uvedené poukázal aj na to, že žalovaný si dokonca
sám svoje predchádzajúce tvrdenia vyvracia, pretože najskôr uviedol, že otázku ohľadom kolaudačného
rozhodnutia vôbec nepoložil a následne tvrdí, že otázku položil, ale len ústne, čo je jednoznačne

dôkazom účelovo vykonštruovaného tvrdenia žalovaného, ktorým sa snaží zlepšiť svoje postavenie vo
vzťahukdôkaznémubremenu.Žalovanývosvojomdoplnenívyjadreniasasnažípreniesťzodpovednosť
vyplývajúcu z porušenia jeho povinností ako poistiteľa na sprostredkovateľa poistenia - spoločnosť
Respect Slovakia, s.r.o.. K tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.)uviedol, že pokiaľ by zistil porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany sprostredkovateľa poistenia voči
nemu, uskutočnil by všetky potrebné právne kroky k vyvodeniu jeho zodpovednosti. Čo sa týka vzťahu
žalovaný a sprostredkovateľ poistenia je toho názoru, že žalovaného nezbavuje jeho zodpovednosti

za porušenie povinnosti plniť to, na čo sa poistnou zmluvou úpadcovi zaviazal, ani prípadné porušenie
povinnosti sprostredkovateľa poistenia zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ktorého sa tento dopustil
priuzavieraníkonkrétnejpoistnejzmluvy.Žalovanýsauzatvorenoupoistnouzmluvouzaviazalposkytnúť
úpadcoviplnenievdojednanomrozsahuaknastanenáhodnáudalosťbližšievtejtozmluveoznačená.Ak
sú splnené všetky podmienky vyžadované poistiteľom podľa poistnej zmluvy pre poskytnutie poistného

plnenia, poistiteľ nemôže odmietnuť poskytnúť poistné plnenie v rozsahu, v akom sa touto zmluvou
zaviazal a odkázať poisteného na uplatňovanie si nárokov u osoby, ktorá poistenie sprostredkovala z
dôvodu porušenia jej povinností pri dojednávaní poistenia. Žalovaný - poistiteľ je povinný plniť svoje
záväzky voči úpadcovi - poistenému z uzavretej poistnej zmluvy. Uplatňovanie nárokov žalovaného
zo zodpovednosti za škodu voči sprostredkovateľovi poistenia je vecou, ktorá by mala byť riešená
až subsidiárne, keďže škoda žalovanému vznikne až poskytnutím poistného plnenia úpadcovi, pričom

príčinoujejvznikubymuselobyťpreukázanieporušeniapovinnostisprostredkovateľazuzavretejzmluvy
o sprostredkovaní so žalovaným. Vo vzťahu k existencii závažnej skutočnosti, ktorá by bola príčinou
poistnej udalosti a poistiteľ ju nemohol pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede zistiť pri
dojednaní poistenia a bola by pre uzavretie zmluvy podstatná, čo by znamenalo možnú subsumpciu
postupu žalovaného pod ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poukázal právny predchodca

žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) na viaceré listinné dôkazy, podľa ktorých bolo vylúčené čo aj
nedbanlivostné spôsobenie požiaru. Zároveň sa tým snažil preukázať, že zo strany úpadcu nedošlo
ani k porušeniu tzv. prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
by žalovaného oprávňovala v zmysle všeobecnej a zvláštnej časti všeobecných poistných podmienok
znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku povinnosti poisťovne

plniť. K spochybneniu autentickosti predložených správ o vykonaní odborných prehliadok a revízií a
dodržiavaní požiarno-bezpečnostných predpisov uviedol, že originály všetkých dokladov boli požiarom
zničené a žalobca v snahe aspoň sčasti vyhovieť požiadavke žalovaného na ich predloženie, získal
aspoň niektoré z dokumentov v elektronickej podobe, pričom je zrejmé, že ide o nepodpísané vzory
dokumentovaniekópieoriginálov,resp.ichscany.Tietosúalenepodstatnéhlavnevdôsledkuexistencie

iných dôkazov, ktoré jednoznačne preukázali skutočnosť, že žalobca neporušil svoje povinnosti, ktoré
by mali za následok vznik poistnej udalosti alebo väčší rozsah jej následkov.

8.Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval stanoviskom zo dňa 24.01.2012, v ktorom zotrval na
svojich uvedených skutočnostiach. Žalovaný trval na tom, že skutočnosť o neexistencii kolaudačného

rozhodnutia by bola zásadnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre dojednanie poistenia majetku aj zo
strany iných poisťovateľov. Mal za to, že úpadca si preto bol vedomý, že nevyhnutnou podmienkou
poistenia budovy, v ktorej prebieha výroba s vysokým rizikom požiaru je jej kolaudácia, bez ktorej
nemožno túto činnosť vôbec prevádzkovať. Podľa názoru žalovaného preto úpadca mal dôvod zatajiť
informáciu o neskolaudovaní budovy. Uviedol, že nikdy sa nevyjadril tak, že otázka o skolaudovaní

budovy nebola vôbec položená úpadcovi. Tvrdil, že zodpovednosť sprostredkovateľa poistenia je
daná priamo zákonom. Trval na tom, že rozhodujúcou skutočnosťou v predmetnej veci je skutočnosť,
že na budovu (prevádzku) nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pričom z dokladov predložených
úpadcompreduzavretímpoisteniajasnevyplývalo,žebudovajeskolaudovanáaúpadca,resp.zástupca
sprostredkovateľapoisteniap.Sekulatútoskutočnosťajvýslovnedeklarovalpridojednanípoistenia,keď

na otázku zástupcu žalovaného p. R. výslovne potvrdil existenciu kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

9.Právnypredchodcažalobcuuplatnilnároknazaplateniesumy70878428,03Sk,t.j.2352732,79EUR
titulom náhrady škody (neuhradenia poistného plnenia), ktorá pozostáva zo škody na nehnuteľnostiach

vo výške 60 293 000,-Sk, t.j. 2 001 360,95 EUR stanovenej znaleckým posudkom č. 8/2007 L.. V. M.
a zo škody na skladových zásobách vo výške 10 585 428,03 Sk, t.j. 351 371,84 EUR (zdokladovanej
žalovanému pri ohlásení poistnej udalosti v rozmedzí dohodnutej maximálnej výšky poistnej sumy
dojednanej medzi úpadcom a žalovaným v poistnej zmluve).

10.Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.06.2012 rozhodol takto: „Žalobu v
časti o zaplatenie 351 371,84 EUR s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia
vylučuje na samostatné konanie. Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi 2 001 360,95 EUR s 8,5%-
ným úrokom z omeškania ročne od 15.10.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnostitohto rozsudku. Žalovaného zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33 193,50 EUR na
účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov
konania za právne zastúpenie vo výške 42 528,55 EUR, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť

právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

11.Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

12.Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.04.2013 potvrdil rozsudok

Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.06.2012.

13.Proti vyššie uvedeným rozsudkom podal Generálny prokurátor Slovenskej repub-liky dňa 18.11.2013
mimoriadne dovolanie.

14.Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č.k. 2MObdo/4/2013 zo dňa 29.04.2015 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.04.2013 a rozsudok
Okresného súdu Košice I 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.06.2012 v napadnutej časti a vec vrátil
Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že odvolací súd, ani súd prvého
stupňa obranu žalovaného opierajúcu sa o ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka neakceptovali.
Dovolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožnil, pričom poukázal aj na princíp

generálnej prevencie zakotvený v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru dovolacieho súdu v
prejednávanej veci vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi
týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce
a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. Uložil súdu prvej inštancie (pôvodne
súdu prvého stupňa) skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie prevenčnej

povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti
a zavinenie žalobcu a na základe výsledku dokazovania v naznačenom smere stanoviť výšku poistného
plnenia.

15. Právny predchodca žalobcu (CORDELIA INVEST Ltd.) v podaní doručenom súdu dňa 10.08.2015

uviedol, že napriek názoru dovolacieho súdu prevenčná povinnosť zo strany spoločnosti DREVINA -
DREVONA spol. s r.o., porušená nebola a prevádzkovanie výroby v poistenej budove bez existencie
právoplatnéhokolaudačnéhorozhodnutianajejužívanienemôžebyťbezďalšiehodôvodomnaaplikáciu
ust. § 809 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia poistený má zachovať
povinnosti, ktoré boli dojednané v poistnej zmluve, alebo ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných

právnych predpisov, aby poistná udalosť nenastala. Ustanovenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka
demonštratívne uvádza, že uvedenú povinnosť poistený splní, ak nebude porušovať povinnosti
smerujúce k odvráteniu nebezpečenstva alebo k zmenšeniu nebezpečenstva. V prejednávanej veci
bol poistnou udalosťou požiar poistenej budovy. Napriek tomu, že Najvyšší súd SR v súvislosti s
porušením ust. § 809 Občianskeho zákonníka poukázal na porušenie predpisov stavebného práva

- § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, pri zohľadnení ust. § 81 ods. 1 a § 82 ods.
5 citovaného zákona, podľa názoru právneho predchodcu žalobcu relevanciu k odvráteniu alebo
zmenšeniu nebezpečenstva majú predovšetkým protipožiarne predpisy, t.j. či bola zo strany spoločnosti
DREVINA - DREVONA spol. s r.o. dodržaná požiarna bezpečnosť stavby v súlade s ust. § 43d ods. 1
zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení, podľa ktorého stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej

životnosti vyhovovať základným požiadavkám stavby, pričom podľa písm. b) citovaného ustanovenia
sa za jednu zo základných požiadaviek na stavby považuje požiarna bezpečnosť stavby. Porušenie
povinností právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.) týkajúcich
sa požiarnej bezpečnosti bolo ale predmetom odborného posudzovania, čo sa v konaní preukázalo
závermi Znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Košice, č. p. A.-

XXXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.05.2007 ako aj Uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície,
Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Č.S.: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.06.2007 o zastavení trestného
stíhania za prečin všeobecné ohrozenie podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a) zák. č. 300/2005 Z.z.
v platnom znení, v ktorých bolo jednoznačne skonštatované, že do 26.03.2007 neboli zistené žiadne
nedostatky, ktoré by mohli privodiť vznik požiaru a je zrejmé, že nebolo preukázané, aby ktokoľvek čo aj

z nedbanlivosti spôsobil požiar. Poukázal tiež na to, že poisťovateľ by mal skúmať aj príčinnú súvislosť
medzi konaním poisteného a vznikom poistnej udalosti a rozsahom následkov. Ak by sa totiž preukázalo,
že poistený porušil síce nejakú povinnosť, ktorá mu vyplýva z poistnej zmluvy, avšak porušenie tejto
povinnosti nebolo bezprostrednou a rozhodujúcou príčinou vzniku poistnej udalosti, poisťovateľ nie jeoprávnený krátiť plnenie z poistenia majetku. Mal za to, že porušenie právnych predpisov stavebného
práva - užívanie poistenej stavby bez kolaudačného rozhodnutia nie je skutočnosťou, ktorá by mala
bez ďalšieho priamy vplyv na vznik poistnej udalosti a nemôže mať tak za následok sankciu v dôsledku

odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, resp. jeho zníženia v prípade vzniku poistnej udalosti. Taktiež
neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením stavebného zákona a vznikom poistnej udalosti. Vo
vzťahu k príčinnej súvislosti judikatúra totiž uvádza, že príčinnú súvislosť nemožno zameniť za súvislosť
časovú a existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať iba k príčine najbližšej spôsobenému
následku. Pri rozhodovaní o porušení prevenčnej povinnosti musí súd v rozhodnutí uviesť, na plnenie

akých prevenčných povinností sa poistený v poistnej zmluve zaviazal, ktoré z nich boli porušené a akým
spôsobom ich porušenie viedlo k vzniku poistnej udalosti, inak je právne posúdenie veci neúplné a teda
nesprávne. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že vedomé porušenie povinnosti právneho predchodcu
žalobcu (spoločnosti DREVINA - DREVONA spol. s r.o.) v postavení poisteného tak, ako to vyžaduje
ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva „len“ vo vedomom porušení ustanovení stavebného
zákona - užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia, nie je zrejmé, aká je priama príčinná súvislosť

medzi užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ k jeho nevydaniu nedošlo z dôvodu
nesplnenia požiarnych požiadaviek na stavbu, čomu skutkový stav nenasvedčuje a vznikom poistnej
udalosti. Žalovaný v priebehu súdneho konania nenavrhol žiadne dôkazy majúce potenciál preukázať
kumulatívne splnenie predpokladov vyžadovaných ustanovením § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré by žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu následne oprávňovali na postup podľa

ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie je dôvod na akékoľvek
zníženie poistného plnenia.

16.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-669 zo dňa 11.09.2015 v spoje-ní s opravným
uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-681 zo dňa 19.10.2015 pripustil, aby do konania v časti o zaplatenie 2

001 360,95 EUR s prísl. namiesto žalobcu CORDELIA INVEST Ltd. vstúpil ako žalobca NETCORE
MANAGEMENT LTD..

17.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-691 zo dňa 11.04.2016 nárok žalobcu v 2. rade
- spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. na zaplatenie 351 371,84 EUR s úrokom z omeškania vo výške

8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie.

18.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.06.2016 poukázal na to, že z procesno-
technického hľadiska mala byť táto vec po vrátení z dovolacieho súdu zapísaná do senátu konajúceho
sudcu, ale pod novým číslom konania. V priebehu konania došlo k zámene účastníkov na strane

žalobcu. Boli predložené dokumenty, na ktorých podpisy oprávnenej osoby, ktorá mala konať v mene
žalobcu sú rôzne, preto dali vyhotoviť odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že podpisy vykazujú
značné rozdiely. Jedná sa o podpisy osoby O. Z.. K tomu, aby znalci mohli dať definitívne stanovisko,
že došlo k falšovaniu podpisov uviedli, že budú potrebovať originály podpisov. Vo veci už prebiehali
exekučné konania, kde boli predložené dokumenty, pričom sa jednalo o kópie dokumentov, ktoré

boli napríklad overené fotokópie. Mal za to, že zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na to, že
podpis O. Z. bol sfalšovaný. Zmluva o postúpení pohľadávky a úprave práv povinnosti uzavretá medzi
spoločnosťou CORDELIA INVEST Ltd. a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. mala byť
uzavretá 21.06.2013 v Londýne, pričom rovnakým dátumom je datovaný aj dokument označený ako
oznámenie čísla účtu, ktorý bol podpísaný v Bratislave a následne osobne doručený v Bratislave.

