Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919201059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919201059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa
Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: M. R., nar. X. X. XXXX,
trvale bytom E. XX, XXX XX F., štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom
Námestie slobody 2, Revúca, o zaplatenie 6.957,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/3/2019-140 zo dňa 6. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol návrh právneho
zástupcu žalovaného na prerušenie konania, žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 6 957,94 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ako aj rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatok za žalobu v sume 417,- Eur v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva,
že zamestnanec žalovaného U. L. dňa 22.01.2010 utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého okrem iného

za obdobie od 20.01.2016 do 19.01.2018 žalobca vyplatil poškodenému invalidný dôchodok spolu v
sume 6 957,94 Eur. Vyplatenie uvedenej sumy si žalobca uplatnil voči žalovanému ako tretej osobe
v rámci práva na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho
konania, v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Okresný súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie vyplatenej dávky. Nárok
žalobcu považoval za dôvodný za predpokladu, že žalovaného možno považovať za osobu, ktorá
sa dopustila zavineného protiprávneho konania, ktoré je v príčinnej súvislosti s dôvodom vyplatenia

dávok sociálneho poistenia. Okresný súd v spore nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, ktorými chcel
preukázať, že mu nemožno pripísať zavinené protiprávne konanie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti
s pracovným úrazom z dôvodu, že právny základ sporu bol vyriešený už v inom konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 13Cb/10/2012. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.04.2010, z ktorého vyplýva, že právoplatné rozhodnutie
súdu o hmotnoprávnom vzťahu zaväzuje súd aj v konaní s iným predmetom sporu, pokiaľ je žalovaný
nárok založený na rovnakom právnom vzťahu. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z výsledkov konaní

vedených na okresnom súde pod sp. zn. 13C/10/2012, 3Cb/1/2016 a 6C/53/2014. K obrane žalovaného,
že žalobcovi neprislúcha náhrada za vyplatené sumy úrazovej renty, vzhľadom na ustanovenie § 238
ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, okresný súd uviedol, že úrazová dávka je nadstavbovou dávkou k
invalidnému dôchodku, kde súbeh invalidného dôchodku s úrazovou rentou je obvyklým javom. Pokiaľzamestnávateľ odvádzal poistné na úrazové poistenie, bol takto poistený pre prípad vzniku nároku na
vyplatenie úrazovej renty, nie však aj v rozsahu, v ktorom sa poškodenému priznal invalidný dôchodok.
O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na úspech žalobcu v konaní. Návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol z dôvodu, že nepovažoval za potrebné prerušiť konanie pre rozpor ustanovenia
§ 238 Zákona o sociálnom poistení s Ústavou SR, nakoľko citované ustanovenie formulované ako
jednoznačne normatívny text a jeho znenie nedáva súdu možnosť na jeho interpretáciu iným spôsobom
a odlišné ponímanie tohto normatívneho textu by mohlo byť zo strany súdu prejavom jeho arbitrárnosti.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok okresný súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
je od súdnych poplatkov oslobodený zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch
a súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch podal odvolanie žalovaný. Namietol, že v

odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd vychádzal z výsledkov konaní vedených na okresnom
súde pod sp. zn. 13C/10/2012, 3Cb/1/2016 a 6C/53/2014, pričom súd mal za to, že nakoľko nárok
žalobcu sa zakladal vo všetkých predchádzajúcich súdnych konaniach na tej istej udalosti, pracovnom
úraze zo dňa 22.01.2010 bývalého zamestnanca žalovaného U. L., posúdenie hmotnoprávneho vzťahu
v uvedených konaniach je záväzné pre súd i v tomto konaní. Tento záver podľa žalovaného nemá oporu

v CSP a ide o vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V predmetnej veci nebolo
vydané žiadne z rozhodnutí predpokladaných v ustanovení § 193 CSP, pričom zároveň absentuje
rozhodnutie, ktorým by bolo určené, že žalovaný zavinil svojim protiprávnym konaním pracovný úraz
vtedajšieho zamestnanca. Podľa žalovaného prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku
je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom - jeho výrokom, bolo o spornej otázke rozhodnuté.

