Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/241/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708209088
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5708209088.13

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne N. X., I. C. N.
I. P. XX, XXX XX N., IČO: 33 771 359, právne zastúpenej JUDr. Máriom Buksom, právne služby s.r.o.
so sídlom v Martine, Červenej armády 1, proti žalovanej N. J., Y.. XX.X.XXXX, L. E. Y. XX, XXX XX N.,
právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, v konaní
o zaplatenie 3.910,63 eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 61,98 eur sa z a s t a v u j e .

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.8.2008 sa žalobkyňa proti žalovanej

domáhala zaplatenia 117.811,50 Sk, čiže 3910,63 eur a to titulom náhrady škody vzniknutej schodkom
na hodnotách, ktoré bola žalovaná ako zamestnanec žalobkyne povinná vyúčtovať.

Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že žalovaná pracovala u nej na základe dohody
o pracovnej činnosti zo dňa 1.1.2008 ako predavačka v stánku. Súčasne s dohodou o pracovnej
činnosti uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti, v ktorej sa zaviazala, že preberá zodpovednosť
za prípadných schodok na hodnotách, prípadne finančný schodok zistený inventúrou a zaviazala sa
schodok uhradiť a to hneď pri vyplácaní odmeny. Vykonaním inventarizácie bolo zistené manko a to
za každý mesiac od januára až do júla 2008, o čom boli spísané výsledky inventarizácie - vyúčtovanie

predajne, kde žalovaná prehlásila, že s výsledkom vyúčtovania súhlasí, čo vlastnoručne podpísala.
Následne žalobkyňa so žalovanou spísali a na znak súhlasu podpísali škodové protokoly o zistení škody
vo výške 22.916,20 Sk, čiže 760,68 eur pri inventúre zo dňa 31.1.2008, vo výške 68.896,70 Sk čiže
2286,95 eur pri inventúre dňa 31.3.2008, vo výške 4.058,60 Sk pri inventúre 30.4.2008, vo výške
28.288,70 Sk čiže 134,72 eur pri inventúre z 31.5.2008, vo výške 22.048,30 Sk čiže 731,87 eur pri
inventúre 30.6.2008 a vo výške 1867,-Sk čiže 61,98 eur pri inventúre dňa 18.7.2008. Celkovo tak bolo

zistené manko v období od 1.1.2008 do 18.7.2008 vo výške 148.075,-Sk.Žalobkyňa na základe súhlasu
žalovanej na vykonanie zrážky zo mzdy vykonala za účelom uhradenia dlhu zrážky zo mzdy žalovanej
v celovej výške 30.263,50 Sk, a zostáva ešte neuhradených 117.811,50Sk, teda 3910,63 eur. Keďže
medzi tým bol pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou ukončený, domáhala sa žalobkyňa
uhradenia škody v tejto výške prostredníctvom súdneho konania.V priebehu konania žalobkyňa dňa 2.12.2009 (čl.106) obmedzila žalobou uplatnený nárok a zobrala
žalobu späť v časti sumy 1867,-Sk, čiže 61,98 eur uplatňovanej titulom schodku, zisteného za obdobie
júla 2008. V tejto časti preto súd konanie zastavil podľa § 96 ods.1 tretia veta O.s.p..

Vo svojej výpovedi potom na pojednávaní potom žalobkyňa uviedla, že v čase uzavretia dohody o
pracovnej činnosti so žalovanou dňa 1.1.2008 bola žalobkyňa majiteľkou predajného stánku, ktorý
bol zameraný na predaj novín a tabakových výrobkov a rôzneho doplnkového sortimentu, napríklad
cukroviniek. Pracovno-právny vzťah medzi ňou a žalovanou na základe dohody o pracovnej činnosti
trval od 1.1.2008 do 6.8.2008, keď bol zrušený dohodou. Predajný stánok mal v období januára 2008

až augusta 2008 otváracie hodiny od 5,30 hod. do 18,00 hod. a v sobotu od 6,00 hod. do 12,00 hod.,
v nedeľu od 6,30 do 11,00 hod.. Pri uzavretí dohody o pracovnej činnosti bol so žalovanou dohodnutý
rozsah pracovného času 10 hodín v týždni, pretože žalobkyňa predpokladala, že sa jej podarí zamestnať
ešte ďalšie osoby na prácu v tomto stánku. Žalovaná však pracovala dlhšiu dobu, o čom svedčia
záznamy o jej dochádzke, ktoré žalobkyňa súdu predložila za mesiace január až júl 2008. Čas, ktorý
spadal do otváracích hodín stánku a nebol vykrytý prítomnosťou žalovanej vykrývala žalobkyňa so

