Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204023
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podané z dôvodu nerozhodnutia o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 7Er/347/2004, 3Er/305/2004, 8Er/375/2003 a 3Er/71/2004 v zákonom stanovenej
lehote, v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáhal
voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/163/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
9C/168/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/172/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou

9C/206/2012); to všetko z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom stanovenom čase (v
nímvedenomexekučnomkonaníšpecifikovanomvpodanejžalobe)onávrhužalobcu(akooprávneného
v danom exekučnom konaní) na zmenu súdneho exekútora.

OS Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 9C/159/2012 zo dňa 8.10.2012 spojil na spoločné konanie
veci ním vedené pod sp. zn. 9C/159/2012, 9C/163/2012, 9C/165/2012, 9C/168/2012, 9C/172/2012,
9C/173/2012, 9C/176/2012, 9C/203/2012, 9C/206/2012, 9C/207/2012, s tým, že konanie sa bude viesť
ďalej pod sp. zn. 9C/159/2012.

Následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5NcC/45/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia
OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci 9C/159/2012 a uvedená vec bola

prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa, kde jej bola pridelená sp. zn. 1C/431/2012.Rozsudkom č.k. 1C/431/2012 - 45 zo dňa 25.10.2013 tunajší súd zamietol v celom rozsahu žaloby
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podané z dôvodu nerozhodnutia o návrhoch na
zmenu súdneho exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

8Er/256/2007, 6Er/389/2003, 6Er/347/2004, 9Er/225/2003, 9Er/193/2003 a 9Er/46/2004 v zákonom
stanovenej lehote, v celom rozsahu a v časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V prevyšujúcej časti súd vec vylúčil na samostatné konanie - výrok o vylúčení
veci na samostatné konania nadobudol právoplatnosť 28.1.2014, vylúčenej veci bola pridelená sp. zn.
1C/34/2014.

Vo vyššie uvedených jednotlivých žalobách podaných pôvodne na OS Vranov nad Topľou (sp. zn.
9C/163/2012, 9C/168/2012, 9C/172/2012 a 9C206/2012) žalobca uviedol, pre akú pohľadávku navrhol
vykonať exekúciu, ďalej poukazoval na to, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej
súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu
exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora (účinnú od 1.9.2005 a účinnú od

1.12.2005), pričom zvýraznil to, že exekučný súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho
exekútora do 30 dní od doručenia takéhoto návrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, a to podľa žalobcu napriek tomu, že
prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu a rozhodnutiu, pričom podľa žalobcu v danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného
súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore zo zákonom (Exekučným poriadkom), podľa žalobcu
nečinnosťsúduniejeničímospravedlniteľná,pričomžalobcasa,podľajehotvrdenívžalobách,dozvedel

o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej
škody, až po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora - skutkový dej bol podľa
žalobcu zavŕšený doručením uznesenia o zmene exekútora.

Majetkovú škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, vyčíslil žalobca v každej z pôvodne podaných
žalôb vo výške 175,- eur, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca
podľa svojich tvrdení v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v každej z jednotlivých

žalôb poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase
(čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný

postup súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa
žalobcu nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu riziku zániku povinného,
riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Uviedol, že
náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných

nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol,
že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú
situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnounemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti; uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale
aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na

to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva
na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo
na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a

primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na
v jednotlivých žalobách uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného
zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy
alikvotným pomerom sumy 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Poukázal i
na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú

o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti
pozitívne nereagovala.

Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila, podaním doručeným súdu 17.10.2013 navrhla žaloby v
celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov
konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu, na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu

škody vzhľadom na žalobcom namietané nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej lehote a zároveň namietaný nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, poukazovala na
to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012
- žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda

predčasne, poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nárokov na
náhradu škody a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, poukazovala na to, že v rozhodnutí o zmene
exekútora súd zároveň poverí vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne vykonaním exekúcie povereného exekútora - teda na
nevyhnutnosť vykonať zo strany exekučného súdu aj iné úkony v dôsledku ktorých nerozhodnutie v

zákonom stanovenej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny úradný postup; vo
vzťahu k namietaným prieťahom v konaní poukazovala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, a že existencia prieťahov v konaní nie je preukázaná;
vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku pri ktorom došlo k uplynutiu
30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky

pred tým, ako jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody);
namietala vyčíslenie škody a to, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku materiálnej škody;
poukázala na nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že by sa mala poskytovať jej
náhrada v peniazoch; poukazovala na negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík verejnosťou; uviedla,
že je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym

úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 18.8.2014, ktoré je v
origináli založené v reg. Spr tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/807/2014, uviedol, že v žalobách označil
osobu povinnú (pozn.: v exekučnom konaní) spôsobom, ktorý umožňuje jej spoľahlivú identifikáciu;

pravdivo opísal jemu známe skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu, náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu súdu; že súdny spis je fundamentálnym dôkazným prostriedkom
a zároveň prostriedkom, ktorý žalobca nie je spôsobilý predložiť (tiež, že sa nestotožnil a nikdy sa
nestotožní s tvrdeniami ústavného súdu o tom, že bez označenia spisovej značky v návrhu na začatiekonania (v sťažnosti) nemožno vec prejednať. Tvrdí, že pokiaľ ide o východiská súdneho procesu
spočívajúce v skutkových okolnostiach veci, vždy postačí pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
(ust. § 71 ods. 1 OSP) a nie opísanie všetkých skutočností, či skutočností, ktoré požaduje niektorý z

