Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204708
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418204708.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté deti G. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - F. zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., Leškova 3A, Bratislava a otec - Y. zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom
Šandrikom, Stražovská 625/1, Vrbové, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na výživu maloletého N. zo sumy 200,-€ na sumu 250,-€
mesačne a na výživu maloletého M. zo sumy 180,-€ na sumu 230,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný
platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.10.2018.

Zročné výživné za obdobie od 1.10.2018 do 30.5.2019 pre maloletého N. vo výške 400,- € a pre
maloletého M. vo výške 400,-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/106/2010-341 zo dňa 17.5.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2013 a to v časti výšky výživného na maloleté deti G..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.10.2018 žiadala matka o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na maloletého N. zo sumy 200,-€ na sumu 350,-€ mesačne a na maloletého
M. zo sumy 180,-€ na sumu 330,-€ mesačne od 1.10.2018. Návrh odôvodnila tým, že zmena okolností
nastala najmä na strane maloletých detí, ktoré sú oproti pôvodnému rozhodnutiu o výživnom podstatne

staršie, prešli na vyššie stupne vzdelávania a majú výdavky s návštevou záujmových a športových
krúžkov, ktoré predtým nemali. Ďalej v návrhu uviedla, že obe maloleté deti majú aj zdravotné problémy,
keďže obaja navštevujú ortopéda, maloletý N. je alergik a maloletý M. má výdavky na zubný strojček.
K svojim majetkovým pomerom uviedla, že býva spolu s maloletými deťmi v nájomnom mestskom byte
a nevlastní žiaden majetok ani nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Jej príjem v súčasnosti tvorí príjem
konateľky a spoločníčky spoločnosti J. vo výške 130,-€ mesačne a v súčasnosti žije z úspor, pričom jej
často finančne pomáha jej matka. Mala za to, že nastala zmena v rozhodujúcich kritériách v porovnaní

so skutkovým stavom existujúcim v čase pôvodného rozhodnutia súdu. Doplnila, že otec okrem bežného
výživné neprispieva na mimoriadne výdavky detí, deťom nikdy nekúpil nič navyše, ani žiadne darčeky
a trávi s nimi iba každý druhý víkend a počas letných prázdnin maximálne jeden týždeň. Snažila sa s
otcom na zvýšení výživného dohodnúť, ale on na spoločnom stretnutí jej návrh odmietol.2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s návrhom nesúhlasí a navrhuje, aby súd preskúmal
majetkové pomery oboch rodičov ako aj zmenu v majetkových pomeroch od posledného určenia

výživného a aby zistil stav, z ktorého vyplýva konkrétna zmena pomerov a podľa toho určil výživné. Mal
za to, že návrh matky nie je dostatočne odôvodnený, nakoľko zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
potrebu zvýšenia výživného matka dostatočne nepreukázala a neodôvodnila. Jeho príjmy sa oproti
poslednému rozhodnutiu o výživnom nezmenili, pričom dosahuje bežný čistý mesačný príjem 1.100,-€.
V súčasnosti nemá vo vlastníctve žiadne nehnuteľnosti a je vlastníkom 11-ročného auta a prívesného

vozíka, ktoré však vyžadujú náklady na opravu. Nemá žiadne úvery, pôžičky, ale ani úspory, pričom býva
v garsónke, ktorá je vo vlastníctve jeho matky. Žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko
nedošlo k takej zmene pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Pre prípad,
že súd čo i len čiastočne vyhovie návrhu matky, žiadal, aby bolo výživné zvýšené až od právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Neskôr uviedol, že má zo svojho príjmu rezervu vo výške 30,- až 50,-€ a o túto čiastku
by bol schopný zvýšiť výživné na obe deti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami oboch
rodičov, s rozpisom výdavkov maloletých detí, s dôkazmi o majetkových pomeroch rodičov, so spismi
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 22C/106/2010, 25P/306/2013, 25P/311/2013, 25P/61/2010, ako aj s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode rodičov a to
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/106/2010-110 zo dňa 2.3.2011, ktorý v časti rozvodu
nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2011 a v časti výživného dňa 27.9.2013 tak, že súd určil vyživovaciu
povinnosťotcanamaloletéhoN.vovýške200,-€mesačneanamaloletéhoM.vovýške180,-€mesačne.