svojím manželom ako spolupracujúcou osobou teda v tomto čase predávali v predajnom stánku oni
dvaja. V čase, keď sa začali v stánku mesiac po mesiaci zisťovať manká, žalobkyňa sa so žalovanou
pokúšala jednať o opatreniach na zabránenie takémuto schodku, avšak dohodnúť sa jej nepodarilo.
Novinový tovar a časopisy sa vozili do stánku približne okolo 5,00 hod. ráno a ukladali sa do bedne, ktorá
sa nachádzala pred predajňou a bola uzamknutá. Kľúč od tejto bedne mal dodávateľ novín a časopisov,

a žalovaná ako aj žalobkyňa. Úlohou žalovanej bolo potom dodané noviny a časopisy prepočítať a
podpísať dodacie listy. Cigarety dodávateľ vozieval do stánku medzi 7,00 až 8,00 hod. ráno, opäť bolo
úlohou žalovanej tovar prepočítať a podpísať dodacie listy, a tiež zaplatiť, čo sa robilo na základe
dokladu o výbere z pokladne. Doplnkový tovar bol obvykle vozený v popoludňajších hodinách a buď
ho prebrala žalovaná, alebo ho preberala žalobkyňa so svojím manželom. K výčitkám žalovanej strany

ohľadne obsahu dohody o hmotnej zodpovednosti potom vysvetlila, že v prílohe dohody sa uvádzajú
niektoré predmety, ktoré tvorili zariadenie predajne, avšak dohoda sa vzťahovala na tovar, zásoby
tovaru a finančné prostriedky. Posledná inventúra pred uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti
zo dňa 1.1.2008 a aj pred vznikom nového pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou
od 1.1.2008 bola robená k 31.12.2007 v prítomnosti žalovanej. Žalobkyňa ešte poukázala na niektoré

nedostatky v činnosti žalovanej, úlohou žalovanej bolo totiž u každého dodaného tovaru, ktorý preberala
žalovaná, vystaviť tzv. príjemku tovaru, na základe ktorej sa začal tovar v predajni evidovať. Žalobkyňa
raz za čas vystavovanie príjemiek tovaru na základe faktúr dodávateľov kontrolovala a zistila, že
žalovaná niekedy príjemky zabudla vystaviť, resp. nečíslovala ich a podobne. Niektoré príjemky tovaru
sa stratili a práve z tohto dôvodu. Keďže sa zistilo, že bol do predajne dodaný nejaký tovar, ktorý nebol

zaevidovaný, museli sa prepracovať doklady, ktoré vystavila žalobkyňa, tzv. vyúčtovania predajne, ktoré
žalobkyňa potom pripojila do súdneho spisu.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát v odpore voči platobnému rozkazu, (ktorým súd vo veci najskôr
rozhodol) v ktorom žiadala žalobu zamietnuť.

V odpore uviedla, že skutočnosti uvedené v žalobe sú účelové a nie sú podkladom pre priznanie

náhrady škody žalobkyni v zmysle uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti. Podľa jej názoru sa
dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.1.2008 vzťahovala len na veci, uvedené v prílohe - zázname
o vykonaní inventarizácie, ktoré predmety ako také vzhľadom na svoj druh a charakter nemôžu byť
predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Navyše poukázala na skutočnosť, že v danom prípade,
teda v jej prípade, nemala vytvorené podmienky, umožňujúce sa jej starať o zverené hodnoty po celý

čas, pretože v stánku pracovala žalobkyňa a jej manžel, stánok mal otváraciu dobu 68 hodín týždenne a
ona pracovala len 10 hodín týždenne. Z toho dôvodu podľa jej názoru nemôže byť zodpovedná za celý
vzniknutý schodok, aj keď podľa jej názoru schodok nevznikol. Poukázala na skutočnosť, že napriek
existencii schodku už napríklad v januári 2008 vo výške 22.916,-Sk ju žalobkyňa zamestnávala v ďalších
mesiacoch napriek tomu, že zistila, že každý mesiac sa vyskytuje na predajni schodok. Preto žalovaná

výšku schodku namietala a uviedla, že tzv. vyúčtovania predajne, ktoré predkladala žalobkyňa boli
robené pozadu aj niekoľko mesiacov, kedy sa fyzicky nedalo skontrolovať, či obsahujú pravdivé údaje,
pričom ona tržbu v zmysle výstupu z registračnej pokladnice odovzdávala každý deň. Žalovaná mala
preto za to, že žalobkyňa svoj nárok nepreukázala.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že u žalobkyne pracovala minimálne od septembra roku 2006
na základe inej, ale podobne znejúcej dohody o pracovnej činnosti a uviedla, že už v období roku
2006 sa vyskytli na prevádzke schodky, ktoré boli riešené tým, že jej niekedy boli vykonané zrážky

