Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213923
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114213923.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľa: J. Č., N.. XX. XX. XXXX, A. R. XX, XXX XX M. K., Š. Y.P. B. T., zastúpený: Mgr. Alan
Zvara, advokát so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi: DTR trucking s.r.o. so sídlom
Nová 552/19, 976 11 Selce, IČO: 46 825 649, zastúpenom: JUDr. Peter Škondej, advokát so sídlom
Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 646,25 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 646,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne od 05. 07. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 98,50 eura za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 483,17 eura za zastúpenie advokátom v lehote do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúce časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 06. 2014 domáhala voči odporcovi DTR group,
s.r.o., IČO: 45 921 326 zaplatenia sumy 1 646,25 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že
dňa 07. 02. 2014 uzatvoril s odporcom, DTR group, s.r.o., IČO: 45 921 326, pracovnú zmluvu na
vykonávanieprácetýkajúcesavodičakamiónovejdopravyvEurópe,pracovnýpomerskončildňa31.03.
2014. Odporca, DTR group, s.r.o., IČO: 45 921 326, nevyplatil navrhovateľovi stravné pri zahraničných
pracovných cestách vo výške 1 646,25 eura, ktoré bolo vyčíslené podľa zákona č. 283/2002 Z. z.,
opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. a znížené o 25 % podľa pracovnej zmluvy napriek

výzve navrhovateľa. Na základe uvedeného sa podaným návrhom domáhal zaviazania odporcu, DTR
group, s.r.o., IČO: 45 921 326, zaplatiť mu 1 646,25 eura spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
od 01. 05. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 17Ro/220/2014-25 zo dňa 28. 08. 2014, voči ktorému podal
odporca, DTR group, s.r.o., IČO: 45 921 326, včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo
k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom odpore uviedol, že nespochybňuje nárok navrhovateľa,
ale nakoľko mu nepredložil vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty v zmysle zákona o cestovných

náhradách, odmietol mu vydať kartu vodiča na stiahnutie údajov do počítačového systému a neodovzdal
nákladné listy, tzv. „CMR“, nebolo možné vyúčtovať nároky navrhovateľa. Na základe uvedeného
navrhol, aby bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Súdzvýpisovzobchodnéhoregistrazistil,žepôvodnýodporca,DTRgroups.r.o.sosídlomNová552/19,
97611 Selce,IČO:45921326(ďalejlen„právnypredchodcaodporcu“),zanikolvýmazomzobchodnéhoregistra dňa 27. 11. 2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou DTR trucking s.r.o. so sídlom Nová
552/19, 976 11 Selce, IČO: 46 825 649. Súd podľa § 107 ods. 4 OSP pokračoval v konaní s právnym
nástupcom pôvodného odporcu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20. 01. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní
listinami, z výsluchu navrhovateľa, prednesov navrhovateľa, zástupcu navrhovateľa a odporcu zistil
nasledovný skutkový stav: právny predchodca odporcu, spoločnosť DTR group s.r.o., IČO: 45 921
326 uzatvoril s navrhovateľom dňa 07. 02. 2014 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce
„Vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“. V bode 11 uzatvorenej pracovnej zmluvy bolo dohodnuté

podľa § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách zníženie stravného o 25 % z ustanovenej sumy
stravného. Zo zhodných vyjadrení účastníkov súd zistil, že zamestnávateľ, právny
predchodca odporcu, vyslal zamestnanca, navrhovateľa, na pracovnú cestu do cudziny a to v dňoch
od 07. 02. 2014 do 29. 03. 2014, za ktorú mu neuhradil stravné. Právny predchodca odporcu listom
zo dňa 01. 04. 2014 oznámil navrhovateľovi, že nakoľko neobdržal kópie nákladových listov CMR z
výkladok v EU, žiadal ho o ich doručenie v čo najkratšej dobe. Na základe uvedenej skutočnosti právny