V čase tohto rozhodnutia bol otec zamestnaný a zarábal 1.373,54 € priemerne mesačne netto a
matka dosahovala príjem 1.096,39 € priemerne mesačne netto. V čase rozvodu manželstva rodičov bol
maloletý N. vo veku 7 rokov a maloletý M. vo veku 5 rokov.

5. Matka vo výpovediach uviedla, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zmenili pomery na

strane maloletých detí a to podstatne, či už len z dôvodu, že všetky ceny potravín a ostatných potrieb
detí vzrástli, ale aj z toho dôvodu, že deťom pribudli iné výdavky. V tomto školskom roku maloletý N.
navštevuje 9.triedu ZŠ a od septembra 2019 je prijatý na strednú školu, s čím už teraz mala zvýšené
výdavky na ISIC kartu a ďalší poplatok do školy. Maloletý M. navštevuje 7.triedu ZŠ. Obe deti chodia
na plávanie ako aj na krúžok skautingu, s čím sú spojené aj ďalšie výdavky, keďže chodia na rôzne

výlety. N. má alergiu na plesne a obaja chlapci majú ortopedické problémy, ktoré riešia. Obaja tiež trpia
dysfunkciami ako je dyslexia, dysortografia a N. aj dyskalkúliou. Z tohto dôvodu chodieva s deťmi na
vyšetrenia k špeciálnemu pedagógovi a musela zakúpiť špeciálne didaktické pomôcky. S deťmi má aj
ďalšie výdavky na letné tábory a výlety zo školy, pričom otcovi posielala mail, aby prispel deťom na
letný tábor, čo odmietol. Doteraz určené výživné otec platí, avšak iným spôsobom na deti neprispieva.

Stretávasasnimikaždýdruhývíkend,alecezprázdninysanestretávajú,ikeďsasnažila,abydetistrávili
u otca nejaký čas počas prázdnin, on sa vyhováral, že nemôže. K svojim majetkovým pomerov uviedla,
že od augusta 2017 pracuje v spoločnosti J., kde je zároveň tretinovou spoluvlastníčkou, avšak firma
zatiaľ nezarába, pretože sa rozbieha a predpokladajú, že rozbeh bude trvať asi 3 roky. V tejto firme je
zamestnaná na štvrtinový úväzok a má príjem 130,-€ mesačne. Okrem toho má príjem z investovaných

peňazí, keďže jej mama jej dala vyššiu sumu, ktorú investovala a má z toho príjem asi 2.000,-€ ročne. Jej
matka jej tiež poskytla pôžičku 10.000,-€ a zmenila poistenie sebe aj deťom, pričom jej bola vyplatená
doteraz nasporená časť na poistnom, spolu asi 10.000,-€. Dodala, že v súčasnosti nemá žiadne auto a
to ani firemné. Predtým bola zamestnaná v medzinárodnej firme, kde pracovala asi pol roka a zarábala
tam asi 1.500,-€ mesačne, avšak z tejto firmy odišla preto, že firma sa presťahovala do N. a nebolo

pre ňu možné hodinu cestovať do práce a z práce, pričom pracovalo sa tam až do večerných hodín a
teda nestíhala zabezpečovať starostlivosť o deti, ktoré si vyžadujú jej pomoc pri učení aj inde. Neskôr
uviedla,žedňa9.5.2019ukončilapracovnýpomervspoločnostiJ.nazákladedohodyaod10.5.2019má
zriadenú živnosť s tým, že bude vykonávať poradenstvo pre malé podniky a začínajúcich podnikateľov
vo finančnej oblasti. Túto činnosť rozbieha a i keď je ťažké predpokladať, aký bude mať príjem, bude sa

snažiť, aby mala príjem aspoň 1.500,-€ mesačne netto, aby mohli s deťmi riadne fungovať.