Podpis nebol úradne overený resp. ak právny zástupca následne predkladal nejaké dokumenty tak
došlo len k uznaniu podpisu za vlastný. Týmto spôsobom by teoreticky mohol byť schválený podpis,
ale vychádzajúc z toho, že podpis O. Z. nebol jej podpisom, nemohla k takým podpisom ani uznať
podpis za vlastný, keďže v danom prípade by sa jednalo o absolútnu neplatnosť, kde je dodatočné
schválenie absolútne vylúčené. Mal za to, že ako listinný dôkaz môže slúžiť aj fotokópia dokumentu

avšak pri hodnotení dôkazu za daných okolností nemožno podľa jeho názoru z nich vychádzať, preto
navrhol, aby žalobca predložil originál zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013 s originálnym
podpisom osoby oprávnenej konať za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd.. Mal za to, že ak takýto
dokument a všetky prílohy žalobcom predložené nebudú, žalobca neunesie dôkazné bremeno jeho
aktívnej legitimácie. Na uvedenom tvrdení nemení nič ani skutočnosť, že zmena účastníkov konania

bola súdom schválená, keďže v danom prípade sa neposudzuje platnosť, alebo neplatnosť zmluvy,
ale len objektívne dané skutočnosti zakladajúce zmenu účastníka konania. Poukázal na skutočnosť,
že samotné oznámenie o postúpenie pohľadávky bolo napadnuté na Okresnom súde Bratislava I v
čase, keď ešte nedisponovali odbornými vyjadreniami znalcov. Žalobu krátkou cestou predložil súdu.Konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013. Na potvrdení je iná spisová
značka, keďže došlo k reklamácii a následnej zmene. Žalobca popiera názory Najvyššieho súdu SR,
ktorý je záväzný pre ďalší priebeh konania. Jeho nespokojnosť s predmetným súdnym rozhodnutím

dospela až do podania ústavnej sťažnosti, ktorú nakoniec zobral späť. Krátkou cestou doručil súdu
rozhodnutie ústavného súdu. Vychádzajúc z rozhodnutia najvyššieho súdu mal za to, že boli splnené
všetky predpoklady uvedené v § 809 Občianskeho zákonníka, keďže poistená spoločnosť DREVINA -
DREVONA spol. s r.o. vedome porušila všeobecne záväzný predpis Stavebný zákon, keď vykonávala
prevádzkovú činnosť v neskolaudovanej budove. Názor právneho zástupcu žalobcu argumentujúc, že

kolaudáciou sa len prideľuje súpisné číslo považuje za absurdné, keďže je zjavné, že podnikateľská
činnosť, prevádzková činnosť sa nesmie vykonávať v neskolaudovanej budove nehovoriac o tom,
že v rámci súdneho konania bolo preukázané, že stavba bola v minulosti čiernou stavbou, že sa
jednalo o vedomé porušenie povinnosti je v tomto prípade prezumované, keďže spoločnosť DREVINA
- DREVONA spol. s r.o. mala o neskolaudovaní budovy subjektívnu vedomosť a ak by ju aj nemala,
na situácii by to nič nemenilo, keďže neznalosť zákona neospravedlňuje. To, že k vzniku poistnej

udalosti došlo práve vykonávaním prevádzkovej činnosti je nepochybné, na čo poukázal aj generálny
prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Ak by spoločnosť DREVINA - DREVONA spol. s r.o. nevykonávala
prevádzkovú činnosť v neskolaudovanej budove, k vzniku poistnej udalosti by nedošlo. Táto skutočnosť
bola jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku poistnej udalosti. Nebola tu kumulácia so žiadnymi inými
okolnosťami. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj závery znaleckých posudkov aj správa o výsledku

požiarno-technickej expertízy. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Trval na predložení originálov všetkých dokladov, ktoré
uviedol na dnešnom pojednávaní, nakoľko je pochybné, či došlo k cedovaniu pohľadávky. Žalobca je
schránková spoločnosť, ktorá bola založená za účelom nákupu špekulatívnych pohľadávok. O tomto
presvedčení ich utvrdzuje aj fakt, že žalobca nebol ochotný zložiť preddavok na trovy konania, pričom

použil účelovú argumentáciu jeho vyňatia sa spod pôsobnosti Zákona o konkurze. Tvrdil, že oznámenie
o postúpení pohľadávok nie za akýchkoľvek okolností zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie
pohľadávky. Z uvedeného pravidla existujú aj výnimky. Jednou z nich je aj absolútna neplatnosť zmluvy
o postúpení z dôvodu falšovania podpisu. Poukázal aj na skutočnosť, že za spoločnosť CORDELIA
INVESTLtd.podpisovalW.A.D.,občanJuhoafrickejrepubliky,pričomoznámeniejedatovanérovnakým

dátumom ako táto osoba podpisovala zmluvu o postúpení pohľadávky v Londýne. Predpokladá, že
občan Juhoafrickej republiky neovláda slovenský jazyk, pričom oznámenie nie je bilingválne, ale výlučne
v slovenskom jazyku a uvedená osoba len uznala podpis za vlastný. Mal za to, že je potrebné, aby sa
právny zástupca žalobcu vyjadril, či tieto dokumenty skutočne podpisovali osoby, ktoré sú uvedené na
dokumentoch a majú tam údajne podpis a otázne je, či by ich súd nemal za daných okolností predvolať,

keďže vychádzajúc z predkladaných dokumentov sa tieto osoby pravidelne na Slovensku nachádzajú.
V zmysle ustanovení judikatúry ak súd zistí, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná,
nie je to dôvodom, aby zamietol návrh na zmenu účastníkov konania, ale je to dôvod na zamietnutie
žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie.

19.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.06.2016 uviedol, že z odôvodnenia Najvyššieho
súdu SR je zrejmé, že skutkový stav veci bol zistený. Je potrebné len skúmať predpoklady
zodpovednostižalobcuzaškoduzanedodržanieprevenčnejpovinnostivzmysleust.§809Občianskeho
zákonníka, pričom najvyšší súd nepovedal, že sa má znížiť poistné plnenie, má sa len skúmať
zodpovednosť žalobcu resp. jeho právneho predchodcu. Mal za to, že prevenčná povinnosť zo

strany právneho predchodcu žalobcu nebola porušená. Prevádzkovanie budovy bez kolaudačného
rozhodnutia bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na aplikáciu § 809 Občianskeho zákonníka. Právny
predchodca žalobcu neporušil povinnosti podľa tohto zákonného ustanovenia. Zo strany žalovaného
nebolo preukázané takéto porušenie povinnosti a neprichádza preto do úvahy zníženie plnenia zo
strany poisťovne. Z hľadiska požiarno-bezpečnostných predpisov bolo zo strany právneho predchodcu

žalobcu všetko splnené. To, že budova nebola skolaudovaná je pravdou, ale neskolaudovanie stavby
nebolo bezprostrednou príčinou poistnej udalosti. Znalecký posudok polície správy hasičského zboru
preukázal, že požiar bol spôsobený technickou poruchou a nie z nedbanlivosti resp. činnosťou zo
strany právneho predchodcu žalobcu. Kolaudácia znamená len, že budova by dostala súpisné číslo
a dostala by list vlastníctva. V rámci toho by bolo preukázané splnenie požiarnej bezpečnosti, pričom

v danom prípade požiarna bezpečnosť nebola porušená. Všetky správy potvrdenia boli predložené.
Hasiace prístroje boli v budove. Zo strany zabezpečenia požiarnej bezpečnosti bolo všetko splnené. Tak
ako keby kolaudácia bola vykonaná. Teda chýba príčinná súvislosť medzi neskolaudovaním stavby a
vznikom škody. Čo sa týka predloženia odborných vyjadrení uviedol, že tieto mali byť predložené súduskôr, nakoľko konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo začaté už v roku 2013 a tieto sú z roku
2015. Postúpenie pohľadávok upravuje ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia
platia aj pre obchodné - záväzkové vzťahy. V zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka

dlžníkovi bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom a dlžník nie je oprávnený dožadovať sa
predloženia zmluvy o postúpení. Predložené odborné vyjadrenia sú preto právne bezvýznamné. Tunajší
okresný súd rozhodol o postúpení pohľadávky a o zámene účastníka na strane žalobcu. Mal za to,
že porušenie právnych predpisov stavebného práva t.j. užívanie predmetnej stavby bez kolaudačného
rozhodnutia nie je skutočnosťou, ktorá by mala priamy vplyv na vznik poistnej udalosti a nemôže mať

tak za následok sankciu v dôsledku odmietnutia poskytnutia poistného plnenia resp. jeho zníženia v
prípade vzniku poistnej udalosti. Taktiež neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením stavebného
zákona vzniku poistnej udalosti vo vzťahu k príčinnej súvislosti. Judikatúra totiž uvádza, že príčinnú
súvislosť nemožno zameniť za súvislosť časovú a existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať iba
k príčine najbližšej spôsobenému následku. Poukazuje napr. na rozhodnutie NS ČR z 29.10.2010 sp.
zn. 23Cdo/4725/2010. Sankcia vo forme zníženia poistného plnenia nie je prípustné v každom prípade,

ale iba v prípade, ak porušenie povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na
zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Tvrdil, že aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná,
postúpenie pohľadávky bolo preukázané, o zmene bolo súdom rozhodnuté, návrhy žalovaného na
doplnenie dokazovania sú bezdôvodné. To, že zahraničný občan podpíše listinu v slovenskom jazyku
je tiež bežné a nezakladá to neplatnosť listiny.

20.V podaní doručenom súdu dňa 11.08.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade
pochybností žalovaného ohľadom platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky ide o neustále sa opakujúcu
účelovú argumentáciu, ktorou sa už súdy konajúce o nároku žalobcu v rôznych súvislostiach viackrát
zaoberaliazáveromichposúdeniabolobuďfaktickékonaniepríslušnéhosúdunasvedčujúceakceptáciu

prevodu pohľadávky na žalobcu alebo výslovné konštatovanie platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky
a z nej vyplývajúceho prevodu pohľadávky, konania v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST
Ltd. ako zmluvných strán Zmluvy o postúpení pohľadávky v ich mene na to oprávnenými osobami
a v neposlednom rade tiež výslovné konštatovanie platnosti oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému (napr. uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er 1225/2013-330 zo dňa 27.08.2013).

Žalobcamalzato,žepredmetnázmluvajeplatnáavzmysleust. §524anasl.Občianskehozákonníka
zmluva o postúpení pohľadávky ako dvojstranný právny úkon vykonaný postupcom a postupníkom je
výhradnou hmotnoprávnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája zmenu záväzkového vzťahu v osobe
veriteľa a táto zmena nastáva bez ohľadu na to, či a kedy sa o nej dozvie dlžník, t.j. bez ohľadu na
oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky alebo preukázanie postúpenia pohľadávky postupníkom

podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi
postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej na prijatie plnenia, a to aj v prípade neexistencie či neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. neplatnosť zmluvy sa nedotýka právneho postavenia dlžníka,
ktorému bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené. Nakoľko v zmysle ust. § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka sa pre platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávky vyžaduje písomná forma, z hľadiska dodržania formálnych náležitostí zmluvy o
postúpenípohľadávkymusíbyťdodržanápísomnáformaprávnehoúkonu,avšakbezpotrebylegalizácie
podpisov postupcu a postupníka, resp. osôb konajúcich v ich mene. Obligatórnymi náležitosťami
zmluvy vyhotovovanej v písomnej forme nie sú ani dátum a miesto podpisu zmluvy. V súvislosti s
námietkami žalovaného vo vzťahu k platnosti zmluvy poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.04.2014. Žalovaný primárne spochybňuje podpis p.
O. Z. v Zmluve o postúpení pohľadávky a v Oznámení čísla účtu, pričom právny zástupca žalobcu
s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že oba dokumenty sú vo vzťahu k žalovanému a na
účely súdneho konania nepodstatné, nakoľko v prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému
námietka jej neplatnosti nesvedčí a v prípade Oznámenia čísla účtu ide o oznámenie, ktoré žalobca

zaslal žalovanému nad rámec svojich zákonných povinností. Ak teda existuje v súvislosti s postúpením
pohľadávky pre žalovaného významný právny úkon, tak týmto by mohol byť jedine oznámenie o
postúpení pohľadávky vyvolávajúce, v prípade jeho súladu so zákonom, zmenu osoby oprávnenej prijať
plnenie, a prevzatie postupcom na seba rizika vyplývajúceho zo splnenia dlhu dlžníkom tretej osobe
(postupníkovi) v prípade, ak by zmluva o postúpení pohľadávky nebola platná. Dlžník teda dostáva

informáciu, kto je jeho novým veriteľom a komu má vlastne plniť svoj dlh. Oznámenie postúpenia
pohľadávky ale v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemusí byť vykonané písomnou
formou.Jemožnéhourobiťajcelkombezformálne,pretoženarozdielodzmluvyopostúpenípohľadávky
Občiansky zákonník preň nepredpisuje žiadne formálne náležitosti. Žalovaný však doposiaľ oznámenieo postúpení pohľadávky nespochybňoval v takom rozsahu, aby bolo možné uvažovať o jeho rozpore
so zákonom, a teda nešlo by o riadne oznámenie mu postúpenia pohľadávky a už vôbec neuniesol
v tejto otázke dôkazné bremeno. Vzhľadom k uvedenému, ak by teda aj boli žalovaným predložené

akékoľvek odborné vyjadrenia alebo znalecké posudky k pravosti podpisu na oznámení o postúpení
pohľadávky, boli by nadbytočné, keďže podpis oznámenia o postúpení pohľadávky sa podľa zákona
nevyžaduje. Mal za to, že žalobca ako aj spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. si vo vzťahu k žalovanému
pri postúpení pohľadávky splnili všetky svoje zákonné povinnosti, ba dokonca išli aj nad ich rámec,
a to úradným overením svojich podpisov na Zmluve o postúpení pohľadávky, oznámení o postúpení

pohľadávky a Oznámení čísla bankového účtu. Následne, v snahe vyvrátiť akékoľvek pochybnosti, boli
žalovanému predložené aj ďalšie dokumenty, ktoré mali potvrdiť skutočnosť postúpenia pohľadávky,
a to: a) list zo dňa 08.08.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene
spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. - pánom W. A. D., označeným ako „Potvrdenie konania v mene
spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky“, ktorým
spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. výslovne potvrdila, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo

podpísané osobou na to oprávnenou (list bol doručený žalovanému dňa 14.08.2016), b) list zo dňa
14.08.2013, opatrený osvedčovacou doložkou o podpise osoby konajúcej v mene žalobcu - p. O. Z.
a apostilou, označeným ako „Opätovné oznámenie čísla bankového účtu“, ktorým žalobca opakovane
oznámil žalovanému údaje potrebné pre bezhotovostný prevod finančných prostriedkov za účelom
splnenia pohľadávky (list bol doručený žalovanému dňa 14.08.2016), c) „Potvrdenie“, ktorým spoločnosť

