Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207546
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112207546.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobkyne:

Ing. Zuzana Hodáková, Nová 25/1, Hrabušice, IČO: 45 601 054, právne zastúpenej: Mgr. Martin Černák,
advokát, Zochova 5, Bratislava proti žalovanému: Dunajská brána, s.r.o., Dunajská 26, Bratislava, IČO:
35 979 658, právne zastúpenému: RK LEGAL, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 17, Bratislava, IČO: 36
858 323, zast. konateľom: JUDr. Ing. Róbert Križan, advokát o zaplatenie 1.525,- EUR s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.525,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne
od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 188,82 EUR a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 777,56 EUR, všetko na účet právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08.03.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 1.525,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia,
náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.03.2011 sa so žalovaným dohodla ústnou formou na uzavretí
mandátnej zmluvy, na základe ktorej ju žalovaný poveril riadením hotelového úseku - recepcie. Za
vykonávanie tejto činnosti sa dohodli na mesačnej odmene vo výške 1.100,- EUR. Za prvý mesiac

vykonávania činnosti (od 01.04.2011 do 30.04.2011) vystavila a doručila žalovanému faktúru č. 02/2011
zo dňa 10.05.2011 v dohodnutej výške 1.100,- EUR, ktorú žalovaný riadne formou bezhotovostného
prevodu na bankový účet dňa 13.05.2011 v plnej výške uhradil. Dňa 13.06.2011 žalovaný ústne
mandátnu zmluvu v celom rozsahu vypovedal a k uvedenému dňu žalobkyňa aj skončila s vykonávaním
dohodnutej činnosti u žalovaného. Za obdobie vykonávania činnosti od 01.05.2011 do 13.06.2011
vystavila a dňa 28.06.2011 doručila žalovanému faktúru č. 03/2011 zo dňa 22.06.2011 v alikvotnej
výške 1.525,- EUR. Splatnosť uvedenej faktúry bola dňa 30.06.2011. Uvedenú faktúru žalovaný napriek

opakovaným telefonickým a písomným urgenciám neuhradil, čím sa dostal do omeškania, žalobkyňa si
preto ďalej uplatnila zákonné úroky z omeškania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uznal nárok žalobkyne v časti 194,20 EUR s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % p.a. od 15.07.2011 do zaplatenia a vo zvyšku navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Žalovaný si uplatnil v tomto konaní voči žalobkyni kompenzačnú námietku pozostávajúcu z
nároku na náhradu škody vo výške 568,30 EUR a z nároku na zľavu z ceny za plnenie z titulu vád plnenia
vo výške 762,50 EUR. Náhrada škody pozostáva zo štyroch prípadov, kde hotel utrpel reálnu škodu, keď

svojim hosťom riadne dodal ubytovacie a stravovacie služby, za ktoré však nedostal zaplatené. Za takýtostav je zodpovedná žalobkyňa, ktorá ako vedúca recepcie mal zabezpečiť, aby dané služby boli jednak
fakturované ako aj okamžite vymáhané resp. privolaná polícia za účelom stotožnenia danej osoby.
Pokiaľ ide o nárok na zľavu z dojednanej ceny za plnenie vo výške 50 % z ceny mesačného plnenia

od 01.05.2011 do 13.06.2011, dôvodom na jej uplatnenie boli opakované a sústavné prípady porušenia
plneniadohodnutýchpovinností.Idenajmäoto,ženapriekvýslovnejžiadostižalovanéhonevypracovala
žalobkyňa manuály pre bežnú činnosť recepcie, pokyny pre recepciu pre prípady krízových situácií,
neodstránila vady reklamačného poriadku, neprepracovala hotelové mapy, nevypracovala manuály pre
chyžnévrátanepostupovpririešeníneštandardnýchsituácií,nevypracovalanávrhyupozorneníprehostí

ani systém skvalitnenia práce recepcie a chyžných a takisto nezaviedla vnútrofiremné normy do praxe.
Žalovaný ďalej uviedol, že náhradu škody ako aj nárok na zľavu si uplatnil voči žalobkyni listom zo dňa
13.06.2011, ktorý jej zaslal poštou a jedná sa preto o započítaciu námietku, v dôsledku čoho došlo k
zániku žalobou uplatnenej pohľadávky spätne ku dňu splatnosti žalovanej faktúry, žalovaný sa preto
nemohol dostať do omeškania s jej úhradou a tým pádom nie je dôvodný ani žalobou uplatnený nárok
na úrok z omeškania.

Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 27.07.2012 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že pri vzniku
zmluvného vzťahu sa so žalovaným dohodla na spôsobe úhrady odmeny za jednotlivé kalendárne
mesiace na základe faktúr, pričom konkrétny deň alebo lehota splatnosti týchto faktúr dohodnuté neboli.
V zmysle § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka jej preto vznikol nárok na odmenu okamihom vykonania
činnosti a nie k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca ako uvádza žalovaný. Je evidentné,

že všetky osoby užívajúce služby hotela boli úsekom recepcie riadne identifikované a všetky služby
vo vzťahu k nim boli riadne evidované v informačnom systéme. O vzniknutých nedoplatkoch žalovaný
nepochybne vedel vždy po skončení ich ubytovania. Subjektmi, ktoré v tomto prípade porušili svoje
záväzky a spôsobili hotelu škodu boli samotní hostia. Pohľadávky voči nim boli ešte počas pôsobenia
žalobkyne v hoteli riešené, sama sa podieľala na vypracúvaní upomienok. Skončenie zmluvného vzťahu

bolo vykonané výlučne ústnou formou a to tak, že konateľ žalovaného oznámil, že ukončuje spoluprácu.
Písomnosť „Ukončenie zmluvného vzťahu“, ktorú žalovaný predložil súdu s písomným vyjadrením jej
nikdy nedoručil. Obsahom ústnej dohody neboli úlohy, ktoré žalovaný v liste vymenúva, na uplatnenie
zľavy z odmeny neexistuje žiadny právny dôvod. Žalobkyňa ďalej navrhla súdu, aby rozhodol čo do
žalovaným uznanej časti nároku rozsudkom v zmysle ust. § 153a ods. 1 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného,
výsluchom žalobkyne, výsluchom konateľa žalovaného, výsluchom svedkov Michala Donovala, Andrei
Pányiovej, Bc. Radoslava Marcináka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že dňa 01.04.2011 bola prvý deň v práci, kde ju pán
W. predstavil manažmentu hotela, ostatným zamestnancom, posledná bola vedúca recepcie pani U.,

