Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222049
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222049.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, za ktorú koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich. PhD., proti žalovanému:
Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 2. decembra 2013, č. k. 8C/687/2012-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 2. decembra 2013, č. k. 8C/687/2012-98 zamietol žalobu a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa písomne

podanou žalobou doručenou dňa 27. 09. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
v sume 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura, dôvodiac tým, že Okresný súd
Nové Zámky o žiadosti na vydanie poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX
465/2004 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a súd bol
bezdôvodne nečinný viac ako 211 dní. Išlo o konanie proti povinnej I. U.. Žalovaný v písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 05. 11. 2013 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nejasnosti titulu nároku na náhradu

škody. Žalovaný mal súčasne za to, že žaloba je predčasne podaná, keďže od doručenia žiadostí o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaný uviedol, že žalobca
mu aj napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody. Žalovaný v súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Žalobca taktiež nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a
ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR. V konaní je potrebné preukázať
skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže

prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovaného
nemohol,pretožesanapojednávanienedostavil,svojuneúčasťospravedlnil,alenepožiadaloodročenie
pojednávania. Súdu doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuťakonedôvodnúauplatnilsináhradutrovkonania(bezichvyčíslenia).Dňa29.11.2013doručil
právny zástupca žalobcu emailom na súd ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní nariadenom dňa
02. 12. 2013 a požiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu kolízie pojednávaní

na Okresnom súde Nitra v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko s. r. o., proti odporcovi SR - Ministerstvo spravodlivosti SR v senáte 19C nariadenomna 02. 12. 2013. Uviedol, že trvá na účasti splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje
substitúciu.Požiadalsúd,abysanekonalopojednávanievichneprítomnosti.Súdspoukazom§119ods.
2 OSP konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu nebolo tunajšiemu súdu doručené

včas a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo veci Okresného súdu
Nitra bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v predmetnej veci. Zároveň poukázal na splnomocnenie
zo dňa 13. 09. 2012 udelené žalobcom právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci, v
ktoromžalobcasúhlasil,abysisplnomocnenáspoločnosťustanovilazasebazástupcu.Súdzuvedených
dôvodov žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/132/2004, pričom zistil, že dňa 17. 03.
2004 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598 proti povinnej: I. U. o vymoženie 15.400,- Sk s príslušenstvom. Dňa 29. 04. 2004 exekučný
súd zamietol žiadosť, na základe odvolania oprávneného, avšak Krajský súd v Nitre uznesením zo
dňa 30. 06. 2004 zrušil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Dňa 14. 10. 2004 vydal

exekučný súd poverenie pre súdneho exekútora. Dňa 22. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu
súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr. Krutého z dôvodu, že pôvodný exekútor nedokázal
vymôcť žiadne finančné prostriedky. Dňa 03. 05. 2011 pôvodný exekútor súdu oznámil, že súhlasí s
návrhom na zmenu súdneho exekútora. Dňa 17. 06. 2011 exekučný súd návrhu na zmenu exekútora
vyhoveladňa02.12.2011vydalpovereniepreJUDr.Krutého.Vpredmetnomkonanísažalobcadomáha

náhrady škody, a to skutočnej škody v sume 175,- eur pozostávajúcej z nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na
udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným exekútorom sumu 50,- eur. Postupom súdu mu vznikli náklady, ktoré by ho nezaťažili, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie

by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými
ťažkosťami. Ďalej sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 49 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru po ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu nemajetkových práv

poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným alebo insolvencii povinného. Ďalej uviedol, že reálne uplatnenie základného
práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v

zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí
v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkovi garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Členovia riadiacich orgánov spoločnosti boli vystavení úzkosti a nepríjemnostiam.

Súd poznamenal, že žalobca k týmto tvrdeniam žiadne dôkazy nepredložil. Nárok na náhradu škody
si žalobca uplatňoval podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., keď príslušný súd svojím postupom porušil
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, či Európsky súd

pre ľudské práva. Na rozdiel od žalobcu mal sú za to, že rozhodnutie exekučného súdu je v súlade
s tým, že exekučný súd si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44
ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v
danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup
konajúci súd považoval za správny a súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, a preto ho v žiadnom prípade nepovažoval za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie
uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdený nesprávny postup v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nové Zámky sa nestal, a preto absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Absencia čo len jedného zo zákonných predpokladov vznikutejto zodpovednosti musí mať za následok zamietnutie žaloby v tejto veci. Podľa žalobcu by mal súd
posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď konanie zastavil a exekúciu vyhlásil
za neprípustnú. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu však súdu neprináleží. Z výsledkov

vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd za to, že žaloba nebola podaná
dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému domáhal predbežného prerokovania
a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula,
avšaksúdvovecirozhodovalpouplynutíšesťmesačnejlehotyodprijatiapredmetnejžiadostižalovaným,
žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z., skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať
súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny
senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca však do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal,

že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate
domáha, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní.

Pokiaľ by však všeobecné súdy preskúmavali postup iných všeobecných súdov, mohol by tento postup
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, pretože v prípade, ak by sa prieťahov dopustil
súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný
súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v
prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Absenciou predmetného

rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre
rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci, a preto sa súd v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu
ďalej nezaoberal. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Na zistený skutkový stav prvostupňový súd z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia, §
1, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení
účinnom od 01. 01. 2013), § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z. z.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval
novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou

právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, teda po založení zodpovednostného právneho
vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.
Mal za to, že súd mu svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je

neprípustné. Argumentoval tým, že súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je návrh žalobcu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Poukázal na
to, že súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. V tomto smere poukázal na to, že nemal k dispozícii
súdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať a to podľa sekundárnych

prejavov, ktoré mali v realite, z toho dôvodu ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal použiť v ňomobsiahnuté listiny. Zdôraznil, že samotná nedôveryhodnosť údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že
zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané
v zákonom ustanovenej lehote. Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že

účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto
legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž
nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej dôvodil

tým, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho
povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy
konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej
agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty,
aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj

právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia
na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav
nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§
201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ
v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2
OSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§
21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Podľa 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn.
10Er/132/2004 na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. ĽubomíroviPekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, dňa 11. 03. 2004. Súdny exekútor doručil súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 17. 03. 2004. Dňa 29. 04. 2004 exekučný súd
zamietol žiadosť, na základe odvolania oprávneného, avšak Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.

