Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sd/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200987
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky E. D., bytom R.

XX, J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o priznanie
starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.09.2013 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.) a § 259 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 421/2004 Z.z. (ďalej len „zákona“)
zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 31.07.2013 o priznanie starobného dôchodku od 24.06.2010.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosťou zo dňa 31.07.2013 požiadala navrhovateľka o priznanie

starobného dôchodku od 24.06.2010. Citovala ust. § 259 ods. 1 zákona, § 21 ods. 1 a 2 zákona č.
100/1988 Zb., na základe ktorých dôvodila, že veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok
ženy sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, ak je to pre ňu výhodnejšie. Pretože navrhovateľka
vychovala tri deti, spĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č.
100/1988 Zb. dovŕšením 54. roku veku, t.j. 01.01.2002.

Citovala ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého doba služby získaná pred 01.01.2000
v I. a II. kategórii funkcií je dobou zamestnania zaradenou do I. a II. pracovnej kategórie, ak nevznikol
nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.

Ďalej dôvodila, že z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky zo dňa 11.06.2013 vyplýva, že bol navrhovateľke od 01.01.2002 priznaný starobný dôchodok
podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 01.06.2002 považuje za výsluhový dôchodok
podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok,
zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby v I. kategórii funkcií a suma starobného
dôchodku jej boli útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určené
podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. Na určenie sumy starobného dôchodku jej bola zhodnotená

preukázaná doba zamestnania a služobného pomeru od 01.01.1966 do 10.11.1969 a od 01.06.1999 do
31.12.2000 v III. pracovnej kategórii a od 11.11.1969 do 30.06.1999 v II. pracovnej kategórii.Argumentovala, že poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za
výsluhový dôchodok, za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie
sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný

dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Uvedené vyplýva z názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku sp.zn. 9So/41/2008 zo dňa 29.09.2008, podľa ktorého
starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný nositeľom výsluhového
zabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vzhľadom na

vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania
poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť z 31.07.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho poistenia zamietla.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia, s ktorým nesúhlasila. Dôvodila, že predložila potvrdenie o poberaní výsluhového dôchodku,
ako aj rozpis odpracovaných rokov podľa kategórií, a to v III. kategórii a II. kategórii. Predložila aj

fotokópiu potvrdenia, kde Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia
Bratislava uvádza, že jej starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku od 01.07.2002 sa
zlučuje a považuje sa za výsluhový dôchodok, nie starobný dôchodok. Namietala, že je občiankou
Slovenskej republiky, má dôchodkový vek (onedlho 66 rokov), preto požiadala Sociálnu poisťovňu o
dôchodok starobný. Starobný dôchodok v súčasnej dobe nepoberá, ale poberá iba výsluhový dôchodok,

ktorý jej patrí podľa osobitných predpisov. Výsluhový dôchodok je valorizovaný nízkym percentom a
v roku 2012 nebol vôbec valorizovaný v porovnaní so starobným dôchodkom, ktorý je výhodnejšie
valorizovaný. Opravný prostriedok doplnila písomným podaním zo dňa 04.02.2014, v ktorom poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/138/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol,
že v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne pre posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok

zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služby v II.
kategóriifunkcií.Pozistenítzv.teoretickejvýškystarobnéhodôchodkusozapočítanímcelejdobyvýkonu
služby policajta, vrátane základnej vojenskej služby, je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s čl.
33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

Poverený zástupca odporkyne sa pridržiaval vyjadrenia zo dňa 30.10.2013, ktoré bolo súdu doručené a

navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s

výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie,ktorémupredchádzalo,vypočulúčastníkovkonania,oboznámilsasobsahomdávkovéhospisu
odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Zobsahudávkovéhospisuodporkynevyplýva,ženavrhovateľkažiadosťouzodňa31.07.2013požiadala

o priznanie starobného dôchodku od 24.06.2010. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zo dňa 11.07.2013 bol navrhovateľke od 01.01.2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132
a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., a ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakova a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto potvrdenia ďalej vyplýva, že pre nárok na
starobný dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľke zhodnotená doba služby (zamestnania):

- doba pred 18. rokom veku od 01.09.1963 do 31.12.1965

- doba po 18. roku veku:

od 01.01.1966 do 10.11.1969 - III. pracovná kategória

od 11.11.1969 do 30.06.1999 - doba služby v Policajnom zbore (II. kategória

funkcií)

od 01.07.1999 do 31.12.2000 - III. pracovná kategória.