účastníkov konania alebo sudca); že žalobný návrh jednoznačne vypovedá o tom, že exekučný súd
nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po uplynutí takto predpokladaného času bol po
právne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy, „titul nároku“ (ako
ho označuje žalovaná) je určený ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. -ide o nesprávny úradný postup;
že podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase nesprávneho úradného postupu a

podania žalobného návrhu za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, pričom v zmysle zákonnej úpravy
nie je vylúčené, aby nesprávny úradný postup predstavoval kumuláciu právnych skutočností, ako aj
že v danom prípade je intenzita zásahu do práv a právnom chránených záujmov žalobcu nesprávnym
úradným postupom veľmi vysoká, z dôvodu kumulácie právnych skutočností vyvolávajúcich nesprávny

úradný

postup (porušenie povinnosti vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť a zbytočné
prieťahy v konaní); že žalovaná sa snaží ospravedlniť svoj nesprávny úradný postup tým, že prenáša
zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa podľa jej mienenia nedostatočne sťažoval na nečinnosť, kde
táto premisa je v právnom štáte neprípustná, lebo štátny orgán vybavený právomocou na rozhodnutie o

návrhu, ktorým je jednoznačne súd, musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností účastníka konania,
ak mu v tom nebránia objektívne prekážky, pričom platí základné právo každého na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a právo každého na prejednanie veci v primeranom
čase (čl. 6 ods. 1 ECHR) - poukázal i na ustanovenia § 6 a § 101 ods. 1 O.s.p. - preto je pre existenciu
prieťahov v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

zákonomustanovenejlehote,akoajprenečinnosťsúdu,právneirelevantnézaoberaťsatypomapočtom
urgencií a sťažností. Zároveň dodal, že vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný posun v exekučnom
konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (a to nie len a výlučne vo vzťahu k tejto exekučnej
veci, ale v skutkových okolnostiach prípadu aj vo vzťahu k rade iných skutkovo a právne porovnateľných
stagnujúcich exekučných vecí na okresnom súde) dňa 18.2.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o

stave konania, dňa 20.5.2009 opäť spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 20.5.2010
spísal a podal ďalšiu žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2010 spísal a podal žiadosť o
informáciu o stave konania, dňa 27.9.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, z
ktorého výpočtu je zrejmé, že nečinnosť súdu mu spôsobila ničím neodôvodniteľné problémy v jeho
podnikateľskej činnosti a vo sfére jeho práv stav dlhotrvajúcej neistoty. Uviedol, že podal sťažnosť

ústavnémusúdu.Poukázalnato,ževdanomkonanívšeobecnýsúdnerozhodujeoporušenízákladného
práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, preto postupy ústavného súdu
používané k objasňovaniu porušenia základného práva nemôžu byť podstatné, ich štúdium nemá v
konaní žiaden právny význam. K predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody uviedol, že súdy
požadujú, aby nárok na náhradu škody bol predbežne prerokovaný čo sa preukazuje podaním žiadosti

oň, pričom k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už samotným
podaním žiadosti oň, pričom v danom prípade bola žiadosť podaná, čo potvrdzuje i žalovaný vo svojom
vyjadrení; zároveň uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody žalovaná popiera, preto nie je možné
očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pre súdnym konaním prinieslo
požadovaný efekt v podobe náhrady škody - tvrdenie o predčasnom podaní žaloby je čisto špekulatívne,

pričom žalobca popiera, že by maril predbežné prerokovanie, na každý podnet žalovanej reagoval
obšírnym stanoviskom kde podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti - žalovaná nevynaložila
žiadnu snahu, trvala na formalitách, jej úmyslom nikdy nebolo uspokojiť nároky žalobcu. Poukázal na
to, že nenamieta žalobou nedodanie spisu novému exekútorovi, namieta, že súd nerozhodol včas, nie
je preto relevantné aká bola kooperácia pôvodného exekútora so súdom, § 44 ods. 8 Exekučného

poriadku nepredpokladá ako súčasť rozhodnutia výrok o postúpení spisu, potrebná je len kooperácia s
oprávneným. Uviedol, že ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka nezakotvuje všeobecnú povinnosť
počínať si tak, aby si osoba sama neškodila; jeho úkony nemožno vnímať ako spôsobujúce škodu -
konštrukcia žalovanej o pasivite toho, komu nesprávnym úradným postupom vzniká škoda je absurdná,
nezmyselná a v rozpore s tvrdeniami žalovanej, že žalobca nedostatočne strážil svoje právo - že neurobil

dosť úkonov, sťažností, urgencií.Ďalej uviedol, že z hľadiska ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný zásah do tohto práva, a to bez ohľadu na to,
ako dlho z hľadiska času pretrváva, tento neprestáva byť

zásahom a nestáva sa ústavne konformným len preto, že jeho časová intenzita (doba trvania) je
nepomerne kratšia v porovnaní s iným zásahom, ktorý sa vyskytol v justičnej praxi, pričom v právnom
štáte je nanajvýš žiaduce, aby každé porušenie základného práva alebo slobody orgánom verejnej moci
bolo zo strany súdneho orgánu ochrany ústavnosti deklarované a aby tak vo vzťahu k sťažovateľovi
mohlo dôjsť k praktickému presadeniu satisfakčnej funkcie súdneho rozhodnutia a k preventívnemu

pôsobeniu tohto rozhodnutia vo vzťahu k porušiteľovi.

Poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu a závery z nich vyplývajúce; uviedol, že po zohľadnení
rozhodujúcich okolností daného prípade treba dospieť k názoru, že doterajším postupom exekučného
súdu v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a porušeniu základného práva žalobcu (čo
však nie je predmet tohto konania);; celková doba rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora nemôže
byť akceptovateľná; neplatí, že nemohlo dôjsť k vzniku škody lebo pôvodný exekútor mohol pokračovať

vovymáhanípohľadávky-kzmeneexekútoratotižviedližalobcupoznatkyonekonaníčinesústredenom
konaní pôvodného exekútora; uplatnená náhrada škody nespočíva v zníženom výťažku z exekúcie, ale v
nákladoch, ktoré žalobcovi vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu. Poukazoval na to, že
ochrana ústavnosti je i úlohou všetkých orgánov verejnej moci - predovšetkým všeobecného súdnictva
- nemožno súhlasiť že súd v danom konaní neskúma okolnosti označené v praxi Ústavného súdu SR

zbytočnými prieťahmi.; dodal, že nie je udržateľná argumentácia, že jeden druh nesprávneho úradného
postupu je súd oprávnený skúmať sám, avšak iný druh nie, pritom ním tvrdený nesprávny úradný postup
je kombináciou jednotlivých nesprávnych úradných postupov. S poukazom na článok 46 ods. 3 Ústavy
SRuviedol,ževýkladzákonač.514/2003Z.z.,žesúdniejeoprávnenýpreskúmaťexistenciuzbytočných
prieťahov v konaní je ústavne nekonformný a neprípustný.

Ďalej uviedol, že preukázal vznik škody označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup
súd, pričom nemožno predpokladať, že tento postup nemal na majetok a aktivity žalobcu žiaden
vplyv; nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu prácou navyše
a v administratívnych postupoch úkonmi navyše, znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov
dôsledkom čoho je zníženie majetku žalobcu; vznik škody preukazujú i listinné dôkazy v exekučnom

spise - dokumenty vyhotovené žalobcom (vyhotovenie a zaslanie dokumentu je spojené s reálnym
finančným výdajom - ako príklady uviedol výdaje na zamestnancov, papier, tlač, poštovné, elektronické
službyatď.);akvexekučnýchspisochalebovspisochpredsedusúduosťažnostiachsanachádzaaspoň
jedna urgencia, sťažnosť, žiadosť o informáciu o stave konania, niekto musel toto spracovať, vyhotoviť,
vytlačiť, podpísať, zabezpečiť doručenie súdu- tým je preukázaný vznik škody, súd musí len ustáliť jej

výšku; žalobca predloží dôkazné prostriedky samostatným úkonom; navrhoval súdu postup podľa § 136
O.s.p.; na zodpovedanie výšky škody navrhoval znalca a ak by boli s tým spojené náklady vo vzťahu k
výške nároku neprimerane vysoké, navrhol postupovať podľa § 136 O.s.p..

K požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy Poukazoval na závery rozhodnutia ESĽP v prípade
Comingersoll S.A. v. Portugalsko; uviedol, že ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu je

akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri určení výšky nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
základného práva; preto naviazal vyčíslenie nemajetkovej ujmy na všeobecné pomery „obyvateľov
v SR“, ktorými pomermi limitoval svoj subjektívny pohľad; uviedol, že preukázal, že konštatovanie
porušenia práv nie je v danej veci dostačujúce na dosiahnutie spravodlivosti vzhľadom na intenzitu,
rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv.

Namietal požiadavku žalovanej na uplatnenie postupu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka;
nesúhlasil s negatívnym vykresľovaním jeho aktivít ako urobila žalovaná, uviedol, že vyššie riziko pri
poskytovaných úveroch oceňuje vyššou úrokovou sadzbou; žalovaná sa bráni pred zodpovednosťou
za škodu, ktorá však vznikla vo verejnoprávnom vzťahu a zodpovednosť za túto škodu nemožno
podriadiť pod občianskoprávne vzťahy, pričom zodpovednosť štátu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z.z. je objektívna; považuje za nemorálne aby štát poukazovaním na dobré mravy sa snažil zbaviť
zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.K otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou/nemajetkovou ujmou
uviedol, že žalovaná ostáva pri všeobecných frázach a neuvádza kde bola kauzalita medzi označenou
škodovou udalosťou a škodou, či nemajetkovou ujmou pretrhnutá, nepriama či nebezprostredná. K

vzniku majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy by nebolo došlo ak by súd rozhodnutie vydal včas
v zákonom stanovenej lehote, príčina a následok sú tak zrejmé, ich spojenie priame, bezprostredné a
neprerušené.

