Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/17/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109202052
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5109202052.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa:

Andreja Dzurilu, nar. 24.11.1947, bytom Ľ. Fullu 14, Žilina, právne zastúpený: JUDr. Máriou Trylčovou,
advokátkou, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti odporcovi: Pavlovi Hodoňovi, nar.
11.02.1981,bytomSmreková8,Žilina,zastúpeného:JUDr.LadislavomPotockým,advokátom,sosídlom
Mydlárska 19, Žilina, o ochranu osobnosti,

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 33.193,92,- €, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy
právneho zastupovania vo výške 1.637,86 €, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy štátu vo výške 54,18,-€,

všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 08.10.2006 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd jednak
zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi náklady spojené s pohrebom a tiež aj zaplatiť jeden milión
slovenských korún, ako nemajetkovú ujmu za smrť dcéry navrhovateľa, z titulu ochrany osobnosti.

Odporca poukazoval na tú skutočnosť, že je pravdou, že svojim konaním z nedbanlivosti spôsobil smrť
dcéry navrhovateľa, uvedený skutok oľutoval.

Uviedol, že v súčasnej dobe nie je schopný zaplatiť z titulu ochrany osobnosti ani 1€.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znalca Ing. Karola Gondžára, Csc., svedkov Heleny
Barošincovej, JUDr. Martina Tompoša, Heleny Dzurilovej, Aleny Dzurilovej, Andreja Dzurilu, Martina

Šuberta a oboznámil sa so spisovým materiálom vzťahujúcim sa k veci a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ Andrej Dzurila sa zoznámil so svojou manželkou Helenou Dzurilovou v roku 1969 na
pracovisku Drevoindustria.

Po dvojročnej známosti Andrej Dzurila a Helena Dzurilová uzatvorili manželstvo dňa 13.11.1971.Z manželstva pochádzali tri deti, Andrej Dzurila nar. 30.5.1972, Silvia Dzurilová, nar. 26.2.1976 a Alena
Dzurilová 13.2.1984.

Pri výchove všetkých detí sa striedali obidvaja rodičia, z detí mali obidvaja rodičia obrovskú radosť, s

výchovou detí nemali žiadne výchovné problémy.

Počas obdobia, kedy boli deti pochádzajúce z manželstva maloleté, trávila rodina voľné chvíle spoločne
buď doma, alebo na chalupe na Spiši, popr. na chate v Brodne.

Najstarší syn Andrej Dzurila ukončil Základnú školu v Žiline, následne vyštudoval Obchodnú akadémiu
v Žiline, oženil sa, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa Adrián.

Syn býva v Žiline, mimo domácnosti navrhovateľa.

Najmladšia dcéra Alena absolvovala Základnú školu v Žiline, vyštudovala Zdravotnú školu v Žiline, stále
žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a jeho manželkou.

Stredná dcéra Silvia Dzurilová ukončila Základnú školu v Žiline, následne ukončila Hotelovú akadémiu
v Brezne.

Po ukončení Hotelovej akadémie v Brezne Silvia Dzurilová pracovala rok v Belanských tatrách.

Po roku sa vrátila späť do Žiliny, vrátila sa do spoločnej domácnosti s navrhovateľom a následne
pracovala u rôznych zamestnávateľov, naposledy v spoločnosti DODO s.r.o., ktorá spoločnosť sa
zaoberala veľkoobchodom s nápojmi, kde Silvia Dzurilová pracovala ako vedúca zmeny.

Počas celého obdobia, čo Silvia Dzurilová žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, či už ako maloletá
alebo po ukončení štúdia na Hotelovej akadémii v Brezne, bola svojim rodičom nápomocná, rodičia ju

pre jej kladné povahové vlastnosti ( odhliadnuc od toho, že bola ich dcéra ) mali neskutočne radi.

SilviaDzurilovásivroku1999našlaznámosťMartinaŠuberta,sktorýmaždoobdobiadopravnejnehody
chodila.

Vzhľadom na dĺžku známosti Sylvie Dzurilovej s Martinom Šubertom, dvojica plánovala svadbu, hľadali
možnosť kúpy bytu, možnosť kúpy pozemku, perspektívne stavby domu.