Dokazovanie o zavinení žalovaného bolo realizované len v konaní sp. zn. 13C/10/2012, avšak v tom
konaní súd nemal k dispozícii všetky relevantné dôkazy. V konaní sp. zn. 3Cb/1/2016 okresný
súd dospel k nesprávnemu záveru, že nie je oprávnený opätovne posudzovať otázku zodpovednosti
žalovaného za vznik pracovného úrazu, a preto žiadne dokazovanie už nevykonával. V konaní sp. zn.
6C/53/2014 bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný nepodal odpor, v dôsledku čoho sa tento

stal právoplatný a tiež žiadne dokazovanie v tomto konaní vykonávané nebolo. V ďalšej časti odvolania
žalovaný poukázal na to, že už v odpore proti platobnému rozkazu namietal všetky predpoklady pre vznik
jeho zodpovednosti za škodu voči žalobkyni v tomto danom konaní vedenom pod sp. zn. 8C/3/2019
a na preukázanie tejto obrany navrhol súdu vykonať dôkazy k otázke príčin vzniku pracovného úrazu,
mechanizmu vzniku tohto pracovného úrazu, zodpovednosti žalovaného a poškodeného na tomto

pracovnomúraze,splneniupodmienokpracovnéhostroja,naktoromkúrazudošlo(frézynaopracovanie
dreva) z hľadiska predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v čase vzniku pracovného
úrazu. Navrhoval tak výsluch poškodeného U. L., bývalých zamestnancov žalovaného pri tomto úraze
C. C. a Z. Z., N. S., tiež prehratie kamerového záznamu z bezpečonostnej kamery zachycujúceho
priebeh pracovného úrazu, ako aj oboznámenie sa s maketou pracovného stroja s namontovanými

ochrannými prvkami alebo ohliadku pracovného stroja, na ktorom došlo k úrazu. Žalovaný v odvolaní
tiež poukázal na to, že poškodený U. L. bol zamestnancom žalovaného, ktorý bol okrem iného poverený
montážou bezpečnostných prvkov (krytov) na jednovretenovej zvislej spodnej fréze, na ktorej došlo
u neho k pracovnému úrazu, pričom žalovanému nie je známe, z akého dôvodu nenamontoval kryty
na frézu predtým ako začal na fréze dňa 22.01.2010 sám pracovať. Poškodený si tak porušením

pravidiel BOZP a svojou neopatrnosťou spôsobil úraz, a preto žalovanému nesvedčí vecná pasívna
legitimácia v tomto konaní. Záver súdu, že žalovaný ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby fréza
bola vybavená krytom, je nesprávne. Kryty namontované na fréze počas chodu frézy s nástrojom v
súčinnosti s obrábaným kusom spĺňajú požiadavky dotknutých noriem pre zamedzenie styku horných
končatín s nástrojom pri dodržaní základných zásad bezpečnej práce na drevoobrábacích strojoch.

Rovnako žalovaný žiadal o vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru BOZP na určenie príčin
vzniku pracovného úrazu poškodeného a zistenia porušenia predpisov BOZP, ktorých sa žalovaný ako
zamestnávateľ a poškodený ako zamestnanec v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia poškodeného
dopustili. Podľa názoru žalovaného z dokazovania v tomto súdnom konaní vyplynulo, že žalovaný ako
zamestnávateľ zabezpečil, aby pracovný stroj, a to jednovretenová zvislá spodná fréza typ FVS v.č.