priezvisko si už nepamätala, kde jej v danú chvíľu oznámil, že ju degraduje o pozíciu nižšie a žalobkyňa
je jej nástupca. Samozrejme atmosféra bola napätá vzhľadom k tomu, že jej to oznámil týmto spôsobom.
Pani U. žalobkyni odmietla poskytnúť všetky prístupy a odovzdať agendu. A následne sa vyjadrila,
že odmieta dopracovať túto zmenu, pokiaľ sa na recepcii bude nachádzať žalobkyňa. Takže pán W.
vzal žalobkyňu do kancelárie a tam čakala aj s pani L. pokiaľ sa skončí zmena vedúcej recepcie a

odvtedy tú pani nevidela. Pani L. je riaditeľka hotela. Postupne sa od pondelka dňa 04.04.2011 začala
oboznamovať s agendou, stále bolo niečo nové, rôzne fascikle, nebolo jej odovzdané nič, bola v cudzom
prostredí. V hoteli boli neustále personálne zmeny, či už na úseku recepcia, chyžné odchádzali, neprišli
do práce. Potom postupne pán W. začal prepúšťať technikov, najprv odišiel pán X., žalobkyňa poukázala
na skutočnosť, že pán W. stále niekoho prepúšťal. Takže nebola tam atmosféra, že človek vedel, že

toto bude dlhodobo jeho práca a že môže robiť dlhodobé projekty. Dňa 13.05.2011 jej bola uhradená
odmena v hodnote 1100 EUR, k hotelovému systému Horec mal každý prístup. Hotelový systém Horec
je rezervačný systém, takže pán W., pani L., účtovníčka aj žalobkyňa mali k nemu prístup. Potom sa
stalo dňa 13.06.2011, že pán W. ráno prišiel a vyjadril so žalobkyňou nespokojnosť a povedal, že končí.
Povedal len toľko, že nie je spokojný s jej prácou. Dovtedy jej nevyjadril žiadnu nespokojnosť. Vravel, že

o jednej hodine popoludní príde nástupca a žalobkyňa mu má ukázať veci, na ktorých pracovala. Celá
situáciabolanepríjemná.Zavolalariaditeľkehotela,oznámilajej,žeodchádzaokamžiteaprešlisivšetky
otvorené položky v systéme Horec a vravela jej k tomu ďalšie kroky, ktoré treba urobiť. Boli to tie otvorené
účty, ktoré uvádza druhá strana ako náhradu škody. V tom čase sa v hoteli menili účtovníčky a pred
tým, čo tam bola pani minimálne dva týždne mala vyčlenené, že ona si ukončuje veci a nemajú za ňou

chodiť. A všetky tie položky, ktoré sú otvorené a doložené bolo potrebné prekonzultovať s účtovníčkou,či to zo systému vystornujú, alebo ako to následne vyúčtujú. Keď odchádzala v ten deň 13.06.2011, tak
tam bola už nová účtovníčka približne tretí deň, takže tá predchádzajúca účtovníčka odkázala, že všetky
tieto veci majú riešiť už s novou účtovníčkou a k tomu sa už žalobkyňa nedostala. Ale o všetkých týchto

otvorených účtoch oboznámila riaditeľku hotela pani L.. Tá druhá faktúra - vystavila faktúru v hodnote
1.525,- EUR, je to suma za mesiac máj 1.100 EUR a alikvotná čiastka za jún spolu v tejto sume. Do
dnešného dňa nebola uhradená. A vtedy sa začalo riešiť, že k tej faktúre aby bola uhradená je potrebná
podpísaná zmluva.

Žalobkyňa ďalej v odpovediach na otázky uviedla, že pokiaľ ide o obsah mandátnej zmluvy a presné

práva a povinnosti žalobkyne konkrétne špecifikované nebolo nič, tak ako je to potom už dodatočne
v tom decembri, v tých pripomienkach kde bolo presne špecifikované, čo bolo jej povinnosťou. Na
začiatku ešte pred jej nástupom, teda 1.4.2011 bolo dohodnuté s pánom W., že bude zastávať post
vedúcej recepcie a hodnota odmeny bola 1.100 EUR, dohodnuté bolo len toto. Pokiaľ sa vyjadrila o
pripomienkach v decembri myslela tým situáciu už pol roka po ukončení vzťahu v súvislosti s tým, že
k tej druhej faktúre, ktorá je predmetom tohto sporu zrazu žalovaný požadoval k preplateniu zmluvu.

Takže tými pripomienkami myslela žalobkyňa mail, ktorý jej prišiel zo strany žalovaného od ekonómky,
kde jej zrazili to, čo uvádza žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení. Žalobkyňa naďalej trvala aj na
skutočnosti, ktorú už uviedla, že dňa 13.06.2011 jej nebolo odovzdané ani písomné podanie označené
ako ukončenie zmluvného vzťahu, ktoré predložil žalovaný.

Súčasťou ústnej dohody nebola lehota splatnosti faktúr. Žalovaný žalobkyni nevytkol v priebehu trvania

zmluvného vzťahu nedostatky pri poskytovaní služieb. Zo strany žalovaného nebola oboznámená ako
postupovať, ak hosť nezaplatí za ubytovacie služby. Žalovaný chcel od žalobkyne následne zmluvu,
ktorá sa mala vzťahovať spätne. Pred nástupom do hotel J. R. pôsobila žalobkyňa v J. hoteli na pozícii
X. C. manager. Táto pozícia bola obšírnejšia ako v hoteli J. R.. Žalobkyňa nepripustila, že by urobila
nejaké chyby v pozícii vedúcej recepcie.

K otázke nedostatku identifikačných údajov pri predbežných faktúrach žalobkyňa uviedla, že nie je
možné, aby hosť bol nedostatočne identifikovaný v hoteli, pretože predloží OP alebo iný doklad pri
príchode a zároveň vtedy sa otvorí účet a zároveň ponúkne číslo kreditnej karty, ktoré sa vkladá do
systému. Nie je to možné, ako to bolo v prípade napr. pána T., kde žalovaný tvrdí, že bol nedostatočne
identifikovaný. V čase, keď sa táto udalosť stala, bol víkend a ona sa o tom dozvedela až v pondelok,

konkrétne tento účet. Následne nato doporučene poslala na adresu, ktorá bola uvedená pánom T.,
doporučený list s upomienkou. O všetkých účtoch, ktoré boli otvorené, vedela aj riaditeľka, osobne
to s ňou prešla, počas priebehu ako sa vyvíjali a zároveň na konci, keď jej odovzdala agendu, keď
odchádzala z hotela, to bolo 13.06.2011. Dohodli sa, že to preberie s účtovníčkou, ale v tom čase sa
menili účtovníčky. Pani I. vravela, že už za ňou s týmito prípadmi nemajú chodiť, pretože ona si uzatvára

vlastnú agendu a potrebuje dotiahnuť veci a pani B. nastúpila pár dní predtým, ako žalobkyňa odišla.
V daný deň, keď odchádzala, ani nebola v hoteli, nebola tam vtedy každý deň. Aj pani B. vedela o
tých účtoch, lebo sa dohodli, že si spoločne sadnú a všetko to uzatvoria. Pani B. nemala skúsenosti so
systémom Horec predtým a preto aj niektoré účty, ako napr. daň z ubytovania, alebo tie nižšie sumy
ostali otvorené, aby sa dohodli na systéme, ktorý budú dodržiavať pri stornovaní. Teda či môže aj vedúca

recepcie sama stornovať tieto otvorené položky, či to bude účtovne postačovať, aby jej to sedelo, každý
má iný systém.