CORDELIA INVEST Ltd. a žalobca potvrdili uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky a podpísanie
Zmluvy o postúpení pohľadávky osobami na to oprávnenými ako aj nadobudnutie pohľadávky žalobcom,
pán W. A. D., oprávnenie konať v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. ako jej konateľ/riaditeľ
(director) a vlastnoručné podpísanie listu - Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013, pani
O. Z., oprávnenie konať v mene žalobcu ako jeho konateľ/riaditeľ (director) a vlastnoručné podpísanie

listu - Oznámenia čísla účtu zo dňa 21.06.2013. Tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá
medzi právnickými osobami a osoby, ktoré konali za tieto právnické osoby, sa na príslušnej listine
obsahujúcej zmluvu o postúpení pohľadávky aj podpísali. Ak by však Zmluvu o postúpení pohľadávky
aj nepodpísali osoby v nej označené (čo žalobca popiera), vyvstala by len otázka existencie oprávnenia
skutočne podpisujúcich osôb konať v mene zmluvných strán, resp. otázka ich viazanosti (zmluvných

strán,resp.niektorejznich) Zmluvouopostúpenípohľadávky,avšakbezpriamehovplyvunapostavenie
žalovaného. Uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013
nemôže mať žiadny vplyv na konanie vedené na Okresnom súde Košice I. Tvrdil, že ak by aj táto
žaloba nebola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako nevyhnutného procesného
predpokladujejúspešnosti,niejezrejmé,akývplyvmôžemaťkonštatovanieneplatnostiprávnehoúkonu

- Oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k súdnemu konaniu a „vlastníctvu“ pohľadávky, keďže
žalovanýmtvrdenáneplatnosťOznámeniaopostúpenípohľadávkybynemalabezďalšiehozanásledok,
že na žalobcu nebola platne a účinne postúpená pohľadávka, s ktorou skutočnosťou bola spojená
zámena účastníkov súdneho konania. Mal tiež za to, že v prípade žaloby ide o tzv. zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Tento záver nepriamo potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave,

ktorý ako odvolací súd, v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia - uznesenia č.k. 33Cb/139/2013-223
zo dňa 05.12.2013 sa vyjadril tak, že návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia bol
len v rovine domnienok a KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group „pravdepodobne
nespĺňa ani predpoklady aktívnej legitimácie“. K požiadavke žalovaného predložiť žalobcom originál
Zmluvy o postúpení pohľadávky poukázal na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 Obo 61/2009 zo dňa 25.11.2010, v ktorom sa uvádza: „Pre spôsobilosť listiny byť
dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o
odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia
listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny
poriadokvžiadnomsvojomustanoveníneukladásúdupovinnosťvykonávaťdôkazibaoriginálomlistiny.“

Poukázal na to, že žalobca nepredkladal súdu a žalovanému fotokópie jednotlivých dokumentov, ale
úradne overené kópie listín a vo väčšine prípadov aj s úradným overením podpisov osôb konajúcich
v mene žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd., pričom pri úradne overenej kópii listiny platí,
že osvedčuje doslovnú zhodu kópie s predloženým originálom listiny. Žalovaným napádané úradné
overenie podpisov osôb oprávnených konať v mene žalobcu a v mene spoločnosti CORDELIA INVEST

Ltd. bolo taktiež vykonané v súlade s právnymi predpismi na to oprávnenými orgánmi a jeho overovaciu
doložku je tak možné považovať za verejnú listinu, ktorá je v súdnych konaniach posudzovaná primárne
z hľadiska svojej pravosti. Vzhľadom na to, že podpisy osôb konajúcich v mene žalobcu a spoločnosti
CORDELIA INVEST Ltd. boli úradne overené, má sa za to, že listina bola podpísaná tam uvedenýmiosobami. Žalovaný znáša dôkazné bremeno ohľadne pravosti takého podpisu v závislosti na tom, či
overovacia doložka obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Výlučne v prípade, ak by overovacia
doložka požiadavky kladené na jej obsah zákonnou úpravou nespĺňala, ťaží dôkazné bremeno čo do

pravosti podpisu osoby konajúcej v mene žalobu/spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. žalovaného. Aby
však verejná listina bola zbavená svojej dôkaznej sily, museli by byť v súdnom konaní preukázané také
skutočnosti,ktoréúplnepodlamujújejvierohodnosť.Podotkoltiež,žežalovanýpôvodnesámskutočnosť
postúpenia pohľadávky uznal, keď po oznámení postúpenia pohľadávky zaslal právnemu zástupcovi
žalobcu a spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. list zo dňa 24.06.2013, v ktorom sa okrem iného vyjadril,

že : „obchodná spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group si je plne vedomá
svojich povinností z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí. V súčasnej dobe preto naša spoločnosť po
doručení informácie, ktoré konkretizuje čísla účtov oprávnených subjektov, vykonáva úkony smerom k
splneniu súdom uložených povinností, avšak s ohľadom na výšku priznanej sumy nebolo v možnostiach
spoločnosti túto poukázať obratom.“ Vzhľadom na vyššie uvedené konanie žalovaného s tendenciou
zasahovať negatívne do práva na ochranu dobrého mena žalobcu a jeho právneho predchodcu a osôb

konajúcich v ich mene mal za to, že zo strany žalovaného ide o zneužívanie práva, ktoré nepožíva
právnu ochranu. Poukázal pritom na článok 5 CSP. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MObdo/4/2013 zo dňa 29.04.2015 uviedol, že najvyšší súd potvrdil nespornosť právneho
dôvodu vzniku pohľadávky a ponechal na výsledkoch dokazovania závislú len výšku pohľadávky, ktorú
má súd priznať. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný nepreukázal kumulatívne splne nie

predpokladov pre odôvodnenú subsumpciu skutkového stavu pod ust. § 802 ods. 2 ani pod ust. § 809
Občianskeho zákonníka.

21.V zmysle ust. § 152 ods. 5 zák. č. 543/2005 Z.z. v platnom znení bola veci pridele-ná nová spisová
značka 26Cbi/24/2016.

22.Žalovaný v podaní zo dňa 18.10.2016 a na pojednávaní dňa 18.10.2016 navrhol prerušiť konanie
do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 33Cb/139/2013. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 naďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu v tomto konaní, nakoľko žalobca nepreukázal, že došlo k postúpení pohľadávky. Súdu boli

predložené odborné vyjadrenia, ktoré spochybňujú platnosť podpisov. Znalci deklarovali pochybnosti
a uviedli, že na to, aby vedeli zaujať záväzné stanovisko, potrebujú originály listín, ktoré doposiaľ
neboli predložené. Poukázal na skutočnosť, že ak by za žalobcu, alebo právneho predchodcu žalobcu
podpisovala osoba, ktorá nebola oprávnená, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nemohlo
by sa to ani konvalidovať, čiže urobiť dodatočné schválenie takéhoto podpisu, alebo úkonu. Jedným z

argumentov žalobcu pri preukázaní aktívnej legitimácie bolo, že súd vydal uznesenie, ktorým pripustil
zámenu účastníkov a mal teda za to, že súd skúmal zmluvu a pripustil ju ako platnú. Poukázal pritom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 45/2012 a 6Cdo 42/2011, ktoré sa zaoberajú touto otázkou,
a podľa ktorých súd je oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal tiež na
Bulletin slovenskej advokácie čl. 10/2007. Uviedol, že v novšej judikatúre sa hovorí o tom, že pri naplnení

istých podmienok je súd oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Článok reflektuje
na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dáva do pozornosti súdu aj novšiu judikatúru Najvyššieho
súdu SR napr. č.k. 1Cdo/76/2007, podľa ktorej dlžník je oprávnený domáhať sa neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky. Mal teda za to, že súd je oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Pri návrhu o zámene účastníkov sám žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Za

danej situácie nemožno obhájiť pozíciu, že oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho
aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Čo sa týka predkladania dôkazov vo fotokópii poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 61/2009. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd
uložil žalobcovi povinnosť predložiť originály listín, nakoľko žalovaný originálmi nedisponuje. Nesúhlasil
s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že odborné posudky nespochybňujú podpisy dotknutých osôb.

Právny zástupca žalobcu tvrdil, že problematické je to, či osoby ktoré sú uvedené v predmetných
dokumentoch tieto dokumenty podpísali a ak ich nepodpísali tak sú neplatné a akékoľvek fotokópie
dokumentov hodnoverne nepreukazujú skutočnosť, že ich podpísali dotknuté osoby ani dodatočná
realizácia ich podpisov to nepreukazuje. Žalovaného vo svojej argumentácii utvrdzuje aj to, že žalobca
nepredložil originál dokumentov a ani neuviedol prečo ich nepredloží. Navrhol, aby súd zaviazal žalobcu

na predloženie originálov dokumentov, od ktorých odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu a následne
navrhol znalecké dokazovanie na určenie pravosti podpisov osôb, ktoré podpísali dotknuté dokumenty.23.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.10.2016 krátkou cestou predložil súdu k
nahliadnutiu úradne osvedčené kópie listinných dôkazov a to: Zmluvu o postúpení pohľadávky a
úprave ďalších vzájomných práv a povinností zmluvných strán, ktorej kópia bez úradného osvedčenia

sa nachádza na č.l. 632, 647 spisu, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 21.06.2013, ktorej neoverená
kópia sa nachádza na č.l. 648 a 649 spisu, Oznámenie čísla účtu z 21.06.2013, ktorej neosvedčená
kópia je na č.l. 768 spisu, Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom
úkone - oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorej neosvedčená kópia je na č.l. 878 v spise, opätovne
Oznámenie čísla bankového účtu, ktorej neosvedčená kópia je na č.l. 880 v spise, Potvrdenie resp.

úradné osvedčené potvrdenie zo 06.08.2013, ktorej neoverená kópia je na č.l. 882-885 v spise. Mal
za to, že aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola dostatočne preukázaná predložením príslušných
listín v prepísanej forme. Zastával stanovisko, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tým, že
neexistencia kolaudačného rozhodnutia mala byť dôsledkom vzniku škody, resp. že prevádzkovanie
činnosti nemalo bezprostredný vplyv na vznik poistnej udalosti z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Právny
predchodca žalobcu preukázal splnenie svojich povinností, čo vyplýva aj z predložených listinných

dôkazov, znaleckých posudkov a expertíz.

24.Žalobca vo vyjadrení zo 04.11.2016 s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, nakoľko v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013 sa nerieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom na tunajšom súde. Navrhol súdu o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci podľa § 162 ods. 3 CSP.

25.Podľa ust. § 162 CSP: (1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o
prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O

zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

26.Podľa ust. § 163 CSP: (1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (2) Ak je konanie prerušené, súd
v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich

mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

27.Podľa ust. § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

28.Z návrhu na určenie neplatnosti oznámení o postúpení pohľadávky, o ktorom sa vedie konanie
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013 súd zistil, že žalobcom je KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a žalovanými sú v 1.rade CORDELIA INVEST Ltd. a v 2. rade
NETCORE MANAGEMENT LTD., pričom predmetom konania je určenie, že: a) Oznámenie žalovaného

v 1. rade zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2 001 360,95 EUR s prísl.
je neplatné a b) Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.06.2013 žalovaného v 2. rade o odplatnom nadobudnutí
pohľadávky voči žalobcovi vo výške 2 001 360,95 EUR s prísl. je neplatné.

29.Vzhľadom na predmet konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/139/2013,

ako aj na to že predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti samotnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, súd dospel k záveru, že v danom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre
konanie vedené na tunajšom súde, preto návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol v súlade
s ust. §162 ods. 3 CSP.

30.Na pojednávaní dňa 10.01.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že predložil súkromný
znalecký posudok, v ktorom žalovaný položil otázky znalcovi v súvislosti s posúdením porušenia
prevenčnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu. Posudok preukazuje, že k požiaru došlo v
dôsledku prevádzkovej činnosti vykonávanej v neskolau-dovanej budove. Právny predchodca žalobcusi skutočnosti, že vykonáva činnosť v rozpore so stavebným zákonom bol zjavne vedomý. Dokonca
právny predchodca žalobcu staval predmetnú halu bez stavebného povolenia a o toto požiadal,
až keď bola stavba v rozostavanosti minimálne 85%. V stavebnom konaní mu bola uložená aj

pokuta. V tejto nezákonnej činnosti pokračoval aj po vydaní stavebného povolenia, keď nepopierateľne
vykonával prevádzkovú činnosť, hoci si bol vedomý, že nemá na predmetnú budovu vydané kolaudačné
rozhodnutie. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti v 100% miere sa podieľalo na vzniku požiaru.
Navyše znalec v znaleckom posudku konštatoval, že vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím
prevádzky by s najväčšou pravdepodobnosťou k požiaru nedošlo. Vzhľadom na závery dovolacieho

rozhodnutia, na základe ktorých sa majú skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu uviedol,
že nedodržanie prevenčnej povinnosti nie je vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu zjavne sporné
v uvedenom konaní. Nie je sporný ani vznik škody. Predložený znalecký posudok preukazuje okrem
už predložených iných dôkazoch aj existenciu kauzálneho nexu a nie je sporné ani zavinenie, ktoré
sa podľa záveru dovolacieho konania viaže dokonca nie k vzniku škody, ale k vzniku prevenčnej
povinnosti. V danom prípade sa jedná podľa názoru žalovaného minimálne o vedomú nedbanlivosť,

ak nie o nepriamy úmysel. Žalovaný zároveň trval na argumentácii o nepreuká-zaní aktívnej legitimácie
žalobcu v uvedenom konaní. Znalecký posudok potvrdzuje skutočnosti tvrdené nielen žalovaným, ale
aj generálnou prokuratúrou v mimoriadnom dovolaní ako aj dovolacím súdom a znaleckým posudkom
kriminalisticko-expertízneho ústavu. Žalovaný si dal vyhotoviť znalecký posudok, lebo žalobca ignoruje
skutkovýstavvrámcisvojichvyjadrení.Danýznaleckýposudokvychádzajúczužvykonanýchdôkazova

ďalších skutočností priamo preukazuje čo bolo pôvodom vzniku požiaru a ako sa nesplnenie prevenčnej
povinnosti podieľalo na vzniku poistnej udalosti. K námietke žalobcu k záveru znalca uvedeného pod
písmenom D, kde znalec uvádza záver „s ohľadom na najväčšiu pravdepodobnosť“ poukazuje na to,
že v niektorých prípadoch nie je možné 100% potvrdiť objektívne skutočnosti, ale vychádzajúc zo
zistených skutočností sa uvádza určitá miera pravdepodobnosti a určitosti. Nie je možné v súčasnom

štádiu so 100% istotou fingovať skutkový stav, ktorý existoval pred vznikom poistnej udalosti, keďže
je to objektívne nemožné. Znalec nemohol urobiť ani obhliadku nehnuteľnosti keďže sklad vyhorel a
preto vychádzal zo všetkých dostupných podkladov, ktoré boli k veci zabezpečené. Ak žalobca vedome
porušoval zákon, nie je žiadnych pochýb o tom, že si nemôže nárokovať vyplatenie poistného plnenia
v uvedenej výške.