1556, r.v. 1978, ktorý v čase vzniku úrazu postihnutý obsluhoval bol vybavený dvojicou drevených krytov
zakrývajúcich oblasť mimo rezania. Nesprávny je preto právny záver konajúceho súdu o zodpovednosti
žalovaného za vznik pracovného úrazu poškodeného U. L.. Žalovaný v odvolaní tiež poukázal na
to, že je starobným dôchodcom, so súkromným podnikaním skončil a je preto v rozpore so zásadouelementárnejspravodlivosti,abyzosvojhodôchodkupreplácalSociálnejpoisťovninákladynavyplatenie
invalidného dôchodku pre svojho bývalého zamestnanca, a to dokonca po celú dobu, po ktorú mu bude
invalidný dôchodok vyplácaný. Žalovaný okrem obrany spočívajúcej v popretí svojej zodpovednosti

za pracovný úraz tiež namietal, že vzhľadom k logickému výkladu ust. § 238 ods. 3 Zákona o
sociálnom poistení ho nemožno zaviazať titulom regresu podľa § 238 ods. 1 tohto Zákona na zaplatenie
vyššej sumy ako predstavuje rozdiel medzi vyplateným invalidným dôchodkom a sumou, na vyplatenie
ktorej titulom úrazovej renty by mal poškodený nárok v tom istom období, za ktorý mu bol vyplatený
invalidný dôchodok. Žalovaný bol ako zamestnávateľ povinne poistený pre prípad zodpovednosti za

škodu spôsobenú pracovným úrazom jeho zamestnancom. Trval na tom, aby bol predložený výpočet
valorizovanej úrazovej renty, na ktorej vyplatenie by poškodený mal nárok a ktorá by mu bola vyplácaná,
nebyť toho, že mu je vyplácaný invalidný dôchodok. Poškodený U. L. si uplatnil aj nárok na priznanie
invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 07.02.2011 vo výške 264,80 Eur.
Nárok žalobkyne voči žalovanému nemôže byť dôvodný minimálne vo výške predstavujúcej sumu
valorizovanej úrazovej renty, na ktorých vyplatenie by poškodený mal za posudzované obdobie nárok,

pokiaľ by nepoberal invalidný dôchodok. Pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 238 ods. 3 Zákona o
sociálnom poistení výslovne uviedol, že treťou osobu nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani
zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa, je to
z dôvodu existencie zákonného poistenia zamestnávateľa za škodu spôsobenú svojmu zamestnancovi
pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, pričom výplata dávok z tohto poistenia prešla zo

zamestnávateľa na Sociálnu poisťovňu. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na svojej obrane a
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol, žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny, nakoľko skutkový stav bol na pojednávaniach vo veci náležite zistený a predmetné
konanie nevykazuje ani procesné vady namietané žalovaným. Žalovaný nepredložil žiadne nové
skutočnosti, resp. relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení ohľadom spoluzavinenia poškodeného
alebo nezákonného postupu Sociálnej poisťovne. K námietke žalovaného, že ho nemožno zaviazať

titulom regresu na zaplatenie vyššej sumy ako predstavuje rozdiel medzi vyplateným invalidným
dôchodkom a sumou, na vyplatenie ktorej by mal poškodený nárok titulom úrazovej renty, žalobca
poukázal na to, že okresný súd sa s touto jeho námietkou vysporiadal v bode 30. rozsudku. To, že
žalovaný bol ako zamestnávateľ povinne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
pracovným úrazom jeho zamestnancom, nie je dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu škody

podľa § 238 Zákona o sociálnom poistení vzniknutú výplatou dôchodkových dávok, ktorých výšku
žalobca preukázal zákonom určeným spôsobom. Žalobca z uvedených dôvodov navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom

odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania
(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na
odvolacie námietky, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.