Rodina navrhovateľa sa tešila na naplnenie života svojej dcéry, tiež na vnúčatá z tohto vzťahu, ktoré z
manželstva mali nasledovať.

V roku 2001 bol u navrhovateľa diagnostikovaný vysoký krvný tlak ( tri roky pred dopravnou nehodou ),
ktorý vysoký krvný tlak súvisel so stresmi navrhovateľa v zamestnaní a s nesprávnou životosprávou
navrhovateľa.

V roku 2002 bol u navrhovateľa diagnostikovaný neurastenický syndróm, prejavujúci sa v poruche
koncentrácie pozornosti.

Dňa 23.6.2002 bol navrhovateľ hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre mozgovo-cievnu príhodu
s postihnutím pravej strany tela.

Dňa 16.2.2003 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok.

Čas pomaly ubiehal a všetko nasvedčovalo tomu, že plány Silvie Dzurilovej sa naplnia.Dňa 15.10.2004 stredná dcéra navrhovateľa Silvia Dzurilová ako v iné dni odišla o 13.00 hod do
zamestnania.

V nočných hodinách dňa 22.10.2004 zazvonil zvonček na byte navrhovateľa, po otvorení dverí sa

predstavil príslušník PZ v Žiline a oznámil rodine navrhovateľa, že ich dcéra Silvia Dzurilová bola dňa
15.10.2004 účastníčkou dopravnej nehody, ktorú dopravnú nehodu neprežila.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiline 9T 3/2005-242 zo dňa 16.03.2006 bol obžalovaný Pavol Hodoň,
nar. 11.02.1981 v Žiline, trvalé bydlisko - Žilina, Smreková č. 8, skladník v ALU S.V s.r.o. so sídlom v
Žiline, uznaný za vinného,

- že dňa 15.10.2004 asi o 22.10 hod. smerom z firmy ZVL v Žiline po Kamenej ceste smerom do

centra mesta, viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, ev.č. ZA 575 AN, pričom pri
firme PZ Pneuservis oneskorene zbadal na pravej strane cesty vedľa seba idúcich chodcov Silviu
Dzurilovú a Martina Šuberta, ktorí sa držali za ruky, do ktorým pri pravom okraji cesty v smere jazdy
zozadu narazil tak, že ľavé koleso motorového vozidla bolo asi 30 cm vzdialené od krajnice cesty
na vozovke a pravé koleso vozidla bolo na krajnici cesty, pričom Silvia Dzurilová a Martin Šubert

sa pohybovali v koridore medzi dvoma kolesami motorového vozidla; pri nehode Silvia Dzurilová
utrpela mnohopočetné zranenia vrátane pomliaždenia a prekrvácania mozgu v oblasti mozgového
kmeňa, pri zlomeninách kosti klenby a spodiny lebečnej (tieto zranenia boli bezprostrednou príčinou
smrti), na základe ktorých zomrela dňa 15.10.2004 a poškodený Martin Šubert zlomeninu pravého
predkolenia trieštivého charakteru s posunom úlomkov, otvoreného charakteru, pomliaždenie mozgu v

ľavom spánkovom laloku, krvácanie pod pavúčnicu mozgu, tržné ranky na čele vľavo a pomliaždenie
čela vľavo, s dobou práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov, s dobou liečenia v trvaní 7 mesiacov,
pričom tieto zranenia obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života po dobu 6 mesiacov (najmä
mohol sa pohybovať iba pomocou bariel, musel obmedzovať záťaž a dvíhanie bremien), čím porušil
ustanovenie§-u4ods.2písmc),§7ods.2a§15ods.4Zák.č.315/1996Z.z.opremávkenapozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov,

- teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona,

- čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Zák.č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov (ďalej len Tr.zák.) s poukázaním na § 2 ods. 1 Zák. č. 300/2005 Z.z., Trestný

zákon.