06. 2004 zrušil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Dňa 14. 10. 2004 exekučný súd
vydal poverenie č. 5404 025493, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním
predmetnej exekúcie. Dňa 22. 11. 2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora a žiadal, aby
súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Listom zo dňa 09. 12. 2010
požiadal exekučný súd súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, aby oznámil súdu svoje stanovisko

v súvislosti s návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora a taktiež vyzval oprávneného, aby
uviedol dôvody, pre ktoré žiada poveriť iného exekútora. Dňa 01. 04. 2011 oprávnený doručil súdu svoje
stanovisko a dňa 19. 05. 2011 doručil svoj súhlas so zmenou súdneho exekútora poverený súdny
exekútor, ku ktorému pripojil špecifikáciu uplatnených trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením
č. k. 10Er/132/2004-40 zo dňa 17. 06. 2011 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a poveril JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním predmetnej exekúcie.

Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete občianskeho
súdneho konania, potom odôvodnenie rozsudku sleduje účel vyložiť opodstatnenosť, pravdivosť,
zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je teda predovšetkým
dosiahnuť presvedčivosť rozsudku a prehĺbiť výchovný účinok rozsudku, čoho základom je však zákonu
zodpovedajúci výrok rozhodnutia.

Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP),
a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť tak ľubovôľu pri rozhodovaní. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne

konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).

Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne
konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda

možnosť riadne konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. mája 2010 sp. zn. 6
Cdo/91/2010).

Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je tak závažnou vadou, že sa ňou musel odvolací súd
zaoberať z úradnej povinnosti (ex offo), teda aj vtedy, ak by ju odvolateľ nenamietal. Nepreskúmateľnosť
rozsudku môže nastať z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov rozhodnutia.

Súd je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2
OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných
práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na
spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje

náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva
nepreskúmateľným. Za nepreskúmateľný je treba považovať aj rozsudok, v ktorom sa súd skutkovo
a právne nevysporiadal s celým uplatneným nárokom, a za taký je treba považovať aj rozsudok, v
odôvodnení ktorého súd neuviedol, prečo zamietol zvyšok návrhu žalobcu. Ak je rozhodnutie súdu
prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou,

ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní domáha
náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 eura z dôvodu,
že exekučný súd Okresný súd Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/132/2004

nerozhodolonávrhuoprávneného(žalobcu)vzákonomstanovenej30-dňovejlehote,atedabolnečinný
211 dní. Súd prvého stupňa sa v predmetnej veci v napadnutom rozsudku síce zaoberal skutočnosťou,
či vznikla, resp. nevznikla zodpovednosť štátu za vyčíslenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmy
žalobcu, ako aj zákonnými predpokladmi zodpovednostného vzťahu štátu za nesprávny úradný postup,
avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré žalobca žaloval, a to, že prišlo k

nesprávnemu úradnému postupu nečinnosťou exekučného súdu tým, že nerozhodol o zmene súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Súd prvého stupňa sa nijakým spôsobom nevysporiadal
so skutočnosťou, či v čase začatia exekúcie podľa platného a účinného Exekučného poriadku už bola
upravená 30- dňová lehota na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako
ani skutočnosťami, či skutočnosť, že súd o predmetnom návrhu nerozhodol včas, mohlo založiť vznik
zodpovednostného vzťahu v zmysle § 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a či všetky zákonom stanovené predpoklady boli vo vzťahu k predmetnému exekučnému
konaniunaplnené.Súdprvéhostupňasataktiežnijakonevysporiadalstým,čimohlavzniknúťmajetková
škoda alebo nemajetková ujma aj napriek tomu, že v predmetnej exekúcii už bol poverený súdny
exekútor JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, ktorý až do rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora vykonával všetky úkony potrebné a nevyhnutné k tomu, aby zabezpečil

vymoženie uplatnenej pohľadávky oprávneného. Takisto súd prvého stupňa v súvislosti s právnym
posúdením prejednávanej veci neinterpretoval na daný právny vzťah znenie ust. § 9 ods. 1, 2 zák.
č. 514/2003 Z. z., účinného v čase vzniku právnej skutočnosti (zodpovednostného vzťahu), t. j. do
31. 12. 2012, ale aplikoval znenie citovaného ustanovenia účinného v čase svojho rozhodovania,
t. j. po 01. 01. 2013. S poukazom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že súd

prvého stupňa vo veci nepostupoval vecne správne, v dôsledku čoho zaťažil predmetné konanie vadou
odôvodňujúcou zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa
za nepreskúmateľný a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom k tomu, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade so zákonnými požiadavkami definovanými v ust. § 157 ods. 2
OSP, nemožno hovoriť o rozhodnutí súdu, ktoré by v účastníkoch konania vyvolalo presvedčenie v jeho

správnosť. V ďalšom konaní sa bude súd prvého stupňa zaoberať vyššie uvedenými skutočnosťami tak,
aby rozhodnutie spĺňalo všetky zákonné požiadavky na písomné vyhotovenie rozhodnutia, pričom sa pri
svojom novom rozhodnutí bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu
nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.