Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613204371
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613204371.6

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu Mgr. P.
X., A.. XX.X.XXXX W. L. XXX/XX, X. M., právne zastúpený JUDr. Pavol Pekarčík, advokát, Agátová 8,
Spišská Nová Ves, proti žalovanej U.. B. D., A.. X.X.XXXX, W. L. XXX/XX, X. M., právne zastúpená
JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o zaplatenie 33. 913,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10 583,44 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu 12.3.2013 domáhal úhrady sumy 33.913,- eur s
príslušenstvom z titulu finančnej investície na rodinnom dome č.s. XXX v X. M. a z titulu prác na
rodinnom dome sumy podľa ohodnotenia znaleckým posudkom s príslušenstvom a trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že úver na dom bol vo výške 1.000.000 Sk, t.j. 33.000 eur a na splácanie úveru
prispieval peňažnými prostriedkami spolu vo výške 20.000 eur a nakupovaním stavebného materiálu.
Doklady o nakupovaní sa mu zachovali len vo výške 13.913 eur, teda jeho finančná investícia je 33.913
eur. Ďalší podiel na hodnote domu predstavuje jeho osobná práca a práca jeho rodinných príslušníkov,
ktorú nevie vyčísliť a preto navrhuje, aby súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva, ktorý by určil
hodnotu vykonaných prác.

Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 20.3.2013.

Súd vykonaným dokazovaním z predložených dokladov o kúpe stavebného materiálu, z výpisov z účtov,
z čestných prehlásení, N. D. Č.. XXXX, zmluvy o hypotekárnom úvere, z oznámenia OTP Banky zo dňa
17.3.2014, zo spisu 10C/34/2013 o náhradu mzdy za obdobie od 31.3.2010 do 29.2.2012, z uznesenia
8C/63/2013, ktorým bol schválený zmier o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, z rozvodového
rozsudku 6P/70/2011, z rozsudku 16P/99/2012 o určenie príspevku na rozvedeného manžela, zistil tento
skutkový a právny stav:

Účastníci konania od roku 2002 začali spoločne bývať a narodil sa im syn. V rokoch 2002-2003 si
postavili rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný v roku 2004.

Podľa výpisu z D. Č.. XXXX mal súd preukázané, že žalovaná je vlastníčkou domu Č..X.. XXX, zápis
stavby bol vykonaný na základe rozhodnutia OU č. 1/2005.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.3.2006 a rozsudkom 6P/70/2001 zo dňa 12.1.2012 bolo
manželstvo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.1.2012.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 8C/63/2013 zo dňa 15.7.2013 mal súd preukázané, že účastníci
konania uzavreli zmier o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom tohto konania neboli
investície a hypotekárny úver.

Zo zmluvy o hypotekárnom úvere mal súd preukázané, že zmluvu uzavrela žalovaná s OTP Bankou dňa
21.10.2003, predmetom bol úver na výstavbu rodinného domu vo výške 1 000 000,- Sk. Banka oznámila,
že počas manželstva, teda za obdobie od 17.3.2006 do 23.1.2012 bolo uhradené 21 166,88 Eur.

Žalobca predložil súdu čestné prehlásenia, v dvoch je uvedené, že U. X. a P. K. X. vyplatili vo februári
2003 žalobcovi po 8 500,- Eur ako výplatu dedičského podielu. V ďalších čestných prehláseniach je
uvedené, že v roku 2003 a 2004 pri výstavbe rodinného domu vykonávali práce, vykonávali ich bez
nároku na odmenu, bol to dar príbuznému.

Z predloženého zoznamu a dokladov o kúpe stavebného materiáli je zrejmé, že uvedený materiál bol
zakúpený v rokoch 2003 až 2004.

Žalobca uviedol, že so žalovanou začali spoločne bývať v novembri 2002 a následne sa im narodil
syn. Rozhodli sa postaviť rodinný dom, žalovaná zakúpila stavebný pozemok a výstavba sa realizovala
svojpomocne rodinnými príslušníkmi. Pôvodne bola projektová dokumentácia vystavená na mená
obidvoch a aj stavebné povolenie. Na prelome roku 2003 a 2004 sa rozhodli, že si zoberú úver. Bývalý
riaditeľ banky ho presvedčil, aby úver išiel iba na žalovanú, pretože nie sú manželmi. V tom čase bol na
materskej dovolenke. Kolaudácia domu bola v septembri 2004. Manželstvo uzavreli 17.3.2006. Všetky
jeho peniaze počas manželstva išli na účet žalovanej, kde mal zriadené dispozičné právo a súdu predložil
pokladničné bloky o zakúpení stavebného materiálu za roky 2003, 2004. Od začiatku na stavbe pomáhali
aj jeho príbuzní, ktorí boli v tom, že dom bude v jeho spoluvlastníctve a stavali to pre neho.