Za to sa odsúdil podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona s poukázaním na § 2 ods. 1 Zák. 300/2005 Z.z.
Trestný zákon, na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa§58ods.1,písm.a)Tr.zák.súdobžalovanémuPavloviHodoňovivýkontohtotrestupodmienečne
odložil a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 2 ods. 1 Zák. č. 300/2005 Z.z., Trestný

zákon mu určil skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 2 ods. 1 Zák.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
súd uložil obžalovanému Pavlovi Hodoňovi aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlo
vo výmere 4 roky.

Súd podľa § 228 ods. 1 Zák.č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov

s poukázaním na § 564 ods. 3 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný poriadok, súd uložil obžalovanému Pavlovi
Hodoňovi povinnosť nahradiť poškodenému Martinovi Šubertovi škodu vo výške 109.200,- Sk.Podľa § 229 ods.2 Trestného poriadku s poukázaním na § 564 ods. 3 Zák.č. 300/2005 Z.z. so zvyškom
nárokov na náhradu škody odkázal na konanie o občiansko-právnych veciach.

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 564 ods. 3 Zákona č. 300/2005 Z.z. súd

poškodeného Andreja Dzurilu s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie v občiansko-právnych
veciach.

Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Žiline konanie 1To 133/2006-282 zo dňa 5.9.2006 podľa
§ 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku, účinného do 1.1.2006 Krajský súd v Žiline zrušil
rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 9T 3/2005 zo dňa 16.03.2006 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 259 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného Pavla Hodoňa, nar. 11.02.1981, trvale bytom

Žilina, Smreková 8, Krajský súd v Žiline odsúdil podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006, na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.

Podľa § 39 a) ods. 2 písm. a) Trestného zákona, účinného do 01.01.2006, obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, obžalovanému uložil trest zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 roky.

Podľa§253ods.1Trestnéhoporiadkuúčinnéhodo01.01.2006,odvolaniepoškodenéhoAndrejaDzurilu
zamietol.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.09.2006.

Medzi tým dňa 18.10.2004 prišiel navrhovateľ do ordinácie svojej ošetrujúcej lekárky MUDr. Heleny

Barošincovej, v rukách držal zakrvavenú vetrovku a uvádzal, že toto zostalo z jeho dcéry Silvie
Dzurilovej.

MUDr. Helena Barošincová považovala jeho stav za exhaustívny ( neschopnosť vnímať a rozmýšľať ),
pichla mi injekciu Aquapirin a odoslala ho na psychiatrickú ambulanciu.

Od uvedeného obdobia navrhovateľ užíva antidepresíva, navštevuje psychiatrickú ambulanciu, ktoré

psychiatrické problémy sú následok dopravnej nehody zo straty dcéry.

V roku 2006 bola u navrhovateľa diagnostikovaná cukrovka.

Ischemické problémy srdca vyústili do dilatačnej kardiomiopatie, kedy dňa 21.12.2007 bol navrhovateľ
operovaný na bajpas.

Dňa 11.10.2006 podal navrhovateľ Andrej Dzurila na Okresný súd v Žiline návrh o zaplatenie škody

1.062.405,70 Sk s prísl., pričom jeden milión slovenských korún žiadal zaplatiť z titulu ochrany osobnosti
a zostatok 62.405,70 Sk žiadal priznať z titulu nákladov spojených s pohrebom nebohej Silvie Dzurilovej,
zosnulej dňa 15.10.2004.

Uznesením Okresného súdu v Žiline 25C 160/2006-199 zo dňa 14.01.2009 bol nárok navrhovateľa o
ochranu osobnosti vylúčený na samostatné konanie.

Podľa § 427 ods. 1,2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na náhradu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky zo
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Znalec Ing.Karel Gondžár, Csc. uviedol, že pani Silvia Dzurilová šla spoločne s pánom Šubertom mimo
vozovky po krajnici, t.j. mimo cesty pre motorové vozidlá.

Spoločne takto kráčali po štrkovej časti.

Pán Šubert bol smerom od krajnice a slečna Dzurilová išla smerom k vozovke bližšie.

Pán Hodoň tým, že vybočil z vozovky na krajnicu, zrazil týchto dvoch chodcov, ktorí mu išli chrbtom v

smere jeho jazdy.