31.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.01.2017 uviedol, že čo sa týka aktívnej legitimácie
žalobcu má za to, že bolo dostatočne preukázané, že je daná aktívna legitimácia, k zámene účastníkov
došlo a bolo súdom o tom aj vydané rozhodnutie. Čo sa týka znaleckého posudku tento nič nové
neuvádza vo veci, ide o zopakovanie tvrdení žalovaného vo forme znaleckého posudku. Žalovaný sa

snaží formou procesnej obrany zmeniť zistenie skutkového stavu, ktorý bol už ustálený súdom prvého
stupňa, odvolacím i dovolacím súdom. Čo sa týka štvrtej otázky v znaleckom posudku k tomu uvádza, že
znalecneuviedol100%,žejetotak.Naotázku,čojeúčelom kolaudačnéhorozhodnutiatiežodpovedalv
znaleckom posudku, pričom sa jedná o právnu otázku a nie o odbornú otázku. V ostatnom len vychádzal
už z predložených odborných posudkov, ktoré má súd k dispozícii. Znalec nič nové nepriniesol vo svojom

posudku. Mal za to, že nie je daná priama príčinná súvislosť medzi konaním právneho predchodcu
žalobcu a vznikom škody. Osoby, ktoré vyšetrovali predmetnú poistnú udalosť konštatovali, že boli
dodržané všetky podmienky požiarnej bezpečnosti, stavebné povolenie vydané bolo. To, že čo tomu
predchádzalo nie je pre toto konanie rozhodujúce a tvrdenia ohľadom úmyslu právneho predchodcu
žalobcu v súvislosti so vznikom požiaru resp. poistnej udalosti preukázané neboli. Znalec zo spisu

zopakoval skutkové a právne tvrdenia procesných strán a všetkých zúčastnených osôb v konaní. V
súkromnompráveplatízásada,žezmluvyjepotrebnéplniť.Žalovanývedel,žepoisťujeneskolaudovanú
budovu. V čase uzavretia poistnej zmluvy bol daný návrh na kolaudáciu. Podľa názoru dovolacieho súdu
nebola daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním právneho predchodcu
žalobcu. Boli dodržané požiarne predpisy a kolaudácia by nezabránila vzniku škody resp. poistnej

udalosti. Znalec skutočne nič nové neuviedol len zhrnul veci, ktoré boli už skutkovo zistené. Na základe
uvedeného nenavrhol vykonanie nového znaleckého posudku. Mal za to, že skutkový stav je presne
popísaný v znaleckom posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ.

32.Na pojednávaní dňa 17.02.2017 právny zástupca žalovaného naďalej namietal aktívnu legitimáciu

žalobcu nakoľko okolnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu sú pochybné. Predložil odborné posudky,
ktoré preukazujú, že podpisy osôb oprávnených konať majú značné odlišnosti, ale na preukázanie
je potrebné predložiť originály listín. Žalovaný nedisponuje originálmi, preto navrhol, aby ich predložil
žalobca. Žalobca predložil iba overené fotokópie, ale z nich nie je možné vykonať znalecké dokazovanie,preto trval na výsluchu oprávneného zástupcu spoločnosti p. O. Z. a pána W. A. D. a na výsluchu
znalcov p. R., p. M. a p. G.. Trval aj na predložení originálov zmluvy o postúpení pohľadávky, originálov
oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 a originálu oznámenia o postúpení pohľadávky. Poukázal na

skutočnosť, že pochybnosti vzbudzujú jednak okolnosti, že predmetné osoby sa podpisovali rozdielne
ak ich podpis bol overovaný u notára a rozdielne v situácii, keď ich podpis overovaný nebol. Navyše sa
jedná o cudzích štátnych príslušníkov, kde pani O. Z. je cyperská štátna občianka a p. D. je príslušník
Juhoafrickej republiky. Tieto osoby s najväčšou pravdepodobnosťou neovládajú slovenský jazyk, čo v
súvislosti s ich podpisovaním niektorých dokumentov výlučne v slovenskom jazyku vzbudzuje vážne

pochybnosti o tom, či vedeli čo podpisujú. Navyše z dokumentov predložených žalobcom vyplýva, že
zmluva o postúpení pohľadávky bola dotyčnými osobami podpísaná 21.06.2013 v Londýne, pričom v ten
istý deň boli signované oznámenia o postúpení pohľadávky a oznámenia čísla účtu, avšak v Bratislave.
Malzato,žežalobcaodvodzujesvojuaktívnulegitimáciuodsúkromnýchlistín,priktorýchsarozlišujeich
pravosť a pravdivosť, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje subjekt, ktorý z predmetných
listín vyvodzuje svoje právo. Teda v predmetnom prípade je to žalobca. K uvedenému sa rozsiahlo

vyjadrovala aj judikatúra najmä českých súdov a to najmä v čase, keď bola legislatívna úprava rovnaká
ako v SR. K danej problematike predložil niekoľko súdnych rozhodnutí na podporu svojej argumentácie.
Ak by aj žalobca preukázal v tomto konaní svoju aktívnu legitimáciu z titulu postúpenia pohľadávky
odkazuje na dovolacie súdne rozhodnutie, na ktoré poukázal aj na poslednom pojednávaní a na právne
závery záväzné pre konajúci súd. Prvostupňový súd má skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu

za škodu t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nedodržaním prevenčnej povinnosti. To, že došlo k nedodržaniu prevenčnej povinnosti je nesporné.
Poukázal na ňu generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí.
Tvrdil, že porušenie prevenčnej povinnosti bolo jediným a výlučným dôvodom vzniku požiaru, teda
poistnej udalosti a teda uvedená príčina sa podieľala v plnom rozsahu na vzniku poistnej udalosti.

Žalovaný si je vedomý, že v zmysle ust. § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka by aj v takom prípade
bolo dôvodné výlučne len zníženie poistného plnenia, nie jeho absolútne nevyplatenie. Vo všeobecnosti
je percentuálne určené v mnohých prípadoch problematické hlavne ak sa kumulujú rôzne okolnosti
dôsledku, na základe ktorého došlo k vzniku poistnej udalosti. To nie je tento prípad, o čom svedčí
znalecký posudok. Ak by žalobca aj preukázal aktívnu legitimáciu v konaní, bolo by dôvodné krátiť

poistné plnenie v tomto prípade v rozsahu blížiacom sa 100% poistného plnenia. Zároveň poukázal aj
na skutkovú okolnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril pôvodný vlastník predmetnej
pohľadávky DREVINA - DREVONA spol. s r.o. v konkurze a spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd.,
predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 2 352 732,79 EUR v nominálnej hodnote bola
postupovaná za odplatu vo výške len 100 000 EUR čo zodpovedá 4,2% z nominálnej hodnoty. Mal

za to, že už spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. si musela byť vedomá, že predmetná pohľadávka je
špekulatívna a nezakladá sa na relevantnom právnom základe. Krátkou cestou doručil súdu článok
Právních rozhledov, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 988/2004, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo
564/2005, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Odo 1722/2006, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2727/99,
rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 1Cob/143/2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 4725/2009, uznesenie

NS ČR sp. zn. 32Odo 626/2004.

33.Právnyzástupcažalobcunapojednávanídňa17.02.2017uviedol,žežalovanýmpredloženýznalecký
posudok nespĺňa podmienky stanovené v § 17 zákona o znalcoch a ani v § 209 CSP. Je nezrozumiteľný
a neurčitý. Jeho obsah preukazuje to, že ide o súhrn neúplných informácii a informácii vytrhnutých

z kontextu bez vecnej náväznosti a logického prepojenia obsahu jednotlivých častí na konkrétne
otázky zadávateľa znaleckého posudku. Znalec zrejme len vyberá, cituje, alebo parafrázuje len obsah
jednotlivých dokumentov, ktoré sú prílohami znaleckého posudku, pričom zdôraznil, že relevantná časť
týchto dokumentov už je súčasťou súdneho spisu a boli z nich vyvodené opačné závery, ako z nich
vyvodil znalec. Ostatné dokumenty sú nepodstatné s ohľadom na závery a zistenia, ktorými môžu

prispieť k objasneniu prejednávanej veci. Otázky zadávateľa, ktoré mal znalec v znaleckom posudku
zodpovedať sa netýkajú len skutkových poznatkov, ale aj právnej kvalifikácie skutku, ktorá v súdnom
konaní nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. V súvislosti so znaleckým dokazovaním
právna úprava uvádza, že v písomnom znaleckom posudku znalec odpovedá na otázky a nevyjadruje
sa k právnemu posúdeniu veci ( § 207 ods. 2 CSP ). Tak sa v znaleckom posudku napr. znalec

vyjadruje k významu a účelu kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo vzťahu k povoleniu
prevádzkovej činnosti, keď ako znalec pre odbor energetika tepelné energetické zariadenia vykurovacie
zariadenia uviedol defacto záver k právnej veci ohľadom kolaudačného rozhodnutia. V znaleckom
posudku sa ako príloha nenachádzajú ani otázky zadávateľa, na ktoré sa znalec v znaleckom posudkuodvoláva. Ďalším nedostatkom znaleckého posudku je, že v ňom absentuje postup, na základe ktorého
sa znalec mal vôbec dopracovať k záverom v ňom uvedených ako jedna z podstatných náležitostí
umožňujúca odôvodnenosť týchto záverov. Znalec nikdy nebol na mieste škodovej udalosti, alebo resp.

poistnej udalosti. Vychádzal výlučne iba z dokumentov, ktoré mu predložil samostatne žalovaný, z
ktorých vyplývajú iné závery, ako ku ktorým dospel znalec a ktoré svedčia v prospech žalovaného. Na
základe uvedeného znalecký posudok nemôže byť bez ďalšieho posúdenia ako dôveryhodný dôkazový
prostriedok objasňujúci v dostatočnom rozsahu požadované skutkové okolnosti prejednávanej veci a
už vôbec nie ako dôkazný prostriedok, na základe ktorého by mal súd dospieť k opačným záverom

ako k tým, ku ktorým už dospel prvostupňový a odvolací súd prejednávajúci tento spor. Na dôvažok ani
znalecká doložka nachádzajúca sa na strane 10 v znaleckom posudku, ktorý bol doručený žalobcovi
nie je opatrená podpisom znalca. Žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Z odôvodnenia
rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, že skutkový stav bol dostatočne zistený a úlohou súdu prvej
inštancie po zrušovacom uznesení dovolacieho súdu je skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za
škodu t.j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody

a nedodržaním prevenčnej povinnosti žalobcu a zavinenie. Žalobca má za to, že žalovaný vedel,
že poisťuje neskolaudovanú budovu, v ktorej žalobca vykonáva, či prevádzkuje výrobu. V konaní
bolo zistené, že žalobca pravdivo odpovedal na všetky otázky poistiteľa v súvislosti s uzatvorením
poistnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalobca v súvislosti so samotnou nehnuteľnosťou aj s
prebiehajúcou výrobou v tejto nehnuteľnosti dodržal všetky požiarno-bezpečnostné a iné bezpečnostné

predpisy, ktoré sú na túto činnosť právnymi normami požadované. Žalobca požiadal aj o kolaudačné
rozhodnutie, do ktorého predložil okrem iného všetky dokumenty týkajúce sa požiarnej bezpečnosti, čo
preukazujú aj závery vyšetrovania PZ, posudok kriminalisticko-bezpečnostného ústavu a hasičského
zboru. Všetky normy z hľadiska požiarnej bezpečnosti boli splnené. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že kolaudácia by nezabránila vzniku škody resp. poistnej udalosti. Na základe uvedeného

mal za to, že nie sú dané predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu. Nie je dané zavinenie žalobcu
a nebola preukázaná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením prevenčnej
povinnosti. Mal tiež za to, že prevádzkovanie výroby v platne poistenej budove bez existencie
právoplatného kolaudačného rozhodnutia na jej užívanie nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na použitie
ust.§809Občianskehozákonníka,pričomprípadnéporušeniepovinnostiprávnehopredchodcužalobcu

bolo predmetom posudzovania kompetentných orgánov. Nie je tu daná priama príčinná súvislosť medzi
užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia pokiaľ k jeho nevydaniu nedošlo z dôvodu nesplnenia
požiarnych požiadaviek na stavbu k čomu skutkový stav nenaznačuje a vzniku poistnej udalosti. K
námietke aktívnej legitimácie žalobcu tiež uviedol, že žalovaným navrhnuté dôkazy na preukázanie
aktívnej legitimácie žalobcu sú nehospodárne a nadbytočné a neriešili by z hľadiska práva nič.

34.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

35.Zmluvou o sprostredkovaní č. 629 zo dňa 20.05.2002 uzavretou medzi žalovaným ako poisťovateľom
a spoločnosťou Respect Slovakia, s.r.o. ako sprostredkovateľom bolo súdu preukázané, že jej

predmetom je sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv medzi poistiteľom ( žalovaným ) a
poisteným.

36.Návrhom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2006 bolo súdu preukázané, že spoločnosť
DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. ako poistený uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. 6802010320

s účinnosťou od 01.08.2006. Jednalo sa o združené poistenie majetku a zodpovednosti za škodu,
a to konkrétne poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou
udalosťou a poistenie pre prípad ukradnutia veci. Poistenie sa vzťahovalo na stavby - výrobnú halu s
prístreškami na adrese Ličartovce 299, ako aj na hnuteľné veci - súbor zásob na adrese Ličartovce
299. Podľa prílohy č. 2 k zmluve objekt bol zabezpečený proti požiaru EPS vyvedenou na telefón na

vrátnici, požiarnou vodou a hasiacimi prístrojmi a proti krádeži osvetleným areálom, vrátnikom, objektmi
monitorovanými kamerovým systémom (4 kamery v exteriéry a 6 kamier v interiéry). Zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. K zmluve boli priložené všeobecné poistné podmienky. V prílohe č. 1 k
poistnejzmluve(zoznampoistenéhonehnuteľnéhomajetku)zodňa31.07.2006jevpoznámkeuvedené
„ZP 051/2005“.

37.Nebolo medzi stranami sporné a listom žalovaného adresovaným spoločnosti RESPECT-SLOVAKIA
spol.sr.o.zodňa30.03.2007malsúdpreukázané,žepredmetnápoistnázmluvabolakudňu26.03.2007
platná.38.Oznámením o vzniku škodovej udalosti doručeným žalovanému dňa 10.04.2007 mal súd
preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. oznámila žalovanému, že dňa 26.03.2007

o 22:00 hod. došlo v prevádzke menovanej spoločnosti v Ličartovciach č. 299 k požiaru výrobnej haly
a zásob.

39.Zápisom o obhliadke škody na majetku z 27.03.2007 bolo súdu preukázané, že obhliadku vykonala
spoločnosť SLOVEXPERTA s.r.o., ktorá zisťovala rozsah poškodenia majetku úpadcu.

40.Žalovaný listom zo dňa 26.04.2007 oznámil spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. vznik
škodovej udalosti zo dňa 26.03.2007.