8. Odvolací súd je viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi, pričom v zmysle § 373 ods. 1 CSP súd
nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Žalovaný napadol rozsudok okresného súdu vo všetkých
jeho výrokoch, teda aj vo výroku, ktorým bol návrh žalovaného na prerušenie konania zamietnutý, ako aj
vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatokza žalobu v sume 417,- Eur. Žalovaný však v odvolaní ohľadne týchto napadnutých výrokov žiadne
odvolacie dôvody neuviedol. Odvolací súd vzhľadom na to, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok
okresného súdu aj v týchto výrokoch, preskúmal uvedené výroky rozsudku okresného súdu, pričom

nezistil žiadne procesné vady, pre ktoré by rozsudok okresného súdu v týchto výrokoch bolo potrebné
považovať za nesprávny, ako ani nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by rozsudok okresného súdu v týchto
výrokoch bolo potrebné zrušiť, resp. zmeniť. Okresný súd jasne a logicky odôvodnil zamietnutie návrhu
na prerušenie konania s poukazom na prislúchajúce ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 162
ods. 1 písm. b/ a § 162 ods. 3 CSP), ako aj odôvodnil povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok

s odkazom na prislúchajúce ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Nakoľko ohľadne
týchto výrokov rozsudku okresného súdu žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol žiadne odvolacie dôvody,
rozsudok okresného súdu ohľadne týchto výrokov odvolací súd považuje za vecne správny.

9. Výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6 957,94 Eur
odvolací súd rovnako považuje za vecne správny a náležite odôvodnený. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení

namietal, že konajúci súd si nemohol osvojiť závery o predbežnej otázke zodpovedané v iných
konaniach vedených na príslušnom súde pod sp. zn. 13C/10/2012, 3Cb/1/2016 a 6Cb/53/2014,
s touto odvolacou námietkou odvolací súd nesúhlasí. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ ide
o rovnaký nárok a predmet konania zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo
právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nový

nárok odvodzuje, súd v tomto ďalšom civilnom sporovom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky
je týmto vyriešením viazaný. Obdobný názor vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.04.2010, na ktorý poukazoval aj samotný žalovaný, avšak z jeho
strany zrejme nedošlo k dôslednej interpretácii tohto rozhodnutia najvyššieho súdu. Aj v uznesení sp. zn.
1Cdo/44/2010 z 31.01.2012 najvyšší súd vyslovil, že ak v občianskoprávnom konaní už bola právoplatne

vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú
istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Aj Ústavný súd SR už v náleze
č.k. II.ÚS /349/09-36 z 20.01.2010 zdôraznil, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu
z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. (aktuálne § 194 ods. 1, 2 CSP) ako aj na zásadu viazanosti súdu
právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. (§ 228 ods. 1 CSP),

konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie
vydanévinomkonaní,ktorériešiotázkujaviacusaprejudiciálnouvsúvislostisriešenímdanéhoprípadu.
Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho
vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. Z uvedených rozhodnutí vychádzal
Ústavný súd SR aj v náleze III.ÚS 678/2014-55 zo dňa 17.03.2015. Rovnaký nárok

žalobcuvkonanísrovnakýmpredmetom,avšakzainévyplácanéobdobie,sižalobcauplatnilužvkonaní
vedenom na Okresnom súd Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/10/2012, kedy právoplatným rozsudkom
bol žalovaný zaviazaný na náhradu škody titulom výplaty sociálnych dávok poškodenému U. L. v zmysle
§ 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V danom konaní bola riešená otázka zavinenia žalovaného,
kedy už v tom konaní sa žalovaný bránil aj námietkou, že sa nedopustil zavineného protiprávneho

konania, v dôsledku ktorého by za spôsobenú škodu zodpovedal. Ako uviedol správne aj okresný súd (v
tomto konaní sp. zn. 8C/3/2019), v konaní sp. zn. 13Cb/10/2012 došlo k rozsiahlemu dokazovaniu a súd
svoje rozhodnutie založil na závere, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť zabezpečiť frézu takým
ochrannýmzariadením,ktorébyzabránilomožnostikontaktusrotujúcoučasťoufrézy-nožom.Žalovaný
v priebehu vyšetrovania príčin vzniknutého pracovného úradu Inšpektorátom práce Banská Bystrica