Z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že odporca Pavol Hodoň sa plne
nevenoval vedeniu vozidla, prešiel na pravú stranu krajnice, v dôsledku čoho došlo k stretu vozidla s
chodcami.

On osobne vo svojom konečnom dôsledku riešil technickú príčinu dopravnej nehody, otázku miery

zavinenia na dopravnej nehode účastníkmi cestnej premávky neriešil.

Podľa názoru znalca miera zavinenia je to otázka právnej normy a otázka právneho posúdenia, on sa
k tomu vyjadrovať nebude.

Pokiaľ sú kladené otázky zo strany súdu alebo zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, kto zavinil,
kto porušil, respektíve ich pomer zavinenia v percentách, on sa k tejto otázke odmietol vyjadriť.

Svedkyňa Helena Dzurilová dcéru charakterizovala ako slniečko v rodine, ktorá stmeľovala celú rodinu.
Smrť jej dcéry zanechala stopu v rodine, chýba všetkým členom rodiny. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra
zahynula dňa 15.10.2004, pričom v roku 2005 plánovala uzatvoriť manželstvo so svedkom Martinom
Šubertom. Nebohá bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou, prispievala na chod domácnosti.
Veľký problém je problém jej manžela, do dopravnej nehody manžel netrpel vo veku 57 rokov žiadnymi

vážnymi ochoreniami, krátko po dopravnej nehode dostal cukrovku, dostavili sa problémy so srdcom
a cievami.

Svedok Alena Dzurilová uviedla, že sestra mala svojho času priateľa. Začiatkom roku 2005 sa plánovali
zobrať.Vsúvislostisosmrťousestrymalazdravotnéproblémy-depresie,zdravotnúpomocnevyhľadala.
Jejotecťažkoznášalstratusvojejdcéry,boluzavretý,zahľadenýdoseba.Otecpreddopravnounehodou

mal zdravotné problémy.Podľa jej názoru jeho zdravotné problémy sa zhoršili.

Svedok Andrej Dzurila uviedol, že dopravná nehoda závažným spôsobom zasiahla rodinu. Matka aj
otec mali zdravotné problémy. Otec psychického charakteru. Vie, že bral nejaké lieky, vozil ho po

psychológoch. Otcovi sa dostavili aj iné problémy, tak ako to opísal na pojednávaní jeho otec.

Sestra mala priateľa, Martina Šuberta, mali sa brať, plánovali deti. Spoločne s priateľom chceli kúpiť
byt a následne kúpiť pozemok a stavať dom. Smrťou sestry sa rodina uzatvorila, nedokážu sa už tak
otvorene rozprávať o problémoch. V súvislosti s dopravnou nehodou sa navrhovateľ dosť uzavrel do
seba, obmedzil pohyb, koníčky. Debata v rodine sa stále točí okolo smrti nebohej.

Svedok Martin Šubert uviedol, že on spolu s nebohou chodil, plánovali sa do budúcna zobrať. Rodinu

Silvie Dzurilovej osobne pozná, vzťahy v rodine boli štandardné. Smrťou Silvie Dzurilovej sa ukončil
kontakt s rodinou Dzurilových, stretli sa akurát na súde. Po smrti Silvie Dzurilovej sa odsťahoval do
Banskej Bystrice, kde si našiel aj prácu. Oni so Silviou Dzurilovou plánovali budúcnosť, chceli kúpiť
pozemok, stavať dom.

K zdravotnému stavu navrhovateľa sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa MUDr. Helena Barošincová uviedla, že bola ošetrujúcou lekárkou navrhovateľa od roku 1994.

Andrej Dzurila trpí na vysoký krvný tlak od roku 2001 (tri roky predtým, ako došlo k dopravnej nehode).
Príčinou vysokého krvného tlaku u pána navrhovateľa boli stresy v zamestnaní a nesprávna
životospráva navrhovateľa (nadváha navrhovateľa).

V roku 2002 bol zistený u navrhovateľa neurastický syndróm - výbušnosť povahy.

