Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/1749/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207639
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012207639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného
prostredia SR sp. zn. 6371/2012-1.10 (47/2012- rozkl.) zo dňa 21.08.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislavenapadnutérozhodnutieministraživotnéhoprostrediaSRsp.zn.6371/2012-1.10
(47/2012- rozkl.) zo dňa 21.08.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 323,60 eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6371/2012-1.10 (47/2012-rozkl.) zo dňa
21.08.2012, ktorým bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o
rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky č. 4203/2010-2.1 zo 07.07.2010, ktorým ministerstvo podľa § 65 ods.

1 písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti
Lúčky povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého na usmrtenie
jedného jedinca v poľovnom revíri Lúčky. Dôvodom zastavenia rozkladového konania bola skutočnosť,
že odpadol dôvod na toto konanie, nakoľko rozkladom napadnuté rozhodnutie s ohľadom na dobu,
na ktorú bola výnimka povolená, stratilo platnosť uplynutím času. Uvedený právny názor považoval
žalobca za nesprávny a upozornil na to, že žalovaný nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa, ale
len konanie o žalobcovom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010, podľa ktorého „...ak správny orgán s fyzickou osobou
nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť
svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným
účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť...“, tvrdiac, že hoci rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa bola povolená výnimka s platnosťou do 30.11.2010, nemohlo sa toto rozhodnutie
stať vykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania, teda aj
žalobcovi.Akboložalobcoviakoúčastníkovikonaniadoručenéprvostupňovérozhodnutieažpočase,na

ktorý bola výnimka povolená, zodpovedal by názoru o odpadnutí dôvodu na ďalšie konanie taký postup,
ktorým by sa odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušilo a konanie zastavilo. Žalovaný však nezastavilkonanie ako také, ale len rozkladové konanie, čím vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane
možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takýto postup podľa názoru
žalobcu nezodpovedá jeho právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ani ustanoveniam Správneho poriadku.

Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie o výnimke z podmienok ochrany podľa ZOPK sa začalo na
žiadosť žiadateľa, pričom skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa výnimka povolila s platnosťou
do 30.11.2010, nevypovedá o tom, či žiadateľ o výnimku takto obmedzil svoju žiadosť, alebo že by v
predmetnom konaní zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Preto žalobca nesúhlasil s názorom
žalovaného, že predmet odvolacieho konania odpadol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS

SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom súd v obdobnej právnej veci okrem iného
skonštatoval, že „...súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemôže v žiadnom
prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich z nezákonného rozhodnutia, pričom
dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, že možnosť právnej ochrany porušených práv
prostredníctvom konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku by závisela
(tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho

orgánu vyplýva vykonať určitú činnosť, toto aj uskutočnili“.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí
časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na
dobu určitú do 30.11.2010. Uplynutím tejto doby platnosť povolenej výnimky v zmysle § 89 ods. 3 písm.
b/ ZOPK pominula, nakoľko rozhodnutie vydané podľa uvedeného zákona stráca platnosť uplynutím

času, na ktorý bolo vydané. V konaní o rozklade teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania
nebolo podľa žalovaného potrebné, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, pretože toto
prvostupňové rozhodnutie stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v
dobe, keď prebiehalo konanie o rozklade, bolo už neplatné. Minister životného prostredia SR preto
podľa žalovaného postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a

nevydával rozhodnutie o zrušení už neplatného rozhodnutia.

Žalovaný ďalej s poukazom na § 89 ods. 2 ZOPK tvrdil, že platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo
možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v tomto ustanovení
ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky v stanovenej lehote nepožiadal, z čoho je podľa žalovaného
zrejmé, že nemal záujem na ďalšom predĺžení výnimky povolenej prvostupňovým rozhodnutím.

Žalovanýďalejuviedol,žeanipozmene,ktoránastalavsprávnomkonaníuznanímžalobcuzaúčastníka
konania, nie je možné zo strany žiadateľa dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového rozhodnutia,
pretože ZOPK v ustanovení § 89 ods. 2 písm. a/ podmieňuje predĺženie lehoty rozhodnutia vydaného
podľa tohto zákona na dobu určitú súhlasom ostatných účastníkov konania. V situácii, keď je ďalším
účastníkomkonaniažalobca,ktorýnesúhlasilspovolenímvýnimkynaodstreljedincamedveďahnedého

požadovanej žiadateľom, je preto absolútne vylúčená možnosť predĺženia platnosti prvostupňového
rozhodnutia.

Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 30.11.2010 a preto
neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nepodložený a zaujal názor, že v konaní vedenom
podľa ZOPK nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods.

12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo
zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce
ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

K tvrdeniam žalobcu o vylúčení z účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že v konaní sa riadil právnym názorom vysloveným v

rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 279/2010-126 zo dňa 27.09.2011, ktorým boli zrušené
rozhodnutia správnych orgánov vo veci nepriznania postavenia účastníka konania pre žalobcu. Na
základe uvedeného rozsudku žalovaný doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ako jednému z
účastníkov konania. Žalobca využil svoje právo účastníka konania a proti prvostupňovému rozhodnutiupodal rozklad. Skutočnosť, že žalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu,
že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade považovať za
odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu, najmä ak žalobca v podanej žalobe sám konštatuje,

že správny orgán mal v danej veci zastaviť správne konanie.

Žalovaný poukázal na to, že ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a
rozhodnutie nebude možné v danej veci rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka
konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto
súvislostipripomenulrozhodnutieNSSRvovecisp.zn.4Sž/98-102/02zodňa17.12.2002podľaktorého

„rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

Z uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho
charakteru proti procesnému postupu žalovaného, ale ignorujúcu vecnú podstatu daného konania, ktorá
spočíva v záujme na ochrane prírody a krajiny. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného
v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré

podporuje ochranu prírody. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení rozkladového konania
vychádza vzhľadom na zistené okolnosti z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že dňa 28.01.2010 doručila Poľovnícka spoločnosť
Lúčky (ďalej len žiadateľ) žalovanému žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného
druhu živočícha - medveďa hnedého a odstrel jedného jedinca v poľovnom revíri žiadateľa. K účasti
v správnom konaní o podanej žiadosti žiadateľa sa prihlásil žalobca. Žalovaný rozhodnutím zo dňa
15.07.2010 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka predmetného konania. Proti tomuto rozhodnutiu

podal žalobca rozklad, ktorý minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa
21.06.2010 (právoplatným dňa 25.06.2010) zamietol a rozhodnutie žalovaného vo veci neúčasti žalobcu
v konaní potvrdil.

Následne Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky rozhodnutím č. 4203/2010-2.1 zo dňa 07.07.2010 povolilo žiadateľovi výnimku zo zákazov

ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom
revíri Lúčky, a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2010 posiedkou a postriežkou na lokalite
Machnatô. Správny orgán prvého stupňa určil v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK podmienky realizácie
rozhodnutia. Na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňom 26.07.2010.

Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania

podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto i mnoho ďalších
rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých rovnako nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka
v konaniach o povolenie výnimiek z podmienok ochrany podľa ZOPK. V predmetných konaniach
sa Najvyšší súd SR obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o rozhodnutie o položených
prejudiciálnych otázkach súvisiacich s dopadom čl. 9 Aarhurského dohovoru na právo účasti žalobcu

v konaniach o povolenie výnimky podľa ZOPK. Na základe stanoviska Európskeho súdneho dvora a
následnýchrozhodnutíNajvyššiehosúduSRKrajskýsúdvBratislaverozhodnutímč.k.3S/279/2010-126
zo dňa 27.09.2011 zrušil rozhodnutie žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania
žalobcovi a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru krajského
súdu doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. 4203/2010-2.1 zo dňa 07.07.2010 a

konal s ním ako s účastníkom správneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad
a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a zamietnuť žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky, resp.
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Rozhodnutím zo dňa 21.08.2012 č. 6371/2012-1.10 (47/2012-rozkl.) minister životného prostredia SRzastavil konania o rozklade žalobcu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK
na tom základe, že dôvod na konanie odpadol. Odôvodnenie tohto rozhodnutia sa prakticky zhoduje s
obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe.