Po nahliadnutí do predbežných faktúr žalobkyňa uviedla - pri prvej (č.l. 16) - je uvedená firma K. s.r.o.,
keď sa jednalo o klienta, obchodnú spoločnosť, v predbežnej faktúre nie je uvedené všetko, v systéme
bola ďalšia záložka, kde boli uvedené ďalšie podrobnosti, náležitosti daného subjektu, napr. sa mohlo

jednať aj o korporátnu zmluvu, je tam konkrétne cena za ubytovanie a mestská daň; - pri druhej (č.l. 17)
- jedná sa o predbežnú faktúru ktorá z hľadiska identifikácie zodpovedného subjektu nie je kompletná,
pretože v systéme sa musí nachádzať identifikácia konkrétneho subjektu, ktorý bol v daný čas ubytovaný
na izbe č. 302, kde tou predbežnou faktúrou mu bol vyúčtovaný len poplatok za škodu, pretože zaplatil
cenu ubytovania, avšak odmietol zaplatiť tento poplatok za škodu. Slová „poplatok za škodu 302“ sú

uvedenévkolónke,kdemábyťmenoubytovaného,vzniklototakpreto,žeubytovanýhosťzaubytovanie
zaplatil, avšak nebol ochotný zaplatiť poplatok za škodu, ktorú podľa jeho slov nespôsobil, preto sa toviedlo týmto spôsobom ďalej, aj ona potrebovala práve túto záležitosť prekonzultovať s účtovníčkou, to
je ukážkový prípad pre účtovníčku. Pamätala si túto situáciu aj preto, lebo bola osobne pri tom, keď na
izbe došlo k poškodeniu zástrčky a pán W. dal pokyn, že to má byť ubytovanému hosťovi naťažené; -

pri tretej (č.l. 18) - je uvedené meno hosťa O. H., jedná sa o účet z reštaurácie, tento hosť hovoril, že
on konzumáciu v reštaurácii nemal. Hosť bol ubytovaný ako vyplýva z dokladu na izbe č. 203, robí sa
to tým spôsobom, že keď ide do hotelovej reštaurácie, tak účet z reštaurácie príslušný člen personálu
donesie na recepciu a tam sa ten účet naťaží do systému a pri odchode sa urobí sumár a konečnú sumu
hosť zaplatí. Za ubytovanie hosť teda zaplatil, ale keďže tvrdil, že nekonzumoval, za reštauračné služby

odmietol zaplatiť. Kedy bol prinesený doklad z reštaurácie si už vzhľadom na odstup času nepamätala,
mohlo to byť hocikedy, aj večer, a nemusela byť prítomná. Je to ďalší prípad pre účtovníčku, aby sa
to prípadne vystornovalo. Ďalšia vec je že na účte z reštaurácie musí byť aj podpis toho konkrétneho
hosťa, takže mohol byť problém aj v tom, ak on pri odchode z hotela tvrdil, že to nie jeho podpis, alebo
že účet nepodpísal; pri štvrtej (č.l. 19) - ubytovaný pán R. T. na izbe č. 205, tu je cena za ubytovanie, za
konzumáciu z minibaru, účet z reštaurácie a je tu daň za ubytovanie. Hosť odišiel z hotela bez zaplatenia,

preto ostal účet otvorený. Tento pán je z Košíc, pamätala si to, poslala mu upomienku s predbežnou
faktúrou, takú istú ako je tu, pretože už mala osobnú skúsenosť s tým na polícii, ako to je, keď odíde hosť
a ešte aj túto situáciu aj postup mala odkonzultované s pani riaditeľkou L.. Toto bolo v máji, v upomienke
bola lehota cca 2 týždne na splnenie a potom sa menili účtovníčky a potom odišla. Iba nevedela, ako
správne by sa to malo zaúčtovať, či v nákladoch na izbu, na prádlo, na chyžné a pod. Potrebovala teda

jej stanovisko, aby to bolo správne, potrebovala z účtovného hľadiska vedieť, aký je správny postup.

Konateľ žalovaného N.. T. W. pri výsluchu uviedol, že sa snaží plniť záväzky a poukázal na skutočnosť,
že nespochybnil existenciu ústnej dohody. Uviedol, že hľadali osobu na pozíciu vedúceho recepcie a
pani U. V., ktorá to robila dovtedy avizovala, že chce odísť z rodinných dôvodov. Na základe inzerátu
na internete sa ozvala recepčná z hotela J., ktorá pri pohovore uviedla okrem iného aj to, že J. hotel asi

bude končiť. Tvrdila, že ona riadi vlastne J. V.. Preto mal za to, že je odborne spôsobilá a fundovaná.
Dohodol sa s ňou, že bude vykonávať prácu vedúcej recepcie za odmenu 1.100, - EUR mesačne,
táto suma je vyššia než je bežný plat vedúcej recepcie, ktorý je bežne okolo 700,- až 800,- EUR.
Súčasťouústnejdohodybolapodrobnášpecifikácia povinnostížalobkyneaprác,kdehlavnoučinnosťou
bolo zavedenie alebo zracionalizovanie práce recepcie, činnosť recepcie sa dovtedy riadila manuálmi,

ktoré boli spracované pre recepciu, a s ktorými sa aj Ing. V. zoznámila. Nie je pravda, že žalobkyňa
nebola inštruovaná o tom, čo a ako má robiť, jednak to mala vedieť z prechádzajúceho zamestnania, a
jednak bola zoznámená s manuálmi, dostala podrobné pokyny od neho a vlastne od recepčných dostala
ďalšie potrebné informácie. Výmena zamestnancov, ktorých žalobkyňa spomínala vôbec nesúvisela s
jej činnosťou, že sa snažila ho vykresliť ako človeka, ktorý svojvoľne ruší pracovné pomery v prípade, že

sa mu niekto nezapáči, všetci zamestnanci, ktorí odišli, odišli buď na základe dohody alebo z osobných
alebo z iných pracovných alebo objektívnych príčin. Spomenutý pán X. odišiel preto, lebo bol špecialista
na iný sieťový systém než mali. Preto mu robilo problém spravovať počítačovú sieť. Každý zamestnanec,
ktorýskončildostalzaplatenévšetkočoodrobil,terazkonečnedospeliktomu,žefluktuáciajeminimálna.
Po nástupe žalobkyne jej nevytýkal nedostatky, len jej ďalej hovoril čo má robiť, tak isto ako aj riaditeľka

hotela. Chcel jej dať čas minimálne dva až tri týždne na zaučenie, po tomto čase sa začínali prejavovať
nedôslednosť,chaos,nezodpovednýprístupkpráci,miestotohoabyzaviedolsystémnarecepcii,narušil
ešte aj ten systém, ktorý fungoval. Menila príkazy a pravidlá, ktoré boli v manuáli a účinnosť a efektivita
recepcie sa dostala do krízového stavu. Krízový stav spočíval v tom, že začali utekať recepční, napríklad
najlepšia recepčná, ktorá je tam aj doteraz bola v strese, že bude musieť odísť z hotela. Niekoľkokrát