nijako nespochybnil, vrátane jeho zistenia, že zo strany poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky,
ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Konajúci súd pri určení príčiny pracovného
úrazu s poukazom na § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzal z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo
dňa 26.02.2010, pričom súd nepovažoval za preukázané, že u žalovaného boli vnútorným predpisom
upravené pracovné predpisy pre prácu na predmetnej fréze. Už v danom konaní boli vykonané dôkazy

výsluchom poškodeného U. L., ako aj bývalých zamestnancov žalovaného prítomných pri úraze C.
C., či N. S., ako aj výsluchom bezpečnostného technika X. E., ako aj bol vykonaný dôkaz prehratím
kamerového záznamu z bezpečnostnej kamery zachycujúceho priebeh pracovného úrazu. Nakoľko
okruh účastníkov konania, predmet konania, ako aj hmotnoprávny základ nároku sú totožné, rozdiel je
len v období za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody titulom vyplatenia dôchodkových

dávok (invalidného dôchodku), nemôže sa žalovaný brániť tým, že v každom takomto konaní by sa mali
vykonať znova všetky dôkazy preukazujúce nárok a tvrdenia žalobcu - Sociálnej poisťovne. Otázka,
či sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ktoré malo za následok poškodenie zdravia zamestnanca
žalovaného,resp.nie,čisanasvojomzranenípodieľalisamotnýpoškodený,pokiaľánovakomrozsahu,bola riešená v prvom z konaní, v ktorom si žalobca uplatňoval náhradu škody titulom výplaty dávok,
a to pod sp. zn. 13C/10/2012 na Okresnom súde Rimavská Sobota a v každom ďalšom konaní, ktoré
sa týka uplatnenia nároku na náhradu škody rovnakým titulom len z dôvodu iného obdobia vyplatenia

dôchodkovej dávky, súd je povinný vychádzať zo záverov, ku ktorým došiel súd v prvom takomto konaní.
V ktorom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na preukázanie zavinenia a rozsahu škody na zdraví
zamestnanca žalovaného. Odvolací súd sa tak nemôže stotožniť s názorom žalovaného, že uvedená
otázka zavinenia žalovaného by musela byť riešená výrokom rozsudku a nie ako prejudiciálna otázka
v rámci konania o žalobe na plnenie.

10. Žalobca v tomto konaní preukázal všetky skutočnosti pre úspech v konaní, a to vyplatenie dávky
poškodenému za obdobie od 20.01.2016 do 19.01.2018 a s poukazom na právoplatné rozhodnutie
súdu o rovnakom nároku, rovnakom predmete konania, avšak za iné obdobie preukázané v konaní
sp. zn. 13C/10/2012 preukázala aj zavinené protiprávne konanie žalovaného, splnenie podmienok
poškodeného pre vyplatenie dávok, či existenciu príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym

konaním žalovaného a zdravotným poškodením zamestnanca žalovaného. Pokiaľ na preukázanie
obrany žalovaný navrhol súdu vykonať opakovane dôkazy k otázke príčin vzniku pracovného úrazu,
či mechanizmu vzniku tohto pracovného úrazu, ako aj zodpovednosti žalovaného a poškodeného na
tomto pracovnom úraze, splneniu podmienok pracovného stroja, na ktorom k úrazu došlo, z hľadiska
predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v čase vzniku pracovného úrazu, tieto

otázky boli už raz jednoznačne zodpovedané súdom v právoplatnom rozhodnutí a súd v tomto konaní
bol výsledkami dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/10/2012 viazaný. Rozsah zavinenia aj
poškodeným U. L. bol vyriešený, je nepochybné, že k poškodeniu došlo v priebehu zamestnania U.
L. u žalovaného ako zamestnávateľa, preto správne vecne pasívne legitimovaným v takomto konaní
je žalovaný. Otázka, či v čase vzniku pracovného úrazu bol, či nebol pracovný stroj vybavený krytom,