Dňa 23.06.2002 mal navrhovateľ mozgovo-cievnu príhodu.

Od 16.03.2003 bol navrhovateľ povinne invalidný dôchodca.

Dňa 15.10.2004 prišiel navrhovateľ do ordinácie v exhaustívnom stave, v rukách držal zakrvavenú
vetrovku, uviedol svedkyni, že uvedené zostalo z jeho dcéry.

Na základe uvedeného stavu mu svedkyňa pichla Aquapirín a odoslala ho na psychiatrickú ambulanciu.

Následne bol viac-krát hospitalizovaný na internom oddelení z ischemickou poruchou srdca, došlo k
zhoršeniu cukrovky.

Dopravná nehoda a následná smrť dcéry môže mať a nemusí mať za následok zhoršenie zdravotného
stavu navrhovateľa a to problém so srdcom, cukrovkou, problémy so žalúdkom.

Navrhovateľ užíva antidepresíva, po dopravnej nehode chodí ku psychiatrovi v súvislosti s užívaním

antidepresív.

Pred dopravnou nehodou nemal navrhovateľ psychické problémy.

Dopravná nehoda mala približne 50%-ný podiel na celkovom zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa.

Svedok MUDr.Martin Tompoš uviedol, že je ošetrujúcim lekárom navrhovateľa od roku 2008.

Navrhovateľ trpí depresívnym syndrómom, jediný následok z dopravnej nehody a straty dcéry ako

negatívnej skúsenosti.

Podľa názoru svedka na 50% má dopravná nehoda podiel na zhoršení zdravotného stavu, na infarkte
myokardu.

Cukrovka môže byť aj následkom negatívnej skúsenosti z dopravnej nehody, nie však rozhodujúci vplyv.Pán Dzurila trpí: 1.vysokým krvným tlakom, 2. ochorením srdca, 3. cukrovkou, 4. depresívnym
syndrómom - uvedené ochorenie a zhoršenie zdravotného stavu môže a nemusí mať príčinu v dopravnej
nehode, ale aj nemusí.

Depresívny syndróm sa môže viazať na negatívnu skúsenosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že dňa 15.10.2004 asi o 22.10 hod.
smerom z firmy ZVL v Žiline po Kamennej ceste smerom do centra mesta viedol osobné motorové
vozidlo Škoda Favorit, ev.č. ZA 575 AN odporca Pavol Hodoň, pričom pri Pneuservise oneskorene
zbadal na pravej strane cesty vedľa seba idúcich chodcov Silviu Dzurilovú a Martina Šuberta, do
ktorých pri pravom okraji cesty v smere jazdy zozadu narazil, pri ktorej nehode Silvia Dzurilová utrpela

pomliaždenie a prekrvácanie mozgu, zlomeniny kosti klenby a spodiny lebečnej a ďalšie zranenia,
ktorým dňa 15.10.2004 podľahla.

Za usmrtenie Silvie Dzurilovej v zmysle § 427 ods. 1,2 OZ zodpovedá vodič osobného motorového
vozidla - odporca Pavol Hodoň.

Na základe takto zisteného skutkového stavu Okresný súd Žilina rozsudkom Okresného súdu Žilina

v konaní 4C 17/2009-197 zo dňa 5.10.2011 rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
istinu 3.333,-€, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V zbytku súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania účastníkov konania a trovách štátu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

Voči predmetnému rozsudku Okresného súdu Žilina sa odvolal navrhovateľ odvolaním zo dňa
21.11.2011 a odporca odvolaním zo dňa 24.11.2011.

Uznesením Krajského súdu Žilina 9Co 100/2012-313 zo dňa 31.5.2012 bol rozsudok Okresného súdu
Žilina zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodov tam uvedených.

Súd opätovne prejednal vec v intenciách Krajského súdu Žilina.

V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ právo na náhradu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.

S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav, odporca tým, že zavinil dopravnú nehodu vo vyššie
uvedenom rozsahu, následkom čoho Silia Dzurilová následkom dopravnej nehody zomrela dňa
15.10.2004, zasiahol odporca do súkromia navrhovateľa.