žiadal žalobkyňu, aby mu predložila písomný návrh zmluvy, na ktorom sa ústne dohodli, ktorý nebola
schopnáurobiťaždodoby,keďjejnevyplatiliposlednúfaktúru.Takistožiadalfaktúrynaodmenyktoréjej
už boli vyplatené, bola jej vyplatená prvá odmena a faktúra nikde, tú vystavila až potom ako jej peniaze
za apríl 2011 zaplatil, teda dodatočne. Tak to bolo aj pri tej ďalšej, druhej odmene, ktorú ale nedostala.

V odpovediach na otázky konateľ žalovaného ďalej uviedol, že žalobkyňa mu povedala, že ona už má

písomnú verziu mandátnej zmluvy, ktorú mala uzavretú z J. V. a túto mu pošle k pripomienkovaniu. Nič
mu však neposlala. Pokiaľ ide o prístup k systému Horec, každý užívateľ mal svoje heslo a prístupové
práva, resp. užívacie práva, lebo dakto si ho mohol aj pozerať, ale nemohol do neho zasahovať. Taká
je bežná prax. Pokiaľ ide o presné a konkrétne povinnosti, presná a konkrétna náplň práce žalobkyne
a v čom konkrétne došlo k porušeniu týchto povinností a či žalobkyni bol odovzdaný oproti podpisu

nejaký písomne vypracovaný pracovný poriadok resp. manuál konateľ žalovaného uviedol, že písomnežalobkyni nič odovzdané nebolo, bol jej odovzdaný manuál v písomnej podobe, ale nie oproti podpisu
na preštudovanie, on bol k dispozícií na recepcii stále a aj je. Dosť závažnou chybou bolo, že pomerne
veľa ubytovaných nebolo vyfakturovaných, čím vznikla priama škoda, pretože sa tieto pohľadávky ťažko

vymáhajú. K ukončeniu vzťahu došlo tak, že žalobkyni osobne oznámil ukončenie zmluvného vzťahu s
tým, že nebol spokojný s kvalitou vykonania prác a že alikvotnú časť odmeny jej vyplatí v nasledovnom
termíne po doručení faktúry. Faktúra prišla neskôr než očakával, presný termín si už nepamätá. Medzi
tým zistili závažné porušenie pravidiel fakturácie a styku s hosťami, ktorá im spôsobovala určitú škodu,
čožalobkyniekonómkaneskôroznámilaatomailom,bolotovsúvislostiajsuzavretímpísomnejdohody,

ktorú žiadal, aby dodatočne urobili poriadok v evidencií a v účtovníctve. Žalobkyňa mu povedala, že
sama mu to už chcela navrhnúť, behom pol hodiny odišla z hotela a už sa neukázala. Nepamätal si
už konkrétny dátum. Na stole nechala kľúče to bolo všetko čo odovzdala a zatelefonovala riaditeľke že
odchádza. Agendu neodovzdala tak ako uvádza. V súvislosti s neuhradenou faktúrou ho kontaktovala
žalobkyňa emailom a k doriešeniu situácie poveril ekonómku v zmysle svojich pokynov. Vzhľadom
k nekvalite poskytnutých služieb mal za to, že žalobkyňa si nezaslúži nič, ale chcel byť ústretový a

veľkorysý tak navrhol, že zaplatí polovicu tým spôsobom, že si uplatní zľavu. Túto zľavu uplatnil preto,
lebo mandatár výrazným spôsobom porušil všeobecné platné pravidlá o profesionalite a o odbornej
spôsobilostiposkytovaniaslužieb.Utýchhostí,uktorýchtoišlodlžnéčiastkyvymohli,aletuuvádzajúlen
tie, kde sa to nedá, preto lebo žalobkyňa dostatočne ubytovacie prípady nezdokumentovala a nevydala
faktúru. K úhrade sumy 194,20 EUR nedošlo, pretože nebola podpísaná mandátna zmluva, to je jedna

vec, lebo túto zmluvu potrebuje do účtovníctva a myslel si, že sa dohodnú a celá záležitosť sa bude
riešiť naraz, teda buď zaplatí niečo alebo nič. Potreboval tie doklady, teda tú zmluvu a týmto chcel
žalobkyňu aj k tomu dotlačiť, aby mu ju konečne dala. Žalobkyňa síce návrh zmluvy poslala, ale až
dakedy v decembri keď už bola dávno preč a tam boli také ustanovenia, ktoré jednoducho podpísať
nemohol, nemohol ich akceptovať.

Svedkyňa H. L. pri výsluchu uviedla, že do hotela nastúpila v polovičke februára 2011 ako obchodná
marketingová manažérka. Okrem obchodu a marketingu zastrešovala množstvo iných vecí ako aj výber
zamestnancov a manažovanie celého hotela, pretože tam neboli iní manažéri ani riaditeľ hotela, ale ako
riaditeľ hotela v tom čase vystupoval pán W.. Riaditeľkou bola oficiálne od septembra 2011 a v tejto
funkcii pôsobí doteraz. Nastúpila do obdobia, keď pán W. si budoval nový tím zamestnancov a chcel

posunúť hotel na vyššiu úroveň medzi top hotely v Bratislave. Takže následne aj v rámci toho, že budoval
tím prijal žalobkyňu ako vedúcu ubytovania s tým, že mala na starosti komplexne celú recepciu, chyžné
a množstvo ďalších aktivít, ktoré súviseli s touto pracovnou pozíciou, čo bolo veľké množstvo aktivít.
Nevedela presne ako dlho žalobkyňa v hoteli pracovala, vedela len, že to bola krátka doba. Vzhľadom
k tomu, že nespĺňala nároky a predstavu o profesionalite na túto pozíciu, tak tam pracovala krátko. Ako

marketingový manažér tiež videla nejaké nedostatky v práci žalobkyne. Veľmi dôležité v tejto pozícii je
vedenie ľudí, z toho obdobia si pamätá, že na základe komunikácie žalobkyne s chyžnými jedného dňa
neprišla ani jedna z nich do práce, potom vznikalo množstvo problémov na úseku recepcie, recepčné
boli dezorganizované, potrebovali človeka, ktorý by im poradil a učil ich, ale bohužiaľ v tej svojej vedúcej
recepcie nevideli takéhoto človeka. Preto vznikalo množstvo problémov takých procesných, ako napr.