zo mzdy. Niekedy ona sama hrozila odchodom zo zamestnania, na čo jej väčšinou I.. X. zavolal, aby
prišla, že sa ešte porozprávajú. Inventarizácie sa robili aj v tomto období, a vyúčtovania predajne,
ktoré nadväzovali na inventarizáciu, resp. vychádzali z inventarizácie sa urobili 2 až 3 mesiace neskôr,
ako inventúra. Žalovaná si bola vedomá, že na základe dohôd o hmotnej zodpovednosti, ktoré mala
uzavreté zodpovedá za tovar, ktorý sa v predajnom stánku nachádza. Často však dotazovala svoju

zamestnávateľku,prečomávýlučnezodpovedaťzatovarazásobyona,keďkľúčeodpredajnemániekto
iný. Kľúče od predajne mala síce aj ona, ale aj p. X. a pán X. a okrem toho robili z času na čas v predajni
brigádničky, ktoré pracovali spolu s nimi. K dohode o pracovnej činnosti, ktorú podpísala 1.januára 2008
uviedla, že je to vlastne posledná z dohôd, ktoré so žalobkyňou uzavrela. Tiež s ňou uzavrela dohodu
o hmotnej zodpovednosti a je si vedomá, že pre ňu vyplývala zodpovednosť za to , čo sa v stánku
nachádzalo, teda cigarety, alkohol a ďalší tovar. Pred uzavretím tejto dohody bola urobená inventarizácia

k 31.12.2007. Inventarizačný súpis zásob zistených inventúrou z 31.12.2007 podpísala. Potvrdila, že
stánok mal prevádzkovú dobu akú uviedla vo svojej výpovedi žalobkyňa. Potvrdila spôsob preberania
tovaru do predajného stánku opísaný žalobkyňou. Pripustila tiež, že niekedy sa zapotrošili niektoré
doklady svedčiace o nákupe tovaru, avšak nevedela to vysvetliť, pretože všetky doklady väčšinou
nechávala na pracovnom stole a žalobkyňa si ich odtiaľ mohla zobrať. Žalovaná podľa vlastnej výpovede

vroku2008nevyužilamožnosťpísomneupozorniťzamestnávateľku nanedostatkyvstánkuvyplývajúce
z toho, že od stánku mali kľúče ďalšie osoby a aj iné osoby sa v jej neprítomnosti v stánku pohybovali.
Mimo manželov X. totiž v stánku v mesiaci máj, alebo jún v priebehu jedného až dvoch týždňov pracovala
aj ďalšia osoba, a to aj v neprítomnosti žalobkyne. Na úlohu predavačky potom na sklonku svojho
pracovnoprávneho vzťahu žalovaná zaúčala ďalšiu pracovníčku. Žalovaná v období leta 2008 pracovala

len do júla 2008, pretože v auguste mala dovolenku a 5.8.2008 so žalobkyňou uzavrela dohodu o zrušení
dohody o pracovnej činnosti. K obsahu vyúčtovaní predajne vo februári a marci 2008 a k pripojeným
inventarizačným hárkom uviedla, že sa na nich nachádzajú jej podpisy a inventúr sa zúčastnila. Podobne
sa vyjadrila k vyúčtovaniu predajne za máj 2008. K inventúre za jún 2008 uviedla, že ju podpísala už aj
iná osoba, podľa vyjadrenia žalobkyne p. E., ktorá mala po žalobkyni do stánku nastúpiť. Žalovaná však

uviedla, že ak sa vo vyúčtovaniach predajne za jednotlivé obdobia uvádza, že s vyúčtovaním predajne
súhlasí, tento text väčšinou vypísala žalobkyňa a žalovaná ho už iba podpísala, a to z toho dôvodu, že
ju žalobkyňa, prípadne jej manžel prehovorili, že musia mať doklady podpísané kvôli daňovej kontrole.
Tým nechcela povedať to, že súhlasí aj s údajmi, ktoré sa tam nachádzali, pretože sa domnievala, že aj
keď nevedela upozorniť na to, ktoré boli sporné, jej sa jednoducho zdali vznikajúce schodky z mesiaca

na mesiac jednoducho privysoké a sama upozornila žalobkyňu, že keby ona mala takého zamestnanca
už ho vyhodí. Žalovaná upozornila tiež na to, že vyúčtovania predajne jej boli vždy predložené s nejakým
časovým odstupom po vykonaní inventúry a ona sa za takých okolností často zdráhala tieto dokumenty
podpísať, avšak bola vždy zamestnávateľmi prehovorená, aby tak urobila. Škodové protokoly, ktoré
žalobkyňa ako aj zamestnávateľka pripojila do súdneho spisu, žalovaná podpisovala v jeden deň, a to