Zobsahužiadostiostarobnýdôchodok,ktorýpodalanavrhovateľkaodporkynivyplýva,ženavrhovateľka
v čase od 01.07.1967 do 10.11.1969 bola zamestnaná u zamestnávateľa Vihorlat n.p. Snina, od
11.11.1969 do 30.06.1999 vykonávala službu v Policajnom zbore, od 01.07.1999 do 31.12.2001 bola
nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a od 01.07.1999 poberala výsluhový príspevok podľa zákona
č. 72/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, čo vyplýva z rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-34.095/5-6-99 zo dňa 25.08.1999.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred
01.01.2004,oktorýchnebolodotohtodňaprávoplatnerozhodnuté,opriznaní,odňatíalebozmenesumy
dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003.

Do 31.12.2003 bol v účinnosti zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v piatej časti
upravoval sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a
príslušníkov zboru nápravnej výchovy. Podmienky nároku na starobný dôchodok boli upravené v § 132,
z ktorého vyplýva, že vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej
25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórii

funkcií a 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Veková hranica pre
vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí,
pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/ alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná
najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoňa) 53 rokov, ak vychovala 5 alebo viac detí,

b) 54 rokov, ak vychovala 3 alebo 4 deti,

c) 55 rokov, ak vychovala 2 deti,

d) 56 rokov, ak vychovala 1 dieťa alebo

e) 57 rokov.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., doba služby získaná pred 01.01.2000 v I. a II. kategórii
funkcií je dobou zamestnania zaradenou do I. a II. pracovnej kategórie, ak nevznikol nárok na starobný
dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.

Z obsahu žiadosti navrhovateľky je nesporné, že vychovala 3 deti. Dôchodkový vek preto dosiahla podľa

pre ňu priaznivejšieho ust. § 21 ods. 2 vo veku 54 rokov, t.j. k 01.01.2002. Od tohto dňa jej bol aj priznaný
podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11.07.2013 starobný dôchodok, a to
podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. Od tohto obdobia navrhovateľka nebola zamestnaná, t.j.
nevykonávala žiadnu prácu v civilnom zamestnaní.

Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ods. 1, starobné dôchodky policajtov, ak
ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento
nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové
dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu
vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Podľa ods. 2 starobné dôchodku policajtov

a prídavok k starobnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré
vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú
a od účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodku podľa tohto zákona vo výške v akej
patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia
ministerstva. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 01.07.2002.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že starobný dôchodok navrhovateľky priznaný podľa § 132 a §
133 zákona č. 100/1988 Zb. sa ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. vyplácaný orgánom sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra je naďalej starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom
priznaným podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. Za výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 328/2002
Z.z. iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov.

Okolnosť, že navrhovateľke bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č.
100/1988 Zb. už raz priznaný dňom 01.02.2002 je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku
ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno priznať navrhovateľke ďalší starobný
dôchodok a započítať doby zamestnania pred 18. rokom veku, ako aj po 18. roku veku, až do doby

priznania starobného dôchodku, t.j. do 01.02.2002, ktoré jej už raz boli zhodnotené pre nárok a výšku
starobného dôchodku priznaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/134/2010).

Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012 je potrebné zdôrazniť, že sa nejedná o totožný prípad s prípadom

navrhovateľky. Z odôvodnenia tohto rozsudku je nesporné, že navrhovateľovi nevznikol nárok na
dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132 a § 133) tak ako to je v prípade navrhovateľky.
Výsluhový dôchodok bol navrhovateľovi v danom prípade priznaný od 01.01.2008 podľa zákona č.
328/2002 Z.z.Odporkyňa teda vecne správne a zákonne rozhodla ak konštatovala, že nárok navrhovateľky na ten
istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania jej nemôže vzniknúť a preto jej žiadosť o priznanie
starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietla.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.