41.Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, Č.: P.-XXX/X-
P.-A.-XXXX zo dňa 22.06.2007 súd zistil, že trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia

v súvislosti s požiarom dňa 26.03.2007 okolo 22:00 hod. v objekte spoločnosti DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že po zhodnotení zdokumentovaného
skutkového stavu je zrejmé, že nebolo preukázané, aby ktokoľvek čo aj z nedbanlivosti spôsobil požiar,
teda v danom prípade neboli naplnené pojmové znaky trestného činu všeobecného ohrozenia. V
odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že revízia elektrických zariadení bola vykonaná v menovanej

spoločnosti 10 mesiacov pred vzniknutým požiarom. V septembri 2006 bola vykonaná odborná
prehliadka nízkotlakovej kotolne a kotla, pričom zistené nedostatky kotla boli odstránené. Komín bol
kontrolovaný 05.02.2007, závady neboli zistené. Kontrola protipožiarnej ochrany bola vykonávaná na
základe zmluvy odo dňa 01.01.2007. Menovaná spoločnosť podľa technika požiarnej ochrany bola
ukážkovou firmou v plnení povinností v tejto oblasti. Kontrolami zistené nedostatky boli odstránené,

pričom žiadny zo zistených nedostatkov nemal priamu príčinnosť so vznikom požiaru.

42.Zo znaleckého posudku č. A. - XXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.05.2007 súd zistil, že
najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru objektu spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. v
obci Ličartovce bola technická závada - vznietenie sa pilín alebo

drevného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Iniciátorom mohlo byť lokálne prehriatie kovového povrchu
niektorej časti vzduchotechniky trením pohyblivých častí, alebo iskrením
od cudzieho pevného telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím
samotného hnacieho motora, napríklad vplyvom neprimerane zvýšeného prechodového odporu. Ďalej
súd zistil, že požiarom došlo k poškodeniu až zničeniu celého objektu vrátane vnútorných zariadení.

43.Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove listom zo dňa 27.06.2007 oznámilo
žalovanému, že príčinou vzniku predmetného požiaru bola bližšie nešpecifikovaná technická porucha
v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia v dôsledku medzizávitového skratu vo vinutí,
alebo zvýšeného elektrického prechodového odporu s následným prehrievaním súčasti svorkovnice

motora, resp. vývodov vinutí a prívodných vodičov počas prevádzky a vznietením izolácie vodičov vnútri
svorkovnice.

44.Listom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. z 25.07.2007 mal súd preukázané, že menovaná
spoločnosť doručila žalovanému uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

PZ Prešov, Č.S.: P.-XXX/X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.06.2007.

45.Z listu JUDr. Vladimíra Gürtlera, advokáta zastupujúceho úpadcu, zo dňa 30.08.2007 adresovaného
žalovanému súd zistil, že v prílohe listu predložil žalovanému doklady potrebné na likvidáciu predmetnej
poistnej udalosti. V liste sa uvádza, že už na stretnutí zástupcov žalovaného s p. Z. S. W. ( konateľom

úpadcu ), L.. Š., JUDr. Gürtlerom, L.. Z. a zástupcom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. v priestoroch
žalovaného v Bratislave dňa 16.04.2007 bol žalovaný upovedomený o tom, že požadované kolaudačné
rozhodnutie na predmet poistenia nebolo vydané. Z tohto však nie je možné vyvodiť záver, že
žalovaný nebol oboznámený s neexistenciou kolaudačného rozhodnutia požiarom zničenej stavby v
čase uzatvárania poistnej zmluvy.

46.Listom spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. z 27.09.2007 mal súd preukázané, že menovaná
spoločnosť doručila žalovanému spisový obal a oznámenie o vzniku škodovej udalosti.47.Externou správou o škode požiarom spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. v Ličartovciach
zo dňa 27.09.2007 bolo súdu preukázané, že ju vypracovala spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o.
pre žalovaného ako zadávateľa. Podľa predmetnej správy je rezerva 74 522 385,-Sk, výška škody na

nehnuteľnosti 59 522 385,-Sk a odhad rezervy na zásobách a hnuteľných veciach 15 000 000,-Sk.
Nakoľko k zásobám a hnuteľným veciam neboli predložené podklady, na základe ktorých by bolo možné
stanoviť výšku škody, je v celkovom súčte uvažované s rezervou. Podľa názoru spoločnosti INSERVIS
Slovakia s.r.o. bez vydania kolaudačného rozhodnutia alebo vydania iných úradných povolení nie je
možné legálne prevádzkovať výrobu.

48.Žalovaný listom z 01.10.2007 označeným ako „Odmietnutie plnenia“ oznámil spoločnosti DREVINA-
DREVONA, spol. s r.o., že predstavenstvo žalovanej spoločnosti rozhodlo plnenie z poistnej zmluvy
odmietnuť s poukazom na ust. § 798 a § 802 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že zisťovaním
právneho základu, či právo na plnenie je zistili z Obecného úradu Ličartovce, že kolaudačné rozhodnutie
zo strany stavebného úradu na prevádzku spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o., Ličartovce 299

vydané nebolo, i keď úpadcovi bolo oznámené, že stavba sa môže užívať iba na základe kolaudačného
rozhodnutia.

49.Z listu spoločnosti BMH-real s.r.o. ako likvidátora spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.
adresovaného žalovanému zo dňa 27.11.2007 súd zistil, že likvidátor vyzýval žalovaného na vyplatenie

poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Likvidátor poukázal na to, že žalovaný už pri
dojednávaní poistenia vedel o tom, že poisťuje neskolaudovanú budovu, v ktorej prebieha prevádzka
a práve s týmto zámerom a v takom stave bola táto budova poistená. Tvrdil, že predmetom poistenia
bol samostatne aj súbor zásob, ktorý špecifikoval v prílohe č. 2 pripojenej k výzve podľa požiadaviek
spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o..

50.Žalovaný v odpovedi zo dňa 20.12.2007 oznámil likvidátorovi, že výzve nemožno vyhovieť, nakoľko
výroba prebiehala v neskolaudovanej budove a príčinou požiaru bolo
užívanie takej stavby, v ktorej prevádzka nemala vôbec prebiehať, pretože úpadca k tomu nemal
oprávnenie.

51.Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. podala dňa 18.02.2008 odvolanie voči likvidácii poistnej udalosti,
v ktorom uviedla, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti považuje za nesprávny. Uviedla, že
žalovanému ako aj ďalším osloveným poisťovniam v rámci výberu poisťovne a za účelom vypracovania
ponuky na poistenie predmetných nehnuteľností spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. boli

preukázateľne zaslané zo strany spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. znalecký posudok č. 051/2005
vypracovaný znalkyňou L.. I. P., dotazník pre uzavretie majetkového poistenia vyplnený klientom a ďalšie
upresňujúce poznámky a podklady vo forme mailovej správy. Na základe týchto podkladov vypracoval
žalovaný ponuku na predmetné poistenie a následne po akceptácii predloženej ponuky zo strany úpadcu
vypracoval poistnú zmluvu. Poukázal na príčinu poistnej udalosti, ktorá bola zistená Úradom justičnej a

kriminálnej polície. Uviedol, že klient disponuje všetkými relevantnými dokladmi preukazujúcimi splnenie
všetkých požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti poistenej nehnuteľnosti, ako sú napr. štvrťročná
prehliadka a skúška EPS zo dňa 09.03.2007, faktúra preukazujúca zakúpenie hasiacich prístrojov,
potvrdenia o vykonaní kontroly prenosných hasiacich zariadení, správa o odbornej prehliadke a skúške
elektrických zariadení pracovných strojov, správa východisková o odbornej prehliadke a odbornej

skúške ochrany pred bleskom a pod.. vzhľadom na uvedené mal za to, že neexistencia kolaudačného
rozhodnutia nemala žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. nie je vôbec príčinou poistnej udalosti.
Trval na tom, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy zo znaleckého posudku vedel o tom, že
stavba nie je skolaudovaná a v dotazníku bolo uvedené aké činnosti sa vykonávajú v predmetných
objektoch. Uviedol, že klient v žiadnom prípade neuvádzal vedome nepravdivé informácie a žiadne

informácie nezamlčoval. Všetky odpovede v dotazníku sú pravdivé a žalovaný si nevyžiadal žiadne
ďalšie doplňujúce informácie. Spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o. mala za to, že neexistuje žiaden
právny dôvod na zamietnutie poistného plnenia.

52.Žalovaný v odpovedi na „odvolanie“ spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. zo dňa 12.03.2008 uviedol,

ževýrobaprebiehalavneskolaudovanejbudove.Akpríčinoupožiaruboloužívanie takej stavby, vktorej
prevádzka nemala vôbec prebiehať, pretože nemala k tomu oprávnenie, nemožno potom ani uvažovať
o nejakom nároku na poistné plnenie. Na základe uvedeného výzve na plnenie nie je možné vyhovieť.53.Zo znaleckého posudku č. 051/2005 L.. I. P. zo dňa 08.11.2005 súd zistil, že podľa podacej
pečiatky bol tento doručený žalovanému dňa 2.4.2007. Tento posudok bol vyhotovený za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty závodu úpadcu na výrobu eurookien. Z predmetného posudku vyplýva,

že nehnuteľnosť nie je skolaudovaná.

54.Zo znaleckého posudku č. 8/2007 L.. V. M. zo dňa 22.05.2007 súd zistil, že hodnota škody
na požiarom zničených nehnuteľnostiach spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. je 60 293 000,-
Sk, t.j. 2 001 360,95 EUR. Znalecký posudok bol vyhotovený pre účely trestného konania vedeného

Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove.

55.Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa 25.06.2009 uverejneným v
Obchodnomvestníkuč.124/2009zodňa30.06.2009(časť124B)bolnamajetokspoločnostiDREVINA-
DREVONA, spol. s r.o., Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093 vyhlásený konkurz. Uznesením
Okresného súdu Košice I č.k. 31K/11/2009 zo dňa 23.09.2009 uverejneným v Obchodnom vestníku č.

187/2009 zo dňa 29.09.2009 bola za správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská
a reštrukturalizačná, k.s.. V konkurznom konaní bola predmetná pohľadávka spoločnosti DREVINA-
DREVONA, spol. s r.o. proti žalovanému postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 30.09.2011.

56.Predžalobnou výzvou zo dňa 30.03.2010 mal súd preukázané, že Slovenská správcovská a
reštrukturalizačná, k.s. ako správca úpadcu DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. vyzýval žalovaného na
úhradu poistného plnenia.

57. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 352 732,79 EUR ( 2 001

360,95 EUR za škodu na nehnuteľnostiach a 351 371,84 EUR za škodu na skladových zásobách ) s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do zaplatenia.

58.Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Nesúhlasil
s výškou škody na skladových zásobách. Tvrdil, že odmietnutie poskytnutia poistného plnenia bolo v

súlade s poistnou zmluvou a ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal najmä na to, že výroba
prebiehala v neskolaudovanej stavbe, pričom v čase uzavretia poistnej zmluvy nevedel o tom, že stavba
nebola skolaudovaná. Uviedol, že právny predchodca žalobcu porušil svoju prevenčnú povinnosť, čo
konštatoval aj najvyšší súd SR. Tvrdil, že porušenie prevenčnej povinnosti bolo jediným a výlučným
dôvodom vzniku požiaru, teda poistnej udalosti a teda uvedená príčina sa podieľala v plnom rozsahu

na vzniku poistnej udalosti. Mal za to, že s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinností právneho
predchodcu žalobcu v zmysle ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo žalovanému právo na
zníženie plnenia z poistnej zmluvy a to až v rozsahu 100%.

59.Z oznámenia Obecného úradu Ličartovce zo dňa 28.06.2007 adresovanému spoločnosti INSERVIS

Slovakia, s.r.o. súd zistil, že na predmetnú stavbu spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bol dňa
24.11.2005 podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak kolaudačné rozhodnutie vydané
nebolo.

60.Zo zápisnice z priebehu výkonu štátneho stavebného dozoru zo dňa 25.01.2005 súd zistil, že

stavebník DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. začal predmetnú stavbu bez stavebného povolenia a bol
vyzvaný na podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie.

61.Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H 773/2005-Ka zo dňa 19.10.2005 mal súd preukázané, že
spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bolo vydané dodatočné povolenie stavby v Ličartovciach

299 - Výroba a sklad europrofilov.

62.Listom zo dňa 24.11.2005 bolo súdu preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.
podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre predmetnú stavbu.

63.Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H 5676/2005-Ka zo dňa 07.03.2006 mal súd preukázané, že
spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bola vyzvaná na doplnenie dokladov k žiadosti o
vydanie kolaudačného rozhodnutia s tým, že kolaudačné rozhodnutie je do doby predloženia dokladov
prerušené.64.Listom spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. zo dňa 17.03.2006 adresovaným Obecnému
úradu Ličartovce mal súd preukázané, že spoločnosť vzhľadom na to, že sčasti odstránila vytknuté

nedostatky, požiadala o nepozastavenie prevádzky.

65.Rozhodnutím Obce Ličartovce č. H/87/2005/269-Ko/9 zo dňa 28.03.2006 mal súd preukázané, že
spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. bola uložená pokuta za uskutočňovanie stavby bez
stavebného povolenia.

66.Rozhodnutím Obce Ličartovce č. 583/2006 zo dňa 25.09.2006 mal súd preukázané, že spoločnosť
DREVINA-DREVONA,spol.sr.o.vzhľadomnato,ženeoprávnenýmužívanímstavbybezkolaudačného
rozhodnutia a nadmernou hlučnosťou a prašnosťou narušuje životné prostredie bola vyzvaná na
odstránenie nedostatku a zastavenie výroby do získania povolenia na užívanie stavby.

67.Z e-mailu Ladislava Sekulu zástupcu spoločnosti Respect Slovakia s.r.o. zo dňa 07.07.2009 súd zistil,
že adresátom A. Z., W..Z., O. F., S..S..Z., G..Z., I. Z. V., zaslal vyplnený dotazník a žiadal o spracovanie
ponuky na poistenie. Oslovil 6 poisťovní. Je v ňom uvedené aj to, že faxom zasiela VOR, splnomocnenie
a charakteristiku budovy zo zn. posudku.

68.Z predloženého dotazníka Českej poisťovne pre uzavretie majetkového poistenia súd zistil, že v
časti „Názov budovy (stavby)/ adresa miesta poistenia“ je uvedené „Podľa zn. posudku (faxom)“. Tento
dotazník neobsahuje otázku či budova je alebo nie je skolaudovaná.

69.Z ponuky poistenia - Drevona súd zistil, že Komunálna poisťovňa, a.s. O. R. VOS pre externý obchod

predložila ponuku.

70.Ponukou poistenia Českej poisťovne mal súd preukázané, že aj predmetná poisťovňa predložila
ponuku pre poistenie majetku úpadcu.

71.Z ponuky spoločnosti UNION poisťovňa, a.s. súd zistil, že budovu je možné poistiť až po kolaudácii.
V prípade, že budova nie je skolaudovaná odporučili poistiť ju stavebno-montážnym poistením.

