Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/236/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202710
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:1614202710.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu R. O. Y., Y..N..K..
Y. Y. U., R. Č.. XX, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25 proti žalovanej T. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. XXX XX Y.G., R. U.
XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 2 383,84 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Malacky dňa 10. 03. 2014 a na Okresný súd Martin postúpenou
dňa 25. 04. 2014 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2 383,84 € spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne za obdobie od 18. 05. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca
odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 07. 10. 2009 uzavrel so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 1 493,73 €, ktorý sa žalovaná
zaviazala zaplatiť spolu s dohodnutým úrokom v tridsiatich mesačných splátkach po 91,28 €. Žalovaná
sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2 a do momentu, kým žalobca uplatnil
právo na zosplatnenie zvyšku úveru podľa § 565 Obč. zák., zaplatila len sumu 263,28 €. Keďže žalovaná
bola omeškaní s úhradou splátky č. 3 viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565
Obč. zák., teda vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok
úveru vo výške 2 475,12 € k 18. 05. 2010. Túto sumu uhradila len čiastočne vo výške 91,28 €. Vzhľadom
na tieto skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a po výzve súdu či na žalobe trvá vzhľadom na ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. 05. 2014 reagoval podaním zo
dňa 09. 09. 2014. V tomto podaní namietal postup súdu, teda povinnosť súdu prihliadať na premlčanie
nároku voči spotrebiteľovi ex offo, ktorý by mal byť založený na retroaktívnej (z pohľadu žalobcu)
aplikácii ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré je účinné od 01. 05. 2014. Takouto aplikáciou by
došlo k retroaktívnej zmene hmotnoprávneho postavenia účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý existoval
v deň podania žaloby. Uviedol, že z jeho pohľadu je možné aplikovať ust. § 5b len v prípade ak
konanie začalo od účinnosti daného ustanovenia. Súčasne poukázal na skutočnosť, že vzťah založený
zmluvou o revolvingovom úvere je tzv. absultným obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch.
zák., čo znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa použije vždy iba, že je niektorá otázka v ňom

neupravená alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú ochranu spotrebiteľa výhodnejšie. Obchodný
zákonník upravuje premlčanie a to komplexne, súčasná úprava premlčania Obchodnom zákonníku nie
je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom na túto skutočnosť považoval nárok uplatnený žalobou za nepremlčaný, z jeho pohľadu
požitie ustanovenie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, keďže všeobecná právna úprava
premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ust. § 387 a nasl. Obch. zák. Preto by
súd mal posudzovať prípadné premlčanie nároku žalobcu z pohľadu Obchodného zákonníka kde sa
nároky premlčujú vo štvorročnej všeobecnej premlčacej lehote a žaloba bola podaná pred jej uplynutím.
Súčasne žalovaná námietku premlčania nevzniesla.

Na takomto stanovisku žalobca zotrval do konca konania.

Na pojednávaní dňa 19. 11. 2014 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do
súdneho spisu.

Žalovaná sa do momentu začiatku pojednávania k žalobe nevyjadrila a pojednávania sa nezúčastnila
napriek tomu, že bola naň riadne a včas predvolaná. V zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. súd preto prihliadal
pri svojom rozhodovaní na obsah súdneho spisu.