Na pojednávanie nariadené na deň 25.5.2015 sa žalovaná, žalobca a jeho právny zástupca nedostavili.
Žalovaná o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca podaním doručeným súdu elektronickou

poštou dňa 21.5.2015 žiadal o odročenie pojednávania. Uvedená žiadosť o odročenie pojednávania
neobsahovala dôležité dôvody, pre ktoré by bolo možné pojednávanie odročiť; v nej uvádzaný dopyt
o oznámenie značky žalobcu identifikujúcej konkrétny žalobný návrh nebol súdu v tomto konaní po
doručení predvolania žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručený, navyše v predvolaní boli obaja
upovedomení o tom, že ide o pojednávanie, resp. o konanie o žalobách vylúčených na samostatné
konanie z veci tunajšieho súdu 1C/431/2012. Na základe uvedeného súd postupom podľa § 101 ods. 2

O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žalôb podaných žalobcom pôvodne Okresnému súdu
Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 a ním vedených pod sp. zn. 9C/168/2012, sp. zn. 9C/163/2012, sp.
zn. 9C/172/2012 a sp. zn. 9C/206/2012, rozsudku Okresaného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/431/2012
-45 zo dňa 25.10.2013, uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/159/2012 -7 zo dňa

8.10.2012, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5NcC/45/2012 zo dňa 18.10.2012, správy
Okresného súdu Vranov nad Topľou doručenej tunajšiemu súdu 23.9.2013, vyjadrenia žalovanej k
podaným žalobám doručeného súdu 17.10.2013 a k nemu pripojeného listu Európskej komisie a článku
z denníka SME, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného
súdu elektronickou poštou 13.6.2014, podania žalobcu doručeného súdu 18.8.2014 - t.j. úplnej kópie

uvedenéhopodaniaakojevoriginálizaloženévspisetunajšiehosúdu1Spr0/807/2014,podaniažalobcu
učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu dňa 21.5.2015 - návrh na
prerušenie konania - a k nemu pripojeného uznesenia OS Nové Mesto nad Váhom č.k. 1C/355/2012
- 109; oboznámením obsahu úplného obsahu úplnej kópie spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn.
3Er/305/2004, úplnej kópie spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/347/2004, úplnej kópie spisu OS

Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/71/2004, úplnej kópie spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er/375/2003,
celého obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Spr0/272/2014 - teda podania žalobcu
doručeného súdu 24.2.2014 a znaleckého posudku podaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave,
znalecký ústav, číslo

posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ostatného spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom
stanovenom čase v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách,
o návrhu na zmenu súdneho exekútora: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/163/2012, príslušné
exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/305/2004), náhrady majetkovej

škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 9C/168/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
7Er/347/2004), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/172/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/71/2004), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/206/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/375/2003).

V konaniach OS Vranov nad Topľou:

-sp. zn. 3Er/305/2004, ktoré začalo dňa 9.8.2004 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, súd výzvou z 15.7.2009 vyzval

súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie, aby v lehote 10dní predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie - súdny exekútor uvedené splnil dňa 4.11.2009,
následne uznesením zo 14.1.2010 exekučný súd rozhodol o zmene exekútora a o trovách pôvodného
exekútora,medzitýmsažalobcapodľaobsahuexekučnéhospisuostavkonaniaojehonávrhunazmenu

súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal, nepodával vo veci žiadne žiadosti o informácie o
stave konania, žiadne sťažnosti, urgencie a pod.;

-sp. zn. 7Er/347/2004, ktoré začalo dňa 11.10.2004 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, súd výzvou z 9.7.2009 vyzval
súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie, aby obratom

predložil exekučný spis - súdny exekútor uvedené splnil dňa 22.9.2009, následne uznesením z 8.1.2010
exekučný súd rozhodol o zmene exekútora a o trovách pôvodného exekútora, medzitým sa žalobca
podľa obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej
veci nijako nezaujímal, nepodával vo veci žiadne žiadosti o informácie o stave konania, žiadne sťažnosti,
urgencie a pod.;

-sp. zn. 3Er/71/2004, ktoré začalo dňa 18.2.2004 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi, bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, súd výzvou z 15.7.2009 vyzval
súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie, aby v lehote 10
dní predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie - súdny exekútor uvedené splnil dňa 8.9.2009,
následne uznesením z 8.1.2010 exekučný súd rozhodol o zmene exekútora a o trovách pôvodného
exekútora,medzitýmsažalobcapodľaobsahuexekučnéhospisuostavkonaniaojehonávrhunazmenu

súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal, nepodával vo veci žiadne žiadosti o informácie o
stave konania, žiadne sťažnosti, urgencie a pod.;

-sp. zn. 8Er/375/2003, ktoré začalo dňa 10.10.2003 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, súd

výzvou z 11.8.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie

exekúcie, aby v lehote 14 dní predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie ak si trovy exekúcie
uplatňuje - súdny exekútor uvedené splnil dňa 4.11.2009, následne uznesením zo 6.1.2010 exekučný
súd rozhodol o zmene exekútora a o trovách pôvodného exekútora, medzitým sa žalobca podľa obsahu
exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako
nezaujímal, nepodával vo veci žiadne žiadosti o informácie o stave konania, žiadne sťažnosti, urgencie

a pod..