72.Z mailovej odpovede O. F. zo spoločnosti QBE poisťovňa, a.s. na vypracovanie ponuky poistenia súd
zistil, že táto poisťovňa s poukazom na charakter výrobnej činnosti spoločnosti DREVINA-DREVONA,

spol. s r.o. ponuku na poistenie predkladať nebude.

73.Z indikatívnej ponuky poistenia spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. súd zistil, že aj táto
poisťovňa predložila ponuku, pričom vzhľadom na prevádzkovú činnosť považovali za potrebné, aby
miesto poistenia obhliadol pracovník Riziko servisu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s..

74.Svedok U. Z. uviedol, že predmetné poistenie sprostredkoval pre spoločnosť DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. ako zástupca spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o.. Na žiadosť o ponuku kladne reagoval
žalovaný. Medzi podkladmi, ktoré poslal žalovanému bol aj znalecký posudok, ktorý bol potrebný pre
určenie poistnej sumy. Ponuku v mene žalovaného vypracoval p. R.. Tvrdil, že pred uzavretím zmluvy

aj telefonicky ho upozornil, že budova nie je skolaudovaná. Oznámil mu aj skutočnosť, že v budove
prebieha výroba. Potvrdil, že na všetky písomne aj ústne položené otázky v súvislosti s poistením
spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. odpovedala pravdivo, žiadne skutočnosti nezamlčala.
Uviedol, že na stretnutí v Bratislave po poistnej udalosti za účasti p. M., A.. Š., A.. N., advokáta úpadcu
a ďalších dvoch pánov, p. M. z Komunálnej poisťovne pri rozhovore jasne deklaroval, že budova nie je

skolaudovaná, ale žiadajú ďalšie doklady potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti.

75.Z výpovede svedka O.. O. N. právnika spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o. súd zistil, že menovaný
sa pridržiaval písomného vyjadrenia zo dňa 18.02.2008 doručovaného žalovanému ( Odvolanie voči
likvidácii poistnej udalosti ). Poukázal na to, že v prílohe č. 1 k poistnej zmluve, ktorú robila poisťovňa - v

zozname poisteného nehnuteľného majetku v poznámke je uvedená odvolávka na znalecký posudok č.
051/2005, ktorý bol poisťovni predložený. Číslo tohto znaleckého posudku nie je uvedené ani v jednom
e-maily, ktorý zasielal p. Z. poisťovni. Z uvedeného podľa svedka vyplýva, že žalovaný musel mať kdispozícii znalecký posudok pred uzavretím poistnej zmluvy. Uviedol, že na príprave uzavretia poistnej
zmluvy sa nepodieľal.

76.Svedkyňa C. N., zástupkyňa riaditeľa žalovaného uviedla, že nebola pri uzavretí poistnej zmluvy. Až
po nahlásení škody sa začala zaoberať touto udalosťou, nakoľko sa jednalo o veľkú škodu. O tom, že
nehnuteľnosť nie je skolaudovaná sa dozvedela až po poistnej udalosti v priebehu šetrenia.

77.Z výpovede svedka S. M., ktorý bol v čase vzniku škody vedúcim odboru likvidácie škôd žalovaného

v Banskej Bystrici súd zistil, že sa menovaný zúčastňoval stretnutí, ktoré sa konali v súvislosti s
predmetnou poistnou udalosťou. Prejednávalo sa na nich, či vôbec poškodenému vznikol nárok na
plnenie. Uviedol, že až v priebehu šetrenia poistnej udalosti sa zistilo, že budova nie je skolaudovaná.

78.Z výpovede svedka O. R. ( na pojednávaní dňa 17.04.2012 ) zamestnanca žalovaného, ktorý
dojednával za žalovaného predmetnú poistnú zmluvu súd zistil, že tento zmluvu uzatváral na základe

dostupných informácií od maklérskej spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o., konkrétne od p. Z.
a uzatváral to ako poistenie firmy v prevádzke. Komunikácia prebiehal bežne ako v iných prípadoch.
Tvrdil, že až po poistnej udalosti sa dozvedel, že objekt nebol skolaudovaný. Uviedol, že poistnú zmluvu
uzatváralnazákladepodkladov,ktoréobdržale-mailom.Prvýkontaktboltelefonický.P.Z.mutelefonicky
oznámil poistnú sumu a on zaslal mailom ponuku. Po predložení ponuky klientovi maklér mu oznámil,

že môže pripraviť poistnú zmluvu. Nič nenasvedčovalo tomu, že objekt nie je skolaudovaný. Bežala tam
výroba a pracovali tam ľudia. Pred uzavretím poistnej zmluvy bol niekoľkokrát v telefonickom kontakte
s p. Z., pričom v jednom z posledných telefonátov pred uzavretím zmluvy sa dozvedel od p. Z., že čo
sa týka kolaudácie prebehlo ukončenie kolaudácie a na otázku či objekt nie je skolaudovaný dostal od
p. Z. odpoveď, že kolaudačné rozhodnutie je už v pošte klientovi. Tvrdil, že ak by mal informáciu, že

kolaudácia nie je, zmluva by nebola uzavretá. Uviedol, že pri uzavretí zmluvy neskúmajú kolaudačné
rozhodnutie, ale v tomto prípade dostal informáciu, že kolaudačné rozhodnutie je v pošte klientovi.
Tvrdil, že doručený mu bol len e-mail. Znalecký posudok mu e-mailom doručený nebol. Nespomínal
si, či mu bol doručený znalecký posudok telefaxom. Poistnú sumu overoval u makléra telefonicky. Bolo
mu oznámené, že existuje znalecký posudok vyhotovený pre poskytnutie úveru z banky, akceptoval

z neho východiskovú sumu a urobil ponuku. Uviedol, že znalecký posudok je len jednou z možností
zdokumentovania poistnej sumy, ale nie je podmienkou. Tvrdil, že písomne otázku ohľadom existencie
alebo neexistencie kolaudačného rozhodnutia úpadcovi ani sprostredkovateľovi poistenia nepoložil. Na
to, či položil písomne nejaké iné otázky na základe telefonických rozhovorov, si nepamätal. Uviedol,
že číslo znaleckého posudku uvedené v poistnej zmluve mu bolo oznámené telefonicky. Na otázku

právneho zástupcu žalobcu prečo sa v jednom z posledných telefonátov pred uzavretím zmluvy „bavili“
s maklérom o kolaudačnom rozhodnutí, keď pri dojednaní poistenia sa neskúma jeho existencia alebo
neexistencia svedok uviedol, že preto, lebo v čase keď sa riešilo poistenie vedeli, že objekt je v
rekonštrukcii a existuje znalecký posudok pre poskytnutie úveru, v ktorom je uvedené, že sa jedná o
rekonštrukciu stavby, v ktorej prebieha výroba. Rekonštrukcia mala byť ukončená kolaudáciou. V čase

uzatvárania poistenia dostal informáciu, že rekonštrukcia je ukončená a prebieha kolaudácia. Nešlo o
odpoveď na otázku, ale túto informáciu dostal od makléra p. Z..

79.Svedok O. R. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.05.2012 uviedol, že p. O. vtedajšieho
člena predstavenstva žalovaného ani iného člena predstavenstva o uzavretí predmetnej poistnej

zmluvy neinformoval a ani nemal takú povinnosť. Tvrdil, že sprostredkovateľ poistenia na základe
zmluvy o sprostredkovaní sprostredkováva obchod pre poisťovňu. Pozná klienta, jeho potreby, oslovuje
poisťovne, vypracuje ponuky, komunikuje s klientom a s poisťovňou. Predkladá údaje poisťovni a
poisťovňa spätne nepreveruje hodnovernosť údajov sprostredkovateľa. Uviedol, že poisťovňa nemôže
priamo komunikovať s klientom bez súhlasu sprostredkovateľa. Tvrdil, že v danom prípade sa jednalo

o bežné poistenie, ku ktorému boli priložené všetky potrebné podklady.

80.Na preukázanie príčiny vzniku požiaru (poistnej udalosti) dňa 26.03.2007 okolo 22:30 hod. v
neskolaudovanomareályvýrobnýchbudovspoločnostiDREVINA-DREVONA,spol.sr.o.vLičartovciach
predložil žalovaný znalecký posudok A.. L.. G. C., A.., B. XX, XXX XX Ž. Č.. XX/XXXX zo dňa

10.12.2007 (zrejme došlo k chybe v písaniu a mal byť uvedený rok 2016). Jedná sa o súkromný
znalecký posudok vyhotovený na objednávku žalovaného. Na otázku: „A) Vzhľadom na závery
Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-
G.-I.-XXXX, je možné potvrdiť skutočnosť, že príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) bola okolnosťmajúca pôvod vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove?“ Znalec odpovedal,
že áno. V neskolaudovanej stavbe, u ktorej je prostredie objektu výroby klasifikované ako prostredie s
nebezpečenstvom požiaru horľavých prachov a ako prostredie s nebezpečenstvom výbuchu horľavých

prachov, môže vzniknúť riziko požiaru. V danej stavbe DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. Ličartovce
vznikol požiar v dôsledku vykonávania prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej prevádzkovej budove,
a to samovznietením drevných pilín a drevného prachu v priestoroch vzduchotechniky a následne v
oblasti skladovania. Pričom je možné prijať záver, že primárnym spúšťačom mohlo byť skombinovanie
technickej závady a usadenie drevných pilín a drevného prachu v časti vzduchotechniky v mieste,

kde došlo k jej prehriatiu, a to najmä s poukazom na závery Znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX zo dňa 17.05.2007, ako aj v
nadväznosti na odborný článok erudovaného autorského kolektívu o Rizikách pri výrobe a skladovaní
štiepok. Upozornil na skutočnosť, že v objekte firmy DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. išlo o prostredie
s nebezpečenstvom požiaru horľavých prachov a prostredie s nebezpečenstvom výbuchu horľavých
prachov, ako to vyplýva aj z Protokolu č. 01/2005 z 15.5.2005 podľa STN 33 0300 a pásma SGTN EN

60079-10. Na otázku: „B) Aký percentuálny podiel na vzniku požiaru (poistnej udalosti) mala skutočnosť,
že prevádzka (výrobná činnosť) bola vykonávaná v neskolaudovanej budove?“ Znalec odpovedal, že
vzhľadom na to, že príčinou požiaru bola skutočnosť, že prevádzka bola vykonávaná v neskolaudovanej
budove, možno zaujať stanovisko, že predmetná príčina sa v 100% miere podieľala na vzniku požiaru.
Na otázku „C) Aký je význam a účel kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo vzťahu k

povoleniu prevádzkovej činnosti?“ Znalec odpovedal, že kolaudačné rozhodnutie je dokument, ktorým
sa presne určí na aký účel a za akých podmienok sa môže stavba užívať. Kolaudačnému rozhodnutiu
predchádza kolaudačné konanie, ktoré zaháji stavebný úrad na základe žiadosti staviteľa. Čiže po
skončení realizácie výstavby alebo rozsiahlej rekonštrukcie je potrebné požiadať stavebný úrad o
vydanie kolaudačného rozhodnutia. Upozornil na to, že v čase vzniku požiaru sa užívanie stavby bez

právoplatného kolaudačného rozhodnutia podľa stavebného zákona klasifikovalo ako správny delikt. Na
otázku „D) Došlo by vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky k zabráneniu
požiaru?“ Znalec odpovedal, že vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky
s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k požiaru. Týmto procesom sa zabezpečuje ochrana
verejných záujmov a práv účastníkov konania z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a hlavne

bezpečnosť a ochranu zdravia budúcich užívateľov, či požiarnej ochrany.

81.Vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, súd ako
predbežnú otázku riešil, či je spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. aktívne legitimovaná v tomto
konaní.

82.Žalovaný namietal pravosť podpisov uvedených na Zmluve o postúpení pohľadávky medzi
spoločnosťou CORDELIA INVEST Ltd. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT
LTD.akopostupníkomzodňa21.06.2013,akoajpravosťpodpisovuvedenýchnaOznámeníspoločnosti
CORDELIA INVEST Ltd. zo dňa 21.06.2013 o postúpení pohľadávky a na Oznámení čísla účtu zo

dňa 21.06.2013 spoločnosti NETCORE MANAGEMENT LTD. o odplatnom nadobudnutí pohľadávky.
Žalovaný mal za to, že uvedené právne úkony sú neplatné, nakoľko neboli uskutočnené osobami, ktoré
sú v nich uvedené. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu Odborné vyjadrenie
znalca pre odbor písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. G. č. 42/2015 zo dňa 11.12.2015,
Odborné stanovisko znalca z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika L.. V. M. č. 3/2015 zo

dňa 12.11.2015, Odborné vyjadrenie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo O.. O. R.
č. 21/2015 zo dňa 07.11.2015.

83.Z Odborného vyjadrenia č. 42/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o
postúpení pohľadávky z 21.06.2013 (SM-1), Oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 (SM-2), dokumentu

- POWER OF ATTORNEY z 29.01.2013 (SM-3) a Plnomocenstva z 02.06.2015 (SM-4). Skúmal sa
podpis pani O. Z.. Zo záveru vyjadrenia vyplýva, že sa nejednalo o originálne písomnosti, ale kópie.
Sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú je možné skúmať len ako izolovaný jav. Metódami
písmoznaleckého skúmania nie je možné skúmať, či podpisy na pôvodných origináloch sú výsledkom
autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, alebo či boli podpisy na písomnosti prenesené

pomocou technických prostriedkov. Sporné podpisy SM-1, SM-2 vykazujú zhodné znaky totožného
pisateľa. Sporné podpisy SM-3, SM-4 vykazujú zhodné a rozdielne znaky. Rozdielne znaky v spornom
podpise SM-3 pravdepodobne vznikli napodobňovaním sporného podpisu SM-4.84.Z Odborného stanoviska č. 3/2015 súdi zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o
postúpení pohľadávky z 21.06.2013 (SM 1), Oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 (SM 2), dokumentu -
POWER OF ATTORNEY z 29.01.2013 (SM 3) a Plnomocenstva z 02.06.2015 (SM 4). Skúmal sa podpis

pani O. Z.. Zo záveru stanoviska vyplýva, že fotokópie dokumentov nie sú vo všeobecnosti vhodným
materiálom na skúmanie a už vôbec nie na overovanie autenticity dokumentov, nakoľko kopírovaním
originálnychpredlôhdochádzakstratecharakteristickýchznakovpríznačnýchprekonkrétnesubstancie,
ktorými sú vytvorené grafické stopy nesúce informáciu. V procese kopírovania, najmä pri viacnásobnom
kopírovaní, dochádza tiež k strate charakteristických detailov originálu, natiahnutiu, alebo skráteniu

textu, príp. k rôznym iným deformáciám textu. Kopírovaním vznikajú rôzne tlačové defekty, pôvod
ktorých nie je možné z fotokópií identifikovať, teda nie je možné jednoznačne zistiť, či ich vznik
súvisí s predlohou, alebo kopírovacím zariadením, alebo či nie sú výsledkom technického falšovania.
Predložené fotokópie dokumentov mohli byť posúdené len v rozsahu, v akom to umožňovala kvalitatívna
stránka ich vyhotovenia. Overenie autenticity dokumentov prichádza do úvahy len v prípade predloženia
dokumentov v originály vrátane predloženia porovnávacieho materiálu - kontrolných odtlačkov všetkých

pečiatok, odtlačky ktorých sa na predmetných dokumentoch vyskytujú. Porovnaním sporných podpisov
(v miere, ako to kópie listín umožnili) zistila, že sporné podpisy vykazujú podobné, zhodné, ale aj
hodnotné rozdielne znaky. Na základe zistených podobných, zhodných znakov sporné podpisy rozdelila
do dvoch skupín, pričom pisateľov originálnych podpisov, z ktorých následne vznikli skúmané kópie
podpisov, pracovne označila pisateľ A, pisateľ B. Pisateľ A vyhotovil originálne podpisy, z ktorých boli

následne vyhotovené kópie podpisov SM 1, SM 2. Pisateľ B vyhotovil originálne podpisy, z ktorých
následne boli vyhotovené kópie podpisov SM 3, SM 4. K osobe pisateľa A, pisateľa B sa v tomto štádiu
skúmania (bez porovnávacích materiálov) nie je možné jednoznačne vyjadriť.