Z titulu investícií na rodinnom dome si uplatnil sumu 33 913,- eur, ktorá pozostáva zo sumy 20 000,- eur,
ktorou prispel na splácanie hypotekárneho úveru a sumy 13 913,- eur na nákup stavebného materiálu.
Žalobca uviedol, že v čase keď bol na materskej dovolenke poberal materský príspevok a rodičovský
príspevok, ktorý bol pripisovaný na účet žalovanej z ktorého sa hradil úver poskytnutý na dom, uhradil
sumu 3 700,44 Eur za obdobie od 18.2.2003 do 16.11.2005, za obdobie od 10.7.2006 do 12.7.2007 bol
zamestnaný, mzda mu išla na ten istý účet spolu vo výške 4 476,89 Eur a za obdobie od 12.12.2007
do 21.11.2011 vložil na účet hotovosť spolu vo výške 11 518,14 Eur, podľa predložených výpisov z účtu
odporkyne.

Žalovaná uviedla, že dom postavila sama za vlastné prostriedky, stavali ho ľudia, ktorým za to riadne
zaplatila, finančné prostriedky mala z predaja štvorizbového bytu v Poprade a štvorizbového bytu v
Levoči a vzala si aj hypotekárny úver 1.000.000 Sk, ktorý doteraz spláca. Rodinní príslušníci za práce na
stavbe dostali zaplatené, neboli to len príbuzní žalobcu, ale aj jej brat a švagor a aj cudzí ľudia. O tom, že
by žalobca mal nejaké finančné prostriedky nevedela, k nej sa prisťahoval v novembri 2002 po narodení
dieťaťa s tým, že jej bude pomáhať. Doklady jej zmizli. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že od bratov dostal
dedičstvo okolo 17. 000,- Eur, tak žalobca je z 11 detí a pochybuje, že by mal takýto podiel na dedičstve.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania, uviedla že dom bol dokončený pred uzavretím manželstva,
zo strany žalobcu išlo o investíciu do cudzej veci a premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň
po investíciách. Subjektívna premlčacia lehota k vydaniu bezdôvodného obohatenia je dvojročná a ak

investície boli v roku 2004 k premlčaniu došlo v roku 2006. Otázka bývania či rozvodu manželstva
nemá vplyv na beh premlčacej lehoty. Čo sa týka investícií vo výške 13.913 eur za nákup materiálu,
špecifikované v žalobe, považuje za premlčané. Čo sa týka sumy 20.000,- eur uplatnenej ako splácanie
úveru, v tomto prípade by išlo o platenie peňazí za trvania manželstva a toto malo byť vyporiadané v
rámci BSM. Vzhľadom k tomu, že vyporiadanie BSM bolo právoplatne skončené, rozhodnutiu v tejto
veci bráni prekážka rozhodnutej veci res judikata a preto v tejto časti navrhla konanie zastaviť.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k námietke premlčania uviedol, že nárok nepovažuje
za premlčaný, pretože začiatok premlčacej lehoty objektívnej alebo subjektívnej začína plynúť
právoplatnosťou rozvodu.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí vyplatili dedičský podiel, ktorí pracovali
na stavbe, a ustanovením znalca na oceňovanie stavebných prác zamietol z dôvodu vznesenej námietky
premlčania a tiež z dôvodu, že z prehlásení navrhovaných svedkov je zrejmé, že práce vykonávali bez
nároku na odmenu.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou, súd sa v prvom rade zaoberal touto námietkou.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu s tým, že právny dôvod neexistoval
od počiatku, sa posudzuje majetkový prospech získaný vlastníkom nehnuteľnosti tým, že na jeho vec
vynaložil iný subjekt určité majetkové hodnoty a tým ju zhodnotil. Ide tak o investície do cudzej veci.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101-110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 cit. ust. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri
roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa § 100
ods. 1 OZ. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej
dobe ( § 107 ods. 1 ), ako aj v objektívnej dobe ( § 107 ods. 2 ). Ak sa povinný subjekt premlčania
dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak
márne uplynula aspoň jedná z uvedených lehôt. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť
skôr než objektívne premlčacie doby. Vzhľadom na cit. ustanovenia, na neoprávnene získaný majetkový
prospech sa vzťahuje dvojročná subjektívna lehota. V prípade investícii do cudzej veci premlčacia doba
začala plynúť dňom nasledujúcim po vynaložení tej ktorej investície, teda najneskôr v roku 2005, aby
sa mohol tento počiatok plynutia premlčacej doby presunúť do neskoršieho obdobia, žalobca by musel
preukázať existenciu dohody o splatnosti ním vynaložených investícii pri výstavbe rodinného domu
uzatvorenej s vlastníkom tejto nehnuteľnosti, teda žalovanou.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dom bol postavený a žalovaná sa stala vlastníčkou
domu pred uzavretím manželstva so žalobcom. Preto tento dom nepatril do bezpodielového vlastníctva
a nebol predmetom vyporiadania BSM. Žalobca žiadal priznať sumu 13 913,- eur titulom finančnej