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na

súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom

súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo inýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníalebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.8.2005), ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do
30.11.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30

dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1.
septembra 2005), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136

ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006 do podania
návrhu na zmenu exekútora), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006),
konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky
2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Ustanovenie § 44 ods. 7 (pozn. súdu: v danom prípade ide o ustanovenie v znení „Ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem

náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa
§ 197 ods. 3.“) sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil
exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom
2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku
preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa
osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.

Čo sa týka každej pôvodne samostatne podanej žaloby, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žiadna z nich nie je dôvodná.

Všetky vyššie uvedené exekučné konania vedené OS Vranov nad Topľou pod sp. začali (viď k tomu

§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku - teda zákona č. 233/1995 Z.z.) ako vyplýva z obsahu príslušných
spisov, pred 1.9.2005, teda ani po zmene zákona č. 233/1995 Z.z. zákonom č. 341/2005 Z.z. nebol
OS Vranov nad Topľou pri rozhodovaní o návrhoch žalobcu ako oprávneného v týchto exekučných
konaniach výslovne povinný rozhodnúť o nich v 30-dňovej lehote (k tomu viď hore cit. ustanovenia § 238
zákona č. 233/1995 Z.z.), na čom sa nič nezmenilo ani novelou Exekučného poriadku v zmysle zákona

č. 585/2006 Z.z. (k tomu viď citovaný § 240 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Súd týmto však v žiadnom prípade nevyjadruje záver o tom, že príslušný exekučný súd mohol teda
v daných konaniach konať o príslušných návrhoch žalobcu akokoľvek dlho. Z obsahu exekučných
spisov však nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné prijať záver o tom, že v daných
konaniach exekučný súd nerozhodol o dotknutých návrhoch v primeranej lehote - osobitne s poukazom

na znenie vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom
do 31.8.2005, a z neho zároveň inak vyplývajúcu potrebu vyjadrenia exekútora (rozumej pôvodne
povereného vykonaním exekúcie) - pritom exekučný súd v žiadnom z vyššie uvedených exekučných
konaní nebol ako je uvedené vyššie, viazaný lehotou vzťahujúcou sa na konania začaté po 31. auguste
2005; podľa názoru súdu uvedená lehota, v ktorej exekučný súd rozhodol, nie je nijak neprimerane

dlhá, osobitne s poukazom na to, že exekučný súd v každom z vyššie uvedených konaní navyše
rozhodol súčasne o trovách pôvodného exekútora, vyžiadal od neho spis a tento hneď po právoplatnosti
rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora postúpil novému exekútorovi, teda aj keď postupoval de facto
podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.12.2006), podľa názoru súdu týmto
konanie nijako nezbrzdil, nakoľko ťažko si predstaviť, že by nový exekútor mohol vykonávať relevantné

úkony v konaní vo vzťahu k vymoženiu pohľadávky, ak nevie čo už bolo a v akom rozsahu vymožené -
kde toto dokáže zistiť len zo spisu pôvodného exekútora. Rovnako tak i v prípade samotného skoršieho
rozhodnutiaexekučnéhosúduibaozmeneexekútora,muselbynovýexekútorčakaťnaspispôvodného,
pokiaľ by ho exekučný súd zase vyžiadal a rozhodol o trovách pôvodného exekútora. Preto podľa názoru
súdu, lehoty, v ktorých exekučný súd o návrhoch žalobcu v jednotlivých exekučných konaniach (ako je

uvedené vyššie v popise zisteného skutkového stavu) rozhodol, osobitne s ohľadom na spolu s tým a
predtým vykonané úkony exekučného súdu, nie sú nijak neprimerane dlhé.

Okrem toho žalobca podľa obsahu každého z vyššie uvedených exekučných spisov konania o
príslušných návrhoch v daných exekučných konaniach nijako neurgoval, pričom treba poukázať na to,
že jeho úkony „enormnej snahy“ popísané v jeho podaní doručenom súdu 18.8.2014, boli učinené (podľa

dátumov tam uvedených) buď pred podaním samotných návrhov na zmenu exekútora v každom z vyššie
uvedených konaní alebo až po tom, ako exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach
o jeho návrhoch už právoplatne rozhodol, teda ak (vôbec) boli vykonané, tak v iných veciach, nie vo
vyššie uvedených exekučných konaniach, čo borí tvrdenia žalobcu o vecných nákladoch, ktoré mu mali
v súvislosti s vyššie uvedenými exekučnými konaniami vzniknúť.

I z uvedeného má preto súd za to, že v žiadnom z vyššie uvedených jednotlivých prípadov objektívne
žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna majetková škoda.