V zmysle § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka navrhovateľ má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky zo
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Za takejto situácie však nie je možné požadovať od odporcu, aby upustil od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, aby odstránil následky týchto zásahov, pretože následok

dopravnej nehody - smrť dcéry navrhovateľa je nezvratný.V prípade navrhovateľa je možné len od odporcu požadovať, aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.

Odporca sa navrhovateľovi za privodený následok ospravedlnil, skutok oľutoval.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predmetné zákonné ustanovenie uvádza, že fyzická osoba má tiež právo na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti ( zákon uvádza slovami "najmä preto" ako prípady: zníženie dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti ).

Nevylučuje však zásahy aj do iných sfér ľudského života požívajúce ochranu osobnosti, súkromie
nevynímajúc.

V prípade navrhovateľa nedošlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti navrhovateľa alebo jeho vážnosť
v spoločnosti.

Predmetným konaním odporcu došlo k zásahu do oblasti omnoho citlivejšej a to do oblasti jeho súkromia
- rodinného života.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že z manželstva navrhovateľa s manželkou Helenou

Dzurilovou pochádzali tri deti, Andrej Dzurila, Alena Dzurilová a nebohá Silvia Dzurilová.

Dcéra navrhovateľa Silvia Dzurilová bola usmrtená pri dopravnej nehode dňa 15.10.2004, zavinením
odporcu.

Uplatnený nárok navrhovateľom v zmysle § 11 a nasl. OZ.

A/ vo vzťahu k dcére:

Stratou svojej dcéry navrhovateľ ako rodič stratil navždy možnosť napĺňať svoje ambície otca, starého
otca, ktoré vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav boli v prípade navrhovateľa logicky prioritné.

V prípade nebohej Silvie Dzurilovej nebohá bola miláčikom navrhovateľa, ktorá určitým spôsobom
stmeľovala celú rodinu navrhovateľa.

Bývala spolu s navrhovateľom, jeho manželkou a druhou dcérou v spoločnom byte, pomáhala

navrhovateľovi a jeho manželke, podieľala sa na nákladoch bývania.

Nebohámala5rokovpriateľa MartinaŠuberta,uvažovalosaperspektívneosvadbenebohejsMartinom
Šubertom, perspektívne navrhovateľ sa tešil na vnukov, ktoré mali logicky z manželstva prísť.

Rodina sa sústredila na pomoc budúcim mladomanželom, navrhovateľ nakúpil výhodne pálenku na
svadbu, hľadal pozemok na stavbu domu uvedenej dvojici.

Smrť nebohej navždy pochovala ambície navrhovateľa v opísanom smere.B/ Vzhľadom na zdravotný stav:

Strata dcéry sa prejavila aj na zdravotnom stave navrhovateľa, navrhovateľ užíva antidepresíva, je
psychiatrickým pacientom.

Aj keď nie je možné určiť mieru podielu následkov na následnom zdravotnom stave navrhovateľa
po dopravnej nehode, môžeme pripustiť, že minimálne pri ochorení cukrovkou sa uvedená dopravná
nehoda podieľala taktiež na zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa, srdcovo-cievne ochorenia
nevynímajúc.

Otec nebohej Silvie Dzurilovej sa s následkami tragickej nehody, pri ktorej prišiel o svoju dcéru ani osem
rokov po dopravnej nehode nevedel vyrovnať.

Podľa názoru Okresného súdu v Žiline vzhľadom na následok privodený dopravnou nehodou u osoby
navrhovateľa, samotná satisfakcia ( ospravedlnenie ) sa javilo nepostačujúce.

Spoukazomnavyššiezistenýskutkovýstavsúdpriznalnavrhovateľovivzmysle§11anasl.OZnáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnených navrhovateľom vo výške 8.000,-€.

Uplatnený nárok navrhovateľom v zmysle § 15 OZ.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že nebohá Silvia Dzurilová zomrela na
následky dopravnej nehody ako slobodná a bezdetná.