Z oznámenia žalovaného súd zistil, že na základe výnimky povolenej preskúmavaným rozhodnutím bol
odstrel medveďa hnedého v danej lokalite zrealizovaný.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi

predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod
na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo
zakázaných činností podľa ZOPK žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva
žalobcu v predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu
výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť
(najneskôr do 30.11.2010). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi

nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie
o povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 26.07.2010.
Žiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase zrealizoval a usmrtil jedného jedinca medveďa hnedého
podľa podmienok stanovených v predmetnom rozhodnutí.

Až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/279/2010-126, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 19.11.2011, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 7092/2010-7.2 (28/2010-rozkl.)
zo dňa 21.06.2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 4203/2010-2.1 zo dňa 15.04.2010, vo veci
účastníctva žalobcu v správnom konaní. Krajský súd vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku
vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Na základe tohto rozsudku boli
žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení

výnimky č. 4203/2010-2.1 zo dňa 07.07.2010, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote rozklad,
tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK
na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite.

Žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody
a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách

občianskeho združenia. Keďže povolenú výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého
vo vyššie uvedenej lokalite žiadateľ zrealizoval, došlo nepochybne k zásahu do populácie uvedeného
chráneného živočíšneho druhu, čomu sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil zabrániť.

Krajský súd je toho názoru, že napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez
meritórneho prejednania námietok žalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiuo povolení výnimky ukracuje žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody.
Dôsledkom postupu žalovaného je, že ani po pripustení účastníctva žalobcu v konaní sa správny
orgán v žiadnom z vydaných rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou proti povoleniu výnimky z

podmienok ochrany medveďa hnedého. Senát krajského súdu dospel k záveru, že práve z dôvodu, že
na základe rozhodnutia o výnimke bol usmrtený chránený živočích, má žalobca právo vecné prejednanie
a rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa o jeho námietkach proti tvrdenej nezákonnosti
prvostupňového rozhodnutia. Zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo
žalobcuzmožnostiúčinneobhajovaťprávaaoprávnenézáujmy,ktoré vsprávnomkonaníreprezentoval

a viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Usmrtenie chráneného živočícha
aj s poukazom na citovaný názor Najvyššieho súdu SR (1Sžp/3/2011) nemôže byť interpretované ako
odpadnutie dôvodu pre pokračovanie správneho (rozkladového) konania, pretože takýto výklad by vo
svojich dôsledkoch poprel zmysel súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ku ktorému
často dochádza až po vykonaní práv a povinností plynúcich z právoplatného rozhodnutia, proti ktorému
podal účastník správneho konania žalobu na správny súd.

Ani uplynutie doby, počas ktorej sa mala výnimka z podmienok ochrany zrealizovať, nemožno považovať
za odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v správnom konaní a za naplnenie zákonnej podmienky pre
zastavenie konania. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalobcu i s citovaným rozhodnutím Ústavného
súdu SR a je tej mienky, že pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo
doručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným

a vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. Z uvedeného možno vyvodiť,
že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení výnimky, nemohlo rozhodnutie stratiť platnosť
uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca preto oprávnene spochybňuje záver žalovaného, podľa
ktorého v zmysle § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK odpadol dôvod na ďalšie konanie v predmetnej veci. To platí
aj napriek faktu, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného o povolení výnimky považoval tak žiadateľ

ako aj správny orgán za právoplatné dňom 26.07.2010 a obaja sa oprávnene domnievali, že rozhodnutie
o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času (najneskôr do 30.11.2010) platnosť a de facto
zaniklo.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie o
zastavenírozkladovéhokonaniavpredmetnejvecivychádzazvyššieopísanýchdôvodovznesprávneho

právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zrušil
napadnutého rozhodnutie ministra životného prostredia SR a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Po právoplatnosti tohto rozsudku bude úlohou žalovaného meritórne rozhodnúť o rozklade žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu o povolení výnimky a vysporiadať sa s námietkami v ňom uvedenými.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal

žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní podľa predloženého vyčíslenia vynaložil na nákladoch
právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x
127,16 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 eur paušálna
náhrada, k tomu 20 % DPH v sume 26,96 eur. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu

323,50 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3 O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.