predchodca odporcu oznámil navrhovateľovi pozastavenie vyplatenia cestovných náhrad za mesiac
február 2014, ktoré bude uvoľnené po doručení uvedených dokladov. Zástupca navrhovateľa v mene
navrhovateľa vyzval právneho predchodcu odporcu listom zo dňa 04. 06. 2014 na vyplatenie cestovných
náhrad z dôvodu, že nákladné listy boli odovzdané, o čom pripojil podací lístok zo dňa 08. 04. 2014
o dodatočnom zaslaní CMR a výkaz ciest podľa karty vodiča. Uvedená zásielka sa navrhovateľovi

vrátila ako neprevzatá právnym predchodcom odporcu v odbernej lehote. Z originál podacieho lístka
predloženéhonavrhovateľomvyplýva,žedňa08.04.2014odoslaldoporučenespoločnostiD.T.RGroup,
Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica zásielku. Z originál obálky vyplýva, že zástupca navrhovateľa
odoslal dňa 04. 06. 2014 do sídla právneho predchodcu odporcu zásielku, ktorá mu bola vrátená späť
dňa 24. 06. 2014, nakoľko si ju adresát nevyzdvihol v odbernej lehote. Z výkazu za obdobie od 04. 09.

2012 do 02. 06. 2014 predloženého navrhovateľom vyplýva dátum, čas, stav tachometra a štát, kde sa
nachádzal v dňoch od 07. 02. 2014 do 29. 03. 2014.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z .z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákonník práce“), zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným
predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri

plnení pracovných povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu
zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3),
vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj

cesta,ktorátrváodnástupuosobyuvedenejv§1ods.2nacestunaplneniečinnostípreňuvyplývajúcich
z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o cestovných náhradách, zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas
pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách, zamestnancovi vyslanému na pracovnú

cestu patrí stravné.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi
patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom
stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania

zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6
hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.Podľa § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách, so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska
vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie

stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac
však o 25%.

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej č. 401/2012 Z.z., ktorým sa ustanovujú základné
sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, základné sadzby
stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa ustanovujú takto:

Belgicko EUR euro 45

Česko CZK česká koruna 600

Dánsko DKK dánska koruna 380

Francúzsko EUR euro 45

Holandsko EUR euro 45

Luxembursko EUR euro 50

Nemecko EUR euro 45

Spojené kráľovstvo GBP anglická libra 37

Švajčiarsko CHF švajčiarsky frank 80

Podľa § 36 ods. 7 zákona o cestovných náhradách, zamestnanec je povinný do desiatich pracovných
dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa

tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť
nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom
dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná
skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

Podľa § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných
dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca,
ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo
vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“), aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradutrov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že na základe pracovnej zmluvy vykonával navrhovateľ
ako zamestnanec v dňoch od 07. 02. 2014 do 29. 03. 2014 pre právneho predchodcu odporcu ako
zamestnávateľazahraničnépracovnécesty,zaktorémuprávnypredchodcaodporcunevyplatilcestovné
náhrady za stravné. Odporca argumentoval, že navrhovateľ mu nepredložil doklady a to vyúčtovanie
zahraničnej pracovnej cesty, kartu vodiča na stiahnutie údajov a nákladné listy, tzv. „CMR“. Uvedené

tvrdenia odporcu vyvrátila výpoveď navrhovateľa pred súdom, v ktorej uviedol, že v sídle firmy na
Robotníckej6odovzdalvrátnikovi,zrejmežene,kľúčeodvozidla,dokladotom,že„CMR“boliodovzdané
zahraničnému partnerovi, výpis cestovných náhrad, doklad preukazujúci nakládku a vykládku tovaru,
výdavky a bločky. Pravdivosti výpovede odporcu svedčí aj správanie právneho predchodcu odporcu,
ktorý sa nedomáhal vydania, napríklad kľúčov od vozidla, ani neukončil s navrhovateľom pracovný
pomer z dôvodu porušenia pracovno - právnych predpisov, ktoré by neodovzdanie kľúčov od vozidla