23.6.2008 v prítomnosti viacerých príslušníkov rodiny žalobkyne, hoci s obsahom protokolu nesúhlasila,
pretože stále tvrdila, že zo stánku nič nezobrala, avšak nakoniec podľa jej výpovede údajne na základe
nátlaku manžela žalobkyne protokoly podpísala. Potvrdila, že pri návrate z dovolenky, keď opúšťala po
ukončení pracovnoprávneho vzťahu pracovisko jej 5.8.2008 v prítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne
bola daná k podpisu dohoda o náhrade škody, ktorú podpísala. Vo svojej výpovedi sa zmienila o tom, že

manželia X. ju upozorňovali, aby dôsledne dbala na vydávanie bločkov z registračnej pokladne, pretože
v minulosti mali kvôli tomuto problémy sa daňovými orgánmi. Vo svojej výpovedi poprela, že by známym
predávala na dlh, naopak tvrdila, že niektorým svojim známym predával na dlh manžel žalobkyne a
potom títo ľudia vrátili peniaze aj samotnej žalobkyni, keď ju v stánku zastihli.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa nikdy pre žalovanú neviedla mzdový list.

Zrážku zo mzdy na základe náhrady škody v sume 21.642,-Sk a 8.621,50 Sk vykonala v podstate
jednorázovo na sklonku obdobia, keď žalovanú zamestnávala.

V konaní bol vypočutý aj manžel žalobkyne Q.. C. X., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že svojej
manželke majiteľke predajného stánku v ňom vypomáhal a to aj v období januára až júna roku 2008.
Obvykle minimálne 10 dní do mesiaca na dve až tri hodiny denne podľa potreby. Predával pritom aj vneprítomnosti svojej manželky a v neprítomnosti žalovanej. Vždy si dával pozor, aby za vydaný tovar
zinkasoval presnú sumu, nikdy nedával na dlh a ak sa stalo, že pre potrebu rodiny na požiadanie
manželkyzobralnejakýtovar,vždynechalzaňpeniazeanechalajodkaznalístku,žetakýtotovarzobral.

V stánku sa pohybovala len jeho manželka - žalobkyňa, on a žalovaná. Nikdy iné nepovolané osoby.
Tvrdil však, že žalovaná do stánku pustila nepovolané osoby, napríklad dodávateľa cigariet (predaj v
stánku totiž prebiehal cez okienko).

Svedok X. potvrdil, že bol vždy prítomný pri vykonávaní koncoročných ako aj priebežných inventúr,
pretože stále nemohol pochopiť, ako môžu na predajnom stánku vznikať tak vysoké manká z mesiaca

na mesiac. Svedok mal vedomosť aj tom, že na sklonku pracovnej činnosti žalovanej pre žalobkyňu
sa v predajni našlo veľké množstvo nezapísaných faktúr a dodacích listov, čím mohlo dôjsť k tomu, že
sa manko účtovne znížilo, keďže nebol zaevidovaný dodaný tovar. Svedok poprel, že by on alebo jeho
manželka vykonávali na žalovanú nátlak, aby podpísala tzv. vyúčtovania predajne prípadne škodové
protokoly.

Žalovaná v reakcii na výpoveď tohto svedka poukázala na skutočnosť, že bola svedkom toho, že svedok

si pustil iné osoby do vnútra predajného stánku a žalovanú už poslal preč, ak ju napríklad striedal počas
predajnej doby v stánku a že bola tiež svedkom toho, keď svedok X. prijal tržbu bez zaregistrovania v
registračnej pokladni. Tržbu totiž uschovávali v obyčajnej zásuvke, nie v registračnej pokladni. Z toho,
že žalovaná nenahodila vždy predaný tovar do registračnej pokladne ju však v reakcii na tento prednes
obvinil aj svedok X..

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi súd zistil, že žalobkyňa podniká na základe
živnostenského listu, vydaného Obvodným úradom v Martine, živnostenským oddelením č.j. Ž. XXXX/
XXXX v ohlasovanej živnosti sprostredkovanie obchodu, veľkoobchodná a maloobchodná činnosť,
nákup a predaj spotrebného tovaru, potravinárskych a tabakových výrobkov, kníh, novín a časopisov,
písacích kancelárskych potrieb hračiek a suvenírov . Miestom prevádzky je N., P. M..

V období, za ktoré žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody, vzniknutej schodkom v predajnom
stánku, žalovaná pracovala pre žalobkyňu na základe dohody o pracovnej činnosti podpísanej 1.1.2008
(čl.7) v dohodnutej funkcii predavačka v stánku - výpomoc. Podľa dohody mala dojednaný rozsah
týždenného pracovného času do 10 hodín za týždeň, pričom dohoda bola uzavretá na dobu určitú
do 31.12.2008. Žalovaná mala dojednanú odmenu 2000,-Sk mesačne, pričom v dohode o pracovnej

činnosti bola dojednaná doložka, že súčasťou dohody je aj dohoda o hmotnej zodpovednosti (čl.8).

Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola medzi účastníčkami konania podpísaná tiež 1.1.2008, teda
pri uzavretí dohody o pracovnej činnosti a vyplynulo z nej a to článku 1., že pracovník na základe
tejto dohody preberá hmotnú zodpovednosť za a/ zverený majetok, aby nevznikli škody, b/ preberá
zodpovednosť za prípadný schodok na hodnotách , prípadný finančný schodok, zistený inventúrou,

stavu zásob a ten sa zaväzuje uhradiť resp. súhlasí s úhradou schodku hneď pri vyplácaní odmeny,
c/ sa pracovník zaviazal nezneužívať odtlačok pečiatky firiem mimo prikázaného určenia, t.j. odtlačok
pečiatky pri dodávke tovaru a zákazníkom na pokladničný doklad, ak si vyžiada, zneužitie je trestné
podľa príslušného zákona.

Po tomto rukou vpísanom texte nasledovala pretlač dohody, ktorá nadväzovala na predtlačený text

v článku 1.dohody, podľa ktorého pracovník na základe tejto dohody preberá hmotnú zodpovednosť
za t.j. majetok organizácie, ktoré prevezme na základe inventarizácie a ktorý je povinný vyúčtovať
podľa príslušných právnych predpisov. Súčasne preberá aj zodpovednosť za vzniknutý schodok na
zverenom majetku. Na rube predtlačenej dohody o hmotnej zodpovednosti, na ktorom sa nachádza
predtlačený text - príloha k dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.1.2008 a záznam o vykonaní

inventarizácie, sa nachádza rukou písaný text o tom, že dňa 31.12.2007 bola vykonaná fyzická
inventarizácia všetkého majetku organizácie, ktorý je predmetom tejto dohody o hmotnej zodpovednosti
s nasledujúcimi výsledkami. Rukou vpísaných je potom sedemnásť položiek, ktoré zjavne tvoria
inventár stánku, podľa svojej povahy však nie sú hodnotami, ktoré sú zverené na obeh a obrat, ktoré
je povinný pracovník vyúčtovať - napríklad skrinka s piatimi zásuvkami, kovová stolička, reklamnýpútač, registračná pokladnica, ventilátor a podobne. Práve uvedenie týchto vecí v prílohe dohody bolo
dôvodom, pre ktorý žalovaná strana namietala platnosť tejto dohody vzhľadom na skutočnosť, že v
prílohe dohody boli uvedené veci, ktoré nemôžu byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti,

nakoľko sa nejedná o prostriedky zverené na obeh a obrat.

Predmetnú dohodu o hmotnej zodpovednosti však súd vyhodnotil ako platnú , nakoľko bola uzavretá
za okolností a aj s textom na jej prvej strane, z ktorého bolo zrejmé, že predmetom dohody o hmotnej
zodpovednosti sú zásoby a financie a navyše táto skutočnosť bola žalovanej ako to vyplynulo z
jej výpovede zrejmá. Uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti totiž predchádzala inventarizácia,

inventúra nie len samotného zariadenia stánku, ale predchádzala inventúra z 31.12.2007, ktorá sa tykala
stavu zásob a žalovanej bolo zrejmé, že za tento majetok, za zásoby nachádzajúce sa v stánku a
finančné prostriedky preberá hmotnú zodpovednosť.

Zodpovednosť žalovanej v prípade uplatneného nároku na náhradu škody je nutné posudzovať podľa
ustanovení § 182 a nasledujúcich Zákonníka práce, to znamená zák.č.311/2001 Z.z. v znení zmien a
doplnkov.

Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty,
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.

Podľa § 182 ods.3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, alebo zčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom, alebo zčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 182 ods.4 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný
zamestnanec, alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov
od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez
zbytočného odkladu.

Podľa § 183 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo ak
zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca potom, čo dostal jeho písomné upozornenie neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko

zaradený iný zamestnanec, alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Podľa § 183 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru, alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § 184 ods.1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej

zodpovednosti , pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu, alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.Podľa § 186 ods.2 Zákonníka práce, náhrada škoda spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu, rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinností, ktorým spôsobil škodu.

Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu, alebo po použití omamných látok, alebo psychotropných
látok.

Podľa § 189 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 191 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume, a

ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je
dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná ak škoda bola už uhradená.

Osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať narozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti
sa vychádza z prezumcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Predpokladom

tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej
zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa prezumuje, existencia pracovného pomeru a
skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

Aj keď mala žalovaná uzavretú dohodu o pracovnej činnosti v zmysle § 228a Zákonníka práce,
pri existencii takéhoto pracovno-právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou existoval inštitút

zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 182 až 184 Zákonníka práce, nakoľko takýto typ
zodpovednosti je predpokladaný všeobecným ustanovením § 225 ods.1 Zákonníka práce, (ktorý
stanovuje rozsah náhrady škody pri tzv. dohodách o prácach, vykonávaných mimo pracovného pomeru,
medzi ktoré Zákonník práce v znení aktuálnom k 1.1.2008 radil aj dohodu o pracovnej činnosti).