neboli vystavené nejaké faktúry, recepčné nevedeli nejaké funkcie v rezervačnom systéme, nevedeli
s ním pracovať. Keď sa pýtali na rady svojho nadriadeného, tak žalobkyňa im nevedela poradiť a ani
nechcela. Taktiež objavili veľké množstvo faktúr, ktoré neboli vystavené. Svedkyňa mala na starosti
organizované akcie v hoteli a klienti ju upozorňovali a niekoľkokrát vrátili faktúru na opravu, pretože
tam bolo množstvo chýb. Faktúru vystavila žalobkyňa. Taktiež mala na starosti rezervačné systémy, pri

ktorých je veľmi dôležité dodržiavanie cenovej parity, čiže cenovej rovnosti a na to ich taktiež častokrát
upozorňovali z týchto rezervačných systémov, že to nedodržiavajú. Bolo to takto z jej pohľadu v tom
období, keď sa pán W. snažil budovať nejaký tím zodpovedajúci úrovni 4 hviezdičkového hotela, čo v
tomto prípade naplnené nebolo, vznikal chaos. Ukončilo sa to tak, že tieto problémy sa kopili a vtedy
pán konateľ sa rozhodol, že túto pozíciu obsadí inou osobou. Žalobkyňa nespĺňala jeho predstavy na

túto pozíciu. Presne v akom vzťahu bola žalobkyňa k spoločnosti v rámci právneho vzťahu, k tomu sa
vyjadriť nevedela, pamätala si len, že tam boli nejaké problémy so zmluvou, teda pri jej uzatvorení a to
sa potom nejako riešilo. Pokiaľ ide o chyžné, ktoré spomínala, tie sa jej báli, konkrétne nebola pri tom,
ale povedali, že nechcú s ňou spolupracovať a jednoducho sa v jeden deň všetky hodili na PN, potom
bolo potrebné zabezpečiť niekoho, kto v ten deň uprace. Čo sa týka recepčných, k veci, ktorú tiež už

spomínala, aj jej osobne aj pánovi L. sa sťažovali, že niektoré veci nevedia a keď sa spýtajú žalobkyne,
tak im povedala, že to majú vedieť. Preto som sa vyjadrila, že aj nechcela im pomôcť.V odpovediach na otázky svedkyňa ďalej uviedla, že vo vzťahu k žalobkyni vo vzťahu nadriadenosti
oficiálne nebola, ale neoficiálne áno. Neoficiálne v tom smere, že v čase, keď nastúpila do hotela, tak
tam nebol žiadny manažér, takže veľa vecí mala v svojej kompetencii. Oficiálne bol jej nadriadeným

pán W.. Uviedla, že si myslí, že žalobkyňa nebola povinná rešpektovať jej pokyny. Pokiaľ ide o
kritériá profesionality na jednej strane vychádza zo všeobecnej náplne práce vedúceho ubytovania,
zodpovednosti a povinností vedúceho pracovníka a predpokladá, že takéto niečo bolo aj súčasťou
dohody medzi žalobkyňou a pánom W.. Všeobecná náplň práce vedúceho ubytovania bola v tom čase
písomne spracovaná a bolo to v ich interných materiáloch, ktoré sú na spoločných serveroch uložené.

V tom čase ešte nebol spracovaný interný manuál recepcie a mala ho spracovať ako svoju hlavnú
povinnosť žalobkyňa. Svedkyňa po nahliadnutí do interného pracovného manuálu hotelovej recepcie,
ktorý mal vypracovať T.. O., a ktorý predložil žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia uviedla, že
ona tento dokument vtedy nepoznala a ani ho nevidela, zrejme bol zaevidovaný niekde v tých interných
dokumentoch. Nevedela to presne, len si to myslela. Zrejme, keď si to na pojednávaní prečítala podľa
obsahu uviedla, že ak to bol len taký počiatočný dokument platný pre recepciu, nezodpovedá to tej

predstave akú mali o manuáli recepcie. Manuál mal byť oveľa presnejší, detailnejší, momentálne má
okolo 50 strán. Vo vzťahu k povinnostiam žalobkyne tento predložený manuál je v prvom rade manuál
pre recepčného, nie pre vedúceho zamestnanca a žalobkyňa bola vedúci zamestnanec. Svedkyňa
ďalej čítala predložený manuál a ako príklad uviedla, že je tu uvedená aktívna spolupráca s chyžnými,
možno jej prístup bol aktívny ale nie príliš šťastný. Odcitovala ďalšie ustanovenie - neustále pracujte

na svojom ďalšom vzdelávaní v odbore - a uviedla, že má za to, že ho žalobkyňa nedodržiavala v tom
smere, že keď jej pán W. zadal nejakú úlohu, tak keď to nevedela ako vedúci zamestnanec si to mala
naštudovať, mala prísť s riešením. Napr. keď nevedela, čo má byť v tom manuáli, ktorý mala spracovať,
mala sa poradiť s inými kolegami alebo recepčnými v iných hoteloch alebo si naštudovať konkrétny
manuál na rezervačný systém, ktorý vtedy používali. Jednej recepčnej sa vyhrážala, že ju vyhodí, keď

sa to nenaučí, nevedela však o čo konkrétne išlo. Nezúčastnila sa osobne pri konfliktoch ako svedok,
má to z počutia alebo z výsledkov, ktoré nastali. Pokiaľ ide o neuhradené faktúry, to by rozdelila na 2
časti, jednak ide o pohľadávky, ktoré sa samozrejme riešia priebežne a videla faktúry v systéme, ktoré
ležali v systéme niekoľko mesiacov, na ktoré ju upozornil nový vedúci recepcie, ktorý tieto faktúry potom
vystavil. V tom období mali ešte systém Horec, ku ktorému mala prístup. Neuhradené pohľadávky hotela

sa evidovali v inom systéme. Zoznam im posielala ekonómka. K neuhradeným pohľadávkam uviedla,
že toto sú účty, ktoré mali zaplatiť hostia v hoteli pri odchode a nebolo im to vyúčtované. Klasickou
faktúrou totižto ona rozumie faktúru, ktorú vystavia a doručia danému subjektu s konkrétnou lehotou
splatnosti a potom sú to účty, ktoré hostia platia priamo v hoteli. A to je vždy, keď nemajú s danou
firmou nejakú korporátnu zmluvu, zväčša teda ide o ubytovanie nejakej fyzickej osoby, ktorá hneď