V zmysle § 15 OZ si môže uplatňovať nárok na ochranu jej osobnosti v zmysle § 15 OZ ( keďže nebohá

nemala manžela a deti, po jej smrti ) aj otec nebohej Andrej Dzurila, ako jedna z osôb, ktorá môže
najlepšie chrániť záujmy zomrelej osoby, s ktorou boli v najužšom rodinnom zväzku.

Otec nebohej - navrhovateľ má nárok na ochranu osobnosti v rovnakom rozsahu, v akom prislúcha toto
právo dotknutej fyzickej osobe vrátane možnosti uplatňovať aj príslušné žalobné nároky.

Navrhovateľ ako otec nebohej Silvie Dzurilovej uplatnil nárok na ochranu osobnosti v zmysle § 15 OZ

návrhom zo dňa 10.10.2008 a to po smrti nebohej dcéry Silvie Dzurilovej.

Na pojednávaní dňa 9.10.2012 navrhovateľ uviedol, že z dôvodu § 15 OZ, z titulu úmrtia svojej dcéry
Silvie Dzurilovej si uplatňuje z titulu ochrany osobnosti právo na peňažné zadosťučinenie, ako jeden z
prostriedkov ochrany osobnosti zomrelej dcéry vo výške 25.193,92,-€ za absolútnu a neodstrániteľnú
ujmu - smrť.

Tak, ako je vyššie uvedené, Silvia Dzurilová bola jednou z troch detí manželov Andreja a Heleny
Dzurilovcov.

Žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, bola zamestnaná spoločnosti DODO s.r.o

V roku 1999 si našla známosť Martina Šuberta, s ktorým až do obdobia dopravnej nehody chodila.

Spolu s Martinom Šubertom plánovali uzatvoriť manželstvo, hľadali možnosť kúpy bytu, možnosť kúpy

pozemku, na ktorom do budúcna plánovali postaviť rodinný dom.Nebohá dcéra navrhovateľa Andreja Dzurilu Silvia Dzurilová tým, že zahynula pri opísanej dopravnej
nehode ( zavinením odporcu ) nemôže už nikdy do budúcna realizovať svoje právo na súkromie, ktoré
právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami

najmä v citovej oblasti tak, aby fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

Všeobecne povedané to znamená, že nebohá nemôže udržiavať rodinné vzťahy s ostatnými príbuznými
( súrodencami, rodičmi ), nikdy sa nevydá, nebude mať deti, už žiadnym spôsobom nebude sa môcť
realizovať súkromne, v zamestnaní, verejne a podobne.

V právnej praxi sa stretávajú dva právne názory, ktoré zastávajú odlišný názor na postup v zmysle § 15
OZ a to, či v rámci uplatnenia práva na ochranu osobnosti uvedenými v § 15 OZ je možné alebo nie je

možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pokiaľ vychádzame z obsahu zákonného ustanovenia § 15 OZ kde je uvedené , že po smrti fyzickej
osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom
mámezato,žeuvedenézákonnéustanovenievyslovenenevylučujevrámciprávanaochranuosobnosti
uplatniť aj nemajetkovú ujmu v peniazoch ( inak povedané, nemajetková ujma v peniazoch nie je

vylúčená ).

Pokiaľ vychádzame z predmetného názoru otázka znie, v akej výške je možné uvedenú nemajetkovú
ujmu v peniazoch v zmysle § 15 OZ priznať.

Vychádzajúc zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy ( neodstrániteľného následku - smrť ) a
okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo ( porušil dôležitú

povinnosť uloženú mu zákonom ), súd rozhodol tak, že priznal navrhovateľke z titulu § 15 OZ sumu vo
výške 25.193,92,-€.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 8 úkonom právnej
služby. Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP
a vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a navrhovateľovi priznal proti odporcovi právo na náhradu
trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z nasledovných úkonov právnej

pomoci:

A/

1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 7.2.2011- /§ 14 ods. 1 písm. a),
§ 10 ods. 8 vyhl. - 91,29 EUR

2/ pojednávanie dňa 5.4.2011 § 14 ods. 1 písm. c), § 10 ods. 8 vyhl. - 91,29 EUR

3/ výsluch na Okresnom súde Žilina dňa 25.5.2011 - § 14 ods. 1 písm. c), § 10 ods. 8 vyhl.- 91,29 EUR