Úlohou žalobkyne bolo teda preukázať platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti a

predovšetkým ďalší predpoklad nároku na náhradu škody a to existenciu schodku na hodnotách,
zverených na vyúčtovanie.

Ako súd konštatoval vyššie, otázku platnosti uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti súd vyhodnotil
kladne vzhľadom na argumenty, uvádzané vyššie.

V priebehu konania žalovaná spochybnila existenciu schodku, resp. existenciu schodku v takej výške,

aký vyúčtovala žalobkyňa a to napriek tej skutočnosti, že žalovaná podpísala škodové protokoly, ktoré
žalobkyňa pripojila do súdneho spisu. V tejto súvislosti ale súd poznamenáva podobne ako na túto
skutočnosť poukázala žalovaná, že škodové protokoly (čl.15-20) boli podpísané v dňoch 23.6.2008,
18.7.2008, 5.8.2008. Z textu týchto škodových protokolov vyplýva, že žalovaná uznala svoju plnú
zodpovednosť za manká, teda schodky vyúčtované pri inventúrach od januára 2008 až do 18.7.2008,

zaviazala sa uhrádzať ich zrážkou zo mzdy. V priebehu konania však obsah týchto protokolov
spochybnila, rovnako ako výšku manka, teda schodku.

Keďže uznanie záväzku na náhradu škody nie je samostatným zaväzujúcim dôvodom a ani nezakladá
domnienku existencii dlhu v čase uznania a má právny význam len vo vzťahu k založeniu desaťročnej
premlčacej doby, a vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede

žalobkyne vyplynulo, že tzv. vyúčtovania predajne, ktoré žalobkyňa rovnako pripojila do spisu a boli
jej interným dokladom, žalobkyňa prepracovávala a rovnako ich vyhotovovala s časovým odstupom
od vykonania inventarizácie, súd rovnako ako žalovaná nadobudol pochybnosti o existencii a výške
schodku a z toho dôvodu ustanovil vo veci znalca.Úlohou ustanovenej súdnej znalkyne Ing. Martiny Knorovej, ktorá vo veci podala znalecký posudok
11/2010 bolo oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu a účtovnými dokladmi žalobkyne za obdobie
od januára 2008 do júna 2008, s pohybom tovaru, zásob, cenín, financií v prevádzke žalobkyne v tomto

období a zistiť výšku schodku ku koncu januára 2008, marca 2008, apríla 2008, mája 2008 a júna 2008.

Znalkyňa vo veci podala vyššie uvádzaný znalecký posudok, v ktorom v tabuľke na strane 17.určila
výšku schodku na tovare k 31.1.2008, k 31.3.2008, k 30.4.2008, k 31.5.2008 a 30.6.2008 v celkovej
výške 348.439,77 Sk. So schodkom, ktorý znalkyňa zisťovala aj k 18.7.2008 na základe výsledkov
inventarizácie potom celkovo zistený schodok na zásobách, teda na tovare predajne predstavoval

sumu 378.011,86 Sk. Znalkyňa však nevedela určiť schodok na finančných prostriedkoch, nakoľko stav
peňažných prostriedkov, ktoré uvádzala žalobkyňa vo vyúčtovaní predajne bol uvedený len číselne
a nebol podložený žiadnou ani účtovnou evidenciou ani fyzickou inventúrou. Z tohto dôvodu napriek
svojim opakovaným výsluchom znalkyňa zotrvala na tvrdení, že nie je možné vyjadriť sa ku schodku
pokladne. Znalkyňa mala totiž k dispozícii zo strany žalobkyne len inventúrne súpisy o vykonanej
inventarizácii peňažných prostriedkov ku dňu 22.1.2008 a 5.5.2008, pričom tieto inventúrne súpisy

finančných prostriedkov na pokladni vždy vykazovali prebytky fyzického stavu nad účtovným stavom.
Uviedla tiež (strana 20.znaleckého posudku), že vyúčtovania predajne, ktoré do spisu pripojila a
predložila žalobkyňa, predstavovali len vlastný druh operatívnej evidencii podnikateľského subjektu,
teda žalobkyne, podľa ktorých podnikateľský subjekt -žalobkyňa má určitý prehľad o položkách, ktoré
sleduje. Uvedené vyúčtovania ale nenadväzujú na účtovníctvo podnikateľského subjektu. Vyčíslené

rozdiely na tlačive vyúčtovanie predajne neboli zistené z výsledkov inventarizácie, čo znamená, že nie
sú zistené ako porovnanie fyzického stavu konkrétnych druhov majetku zásob a peňazí s ich účtovným
stavom. V závere znaleckého posudku k schodku pokladne uviedla, že z porovnania peňažného denníka
a vyúčtovania predajne vyplýva, že stav peňažných prostriedkov, uvedených v peňažnom denníku
nenadväzuje na stav peňažných prostriedkov, vedených v vyúčtovaní predajne a z uvedeného dôvodu

nie je možné zistiť schodok pokladne ku koncu mesiacov január, marec, apríl, máj a jún 2008.

Vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 4.4.2012 znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého
posudku, uviedla, že pokiaľ chce niekto úmyselne spôsobiť schodok, tak buď vezme peniaze z pokladne,
alebo vezme niečo z tovaru, a neprizná to. Veľmi vysoký schodok na tovare mohol vzniknúť aj tým
spôsobom, (bola to však len domnienka znalkyne), že tovar mohol byť predávaný bez dokladu, teda

peniaze neboli priznané do pokladne, teda peniaze boli fakticky prijaté, neboli však evidované v
registračnej pokladni a tovar chýbal. Vzhľadom k námietkám žalobkyne k záverom znaleckého posudku
bola znalkyňa potom opakovane vypočúvaná a spísala aj vyjadrenie z 20.7.2012 (čl.326-341). Po
doplnení niektorých účtovných dokladov od žalobkyne znalkyňa stanovila celkovú výšku schodku k
30.6.2008 na tovare v sume 396.881,97 Sk s DPH, čo v prepočte na eurá predstavovalo 13.174,07 eur.

Zotrvala však na vyjadrení, že nie je možné zistiť schodok pokladne k týmto dňom. Uviedla však, že
po posúdení všetkých vyjadrení a súvislostí je možné sa domnievať, že v posudzovaných dátumoch na
pokladni nevznikol inventúrny rozdiel.

Svoje vyjadrenie potom znalkyňa doplnila pri svojom výsluchu 31.10.2012, kde uviedla, že prepočítala
vyúčtovania predajne, kde zistila, že žalobkyňa v týchto svojich interných dokladoch - vyúčtovaniach

predajne skresľovala výsledok tým, že hodnotu dotácii podnikateľa započítala do vyúčtovania pokladne,
čím znížila výsledný rozdiel schodku o sumu 262.731,40 Sk. K takýmto záverom znalkyňu viedli
interné doklady žalobkyne pripojené k inventúre, ktoré tvorili aj prílohu jej znaleckého posudku. Avšak
tieto doklady o dotácii žalobkyne na nákup tovaru nenašli odraz v oficiálnom účtovníctve žalobkyne,
teda v záznamoch v peňažnom denníku žalobkyne. Inak povedané, ak znalkyňa zohľadnila tieto

neoficiálne dokumenty žalobkyne, ktorých obsah bol zohľadnený v tzv. vyúčtovaniach predajne, vyšiel
jej približne rovnaký schodok na zásobách tovaru, ako stanovila v znaleckom posudku, teda vyšší
schodok, než pôvodne vyplynul z vyúčtovania predajne ku koncu sledovaného obdobia žalobkyni.
Znalkyňa preto usúdila, prisudzujúc istú dôveryhodnosť týmto neoficiálnym dokladom žalobkyne, že na
pokladni neexistoval schodok. Avšak na otázku, či oficiálne účtovné dokumenty a účtovná dokumentácia

žalobkyne svedčí pre takýto záver a pre takúto domnienku, uviedla, že oficiálna účtovná evidencia
žalobkyne pre takýto záver nesvedčí. Pri pokladni nie je k dispozícii vykonaná fyzická inventúra, ktorá
by bola vierohodná a preto nie je možné určiť, či na pokladni existoval schodok, alebo prebytok v
sledovanom období. Navyše účtovný stav pokladne nesvedčil a nesúhlasil so stavom hotovosti tak, akobola evidovaná v peňažnom denníku žalobkyne. Uviedla, že napríklad záznam o dotácii pokladne vo
výške 35.000,-Sk v peňažnom denníku z 2.1.2008 nekorešponduje záznamom o dotácií pokladne k
31.1.2008, ktorý tvorí prílohu vyúčtovania pokladne (čl.250, čl. 227).

Po vykonanom znaleckom dokazovaní teda súd nenadobudol presvedčenie o tom, že v sledovanom
období od začiatku januára 2008 do júna 2008 existoval v prevádzke žalobkyne schodok. Zo znaleckého
posudku, ktorý bol vypracovaný súdnou znalkyňou síce vyplynul schodok na tovare až v sume
396.881,97 Sk (čl.381), avšak vzhľadom na skutočnosť, že neexistovali inventarizácie pokladne, nebolo
možné porovnať úbytok tovaru so stavom finančnej hotovosti na prevádzke a teda ani zistiť, či úbytok

tovaru, prejavujúci sa ako schodok na tovare vo vyššie uvádzanej výške nebol krytý neoficiálnym
prebytkom na finančnej hotovosti v pokladni žalobkyne.