nepochybne odôvodňovalo, ale skončením v skúšobnej dobe. V pracovnej zmluve nie je špecifikované,
aké doklady má zamestnanec predložiť ku vyúčtovaniu zahraničnej pracovnej cesty, keď v pracovnej
zmluve je v súvislosti s bodom 6. Prémie, pod písmenom a) uvedené, cit.: „...splní povinnosť odovzdať
denné záznamy, CMR a ostatné doklady súvisiace s vykonanou prepravou...“ Pokiaľ ide o kartu vodiča,
povinnosťodovzdaťjuzamestnávateľovizaúčelomstiahnutiaúdajovniejeuvedenávpracovnejzmluve,

pričom podľa § 12 ods. 2 zákona č. 280/2006 Z.z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku
niektorých vodičov v znení neskorších predpisov, vodič je povinný mať pri sebe pri vedení motorového
vozidla kvalifikačnú kartu a pri cestnej kontrole ich na požiadanie predložiť kontrolnému orgánu. Kartu
vodičajetedapovinnýmaťvodičprisebeprivedenímotorovéhovozidla.Zástupcoviodporcubolasúdom
na pojednávaní navrhnutá možnosť stiahnutia týchto údajov, pričom podľa jeho vyjadrenia tak môže

urobiť iba konateľ odporcu, ktorý bol v tom čase mimo územia Slovenskej republiky. Údaje z karty vodiča
v písomnej forme však boli odoslané právnemu predchodcovi odporcu zástupcom navrhovateľa, pričom
sa zásielka vrátila zástupcovi navrhovateľa ako neprevzatá v odbernej lehote. Obsahu tejto zásielky
nasvedčuje aj výpis z karty vodiča predložený súdu, ktorý bol vyhotovený za obdobie do 02. 06. 2014, čo
zodpovedá dátumu odoslania zásielky dňa 04. 06. 2014. Rovnako tak údaje z karty vodiča boli odporcovi

zaslané spolu s návrhom a vydaným platobným rozkazom súdom. Správnosť či úplnosť údajov z karty
vodiča odporcom namietaná nebola a ani súd nemá o ich správnosti pochybnosti. Pokiaľ ide o doklady
„CMR“, tieto navrhovateľ podľa výpovede odovzdal pri návrate z pracovnej cesty, pričom ich kópie
mal navrhovateľ odoslať aj v zásielke adresovanej právnemu predchodcovi odporcu, o čom predložil
súdu originál podacieho lístka. Odporca túto skutočnosť nerozporoval, pričom súd nemal dôvodné

pochybnostiotom,žebysavzásielkeadresovanejdoporučeneprávnemupredchodcoviodporcunemali
nachádzať. Pokiaľ ide o osobu, ktorej boli doklady odovzdané navrhovateľom pri návrate z pracovnej
cesty, z pracovnej zmluvy nevyplýva, ktorej osobe má zamestnanec tieto doklady odovzdať, pričom tieto
sa dostali do dispozície právneho predchodcu odporcu, keď napríklad kľúče od vozidla od navrhovateľa
vydať nežiadal. Preto súd nevykonal zástupcom odporcu navrhnutý dôkaz, nakoľko sa zjavne nejednalo

otretiu,nezúčastnenúosobu,aleoosobuprítomnúvprevádzkarniprávnehopredchodcuodporcu,ktorej
konanie zaväzuje zamestnávateľa podľa § 13 a nasl. Obchodného zákonníka

Za súdom zisteného skutkového stavu považoval súd za preukázané, že navrhovateľ odovzdal
právnemu predchodcovi odporcu všetky písomné doklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad
podľa § 36 ods. 7 zákona o cestovných náhradách, keď doklady o pracovnej ceste boli odovzdané na

vrátnici právneho predchodcu navrhovateľa dňa 29. 03. 2014, kópie nákladných listov tzv. „CMR“ boli
najneskôr odoslané navrhovateľom právnemu predchodcovi odporcu doporučene dňa 08. 04. 2014 a
výpis z karty vodiča bol zaslaný právnemu predchodcovi odporcu zásielkou dňa 04. 06. 2013. Doručenie
odporcom požadovaných dokladov súd ustálil tak, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť najneskôr
dňa 24. 06. 2014 (odtlačok pošty 976 11 Selce pri Banskej Bystrici na obálke s