85.Z Odborného vyjadrenia č. 21/2015 súd zistil, že na skúmanie boli predložené kópie Zmluvy o

postúpení pohľadávky z 21.06.2013 (SM 1), Oznámenia čísla účtu z 21.06.2013 (SM 2), dokumentu
- POWER OF ATTORNEY z 29.01.2013 (SM 3) a Plnomocenstva z 02.06.2015 (SM 4). Skúmal sa
podpis pani O. Z.. Zo záveru vyjadrenia vyplýva, že porovnaním sporných podpisov (v miere, ako to
kópie listín umožnili) znalkyňa zistila, že sporné podpisy vykazujú podobné, zhodné, ale aj hodnotné
rozdielne znaky. Na základe zistených podobných, zhodných znakov sporné podpisy rozdelila do dvoch

skupín, pričom pisateľov originálnych podpisov, z ktorých následne vznikli skúmané kópie podpisov,
pracovne označila pisateľ A, pisateľ B. Pisateľ A vyhotovil originálne podpisy, z ktorých boli následne
vyhotovené kópie podpisov SM 1, SM 2. Pisateľ B vyhotovil originálne podpisy, z ktorých následne boli
vyhotovené kópie podpisov SM 3, SM 4. K osobe pisateľa A, pisateľa B sa v tomto štádiu skúmania (bez
porovnávacích materiálov) nie je možné jednoznačne vyjadriť.

86.Podľa ust. § 185 CSP: (1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené

procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

87.Podľa ust. § 186 CSP: (1) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom

vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. (2) Súd
vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v
tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

88.Podľaust.§187CSP:(1)Zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťknáležitémuobjasneniuveci

a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (2) Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

89.Podľaust.§191CSP:(1)Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
(2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.90.Podľa ust. § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

91.Podľa ust. § 206 CSP ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd
na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

92.Podľa ust. § 207 CSP: (1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké

poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok. (2) V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k
právnemu posúdeniu veci. (3) Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

93.Podľa ust. § 208 CSP: (1) Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.
(2) Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí
o predložení znaleckého posudku znalcom. (3) Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o
skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.

94.Podľa ust. § 209 CSP: (1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (2) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto

dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (3) Ak sa súkromný znalecký
posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak
oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

95.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

96.Podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

97.Podľa ust. § 529 Občianskeho zákonníka: (1) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť

v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. (2) Dlžník môže použiť na
započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi
v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil
bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase
oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

98.Podľa ust. § 92 O.s.p.: (1) Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší
účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane
navrhovateľa. (2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho

boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto
doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho
prešli. (3) Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená
v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto
má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania

zostávajú zachované. (4) Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z
konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba,
aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť. (5) Ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho,
kto má vstúpiť do konania, súd ich vyzve na vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu podľa odsekov 1,2 alebo odseku 4; o návrhoch súd rozhodne do 30 dní od ich doručenia alebo do 30 dní od vyjadrenia
dotknutých osôb, ak je potrebný ich súhlas.

99.Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-669 zo dňa 11.09.2015 v spoje-ní s opravným
uznesením č.k. 26Cbi/3/2011-681 zo dňa 19.10.2015 pripustil, aby do konania v časti o zaplatenie 2
001 360,95 EUR s prísl. namiesto žalobcu CORDELIA INVEST Ltd. vstúpil ako žalobca NETCORE
MANAGEMENT LTD..

100.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013 (č.l. 632 - 647 spisu) bolo súdu preukázané, že
ju uzavreli spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. ako postupca a spoločnosť NETCORE MANAGEMENT
LTD. ako postupník v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva bola vyhotovená
súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Predmetom zmluvy bolo odplatné postúpenie pohľadávky
postupcu vo výške 2 001 360,95 EUR s prísl. voči žalovanému na žalobcu. Zmluvu za postupcu
podpísal pán W. A. D. a za postupníka pani O. Z.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na zmluve

dňa 08.08.2013 na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika) a pani Z. uznala
svoj podpis za vlastný na zmluve dňa 26.08.2013 na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Nikózii
(Cyprus). Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú
kópiu predmetnej zmluvy. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

101.Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013 (č.l. 648 - 648 spisu) mal súd preukázané,
že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na
základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom
jazyku a bolo podpísané pánom W. A. D.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na oznámení dňa
08.08.2013 na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika). Na pojednávaní dňa

18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia.
Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

102.Plnomocenstvom z 22.07.2015 (č.l. 650 - 652 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť
NETCORE MANAGEMENT LTD. splnomocnila spoločnosť KRAL PARTNERS s.r.o. na zastupovanie

v predmetnom súdnom konaní. Plnomocenstvo bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom
jazyku. Podpísala ho za spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z.. Jej podpis je
osvedčený a listina je opatrená apostilou z 24.07.2015. Súdu bol predložený úradne osvedčený odpis
tejto listiny.

103.Vyhlásením z 22.07.2015 (č.l. 653 - 654 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť NETCORE
MANAGEMENT LTD. v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. súhlasila so vstupom do súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/3/2011 (v tom čase sa konanie viedlo pod uvedeným
číslom) o zaplatenie 2 001 360,95 EUR s prísl. namiesto pôvodného žalobcu CORDELIA INVEST Ltd..
Vyhlásenie bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Podpísala ho za spoločnosť

NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z.. Jej podpis je osvedčený a listina je opatrená apostillou z
24.07.2015. Súdu bol predložený originál tejto listiny.

104.Oznámením čísla účtu zo dňa 21.06.2013 (č.l. 768 a 881 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť
NETCORE MANAGEMENT LTD. oznámila žalovanému, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o

postúpenípohľadávkynadobudlapredmetnúpohľadávkuainformovalažalovanéhoočísleúčtu,naktorý
môže splniť svoj záväzok. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom jazyku a bolo podpísané pani
O. Z.. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu
predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.
105.Listom označeným ako „Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri

právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky“ (č.l. 878 - 879 spisu), adresovaným žalovanému
bolo súdu preukázané, že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. na základe uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávky z 21.06.2013 novým veriteľom žalovaného je spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD.,
ktorému má žalovaný plniť na účet uvedený v liste. List bol vyhotovený len v slovenskom jazyku a
bol podpísaný pánom W. A. D.. Pán D. uznal svoj podpis za vlastný na oznámení dňa 08.08.2013

na veľvyslanectve Českej republiky v Pretórii (Juhoafrická republika). Na pojednávaní dňa 18.10.2016
právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu predmetného oznámenia. Jednalo sa
o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.106.Opätovným oznámením čísla bankového účtu (č.l. 880 spisu) mal súd preukázané, že spoločnosť
NETCORE MANAGEMENT LTD. oznámila žalovanému, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o
postúpenípohľadávkynadobudlapredmetnúpohľadávkuainformovalažalovanéhoočísleúčtu,naktorý

môže splniť svoj záväzok. Oznámenie bolo vyhotovené len v slovenskom jazyku a bolo podpísané pani
O. Z.. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú kópiu
predmetného oznámenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

107.Potvrdením (č.l. 882 - 885 spisu) bolo súdu preukázané, že spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd.,

pán W. A. D., spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. a pani O. Z. na účely exekučného konania
vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1Er/1225/13 potvrdili, že: a) spoločnosť CORDELIA
INVEST Ltd. v právnom postavení postupcu a spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. v právnom
postavení postupníka dňa 21.06.2013 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, b) predmetná zmluva
bola vlastnoručne podpísaná za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd. pánom W. A. D. ako jej riaditeľom a
za spoločnosť NETCORE MANAGEMENT LTD. pani O. Z. ako jej riaditeľom, c) pán W. A. D., oprávnene

konajúci v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. dňa 21.06.2013 podpísal Oznámenie o postúpení
pohľadávky, d) pani O. Z. oprávnene konajúca v mene spoločnosti NETCORE MANAGEMENT LTD.
dňa 21.06.2013 vlastnoručne podpísala Oznámenie čísla účtu. Toto potvrdenie podpísali pán W. A. D.
a pani O. Z.. Potvrdenie bolo vyhotovené súčasne v slovenskom aj anglickom jazyku. Pán D. uznal svoj
podpiszavlastnýnapotvrdenídňa08.08.2013naveľvyslanectveČeskejrepublikyvPretórii(Juhoafrická

republika). Podpis pani O. Z. bol osvedčený na Cypre 06.08.2013 - dokument je opatrený apostillou zo
06.08.2013. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 právny zástupca žalobcu predložil súdu úradne osvedčenú
kópiu predmetného potvrdenia. Jednalo sa o odpis úplný s tým, že listina doslovne súhlasí s originálom.

108.Podľa ustálenej judikatúry relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez

ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto
oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník.

109.V danom prípade žalovaný tvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení
pohľadávky sú absolútne neplatné, nakoľko neboli podpísané osobami, ktoré sú v nich uvedené ako
podpisujúce osoby. Namietal pravosť podpisov týchto osôb. Na preukázanie svojich tvrdení predložil
súdu vyššie uvedené odborné vyjadrenia.

110.Žalovaným predložené odborné vyjadrenia, podľa súdu nepreukazujú neplatnosť predmetných
listinných dôkazov, nakoľko nepotvrdzujú nepravosť podpisov osôb na predmetných dokumentoch.
Znalci uvádzajú, že im boli predložené len kópie dokumentov, z ktorých nie je možné jednoznačne
vyvodiť závery o pravosti alebo nepravosti podpisov, navyše uvádzajú, že sporné podpisy vykazujú

podobné, zhodné, ale aj hodnotné rozdielne znaky.

111.Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

112.Vzhľadomnanámietkyžalovanéhomalsúdzato,žepreukázaťpravosťpredmetnýchlistín(zmluvyo
postúpení pohľadávky z 21.06.2013 a oznámenia o postúpení pohľadávky z 21.06.2013) je povinnosťou
žalobcu. Túto povinnosť žalobca splnil predložením úradne osvedčených kópií sporných dokumentov k

nahliadnutiu na pojednávaní dňa 18.10.2016 a vyhláseniami osôb, ktorými potvrdili podpísanie sporných
listín. Keďže všetky tieto listiny Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013, Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013, Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.06.2013, Potvrdenie konania
v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone - oznámení o postúpení pohľadávky,
Opätovné oznámenie čísla bankového účtu a Potvrdenie (č.l. 882 - 885 spisu) boli úplným odpisom

originálov a doslovne súhlasili s originálmi, súd nemohol mať pochybnosti o ich pravosti. Súdu bolo
tiež predložené Plnomocenstvo z 22.07.2015 (č.l. 650 - 652 spisu) vo forme úradne osvedčený odpis
tejto listiny, ktorého pravosť nemohla byť sporná a Vyhlásenie z 22.07.2015 (č.l. 653 - 654 spisu), z
ktorého bol predložený originál. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že všetky tieto listiny boli v zmysleustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku spôsobilé byť dôkaznými
prostriedkami v predmetnom konaní. Osoby, ktoré podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky (pán W. A.
D. V. A. O. Z.) a oznámenie o postúpení pohľadávky (pán W. A. D.) uznali svoje podpisy za vlastné na

predmetných listinách, čím bolo súdu jednoznačne preukázané, že predmetné právne úkony boli nimi
uskutočnené a sú platné. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie žalobcom predložené dôkazy, a to list
označený ako „Potvrdenie konania v mene spoločnosti CORDELIA INVEST Ltd. pri právnom úkone -
oznámení o postúpení pohľadávky“ (č.l. 878 - 879 spisu), Vyhlásenie z 22.07.2015 (č.l. 653 - 654 spisu),
Oznámenie čísla účtu zo dňa 21.06.2013 a Potvrdenie (č.l. 882 - 885 spisu). Na základe uvedeného súd

dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní.

113.Podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

114.Žalovaný pri preukazovaní svojej aktívnej legitimácie v tomto konaní poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.04.2014, podľa ktorého vo
vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nemôže byť otázka platnosti postúpenia významná, lebo dlžník
nemá spravidla možnosť posúdiť, či v skutočnosti k postúpeniu došlo a či je zmluva o postúpení

pohľadávky platná. Právna skutočnosť, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je
oznámenie postupcu dlžníkovi, vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k cesii platne a či vôbec došlo.
Inak by dlžník bol v trvalej neistote, či plnil tomu, komu mal. Táto úprava je stanovená práve na ochranu
dlžníka. Je teda možné uzavrieť, že notifikačný úkon vyvolá zamýšľané právne následky týkajúce sa
osoby oprávnenej prijať plnenie i vtedy, keď k cesii vôbec nedošlo, či zmluva o postúpení bola neplatná.

Preto je pre právne postavenie dlžníka nepodstatné, či k postúpeniu pohľadávky v skutočnosti došlo.
Pre dlžníka je podstatné, či postupovaný dlh existuje (a preto sú mu zachované námietky podľa § 529
Občianskeho zákonníka), ale nie je jeho vecou, kto ju vymáha, má splniť dlh podľa pokynov veriteľa.
Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore
medzi postupcom a postupníkom. Preto tiež nemusí postupca dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo,

pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to totiž bezpredmetné. Pokiaľ nie je podľa hmotného práva
pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi
oprávnená prijať plnenie s účinkami pre splnenie dlhu rozhodujúce, či zmluva o postúpení bola platná a
či k nej skutočne došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní. Súd skúma,
čo mu ukladá hmotné právo, a nemení na tom ani skutočnosť, že dôjde k sporu. Námietka neplatnosti

zmluvy o postúpení tak s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka dlžníkovi voči
postupníkovi neprináleží.

115.S poukazom na vyššie uvedené, predložené listinné dôkazy, ako aj na hospodárnosť konania súd
mal za to, že výsluch znalcov, ktoré podali pre žalovaného odborné vyjadrenia, výsluch pána W. A. D.

a pani O. Z., ako aj prípadné vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku na preverenie ich podpisov je
nadbytočné.