uhrádza účet. Takže svedkyňa si to vysvetľuje tak, že v tomto prípade neboli predložené účty týmto
konkrétnym osobám a preto ich nezaplatili. O ďalších faktúrach vedomosť nemala. Keď mala porovnať
obdobieapríl2011sobdobímmáj,jún2011zhľadiskakvalityposkytovaniaslužiebžalobkyňousvedkyňa
uviedla, že je to veľmi krátke obdobie, aby si dovolila to ešte takto rozčleniť a zhodnotiť. Určite nebolo
možné sa v tom čase ubytovať v hoteli bez toho, aby hosť poskytol svoje identifikačné údaje, aby bol

hosť identifikovaný podľa preukazu totožnosti. Pokiaľ ide o pohľadávky voči hosťom, ktorí nezaplatili
za služby poskytnuté hotelom, ktoré podľa žalovaného mala spôsobiť žalobkyňa, či tieto pohľadávky
si žalovaný vymáha voči dlžníkom, svedkyňa uviedla, že v niektorých prípadoch tak postupujú, hlavne
keď je tá suma vyššia a aby to bolo efektívne. Ale na tieto konkrétne prípady, ktoré jej boli predložené
si už nespomenula. Avšak na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto je podľa nej zodpovedný za

situáciu, že hostia hotela v konkrétnych 4 prípadoch odišli bez toho, aby im boli za hotelové služby
vystavené účty uviedla, že jednoznačne je to vedúci recepcie a to bola v tom čase žalobkyňa. Tieto
povinnosti organizovať aj kontrolovať všetky účty, či sú zaplatené má aj mal vedúci recepcie. Rovnaký
systém platí aj v súčasnosti. Interný pracovný manuál recepcie vypracoval nasledovník žalobkyne G.
T., on pôsobil ako vedúci recepcie po jej odchode. Na otázku žalobkyne, či bola niekedy svedkom jej

neprofesionality a zároveň neochoty pomôcť recepčným svedkyňa uviedla, že nemôže povedať, že by
bola konkrétne, osobne pri tejto komunikácii zo strany žalobkyne s recepčnými, ale vie, že tam vznikalo
množstvo problémov, ktoré sa potom dozvedela. Na ďalšiu otázku žalobkyne, či si spomína na riešenie
problémov nezaplatených faktúr alebo vystavených účtov, konkrétne pána T. uviedla, že si nespomína.
Naotázkukonateľažalovaného,čimánejakúkonkrétnuskúsenosťotom,akovyhodnocovalispoluprácu

so žalobkyňou klienti, resp. korporátni klienti svedkyňa už uviedla, že si nespomína na konkrétne mená
alebo konkrétnych ľudí. To sú veci, ktoré sa potom dopočula.Svedok T. J. pri výsluchu uviedol, že približne v marci, apríli 2011 pracoval u žalovaného na pozícii
ako prevádzkar F&B manažér, čiže dá sa povedať manažér reštaurácie hotela. Žalobkyňa nastúpila do
pracovného vzťahu už keď pracoval v hoteli a odišla, keď tam ešte pracoval, takže dá sa povedať, že

boli kolegovia, celý čas sedeli v jednej kancelárii oproti sebe. Vzťahy so žalobkyňou mal v poriadku,
rovnako ako aj s ostatnými pracovníkmi, resp. zamestnancami hotela. K jej práci môže povedať, že bola
svedomitá, zodpovedná, na každej porade, ktorú mávali raz do týždňa boli hodnotené jej body, ktoré
mala splniť, teda inak povedané úlohy, ktoré jej dal splniť majiteľ. Teda nepamätá si, že by nejakú úlohu
nesplnila alebo že by jej niekto na tejto porade niečo vytkol. Počas pôsobenia nevie o tom, že by hostia

riešili nejaké problémy vo vzťahu k nej. Do konca jej pôsobenia si myslel, že bude pôsobiť v hoteli ďalej,
lebo neboli nijaké problémy. Len bol zarazený, keď v inkriminovaný deň prišiel pán majiteľ do kancelárie
a povedal jej, že už nemusí od zajtra pracovať pre firmu. To bolo všetko a odvtedy sa až do dnešného
dňa nevideli.

V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že nebol svedkom nijakého konfliktu ani medzi
pracovníkmi recepcie ani medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného. So systémom Horec nepracoval.

Počas pôsobenia troch mesiacov vo firme sedel v kancelárii pri recepcii, takže vnímal čo sa na recepcii
deje, ale nevie vlastne čo to ten interný manuál je.

Svedok XXXX,. G. T. pri výsluchu uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný približne od mája 2011,
zo začiatku ako recepčný a potom prebral funkciu žalobkyne vedúceho recepcie. Odišla relatívne
náhle, takže prebral všetku jej agendu. V čase keď tam bola, bol recepčný, bola to jeho nadriadená,

ale tento čas bol krátky, nie viac ako mesiac. Tým, že mal skúsenosti s prácou recepčného, aj bol
vedúcimrecepcie,takžehonemuselanejakozvlášťzaúčať,tenúvodnýdeňhozaučilakolegyňaapotom
počas toho, čo mu šéfovala, tak mali naozaj ten kontakt len v prípade nejakého problému. Tým, že mu
neodovzdala štandardne agendu po odchode, musel si všetko hľadať sám a zorientovať sa v celom
systéme jej práce, prísť na to ako to mala celé zorganizované tak, ako si každý zamestnanec, resp.

pracovník organizuje svoju prácu. Tým, že nedošlo k štandardnému odovzdaniu myslel to, že jedného
dňa prišiel do práce ešte ako bežný recepčný a našiel si na stole už len SIM kartu do telefónu, pán
L. mu povedal, že to je karta do služobného telefónu, ale žiadne informácie o tom, kde môže nájsť
všetky dokumenty, rozpisy, nedostal. Pracovný pomer ukončil k 31.12.2012. Svoj pracovný vzťah so
žalobkyňou by vyhodnotil neutrálne, nemali konflikty ani neboli v nejakom užšom pracovnom vzťahu,