6. Otec vo výpovedi uviedol, že jeho jediným majetkom je auto I. ročník výroby 2007 a prívesný vozík.
Je riadne zamestnaný na dobu určitú do marca 2020. Pracuje v riadnom pracovnom pomere a mápríjem asi 1.100,-€ mesačne netto, iný príjem nemá, pričom pracuje ako konzultant a firma, v ktorej
je zamestnaný, je softvérová spoločnosť. Výživné na deti platí riadne a načas, spolu vo výške 380,-€
mesačne. K svojim výdavkom uviedol, že platí 250,-€ mesačne nájomné za garsónku, v ktorej býva a

platí ho svojej matke, ktorej garsónka patrí. Okrem toho má výdavky asi 200,-€ mesačne na stravu, asi
60,-€ mesačne na benzín, tiež má výdavky na telefón, internet, poistenie a keď sú deti u neho, tak má
tiež s nimi výdavky. Ďalej uviedol, že žije sám a nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Väčšinou
deťom nekupuje darčeky pri príležitosti sviatkov, skôr to vníma tak, že si radšej spolu posedia a majú
spoločný obed. V lete si deti tiež nebráva, pretože posledné roky cez leto pracoval a nemal dovolenku.

7. Kolízny opatrovník návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný, keďže od poslednej
úpravy výživného došlo na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov. Konkrétnu výšku
výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby zohľadnil majetkové pomery rodičov, ich schopnosti ako
aj odôvodnené výdavky maloletých detí.

8. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka bola zamestnaná na skrátený úväzok a jej príjem v období od

júna 2018 do januára 2019 bol 133,45 € priemerne mesačne netto. Je spoločníčkou spoločnosti J. ktorá
podľa daňového priznania za rok 2018 mala základ dane mínus 7.175,64 €. Od 10.5.2019 má zriadenú
živnosť a zo zamestnania na základe dohody odišla dňa 9.5.2019. Matka inú vyživovaciu povinnosť
nemá.

9.Zďalšíchlistinnýchdôkazovvyplýva,žeotecjeriadnezamestnanýavroku2018(marecaždecember)
dosiahol príjem 1.173,81 € priemerne mesačne netto. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. V školskom roku 2018/2019 maloletý Samuel navštevuje 9.triedu ZŠ a maloletý M. 7.triedu ZŠ. Obaja
sa venujú záujmovým krúžkom.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté
deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/106/2010-341 zo dňa 17.5.2013

s tým, že vyživovacia povinnosť otca bola určená spätne ku dňu rozvodu manželstva rodičov, t.j.
od 13.4.2011. Preto je nepochybné, že od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletých detí
k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. V čase posledného
rozhodnutia o výživnom maloletý N. navštevoval 1.stupeň základnej školy a maloletý M. bol v
predškolskom veku. V súčasnosti už obaja navštevujú 2.stupeň základnej školy. Je teda nesporné, že

prechod maloletých detí na vyššie stupne vzdelávania je kvalifikovanou zmenou pomerov na ich strane,
preto súd považoval návrh matky za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko matkou
uvádzané výdavky maloletých detí vo výške 837,-€ mesačne na N. a 799,-€ mesačne na M. považoval
za nadhodnotené, napr. v položke za darčeky. Ďalšie výdavky, ktoré vyčíslila matka súvisiace s údržbou
domácnosti, zakúpením nábytku a vybavenia bytu, nie je možné zahŕňať do priamych odôvodnených

potrieb maloletých detí. Súd má za to, že zvýšené výživné na sumu 250,-€ mesačne na maloletého N.
a na sumu 230,-€ mesačne na maloletého M. je primerané ich veku ako aj ich odôvodneným potrebám.
Takto určené výživné zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, resp.
oboch rodičov, ktorí majú porovnateľné schopnosti a možnosti.

16. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.10.2018, t.j. od prvého dňa
mesiaca, v ktorom bol podaný návrh, nakoľko bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že počiatok
zvýšenia vyživovacej povinnosti otca bol ustálený dňom 1.10.2018 a otec v období od 1.10.2018 do
31.5.2019 neprispieval dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 400,- € na jedno dieťa. Voznačenom období mal zaplatiť za 8 mesiacov po 250,-€, čo je 2.000,-€ a za 8 mesiacov po 230,-€, čo
je 1.840,-€. Dlh na výživnom je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky
maloletých detí v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Zaplatené výživné vo výške 1.600,-€ (8 mesiacov x 200,-

€) a vo výške 1.440,-€ (8 mesiacov x 180,-€) súd otcovi z dlžného výživného odpočítal.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).