písomnosťami), kedy bola zásielka adresovaná právnemu predchodcovi odporcu vrátená zástupcovi
navrhovateľaakoneprevzatávodbernejlehoteaktorejobsahommábyťajvlistinnejpodobevyhotovený
výpis z karty vodiča. Súd tiež poukazuje na neposkytovanie súčinnosti právnym predchodcom odporcu,
ktorý neprevzal zásielku adresovanú do jeho sídla a odporcom, ktorý neodčítal údaje z karty vodiča
navrhovateľa, hoci mu to bolo umožnené v deň pojednávania dňa 20. 01. 2015.Pokiaľ ide o výšku nároku, súd vychádzal z výpisu z karty vodiča predloženého súdu navrhovateľom v
listinnej forme a výšky stravného určenej opatrením Ministerstva financií Slovenskej č. 401/2012 Z. z.
pre jednotlivé krajiny zníženej o 25 % podľa pracovnej zmluvy. Súd výpočtom vypočítal sumu cestovných

náhrad za stravné navrhovateľa vo výške 1 646,25 eura.

Nakoľko právny predchodca odporcu ani odporca splatné cestovné náhrady za stravné pri zahraničných
pracovných cestách navrhovateľovi vo výške 1 646,25 eura nevyplatil, súd zaviazal odporcu k úhrade
dlžnej sumy vo výške 1 646,25 eura.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2
Občianskehozákonníkaprávopožadovaťododporcuzdlžnejsumyajúrokzomeškania.Výškuúrokovej

sadzbystanovuje§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyatonavýšenímpiatichpercentuálnych
bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená
povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy pohľadávky aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 05. 07.
2014 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Pri určení dátumu, ku ktorému sa
odporca dostal do omeškania súd vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách,

podľa ktorého je zamestnávateľ povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných
dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty. Doručenie odporcom požadovaných dokladov súd ustálil
tak, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť najneskôr dňa 24. 06. 2014 (odtlačok pošty 976 11 Selce
pri Banskej Bystrici na obálke s písomnosťami) kedy mu bola vrátená zásielka s výpisom z karty vodiča.
Desať dní na vyúčtovanie pracovnej cesty tak právnemu predchodcovi odporcu uplynulo dňa 04. 07.

2014 a nasledujúcim dňom sa odporca dostal do omeškania s vyplatením cestovných náhrad za stravné
pri zahraničnej pracovnej ceste.

Súd v prevyšujúcej časti navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol z dôvodu, že
právny predchodca odporcu sa dostal podľa rozhodnutia súdu do omeškania až dňa 05. 07. 2014 a
výška úroku z omeškania bola v uvedený deň 5,15 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že v konaní v nepatrnej časti neúspešnému
navrhovateľovi priznal právo na plnú náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému odporcovi.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 98,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške
483,17 eura za trovy zastúpenia advokátom. Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 317,64
eura (4 x 79,41 eura) za 4 vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a

príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 04. 06. 2013, podľa písm. c) predžalobná výzva
pre odporcu dňa 04. 06. 2013, podanie návrhu na súd dňa 19. 06. 2013 a podľa písm. d) účasť na
pojednávaní dňa 20. 01. 2015 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), náhrada hotových výdavkov predstavuje 32,51 eura (3 x 8,04 eura + 1 x 8,39

eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, uplatnená náhrada za stratu času za šesť začatých polhodín cestou
zo sídla zástupcu navrhovateľa na miesto pojednávania a späť predstavuje 83,86 eura (6 x 13,98 eura)
podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a náhrada za cestovné zo sídla zástupcu navrhovateľa, Veľký Krtíš, na
miesto pojednávania, Banská Bystrica a späť, spolu 192 km, pri priemernej spotrebe 3,9 l na 100 km
predstavuje 44,16 eura podľa § 16 ods. 4 vyhlášky.

Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že zaviazal odporcu na náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vzniknutých navrhovateľovi vo výške 98,50 eura za
uhradený súdny poplatok a vo výške 483,17 eura za zastúpenie advokátom

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.