čo bolo dané aj tým, že už mal svoje návyky z tohto zamestnania recepčného. Potom, keď už začal
riadiť recepciu po jej odchode, vtedy už musel riešiť veci, ktoré mala ona na zodpovednosť a nevie či
je to tým, že tam nepôsobila veľmi dlho, ale z jeho pohľadu to boli veľmi dôležité veci, lebo sa jednalo o
nevystavený účet, ktorý sa mal vystaviť ako faktúra a bolo to za obdobie cca 2-3 mesiacov za hostí, ktorí
prišli prostredníctvom rezervačného kanálu Q.. Zhruba sa jednalo o sumu cca 3000 aj niečo EUR. Boli

tam ceny, ktoré tam boli za tých hostí, ktorí boli ubytovaní za toto príslušné obdobie a tieto ceny neboli
nastavené správne, čo vlastne zisťoval vtedy, keď chcel tú faktúru konečne vystaviť. Vzniklo to tým,
že sa tie faktúry nevystavovali priebežne za každý pobyt, pritom sa dali všetky tie faktúry vložiť online
do toho systému expedie, takže pre neho a pre každého vedúceho recepcie je to potom o to prácnejšia
robota robiť to spätne, aj mu to trvalo dlhší čas kým som to spracoval. Na tomto príklade poukázal na to,

aký bol rozdiel medzi jeho prístupom a prístupom žalobkyne, pretože si uvedomuje, že pre podnikanie je
hlavne dôležité mať čo najmenej nevyplatených pohľadávok, určite nie mať nevystavené faktúry, ktoré
mali byť už dávno vystavené, preto sa snaží tieto veci robiť priebežne. Rovnako čo zdedil, ale čo zdedila
aj žalobkyňa bolo väčšie množstvo pohľadávok, ktoré neboli vyplatené. A nemôže presne zhodnotiť,
či ich bolo viac počas pôsobenia žalobkyne alebo či aj nejaké vybavila, ale vzhľadom na to, že každý

by začal od tých najväčších súm, tak bolo tam z jeho pohľadu dosť takých pohľadávok, ktoré mali byť
už dávno aspoň rozriešené. Avšak ak ich aj riešila, tým, že mu neodovzdala agendu tak, ako sa to
štandardne robí, tak nemohol pokračovať práve v takýchto chúlostivých veciach, ktoré sú dôležité pre
firmu a musel začať s tým všetkým odznova.

V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že ceny naťažené v systéme na otvorenom účte

nekorešpondovali s cenami, ktoré boli na objednávkach. Bolo to tým, že tam bola zle zaúčtovaná DPH,
ale na podrobnosti sa už nepamätal. Z jeho strany sa jednalo o pracovný pomer. Nespomínal si ,že
by mu žalobkyňa dala pokyn, ktorý by bol pre neho nezmyselný alebo protichodný, nebál sa jej. Ich
pracovné pomery sa prelínali asi len tri týždne, okrem toho to bola zmenná prevádzka a za ten čask nejakým konfliktným situáciám nedošlo. Priamo konflikt medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného
nezaregistroval, bol na recepcii, ale môže to vyhodnotiť tak, že žalobkyni sa nepodarilo získať rešpekt jej
tímu z pozície lídra tímu, rešpektovali ju len ako nadriadenú. Jej prácu nekontroloval, bol jej podriadený,

k agende sa dostal až po jej odchode. Nepamätá si, či potreboval nejakú pomoc od nej, ale myslí si,
že ak áno, tak mu ju neodmietla poskytnúť. Po jej odchode došlo k úprave pracovnej zmluvy a jeho
povýšeniu. Určite sa spýtal vedenia, či má nejaké informácie aké boli plány s tými otvorenými účtami a
prečo sú otvorené, avšak potom väčšinou si sám zistil z objednávok, z mailov o čo ide, aby to mohol
uzavrieť. Konkrétne to riešil s pani L. alebo s účtárkou. Pani L. bola vtedy marketingová manažérka,

pretože marketingová manažérka má na starosti vzťahy s rezervačnými portálmi, resp. kanálmi. Myslel
tým Q.. Úsek recepcie je potom zodpovedný za to účtovanie. Nedisponoval s informáciou, že žalobkyňa
nemohla v tom čase riešiť otvorené účty, nakoľko tam boli zmeny na pozícii účtovníčky ale uviedol, že
si matne spomína, že tam došlo k zmene na poste účtovníčky, ale on sa o to nestaral, riešil si svoje
záležitosti. Pomoc účtovníčky nepotreboval, potreboval len vedieť, či je nejaký problém, či existuje z jej
pohľadu niečo, prečo to nie je vystavené a keď ona povie, že nie, tak on to ďalej riešil. Interný pracovný

manuál vypracovával asi mesiac a pol. Vypracovával ho postupne, dôležité veci zoskupil cca za 3 dni,
t.j. veci týkajúce sa priamo systému, v ktorom pracujú recepční a potom dopĺňal veci, ktoré sa týkajú
technického vybavenia. Na každej recepcii je asi jedna A4, kde sú uvedené úplne základné veci ako
pracovný čas a podobne, ktoré potom pridal do tohto manuálu, ale začal s prázdnym dokumentom, ktorý
mal ku koncu nejakých 30-40 strán. Ak aj vypracovala žalobkyňa nejaký manuál, on o tom nevedel,

chcel ho urobiť po svojom. Nepamätal si, že by ho videl, lebo naozaj mu to už splýva. Po nahliadnutí do
4 dokladov ohľadom pohľadávok za hotelové služby, ktoré neboli hosťom vyúčtované v čase pôsobenia
žalobkynesvedokuviedol,žedokladK.s.r.o.nasumu109,65EUR-považujezarutinnúfaktúru,čižetáto
faktúra mala byť vystavená, doklad za izbu č. 302 na sumu 14,95 EUR - je to určite nejaký špecifický účet
ale nevidí dôvod, prečo by to malo byť na tom otvorenom účte, takže ak je to niečo nesprávne naťažené

(zaúčtované), tak to malo byť vystornované, pričom stornovať to mal vedúci recepcie, doklad O. H. - je
to účet z reštaurácie 6,30 EUR, ak to bolo niečo nesprávne, malo to byť vystornované, stornovať to mala
vedúca recepcie v súčinnosti možno s vedúcim reštaurácie alebo prevádzkarom, lebo sú to 2 systémy,
ktoré sú prepojené, príp. ak to niekto z recepcie naúčtoval nesprávne, malo mu to byť zosobnené, doklad
- R. Maliňák 437,40 EUR- tým, že je to hosť, ktorý odišiel bez zaplatenia, je to chyba tímu recepcie,

vždy ho niekto ubytováva, niekto mu vystavuje účet, avšak keď ten hosť odišiel bez zaplatenia, je
na vedúcom recepcie, aby dojednal s vedením podmienky uzavretia účtu, prípadne zosobnenie ušlých
tržieb. Žalobkyňa to asi neurobila, alebo nestihla urobiť. Povinnosť vypracovať interný pracovný manuál
vzhľadom na to, že to bola jedna z 1. úloh, ktoré dostal, vie, že to mala robiť ona a preto to musel ako
1. úlohu robiť aj on. Počul o prípadoch, kedy na otázky recepčného nereagovala tým, že by mu dala tú

informáciu, ale povedala mu, aby si to zistil sám, tým myslel aj to, čo uvádzal vyššie ohľadom získania
si prirodzeného rešpektu. Skôr by povedal, že mu odvrkla. Podrobnosti uviesť nevedel.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

Účastníci konania sa dňa 29.03.2011 dohodli ústnou formou na uzavretí mandátnej zmluvy, na základe
ktorej žalovaný poveril žalobkyňu riadením hotelového úseku - recepcie a na mesačnej odmene vo

výške 1.100,- EUR.