investície do domu. Predložené pokladničné doklady nedokazujú, že materiál zakúpil žalobca, že ich
zakúpil zo svojich prostriedkov a ani že išlo o materiál na stavbu domu žalovanej. Ak by aj žalobca túto
skutočnosť preukázal, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nemohol by súd tento nárok priznať.

Žalobca žiadal aj ďalší podiel na hodnote domu, ktorú predstavuje jeho osobná práca a práca jeho
rodinných príslušníkov. Z predložených čestných prehlásení je zrejmé, že práce boli vykonané v rokoch
2003 a 2004, išlo o práce vykonávané bez nároku na odmenu, ako dar, preto žalobcovi nevznikol
nárok na odmenu. Ak by aj došlo k písomnej dohode, že za vykonané práce bude vyplatená dohodnutá
odmena, tak isto by bol tento nárok premlčaný.

Keďže žalobca existenciu žiadnej dohody nepreukázal, premlčacia lehota začala plynúť v rokoch 2003,
2004, žaloba bola podaná až 12.3.2013, preto v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany
žalovanej, nebolo možné žalobcovi priznať ním uplatnený nárok vo výške 13 913,- eur a ani hodnotu
prác stanovenú znalcom, súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

Začiatok premlčacej lehoty by začal plynúť až rozvodom manželstva ako tvrdil žalobca iba v prípade,
že by išlo o veci patriace do BSM.

Žalobca žiadal priznať aj ďalšiu sumu vo výške 20 000,- eur, išlo o sumu ktorou prispel na splácanie
úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na stavbu domu vo výške 33 000,- eur a ako dôkaz predložil výpisy
z účtu. Žalovaná navrhla v tejto časti konanie zastaviť, a to vzhľadom k tomu, že vyporiadanie BSM bolo
právoplatne skončené a rozhodnutiu v tejto veci bráni prekážka rozhodnutej veci res judikata.

Podľa §149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa §150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ustanoveniu § 150 OZ zodpovedá taký postup, pri ktorom sa do hodnoty majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, ktorá sa vyporiadava, zahrnie aj to, čo má každý z bezpodielových
spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku, ak išlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 8C/63/2013 zo dňa 15.7.2013 mal súd preukázané, že
účastníci konania uzavreli zmier o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, predmetom ktorého
nebol hypotekárny úver. Súd vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Účastníkom nemožno vnucovať
určitý spôsob vyrovnania, ak teda podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného imania, súd je
týmto rozsahom viazaný a môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili
predmetom vyporiadania. Preto nejde o prekážku rozhodnutej veci ani o premlčaný nárok a súd sa touto
časťou žaloby musel zaoberať.

Banka na výzvu súdu oznámila, že počas manželstva, teda za obdobie od 17.3.2006 do 23.1.2012 bolo
na úverový účet uhradené spolu 21 166,88 eur. Žalobca od začiatku uzavretia manželstva sa staral
o spoločné dieťa, poberal rodičovský príspevok, ktorý potom aj s príjmami z pracovného pomeru išli
na spoločný účet, z ktorého sa hradil úver poskytnutý odporkyni. Čiže spoločne hospodárili a spoločne
sa podieľali na úhrade tohto úveru a nie je dôvod korigovať ho, súd vychádzal z toho, že žalobca sa
rovnakou mierou podieľal na úhrade nákladov a preto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi polovicu zo
sumy uhradeného úveru počas manželstva a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Súd zamietol aj návrh na úhradu úrokov z omeškania, nakoľko predmetom výzvy zo dňa 29.7.2012
nebolo splácanie úveru, takže žalobca nepreukázal, že žalovaná sa dostala do omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko účastníci konania mali vo veci úspech čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.