Vykonaním dokazovaním potom súd zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 07. 10. 2009 účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, podľa ktorej
žalovanej bol poskytnutý revolvingový vo výške 1 493,73 € (úverový limit), splatnosť úveru bola
dohodnutá v 30-tich mesačných splátkach, zročných vždy k 12-temu dňu v mesiaci, pri mesačnej
splátke 91,28 €, zmluvnej odmene veriteľa v sume 1 244,77 €, RPMN 67,66 % ročne, v ročnej úrokovej
sadzbe úveru 68,83 % a priemernej hodnote RPMN za obdobné úvery 37,93% ročne. Poskytnutá
čiastka revolvingu podľa úverovej zmluvy predstavovala sumu 739,39 €, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 903,70 € a predpokladané RPMN po poskytnutí revolvingu 55,38 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 67,53 %. Z karty klienta, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu potom bolo zrejmé, že
žalovaná začala úver splácať 12. 11. 2009 a do omeškania sa dostala už s úhradou 2 splátky, ktorú
miesto 12. 12. 2009 uhradila až 26. 02. 2010, keď súčasne zaplatila j časť 3 splátky zročnej k 12. 01.
2010. Žalobca preto žalovanej listom zo dňa 24. 02. 2010 oznámil, že je žalovaná ku dňu spísania
listu s úhradou omeškaní splátok 2, 3, 4 ktoré je povinná uhrádzať v zmysle zmluvy o revolvingovom
úvere. Suma omeškaných splátok predstavovala 273,84 €, pričom aktuálne omeškanie na najstaršej
splátke predstavovalo 74 dní. V prípade ak sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou, s ktoroukoľvek
z uvedených splátok viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa
splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať zročnými až v budúcnosti, a splnení zmluvne
dohodnutých podmienok si bude môcť žalobca uplatniť aj nárok na zmluvné sankcie. Žalovaný tým stratí
výhodu splátok a celý dlh bude povinný splatiť naraz. Tento list žalovaná prevzala 01. 03. 2010, o čom
svedčí podpísaná doručenka. Z prehľadu o splácaní dlhu je potom zjavné, že žalovaná bola v omeškaní
s úhradou 3 splátky, resp. jej časti viac ako 3 mesiace, keďže jej zvyšok zaplatila až 13. 08. 2010 po
zosplatnení úveru od zmysle listu zo dňa 24. 02. 2010. Preto ak žalobca zosplatnil úver k 18. 05. 2010
listom z 24. 02. 2010 stal sa tým zročný celý zvyšok úveru. Z toho je zrejmé, že splátky, ktoré žalovaná
dlhovala k 18. 05. 2010 zároveň, ktoré sa mali stať zročné v budúcnosti až do 12. 04. 2012 stali sa
splatné k tomuto dňu. 19. 05. 2010 podľa presvedčenia súdu začala plynúť premlčacia doba, ktorá je
podľa presvedčenia súdu trojročná, v ktorej žalobca mohol uplatniť nárok na zaplatenie zosplatneného
úveru, táto potom uplynula 19. 05. 2013. Žalobca podal žalobu na súd, teda uplatnil nárok na dlžnú sumu
až 10. 03. 2014, teda takmer rok po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že uplatnil nárok včas a totiž v štvorročnej premlčacej dobe,
ktorá je stanovená Obchodným zákonníkom, podľa ktorého by sa mali spravovať otázky premlčania
vzhľadom na charakter úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu.

Je totiž nepochybné, že úver bol poskytnutý žalobcom ako dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej
činnosti a bol poskytnutý žalovanej ako spotrebiteľke, teda fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci svojho
podnikania, zamestnania alebo povolania a využila ho na svoju osobnú spotrebu. Preto pre úpravu
takéhoto právneho vzťahu platí zákonná úprava daná na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľské právo upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 až § 54, pričom z ust. § 52 ods.
Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Niet pochýb o tom, že základný právny rámec pre úverovú zmluvu vymedzujú ustanovenia § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.), z ktorých vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie
poskytnutého úveru.

Avšak pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
prestala splácať úver v roku 2010 je nutné vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
aplikovať ustanovenia § 101 a nas. Obč. zák., ktoré upravujú premlčanie občianskoprávnych nárokov
výhodnejším spôsobom vzhľadom na dĺžku premlčacej doby ako Obchodný zákonník. Aj keď zo
strany žalovanej nebola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, súd na premlčanie musel
prihliadať podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ex offo) a to vo všetkých konaniach,
v ktorých súd rozhodoval od 01. 05. 2014, bez ohľadu na skutočnosť, či tieto konania začali pred 01.
05. 2014.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Toto ustanovenie má procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť orgánu, ktorý práve koná o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi. Takýmto orgánom je aj súd, ktorý rozhodoval o
nárokoch žalobcu proti žalovanej po 01. 05. 2014 a preto podľa názoru súdu je nutné toto ustanovenia
aplikovať odo dňa jeho účinnosti, teda od 01. 05. 2014 bez ohľadu na moment začatia súdneho konania.
Súd preto z úradnej povinnosti skonštatoval, že nárok, ktorý žalobca uplatnil je vzhľadom na uplynutie
trojročnej premlčacej doby pred podaním žaloby na súd premlčaný a žalobe nie je možné vyhovieť s
poukazom na ust. § 100 ods. 1 Obč. zák.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná bola v konaní plne úspešná,
avšak v konaní jej nevznikli preukázateľne trovy, preto súd úspešnej žalovanej proti neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.