4/ pojednávanie dňa 5.10.2011 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 10 ods. 8 vyhl. - 91,29 EUR

5/ odvolanie proti rozsudku zo dňa 21.11.2011 § 14 ods. 1 písm. b/ , § 10 ods. 8 vyhl. - 91,29 EUR6/ vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti rozsudku na výzvu súdu zo dňa 15.12.2011 § 14 ods. 1 písm.
b/ , § 10 ods. 8 vyhl. - 91,29 EUR

7/ pojednávanie dňa 09.10.2012 § 14 ods. 1 písm. c), § 10 ods. 8 vyhl. - 91,29 EUR

Na rozdiel od návrhu súd nepriznal navrhovateľovi úkon písomného podania na súd zo dňa 7.6.2011 a to
z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľa v tomto písomnom podaní uviedol len skutočnosti, ktoré boli
súdu známe z predchádzajúcich podaní urobených navrhovateľom. Takisto mu za tento úkon nepriznal
ani režijný paušál a 20% DPH.

Spolu úkony právnej pomoci...................................................................................639,03 EUR

B/

režijný paušál k úkonom v bode 1/ - 7/ podľa § 16 ods. 3 vyhl. - 6 x 7,41 eur a 1 x 7,63 eur, spolu:
52,09 ,-EUR

C/

náhrada za stratu času 24 x 12,35,-EUR (3 pojednávania za rok 2011, každé v rozsahu 8 polhodín) §
17 ods. 1 vyhl. - 3 x 8 x 12,35 EUR, spolu: 296,40 EUR

náhrada za stratu času 8 x 12,71,-EUR (1 pojednávanie za rok 2012 v rozsahu 8 polhodín) § 17 ods.
1 vyhl. - 8 x 12,71 EUR, spolu: 101,68 EUR

D/

náhrada cestovných výdavkov použitie OMV na trase Senica-Žilina-Senica dňa 5.4.2011- základná
náhrada jazdy za 1 km: 0,183€/km - počet km 292 - celkom 53,43€

náhrada za pohonné hmoty STN 6,7 l/100km x 292km x 1,460€/l = 28,46€

použitie OMV na trase Senica-Žilina-Senica dňa 25.5.2011- základná náhrada jazdy za 1 km: 0,183€/
km - počet km 292 - celkom 53,43€

náhrada za pohonné hmoty STN 6,7 l/100km x 292km x 1,475€/l = 28,85€

použitie OMV na trase Senica-Žilina-Senica dňa 5.10.2011- základná náhrada jazdy za 1 km: 0,183€/

km - počet km 292 - celkom 53,43€

náhrada za pohonné hmoty STN 6,7 l/100km x 292km x 1,466€/l = 28,68€

použitie OMV na trase Senica-Žilina-Senica dňa 9.10.2012- základná náhrada jazdy za 1 km: 0,183€/
km - počet km 292 - celkom 53,43€

náhrada za pohonné hmoty STN 6,7 l/100km x 292km x 1,59€/l = 31,11€

cestovné náhrady spolu............................................................................................330,82 EUR

E/

DPH 20% za priznané odmeny a náhrady s výnimkou cestovných náhrad, vzhľadom na to, že z nich
si navrhovateľ náhradu DPH neuplatnil (uvádza, že suma cestovných náhrad je oslobodená od DPH)
podľa § 18 ods. 3 vyhl. - 217,84 EURS p o l u náhrada trov konania .......................................................................1.637,86 EUR

Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil odporcovi zaplatiť trovy právneho zástupcu navrhovateľa k rukám
jeho právneho zástupcu.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Štát uhradil trovy znalečného priznané uznesením Okresného súdu Žilina 25C 160/2006 zo dňa
24.3.2009 znalcovi Ing. Karolovi Gondžárovi vo výške 39,84€ a svedočné priznané svedkovi Martinovi
Šubertovi uznesením Okresného súdu v Žiline 4C 17/2009 zo dňa 22.9.2009 vo výške 14,34€, spolu
54,18€.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).