Súd zvýrazňuje, že žalobca bol v tomto súdnom konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (a
to ešte uznesením č.k. 1C/431/2012-19 zo dňa 22.7.2013), napriek tomu však v tomto konaní nijakonepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad Topľou vo vyššie uvedených exekučných veciach, alebo
len v niektorej z nich, skutočne vznikla majetková škoda a v akej skutočnej výške. Podľa neho táto škoda
predstavuje v každom jednotlivom prípade, týkajúcom sa konkrétneho exekučného konania, náhradu

účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsčinnosťoužalobcuvovecisprávyaudržateľnostipohľadávky
v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o
ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v jednotlivých prípadoch v príslušných obdobiach vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu

listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Žalobca však v tomto konaní nepreukázal
skutočné vykonanie akéhokoľvek z vyššie uvedených úkonov (ich vykonanie nevyplýva ani z vyššie
uvedených exekučných spisov OS Vranov nad Topľou) a už vôbec nie výšku týchto ním uvádzaných

nákladov, ktoré mali byť s týmito úkonmi spojené, a ktoré by bolo prípadne možné považovať za
žalobcovi vzniknutú škodu. Takéto doklady pritom žalobca musí byť, vzhľadom na jeho argumentáciu v
celom konaní, schopný súdu predložiť, nie bezdôvodne dávať do pozornosti znalecké dokazovanie či
postup podľa § 136 O.s.p. (osobitne pokiaľ, ako z vyššie uvedeného vyplýva, žiadna škoda v skutočnosti
žalobcovi nevznikla).

Na tom nič nemení ani žalobcom v priebehu konania predložený znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý je založený v registri Spr
tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/272/2014, a podľa ktorého majetková škoda, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť v každom konkrétnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
minimálne 31,68 eur. Ako však vyplýva z tohto posudku, bola v ňom vypočítaná priemerná výška škody

(teda spriemerovali sa náklady na počet posudzovaných konaní, čiže z výsledku znaleckého posúdenia
je možné vyvodiť iba, že v každom posudzovanom exekučnom konaní malo dôjsť k rovnakým úkonom
žalobcu), a to rozdelená na škodu spôsobenú v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadostiach
o udelenie poverenia a na škodu spôsobenú v exekučných konaniach, kde žalobca ako oprávnený
žiadal o zmenu exekútora. Spracovateľ posudku pritom všetky náklady nad určitý priemer vypočítaný

z predchádzajúceho obdobia pripísal skutočnosti, že tieto náklady vznikli v súvislosti s omeškaním
súdov s rozhodnutím v tej - ktorej exekučnej veci. Súdu je z jeho činnosti pritom známe, že žalobca
si majetkovú škodu ako v tomto konaní, vyčíslil paušálne v mnohých iných obdobných konaniach a v
rovnakej výške, teda bez zohľadnenia okolností toho ktorého jednotlivého prípadu. Navyše túto škodu
si uplatnil v každom jednotlivom prípade pôvodne samostatne podanej žaloby vo viac ako 4-násobku

minimálnej škody určenej ním predloženým znaleckým posudkom. Z akého dôvodu požadovanú škodu
takto navýšil žiadnym spôsobom nevysvetlil. Z exekučných spisov súd žiadne informácie o stave
konania, urgencie alebo sťažnosti zo strany žalobcu nezistil a ten ich žiadnym spôsobom nepreukázal,
pričom práve náklady na tieto činnosti mali tvoriť podstatnú časť „škody“ podľa žalobcom predloženého
znaleckého posudku. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná

sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.
Podľa súdu

pritom akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému a udržiavanie systému by
vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý

poskytuje prehľad stavu poskytnutých úverov. Podobne náklady na výkony zamestnancov sú bežnými
nákladmi, s ktorými musí žalobca pri svojej činnosti počítať a vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti
musí mať vyčlenených aj zamestnancov, ktorí spravujú pohľadávky, ktoré nie sú riadne splácané a
ktoré sa prípadne musia uplatniť aj v exekučnom konaní. Požadovanie paušálnych súm za všeobecne
uvedené činnosti je podľa názoru súdu nepostačujúce na účely preukázania samotného vzniku a

skutočnej výšky majetkovej škody.

Súd má tiež osobitne vzhľadom na vyššie zistený priebeh konaní o návrhoch žalobcu na zmenu
súdneho exekútora v hore uvedených exekučných veciach za to, že akékoľvek znalecké dokazovanie
v tomto konaní je absolútne nepotrebné a nehospodárne (osobitne aj s poukazom na vyššie popísané
spriemerované a všeobecné stanovenie majetkovej škody zo strany, ako uvádza žalobca v sprievodnomliste v spise 1Spr0/272/2014 „najvyššej znaleckej ustanovizne“) a v danej veci z hore uvedených
dôvodov nie je podľa súdu daný ani žiaden podklad na prípadné postupovanie podľa § 136 O.s.p..

Žalobca podľa súdu taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s vyššie uvedeným

rozhodovaním OS Vranov nad Topľou vo veciach 3Er/305/2004, 7Er/347/2004, 3Er/71/2004 a
8Er/375/2003 vznikla nejaká nemajetková ujma. V daných exekučných konaniach bolo už od začiatku,
vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“
povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným (pričom
nebolo preukázané, že by po podaní návrhov na zmenu exekútora ten-ktorý pôvodne vykonaním

exekúcie poverený exekútor automaticky prestal vykonávať príslušné úkony), ako aj riziko insolvencie
toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby rozhodovania exekučného
súdu o návrhoch na zmenu súdneho exekútora. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu,
že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú
situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,

ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o
skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali
u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky

a pod., neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobách tvrdí,
žepoškodenýmjeonadomáhasanáhradyškodyčinemajetkovejujmysámžalobca,pretopocityčlenov
jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov z
titulunemajetkovejujmyodvodzovanejpráveodpocitovčlenovriadiacichorgánovžalujúcejspoločnosti).
Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že „časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu“ bolo úplne

zbytočné a právne nezdôvodniteľné, ale tunajší súd, ako je už uvedené vyššie, nemá za to, že by v
tomto prípade k niečomu takému došlo.