a či žalovaný ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby fréza bola vybavená krytom, bola už právoplatne
vyriešená,pretovtomtokonaníniejedôvodopakovaťdokazovanieaspochybňovaťužrazsúdomprijatý
záver. Pokiaľ žalovaný žiadal o vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru BOZP na určenie
príčin vzniku pracovného úrazu poškodeného U. L. a zistenia porušenia predpisov BOZP, ktorých sa
žalovaný ako zamestnávateľ a poškodený ako zamestnanec v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia

poškodeného dopustili, v rámci kontradiktórnosti tohto konania a koncentračnej zásady vyplývajúcich
zo zásad civilného sporového konania, takýto dôkaz pokiaľ žalovaný by bol predložil, bol by ho súd
musel vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Za výsledok konania je totiž procesne
zodpovedná strana konania, ktorá musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Pokiaľ by zo
strany žalovaného bol taký dôkaz predložený, súd by rozhodol v zmysle § 185 ods. 1 CSP, či ho vykoná

(v prípade znaleckého posudku ako listiny vykoná dôkaz jej prečítaním alebo oboznámením obsahu).
Žalovaný však takýto dôkaz pre jeho vykonanie a následné vyhodnotenie nepredložil.

11. Žalovaný v odvolaní opakovane namietal, že za vznik pracovného úrazu je zodpovedný aj poškodený
U. L.. Zavinenie poškodeného bolo právoplatne vyriešené, k poškodeniu zdravia podľa právoplatného

rozhodnutia súdu došlo zavinením žalovaného, preto ani v tomto konaní nie je dôvod prehodnocovať
rozsah zavinenia žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazoval v odvolaní na to, že je starobným dôchodcom
a so súkromným podnikaním skončil, ani táto okolnosť nemá vplyv na nárok žalobcu voči žalovanému.
Žalovaný zamestnával poškodeného U. L. ako živnostník, v rámci predmetu svojej živnosti. Podľa § 2
zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (Živnostenská zákon)

živnosťoujesústavnáčinnosťprevádzkovanásamostatne,vovlastnommene,navlastnúzodpovednosť,
za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu a za
podmienok ustanovených týmto zákonom. V súlade so živnostenským zákonom je živnosťou sústavná
činnosť prevádzkovaná podnikateľom samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za

účelom dosiahnutia zisku a za splnenia podmienok upravených živnostenským zákonom. To, že je táto
činnosť vykonávaná na vlastnú zodpovednosť podnikateľa znamená, že živnostník zodpovedá celým
svojim majetkom za všetky záväzky vzniknuté pri jeho podnikateľskej činnosti. Pokiaľ v priebehu jeho
podnikateľskej činnosti došlo aj ku škode, za ktorú zodpovedá, za túto škodu zodpovedá celým svojim
majetkom, a to bez ohľadu na to, či živnosť vykonáva alebo došlo už ku skončeniu jeho podnikateľskej

činnosti. V priebehu podnikateľskej činnosti mal možnosť žalovaný riešiť svoju zodpovednosť či už
zmenouformypodnikanianaprávnickúosobualeboprípadnýmuzavretímpoisteniazaškodyspôsobené
pri podnikateľskej činnosti. Pokiaľ si žalobca uplatnil voči žalovanému ako tretej osobe nárok na náhradu
škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku zavinenia žalovaného, zákon v § 238 ods. 1 Zákonao sociálnom poistení nerozlišuje, či ide o podnikateľa alebo nepodnikateľa. To, že žalovaný je starobným
dôchodcom tak nemá vplyv na nárok žalobcu uplatnený voči nemu.

12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že ho nemožno zaviazať titulom regresu podľa
§ 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na zaplatenie vyššej sumy ako predstavuje rozdiel
medzi vyplateným invalidným dôchodkom a sumou, na vyplatenie ktorej titulom úrazovej renty by mal
poškodený nárok v tom istom období, za ktorý mu bol vyplatený invalidný dôchodok vzhľadom na
ustanovenie § 238 ods. 3 citovaného Zákona, ani tejto odvolacej námietke odvolací súd nemohol

vyhovieť.

13. Podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o
výške vyplatených dávok.

14. Podľa § 238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové
poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto
platiteľa.

15. Úrazová dávka je peňažnou dávkou úrazového poistenia. Poskytuje sa zamestnancovi počas
dočasnejpracovnejneschopnosti vdôsledkupracovnéhoúrazualebochorobyzpovolania.Účelomtejto
dávky je v určitej miere nahradiť rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle dosahoval
v čase, keď bol pracovne aktívny pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby
z povolania, a náhradou príjmu alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej

pracovnejneschopnosti,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostispoškodenímzdraviavdôsledkupracovného
úrazu alebo choroby z povolania.

16. Čo sa týka podmienok nároku na úrazový príplatok, tak tento vzniká zamestnancovi zamestnávateľa,
ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku pracovného úrazu alebo z choroby z povolania a

súčasne, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Poskytuje sa len za dni trvania dočasnej
pracovnej neschopnosti. Je preto potrebné rozlišovať medzi úrazovou dávkou, ktorá je vyplácaná
zamestnancovi len počas doby trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a dôchodkovou dávkou, ktorou
je invalidný dôchodok. Z tohto hľadiska preto skutočnosť, že žalovaný bol povinne poistený pre prípad

zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom jeho zamestnancom, a teda bol platiteľom
poistného na úrazové poistenie, neznamená, že by voči nemu nemohlo byť uplatnené právo na náhradu
škody, ktorá vznikla výplatou iných dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Z §
238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení vyplýva len to, že voči takémuto zamestnávateľovi si nie je
možné uplatniť náhradu škody, ktorá by vznikla výplatou na základe poistného na úrazové poistenie.

Sociálna poisťovňa by si tak nemohla uplatniť voči zamestnávateľovi regres tej sumy, ktorá bola
vyplatená poškodenému titulom úrazového poistenia. Neznamená to však, že Sociálna poisťovňa si
nemôže uplatniť právo na náhradu škody vyplatením iných dávok v dôsledku zavineného protiprávneho
konania zamestnávateľa. Ide totiž o dve odlišné dávky a dva rôzne nároky Sociálnej poisťovne. Je
tak nelogický záver žalovaného, že ho nemožno zaviazať titulom regresu na zaplatenie vyššej sumy

ako predstavuje rozdiel medzi vyplateným invalidným dôchodkom a sumou, ktorá bola vyplatená titulom
úrazovej renty, pretože samotná úrazová renta je vyplácaná len počas trvania práceneschopnosti. Ak
totiž zanikne nárok na nemocenské alebo na jeho výplatu, zastaví sa aj výplata úrazového príplatku,
keďženaďalejužniesúsplnenézákonnépodmienkynárokunatútodávkuúrazovéhopoistenia.Okresný
súd aj v tomto prípade správne poukázal na to, za akých podmienok je vyplácaný invalidný dôchodok,

za akých podmienok úrazový príplatok a poukázal tiež na ich vzájomný vzťah a súbeh. Povinné
platenie úrazového poistenia zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, nerieši otázku poistenia škôd
vzniknutých v priebehu podnikania. Pokiaľ žalovaný mal záujem v priebehu podnikania pokryť poistením
okrem povinného úrazového poistenia aj prípadné nároky na náhradu škody, ktorá vznikla v priebehu
podnikania, mal možnosť ohľadne takejto náhrady škody uzavrieť samostatné a osobitné poistenie

zodpovednosti za škodu.

17. Rozsudok okresného súdu po jeho preskúmaním odvolacím súdom, nevykazuje žiadne vady, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných nazistenie rozhodujúcich skutočností okresný súd náležite odôvodnil, súd v priebehu konania nedošiel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, správne právne posúdil vec, preto rozsudok okresného súdu bol
potvrdený ako vecne správny.

18. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania vzhľadom na
plný úspech žalobcu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

19.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách

konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods.
1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a žalobcovi ako v
spore úspešnému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).