Z vykonaného dokazovania pre súd ale jednoznačne vyplynulo, že žalovaná sa v prevádzke žalobkyne
v mesiacoch január až júl 2008 zdržiavala v čase, ktorý vyplýva zo záznamov o evidencii jej dochádzky,
ktoré sú pripojené na čl. 54-60. Žalobkyňa v priebehu konania do spisu pripojila uzávierky registračnej
pokladne v období od 26.1.2008 do 6.7.2008 (čl.343-354). Zo záverečných údajov na týchto páskach je

zrejmý čas, kedy v jednotlivých dňoch bola registračná pokladňa uzavretá. Porovnaním týchto údajov
s dochádzkou žalobkyne v priebehu celého sledovaného obdobia je zrejmé, že v týchto dňoch bola
pokladňa uzatvorená, často prevažne v čase, keď žalovaná na prevádzke niekoľko hodín prítomná
nebola, čo znamená, že s hodnotami, ktoré sa v prevádzke nachádzali, teda s tovarom a finančnými
prostriedkami v pokladni nakladali iné osoby - žalobkyňa, prípadne jej manžel, ktoré počas týchto hodín

uskutočňovali v prevádzke predaj.

Žalobkyňa nepredložila ani jeden záznam, ktorý by svedčil o tom, akým spôsobom alebo v akom
množstve odovzdala žalovaná v jednotlivých dňoch, keď opúšťala prevádzku v období januára 2008
až júna 2008 pokladňu osobám, ktoré v priebehu prevádzkových hodín v tom ktorom dni pokračovali
namiesto žalovanej v predaji.

Porovnaním záznamov o dochádzke žalovanej do zamestnania a porovnaním záznamov z registračnej
pokladne je zrejmé, že v niektorých dňoch dokonca sa žalovaná v čase, keď sa tovar predával, v
prevádzke vôbec nenachádzala, to znamená, tovar tam predávali miesto nej iné osoby (napríklad
27.1.2008, keď mala žalovaná voľno a podobne). To v súvislosti so skutočnosťou, že neboli v
prítomnosti žalovanej robené riadne inventúry fyzického stavu finančných prostriedkov na pokladni, či

už v sledovanom období, teda ku koncu jednotlivých mesiacov od januára do júna 2008, že neexistovali
záznamy, aký stav finančných prostriedkov odovzdávala v jednotlivých dňoch mesiacoch január 2008
až jún 2008 žalovaná pri svojom odchode v tom ktorom dni zo stánku osobám, ktoré po jej odchode
ďalej uskutočňovali predaj v stánku, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o existencii schodku v predajnom
stánku žalobkyne a pokiaľ by tam schodok bol, vôbec nie je možné určiť jeho skutočnú výšku. Nie je

totiž vylúčené, že schodok na tovare spôsobili iné osoby než žalovaná, resp. že úbytku tovaru, ktorý bol
zistený,zodpovedáfaktickýpríjempeňažnýchprostriedkovdopokladne,resp.faktickýpríjemfinančných
prostriedkov v stánku žalobkyne, či už boli evidované v registračnej pokladni alebo nie (čím by bol úbytok
tovaru krytý finančným prostriedkami).

Za takýchto okolností súd nemal preukázanú základnú skutočnosť, ktorá tvorí predpoklad pre úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zodpovednosti, predpokladanej ustanovením § 182
Zákonníka práce, teda existenciu schodku na hodnotách, ktoré mala žalovaná vyúčtovať.

Preto, keďže súd existenciu škody na hodnotách, zverených žalovanej na vyúčtovanie podľa dohody
o hmotnej zodpovednosti nemal preukázanú, žalobe vyhovieť nemohol a zamietol ju. Povinnosťou
žalovanej bolo totiž vyúčtovať nie len zverené zásoby tovaru ale aj finančné prostriedky a v účtovnej

evidencii žalobkyne absentovali práve hodnoverné vyúčtovania existujúcich finančných prostriedkov,
nachádzajúcich sa v sledovanom období v predajnom stánku, prijatých či už vrámci evidencie
registračnou pokladňou, alebo mimo nej.Ohľadne trov konania súd využil ustanovenie § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom
na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku neboli zrejmé ešte všetky trovy konania, predovšetkým
trovy, vzniknuté štátu (na poslednom pojednávaní bol uskutočnený výsluch znalkyne, za ktorý mohla

uplatniť znalečné), súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.