Žalobcanijakonepreukázal,žebypostupexekučnéhosúduvpríslušnýchkonaniachspôsobilvsúvislosti
s vymáhanými pohľadávkami a ich príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a

vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
jeho majiteľov - aj tu ide teda iba o ničím nepreukázané a za takého stavu len prosté tvrdenia žalobcu
nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným
zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní
nijak preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila žalobcove ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila

neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu súdu je nemožné aby dĺžka
doby rozhodovania exekučného súdu v jednotlivom exekučnom konaní o návrhu žalobcu
v exekučnom konaní na zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených podnikateľských
plánov žalobcu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolala stratu zisku z
„realizovaného obchodu“). Žalobca teda v žiadnom prípade nepreukázal v tomto konaní nielen skutočný

vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale zároveň ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z
faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia
zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných

veciach priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy,
druhej časti, šiesteho oddielu zákona č. 36/1993 Z.z., ako požadoval v žalobe žalobca s poukazom na
tam uvedené nálezy Ústavného súdu SR.

Žalobca tým pádom v danej veci nepreukázal v žiadnom jednotlivom prípade nielen vznik majetkovej
škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, nepreukázal ani, že zo strany exekučného súdu v

exekučných konaniach išlo o nesprávny úradný postup spočívajúci v žalobcom uvádzaných zbytočných
prieťahoch, nepreukázal taktiež ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu a prípadne žalobcovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou,teda nepreukázal v tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v tomto prípade možnú
zodpovednosť žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca v tomto prípade vôbec nepreukázal splnenie postupu podľa

§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním každej pôvodne samostatnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podania tej-ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
teda že v čase ich podania bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde, resp. že
došlo počas konania skutočne k márnemu uplynutiu lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Aj
keby súd prijal jeho argumentáciu, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. je splnené samým podaním žiadosti oň, treba uviesť, že žalobca ani o tejto skutočnosti
vo vzťahu k týmto konkrétnym prípadom žiaden dôkaz nepredložil (najmä potvrdenie o prijatí žiadostí
týkajúcich sa vyššie uvedených exekučných konaní o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v súvislosti s nimi), pritom žalobca podľa súdu toto mohol bez akýchkoľvek ťažkostí učiniť, nakoľko
zo žalôb nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by uvedené predložiť nemohol. Je síce pravdou, že
v žalobách bolo žalobcom uvedené, že potvrdenia o prijatí žiadostí o predbežné prerokovanie toho-

ktorého nároku na náhradu škody majú byť založené v spise OS Vranov nad Topľou, ktorý spis žalobca
špecifikoval tak,

že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody
a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie

poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej T. X., nar. XX.X.XXXX sp. zn.
súdneho exekútora EX 3386/2010. Vyvstáva tu však jednak otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci tunajšieho súdu k žalobe o úplne
inej veci a nepripojil ich priamo k žalobám v tomto konaní. Tunajšiemu súdu bol však zapožičaný pred
rozhodnutím v tejto veci (v súvislosti s konaním o žalobách žalobcu v obdobných veciach) exekučný spis

OS Vranov nad Topľou, kde je povinnou vyššie uvedená T. X. a kde nie pôvodne vykonaním exekúcie
poverenýexekútoraleprávežalobcomnavrhnutýnovýexekútorvediedanúexekučnúvecpodsvojousp.
značkou EX 3386/2010 (sp. zn. exekučného súdu 7Er/82/2004) - tento spis bol pripojený k veci vedenej
tunajším súdom pod sp. zn. 1C/432/2012 - pričom z tohto spisu je súdu z jeho úradnej činnosti (nakoľko
samosudca prejednával i vyššie uvedenú vec) známe, že v súvislosti s vyššie uvedeným exekučným

konaním sa žalobca nemôže skutočne domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia (ako uvádzal v žalobe),
nakoľko v danej veci exekučný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie už o dva dni po doručení
žiadostipôvodnéhosúdnehoexekútoraojehoudelenie.Jevšaksúdutiežzkonaniavoveci1C/432/2012
známe, že žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou 27.9.2012 (sp. zn. OS Vranov nad

Topľou 9C/217/2012, ktorý spis je súčasťou spisu tunajšieho súdu 1C/432/2012 a týka sa exekučného
konania vedeného na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/82/2004) sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pre nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, pričom však ani k žalobe podanej pôvodne
na OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9C/217/2012 (vec tunajšieho súdu 1C/432/2012) žalobca nepripojil

