Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Kašíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/235/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118400978
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118400978.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka,
a.s.,sosídlomDvořákovonábrežie4,81102Bratislava,IČO:31340890,právnezastúpený:Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovanému: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 3000
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
22Csp/12/2019-74 zo dňa 9. mája 2019, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a vyslovil, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný dňa 24.4.2012 uzavreli zmluvu o úvere o poskytnutí
finančných prostriedkov v sume 5.950 €, ktoré mali byť splatené v 12-ich mesačných splátkach po 83,27
€. Poplatok za správu a vedenie účtu predstavoval 1,66 €, výška úrokovej sadzby bola dojednaná na
8,9 % ročne, výška splátky s poplatkom za správu úverového účtu dosiahla 84,93 €, výška RPMN
predstavovala 10,36 %, priemerná RPMN 18,77 %. Celková výška nákladov dlžníka mala dosiahnuť
3.350,30 €. Dátum prvej splátky bol stanovený na deň 15.5.2012 a konečnej splatnosti úveru bol určený
na deň 15.4.2022. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 5.1.2016 s tým, že v danom
čase predstavovala jeho pohľadávka sumu 5.542,89 € (istina 4.886,81 €, úrok vo výške 542 €, poplatky
za upomienky 39,65 € a poistné vo výške 74,43 €). Z predloženej Špecifikácie úrokov do predčasného
zosplatneniaúveruvyplývavýškazmluvnéhoúrokudozosplatnenia 1.716,79€.Ztabuľky„Sankčnýúrok
z omeškaných splátok“ je zrejmá výška úrokov z omeškania 12,06 €. Z tabuľky „Vklady na úroky“ vyplýva
úhrada úrokov do zosplatnenia úveru 1.186,81 €. Z tabuľky „Zoznam platieb žalovaného“ je zrejmý
zoznam platieb pod položkou Suma, pričom v stĺpcoch Istina, Úroky, Ostatné poplatky, Trovy, Poplatky
rozh. a Exek. kolky sa v každej položke uvádza 0 €. Z formálneho hľadiska žaloba splnila všetky zákonné
požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu, ako aj skutkové okolnosti prípadu (dlh
vznikol na základe presne definovanej zmluvy). V zmysle týchto záverov následne žalobu prejednal z
vecného hľadiska. Nakoľko však žaloba obsahovala len všeobecné skutočnosti znamenajúce odkaz
na pripojené dôkazy, aplikoval postup podľa § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žaloba neobsahovala elementárne
skutočnosti pre posúdenie žalovanej finančnej čiastky a jej skúmanie výlučne na základe predloženýchlistinných dôkazov nebolo v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Pojednávania sa
žalobca nezúčastnil a tým stratil príležitosť oboznámiť sa s predbežným právnym názorom súdu
na posudzovanú vec a použiť tak vhodné procesné nástroje s cieľom dosiahnuť úspech v spore.
Súdu bolo tak rovnako znemožnené požiadať žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení. Preto žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v
podanomžalobnomnávrhu.Bolonažalobcovi,abyuviedoldostatočnýrozsahargumentovvnadväznosti
na predložené listiny, ktoré by umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu. Súd nemal
povinnosť hľadať v jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej
sumy a keďže samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol nútený žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Pokúsil sa zistiť, či predložené dôkazy, prípadne vyjadrenie
žalovaného, neposkytne súdu jasnú informáciu o výške splatených prostriedkov. Táto suma však
nevyplývazožiadnejpredloženejlistinyakuvedenémusanevedelvyjadriťanižalovanýnapojednávaní.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca a má za to, že vo veci
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že súd ho nevyzval podľa § 157 CSP na doplnenie skutkových tvrdení. Ide
o postup, ktorý nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy
jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie. V žalobe odkázal na aktuálny
stav úveru, z ktorého sa jednoducho dajú identifikovať platby, ako aj spôsob započítania týchto platieb.
Jednoznačne uviedol, na základe čoho si predmetnú žalovanú sumu uplatňuje. Tieto skutočnosti boli
známe aj Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní, keď tento vydal vo veci platobný
rozkaz. Namietal, že žalovaný odpor podal voči platobného rozkazu, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti
vecného odôvodnenia odporu, a preto mal byť odpor odmietnutý. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť,
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu
a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.
6.Žalobcavodvolanínamietal,žeodporžalovanéhomalbyťodmietnutýzdôvodu,žetentoneobsahoval
náležitosti vecného odôvodnenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že tak mal učiniť súd v
upomínacom konaní (Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1212/2018) v zmysle ustanovenia §
12 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Nakoľko však tento odpor neodmietol, postupoval
v zmysle § 14 citovaného zákona a postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie
konanie vzhľadom aj na to, že sám žalobca na základe výzvy podal návrh na pokračovanie v konaní
(nenamietal, že odpor nie je vecne odôvodný). Odvolací súd k tomu považuje za nutné zdôrazniť, že
na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia
(vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je
pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 124/98). Oboznámením sa s obsahom
podaného odporu odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie v bode 21
odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto v tejto časti odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné.
7. V ďalšej časti odvolania žalobca namieta, že súd ho nevyzval podľa § 157 CSP na doplnenie
skutkových tvrdení. S poukazom na ustanovenie § 132 CSP, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré
viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplývať oprávnenosť uplatnenéhonároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámere s iným skutkom. Ak žalobca
neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také základné
rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ako súd prvej
inštancie konštatoval, žalobca splnil povinnosť s tým, že základné skutočnosti, z ktorých si uplatňuje
nárok, vymedzil, keď poukázal na Zmluvu o úvere zo dňa 24.4.2012. Z písomnej žaloby však vyplýva,
že žalobca iba opísal uzavretie predmetnej zmluvy o úvere a že sa žalovaný dostal do omeškania,
avšak už nie je možné zistiť, ako dospel k záverečnej sume, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ v
odvolaní poukazoval na to, že v žalobe odkázal na aktuálny stav úveru, z ktorého sa jednoducho
dajú definovať platby, odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že nemal povinnosť
hľadať v jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy,
nakoľko v zmysle § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy. Poukazovanie žalobcu v odvolaní na ustanovenie § 157 CSP, podľa ktorého
mal súd prvej inštancie postupovať, je neadekvátne. Uvedené ustanovenie upravuje princíp rýchlosti a
hospodárnosti konania. Avšak jedná sa výslovne o otázky procesného charakteru, ktoré vyplýva z dikcie
§ 157 ods. 2 CSP „... ktorý sa týka postupu a vedenia konania“. Teda v zmysle tohto ustanovenia súd
prvej inštancie nemal povinnosť vyzývať žalobcu, aby doplnil žalobu o ďalšie okolnosti a skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali ním uplatňovaný nárok. Navyše, ako súd prvej inštancie konštatuje, žalobca sa
nezúčastnil nariadeného pojednávania, hoci mu predvolanie bolo riadne doručené, čím stratil príležitosť
oboznámiť sa s predbežným právnym názorom súdu na posudzovanú vec (§ 181 ods. 2 CSP) a v
závislosti od toho mohol doplniť svoje skutkové tvrdenia na pojednávaní.
8. Vychádzajúc z vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny,
(predovšetkým s poukazom na viazanosť odvolacími dôvodmi žalobcu) v zmysle § 387 ods. 1 CSP,
spolu so závislým výrokom o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ustanovenie § 255 ods.
1 CSP, keď žalovaný v odvolacom konaní mal plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu voči odvolateľovi - žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.