116.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b)
výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v
prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f)
výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.Súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),na
ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto
s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť

len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.117.Podľa ust. § 793 Občianskeho zákonníka kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia. Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie

alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

118.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

119.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

120.Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane

znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.

121.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na
plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,

dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si
poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

122.Podľa ust. § 802 Občianskeho zákonníka pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou

je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

123.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo

poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na
ktorú sa poistenie vzťahuje.

124.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala;
najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré

sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome
alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto
porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti
vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej

domácnosti.

125.Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

126.Podľa ust. § 76 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení: (1) Dokončenú stavbu, prípadne jej časť
spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie
práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného
rozhodnutia. (2) Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, akoaj informačné, reklamné a propagačné zariadenia sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad
určil pri ich povolení. (3) Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a
nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a).

127.Podľa ust. § 81 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení: (1) V kolaudačnom konaní stavebný úrad
najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom
konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené
v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej

užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb,
životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. (2) Ak v priebehu uskutočňovania
stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia,
prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a
uskutočňovanépredichúčinnosťou.(3)Akstavebnýúradprikolaudačnomkonanízistínastavbezávady
brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie. (4) S kolaudačným konaním sa

môže spojiť konanie o zmene stavby ( § 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

128.Podľa ust. § 82 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení: (1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje
užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. (2) V

kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených
pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že
ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a
nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. (3) V podmienkach

užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok
do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na
zabezpečenieverejnýchzáujmov,naochranuprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov,nazabezpečenie
záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a
zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (4) Ak sa má stavba

užívaťakoprevádzkáreň,jekolaudačnérozhodnutiezároveňosvedčením,žeprevádzkáreňjespôsobilá
na prevádzku.

129.Škodová udalosť je udalosť nahlásená poisteným, pri ktorej vznikne poisťovateľovi povinnosť
preveriť, či ide o poistnú udalosť v zmysle dohodnutých poistných podmienok ( čl. 14 Všeobecnej časti

Všeobecných poistných podmienok / VČ VPP / ).

130.Poistná udalosť je udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, poistený záujem. Je to náhodná
udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Jej konkretizáciu určujú poistné podmienky
a zmluvné dojednania ( čl. 1 VČ VPP ).

131.Poistnou udalosťou je skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou
udalosťou však nie je, ak bola takáto skutočnosť spôsobená úmyselným konaním poistníka, poisteného
alebo inej osoby konajúcej z ich podnetu. Pre bližšie vymedzenie poistnej udalosti platia ustanovenia
zvláštnych častí všeobecných poistných podmienok ( čl. 8 VČ VPP ).

132.Okrem povinností stanovených Občianskym zákonníkom a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami je poistený ďalej povinný
vykonať všetky opatrenia, aby poistná udalosť nenastala, najmä dodržať všetky právne a iné predpisy,
ktoré ustanovujú povinnosti na zamedzenie škôd ( čl. 6 bod 1. písm. b) VČ VPP ).

133.Ak poruší poistený povinnosti uvedené vo všeobecnej a zvláštnej časti všeobecných poistných
podmienok, je poisťovňa oprávnená znížiť plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
a výšku povinnosti poisťovne plniť ( čl. 10 bod 5. VČ VPP ).

134.Z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou vzniká právo na plnenie
poistenému, ak vec bola zničená alebo poškodená v dôsledku živelnej udalosti, a to požiarom ( čl. 1
bod 1. Zvláštnej časti Všeobecných poistných podmienok / ZČ VPP / ).135.Združené poistenie sa vzťahuje na všetky poistné riziká, ktoré vznikli v dôsledku poistných udalostí
uvedených v bodoch 1 a 2 tohto článku ( čl. 1 bod 3 ZČ VPP ).

136.Poisťovňa poskytne poistné plnenie najneskôr do 14 dní od obdržania všetkých dokladov
potrebných k likvidácii poistnej udalosti ( čl. 2 bod 10. ZČ VPP ).

137.Poistná udalosť je udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, poistený záujem. Je to náhodná
udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Jej konkretizáciu určujú poistné podmienky

a zmluvné dojednania ( čl. 8 ZČ VPP ).

138.Podľa čl. 8 ZČ VPP požiarom rozumieme oheň, ktorý vznikne mimo určeného ohniska, alebo ktorý
určené ohnisko opustil, vlastnou živelnou silou sa rozšíril, alebo bol páchateľom úmyselne rozšírený.
Má dostatočnú vlastnú energiu a teplotu, aby sa prenášal z predmetu na predmet a zachvacoval ich s
prudkosťou vzmáhajúceho sa živlu. Za požiar sa nepovažujú účinky úžitkového ohňa a sálavého tepla,

ani žhavenie a tlenie s obmedzeným prístupom vzduchu.

139.Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca uzavrel so spoločnosťou DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. poistnú zmluvu. Nebolo sporné ani to, že dňa 26.3.2007 došlo v prevádzke spoločnosti
DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. k požiaru výrobnej haly a zásob. Sporné bolo medzi účastníkmi,

či vzniklo právo na plnenie poistenému. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom
na ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne namietal aj porušenie prevenčnej povinnosti
menovanej spoločnosti v zmysle ust. § 809 Občianskeho zákonníka a s poukazom na mieru zavinenia
poškodeného žiadal o zníženie poistného plnenia až do výšky 100% a navrhol, aby súd žalobu zamietol
v celom rozsahu.

140.Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/16/2012-502 zo dňa 30.04.2013 a rozsudok Okresného súdu Košice
I 26Cbi/3/2011-395 zo dňa 26.06.2012 uviedol, že tieto súdy obranu žalovaného opierajúcu sa
o ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka neakceptovali. Podľa názoru dovolacieho súdu v

prejednávanej veci vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi
týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a
technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka.
Uložil súdu prvej inštancie skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t.j. nedodržanie
prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej

povinnosti a zavinenie žalobcu a na základe výsledku dokazovania v naznačenom smere stanoviť výšku
poistného plnenia.

141.Vykonaným dokazovaním, najmä vyjadrením strán, výpoveďou svedkov a predloženými listinnými
dôkazmi mal súd preukázané, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. neporušila povinnosti

uvedené v ust. § 802 Občianskeho zákonníka. Podľa vyjadrenia účastníkov poistnej zmluvy v dotazníku
vyplnenom a predloženom sprostredkovateľom poistenia nebola otázka vzťahujúca sa na kolaudáciu
predmetnej stavby. Svedok p. R., ktorý za poisťovňu predkladal ponuku a pripravoval zmluvu uviedol,
že pri uzavretí poistnej zmluvy sa neskúma kolaudačné rozhodnutie a pred uzavretím zmluvy nebola
spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. položená otázka ohľadom existencie alebo neexistencie

kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť DREVINA-DREVONA,
spol. s r.o. neporušila povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa. Súd
neuveril tvrdeniam svedka p. R. týkajúcim sa okolností, za akých mu mala byť oznámená skutočnosť o
vydaníkolaudačnéhorozhodnutiatesnepreduzavretímpoistnejzmluvyaotom,ženebolpreduzavretím
zmluvy oboznámený s tým, že stavba nie je skolaudovaná. Neuveril mu jednak preto, lebo je stále

zamestnancom žalovaného a tiež preto, lebo v prílohe č. 1 poistnej zmluvy je v časti poznámka uvedený
znaleckýposudokč.051/2005. Zuvedenéhovyplýva,že predmetný znalecký posudokbolžalovanému
doručený pred uzavretím zmluvy a žalovaný mal možnosť z neho zistiť, že stavba nie je skolaudovaná.
V prípade, že mal pochybnosti o tom v akom stave je kolaudácia stavby, mohol položiť spoločnosti
DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. doplňujúce otázky potrebné k zisteniu skutočností nevyhnutných

pre uzavretie poistnej zmluvy. Čo však neurobil a podľa vlastného vyjadrenia ani nepovažoval za
potrebné, nakoľko sa malo jednať o bežné poistenie. To, že znalecký posudok bol žalovanému doručený
pred uzavretím poistnej zmluvy a mal vedomosť o neexistencii kolaudačného rozhodnutia nepriamopreukazujú aj odpovede niektorých oslovených poisťovní, z ktorých vyplýva, že bez skolaudovania
stavby neuzavrú poistnú zmluvu so spoločnosťou DREVINA-DREVONA, spol. s r.o..

142.Vyššie uvedené skutočnosti neboli spochybnené a rozporované ani Najvyšším súdom SR.
Vzhľadom na jeho právny názor, podľa ktorého vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby)
v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust.
§ 415 a § 809 Občianskeho zákonníka, súd v ďalšom skúmal len predpoklady zodpovednosti žalobcu za

škodu, t.j.: A) nedodržanie prevenčnej povinnosti, B) vznik škody, C) príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a D) zavinenie žalobcu.

143.Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby)
v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. To znamená,

že právny predchodca žalobcu spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. nedodržala prevenčnú
povinnosť. Nie je sporá ani skutočnosť, že došlo k vzniku škody na majetku právneho predchodcu
žalobcu.

144.Úlohou súdu bolo skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nedodržaním

prevenčnej povinnosti zo strany spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi. Príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti musí byť priama a bezprostredná. Relevantnou príčinou
škody je tá skutočnosť, ktorá je nie len jej podmienkou, ale ktorá zároveň má podľa obvyklého behu vecí

aj podľa obecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody.

145.Z uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, ČVS: P.-XXX/
X-P.-A.-XXXX zo dňa 22.06.2007 a zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
č. A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX súd zistil, že ku škode na poistených nehnuteľnostiach došlo bez pričinenia

spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.. Bol ním vylúčený úmysel poistníka, poisteného alebo inej
osoby a nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností zo strany poisteného v súvislosti
s vznikom poistnej udalosti. Pokiaľ by spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. porušila nejaké
povinnosti, nedošlo by k zastaveniu trestného stíhania zo strany polície vo veci prečinu všeobecného
ohrozenia.

146.Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že bezprostrednou a priamou príčinou vzniku požiaru
(poistnej udalosti) nebolo vykonávanie prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove právneho
predchodcu žalobcu. Ak by aj bola budova skolaudovaná, nebolo by vylúčené, že by mohlo dôjsť
k požiaru. Navyše právny predchodca žalobcu podľa predložených dôkazov splnil všetky povinnosti

vo vzťahu k zabezpečeniu požiarnej ochrany objektu. Príčinou vzniku predmetného požiaru bola
technická porucha v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia, teda technická porucha
vzduchotechniky.

147.Súd vo vzťahu k znaleckému posudku A.. L.. G. C., A.., č. 11/2016 zo dňa 10.12.2016 uvádza, že

bol vyhotovený desať rokov po poistnej udalosti a vychádza len zo skutočností a zistení, ktoré už boli a
sú súdu známe (najmä Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX). Odpoveď znalca na prvú otázku (Vzhľadom na závery Znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p.: A.-XXXXKEU-G.-I.-XXXX, je
možné potvrdiť skutočnosť, že príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) bola okolnosť majúca pôvod

vo vykonávaní prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove?) nekorešponduje ale so závermi
Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Odpoveď znalca
na druhú otázku (Aký percentuálny podiel na vzniku požiaru (poistnej udalosti) mala skutočnosť, že
prevádzka /výrobná činnosť/ bola vykonávaná v neskolaudovanej budove?) je nepodložená a nie je
v súlade so skutočnosťami uvedenými v Znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru a v uznesení Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov.
Čo sa týka tretej otázky (Aký je význam a účel kolaudačného rozhodnutia z technického hľadiska vo
vzťahu k povoleniu prevádzkovej činnosti?) táto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania, lebo
odpoveď na ňu priamo vyplýva z ust. § 76 a nasl. zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Odpoveďznalca na štvrtú otázku (Došlo by vydaním kolaudačného rozhodnutia pred začatím samotnej prevádzky
k zabráneniu požiaru?) je len špekulatívna, nakoľko požiar môže vzniknúť aj v budove, ktorá je
skolaudovaná, pri dodržaní všetkých právnych a iných predpisov spojených s jej užívaním.

148.S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že požiar výrobnej haly spoločnosti DREVINA-
DREVONA, spol. s r.o. je poistnou udalosťou v zmysle citovaných zákonných ustanovení ako aj
ustanovení všeobecných poistných podmienok. Žalovaný je teda povinný poskytnúť poistné plnenie,
nakoľko neboli splnené podmienky na odmietnutie plnenia v celom rozsahu.

149.ZnaleckýmposudkomL..M.č.8/2007zodňa22.05.2007bolastanovenávýškaškodynapoistených
nehnuteľnostiach na 60 293 000,-Sk, t.j. 2 001 360,95 EUR, ktorá nebola medzi stranami sporná.

150.Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

151.Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008 výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

152.Úrok z omeškania ku dňu 15.10.2007 predstavoval 8,5% ročne.

153.Listom zo dňa 01.10.2007 žalovaný odmietol plnenie z predmetnej poistnej zmluvy. Z uvedeného
je zrejmé, že mal k dispozícii všetky doklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti. Podľa všeobecných
poistných podmienok ( čl. 2 bod 10 zvláštnej časti poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci
živelnou udalosťou alebo poškodenia a zničenia veci vodou z vodovodných zariadení ) žalovaný bol

povinný poskytnúť poistné plnenie najneskôr do 14 dní od obdržania všetkých dokladov potrebných
k likvidácii poistnej udalosti, t.j. najneskôr do 14.10.2007. Keďže žalovaný plnenie neposkytol v
stanovenej lehote, dňom 15.10.2007 sa dostal do omeškania.

154.Aj keď neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením povinností zo strany

právneho predchodcu žalobcu a vznikom škody, súd s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu a
porušenie prevenčnej povinnosti poškodeného, pristúpil k zníženiu poistného plnenia (náhrady škody)
v primeranom rozsahu 5%.

155.Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných noriem súd dospel k záveru, že žaloba je

v časti o zaplatenie 1 901 292,90 EUR s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 901 292,90
EUR od 15.10.2007 do zaplatenia skutkovo a právne dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel a žalobu
v časti o zaplatenie 100 068,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.10.2007 do
zaplatenia zamietol.

156.O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) a ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého
poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak je podľa
Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený.

157.V danom prípade bol právny predchodca žalobcu oslobodený od platenia súdneho poplatku v
zmysle § 4 ods. 2 písm. m) /teraz § 4 ods. 2 písm. o)/ Zákona o súdnych poplatkoch a keďže súd
jeho návrhu vyhovel, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zaviazal žalovaného zaplatiť

na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 33 193,50 EUR (položka 2a Sadzobníka
súdnych poplatkov).158.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

159.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-

sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

160.Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 95%. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 5%. Pomerný úspech
žalobcu teda predstavuje 90% (95% -5% = 90%), preto mu súd priznal náhradu trov konania v uvedenom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).