žiadne potvrdenie o prijatí žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (dokonca v
uvedenejžalobeanilenneuvádzakakejinejvecibytakétopotvrdeniemalobyťpripojené),akoanitakéto
potvrdeniavovzťahukžalobám,ktorébolipredmetomkonaniavtejtovecitunajšiehosúdu(1C/34/2014).
Žalobca teda absolútne nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie žalôb v
tejto veci a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto

iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo i o žiadosti týkajúce sa nárokov
uplatňovaných žalobcom práve v tomto konaní tunajšieho súdu. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia
zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu žaloby, ktoré boli prejednané

v tomto konaní, je pritom výlučne na žalobcovi (opätovne súd poukazuje na splnenie svojej povinnosti
vo vzťahu k žalobcovi podľa § 120 ods. 4 O.s.p.).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, podané z dôvodu nerozhodnutia o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach vedenýchna Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/347/2004, 3Er/305/2004, 8Er/375/2003 a
3Er/71/2004 v zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na dôvody, pre ktoré boli žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne a

nadbytočné zaoberať sa ďalšími jednotlivými námietkami žalovanej voči žalobám obsiahnutými v jej
vyjadrenídoručenomsúdu17.10.2013(osobitnetými,ktorévpodstatekorešpondujúsvyššieuvedenými
dôvodmi zamietnutia žaloby v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených dôvodov,
pre ktoré súd žalobu v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania v prípade nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pred 23.4.2009 - v krátkosti: táto bola už vzhľadom na čas podania

návrhu na zmenu exekútora žalobcom v exekučnom konaní zrejme nedôvodná, ďalej či skutočne došlo k
predčasnostipodaniažalôb-samotnýžalobcanepreukázalsplneniezákonnýchpodmienokpodľavyššie
citovaných § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pre samotné podanie dotknutých žalôb
a túto námietku nebolo by možné relevantne posúdiť ani základe všeobecného vyjadrenia žalovanej o
podaní prvých žiadostí na prerokovanie nárokov na náhradu škody bez predloženia dôkazu o skutočnom
čase podania konkrétnej žiadosti čo sa týka práve tejto veci, zmätočnosti žalôb a pod.). Rovnako tak

vzhľadom na hore uvedené dôvody, pre ktoré súd žaloby zamietol a ktoré podľa súdu na rozhodnutie
postačovali viac než dosť, sa už súd nezaoberal bližšie ani inými tvrdeniami obsiahnutými v podaniach
žalobcu k tejto veci (vrátane samých žalôb).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal samotný skutočný vznik
škody, nemal súd prečo rozhodovať v zmysle jeho návrhov v žalobách medzitýmnym rozsudkom

o základe veci - ak totiž samotný vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné , aby súd
medzitýmnym rozsudkom vyslovil kto „za škodu“ zodpovedá.

Súd tiež zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorý bol súdu doručený 21.5.2015. Už z tohto
návrhu vyplýva, že v ňom uvádzanom konaní OS Prešov (kde účastníci tohto konania vystupujú zhodne
ako žalovaní), ktoré malo byť prerušené do rozhodnutia SD EÚ o prejudiciálnych otázkach, sa koná

o náhrade škody spôsobenej v exekučnom konaní vedenom na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky vymožením plnenia na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda je jeho predmetom
konania otázka nesúvisiaca v žiadnom smere s predmetom konania tunajšieho súdu v tejto veci (žalobca
zrejme opomenul, že v tejto veci sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pre
nerozhodnutie exekučného súdu o jeho návrhoch na zmenu exekútora a nie je teda v tomto smere

potrebné v tomto konaní hodnotiť správnosť postupu exekučného súdu pri vydávaní poverení na
výkon exekúcie na podklade rozsudkov rozhodcovského súdu - viď tretiu stranu príslušného návrhu
na prerušenie konania; navyše z obsahu oboznámených exekučných spisov vyplýva, že v každom z
dotknutých exekučných konaní bola exekučným titulom notárska zápisnica). Navyše návrh bol podaný
elektronickými prostriedkami a bez zaručeného elektronického podpisu, pričom do pojednávania ani

nebol doplnený predložením jeho písomného originálu - pritom rozhodnutie o prerušení konania nie je
rozhodnutím procesným a teda i samotný návrh na prerušenie konania je svojou podstatou návrhom
vo veci samej (už tým, že ak by konanie malo byť prerušené, tak jedine s poukazom na to, že v inej
veci sa rieši otázka majúca význam pre meritórne rozhodnutie) a ako taký mal byť v zmysle príslušných
ustanovení O.s.p. doplnený predložením jeho písomného originálu (z logiky veci pritom vyplýva, že

pokiaľ žalobca podá návrh na prerušenie konania tesne pred pojednávaním, na ktorom možno dôvodne
očakávať meritórne rozhodnutie, mal by byť takýto návrh doplnený predložením písomného originálu
najneskôr do začiatku príslušného pojednávania, aby súd na ňom mohol na daný návrh relevantne
prihliadať).

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznáa v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní 25.5.2015 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142 ods. 1

O.s.p.), že „žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania, v druhu a výške ako bude uvedené
v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ - žalovaná však
v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozsudku trovy nevyčíslila, pričom z obsahu celého spisového
materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú, preto súd v tomto
písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).