Žalovaný predložil súdu interný pracovný manuál hotelovej recepcie, ktorý označil ako „pôvodný
manuál“, pričom žalobkyňa nespochybnila, že sa na recepcii nachádzal, bola s ním oboznámená a v
plnom rozsahu sa ním pri výkone svojej funkcie riadila.

Žalobkyňa za prvý mesiac vykonávania činnosti od 01.04.2011 do 30.04.2011 vystavila a doručila

žalovanému faktúru č. 02/2011 zo dňa 10.05.2011 splatnú dňa 15.05.2011 v dohodnutej výške 1.100,-
EUR, ktorú žalovaný prevodom na účet dňa 13.05.2011 zaplatil. Dňa 13.06.2011 žalovaný ústne
mandátnu zmluvu žalobkyni vypovedal a k uvedenému dňu žalobkyňa aj skončila s vykonávaním
dohodnutej činnosti u žalovaného.Za obdobie vykonávania činnosti od 01.05.2011 do 13.06.2011 vystavila a dňa 28.06.2011 doručila
žalovanému faktúru č. 03/2011 zo dňa 22.06.2011 splatnú dňa 30.06.2011 v alikvotnej výške 1.525,-
EUR.

V mailovej správe zo dňa 28.06.2011 konateľ žalovaného reagoval na predmetnú faktúru: „Toto nie je
úplne v poriadku. Potrebujeme faktúru za celkový čas, kedy ste poskytovali služby, a táto posledná,
ktorú posielate, je vlastne vyúčtovacia faktúra. Na prvé platby, ktoré sme Vám posielali totiž nemáme
žiaden titul ani doklad. M.K.“

V ďalšej mailovej správe zo dňa 28.06.2011 konateľ žalovaného uviedol:“ Ešte som to konzultoval s
ekonómkou, hovorí, že je tam treba ešte okrem toho, čo som Vám písal ja, doložiť zmluvu o poskytovaní

služby, ktorú fakturujete. Takže mi pošlite ešte návrh zmluvy, ktorú hneď podpíšeme, aby sme mohli
urobiť aj úhradu a mať všetko v poriadku tak ako má byť. m.k.“

Žalobkyňa mailom zo dňa 18.11.2011 doručila žalovanému písomný návrh mandátnej zmluvy.

Mailom zo dňa 14.12.2011 žalovaný prostredníctvom zamestnankyne ekonomického oddelenia
opätovne poslal pripomienky k navrhnutému konceptu, požadoval opätovné doručenie faktúr a súpisu

vykonanýchprácažiadalopraviťposlednúfaktúruočiastku504,14EUR,ktorámalapredstavovaťsumu,
ktorá nebola hosťom vyfakturovaná. V tomto maili sa prvý raz spomína škoda, ktorá žalobkyňou mala
byť spôsobená avšak nie vo výške uplatnenej zo strany žalovaného v priebehu konania.

K dodatočnému podpísaniu mandátnej zmluvy nedošlo.

Podľa § 566 ods. 1,2 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre

mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov
v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata
bola dohodnutá.

Podľa § 571 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant

povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne
mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či
priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti
vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný

preddavok.

Podľa § 573 Obchodného zákonníka mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou
uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých
inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.

V prípade ak mandatár v mene mandanta pri zariaďovaní dojednanej obchodnej záležitosti uzavrie

zmluvu s treťou osobou, má právny vzťah založený touto zmluvou samostatný právny režim a existuje
len medzi mandantom a treťou osobou. Mandatár z takto uzavretej zmluvy nie je zaviazaný, ani
nezodpovedá za riadne splnenie záväzku tretej osoby z tejto zmluvy.

Podľa § 754 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo,
aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu

z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Zaubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách
určených ubytovacími poriadkami.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že pohľadávky žalovaného vzniknuté podľa

zmlúv o ubytovaní, uzavretých v zmysle Občianskeho zákonníka, nemožno prenášať na mandatára,
pokiaľ to nebolo dohodnuté v mandátnej zmluve, prípadne formou ručiteľského záväzku.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje

zavinenie.Predpokladomprevznikzodpovednostijeporušeniepovinnostizozáväzku(aleboinejprávnej
povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Zodpovednosť je
daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus).

Žalovaný odôvodnil uplatnenú zľavu z odmeny pri použití analogie legis ustanoveniami § 436 ods. 1

písm. c) Obchodného zákonníka (zľava z kúpnej ceny); § 507 ods. 1, § 597 ods. 1, § 623 ods. 2
Občianskeho zákonníka (zľava z titulu dodania vadného tovaru); § 674 a nasl. Občianskeho zákonníka
(zľava z titulu obmedzeného užívania prenajatej veci). Je potrebné dodať, že zľavy sú upravené ešte v
mnohých ďalších ustanoveniach Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka prípadne v ďalších
zákonných a podzákonných normách.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Citovanéustanoveniejepodľa§263ods.1Obchodnéhozákonníkaustanovenímkogentným,Obchodný
zákonník obsahuje komplexnú úpravu mandátnej zmluvy, uzavretie ktorej ako typu zmluvy nebolo medzi

účastníkmi konania sporné, nie je preto dôvod ani zákonný rámec na horeuvedené použitie analogie
legis.

Pokiaľ ide o citované námietky žalovaného ohľadne nedostatkov v práci poukazoval na znenie
mandátnej zmluvy vypracovanej žalobkyňou (resp. jej právnym zástupcom) na základe požiadavky
žalovaného (podmieňoval tým vyplatenie spornej faktúry) spätne, ktorá však nikdy podpísaná nebola.

Žalovaný nepreukázal v predmetnej zmluve vymedzenie vzájomných práv a povinností (nie sú
vymedzené ani v „pôvodnom manuáli“), z porušenia ktorých by mohli byť vyvodené dôsledky so zmluvne
vymedzenou špecifikáciou týchto dôsledkov.

Žalovaný nepreukázal doručenie výpovede žalobkyni v písomnej podobe, tak ako ju predložil súdu;
k 13.06.2011 nebol urobený žiadny záznam o odovzdaní dokladov, agendy a ich kontrole, žalovaný

nepreukázal vykonanie akejkoľvek kontroly a jej výsledky.

Rozporuplnými výpoveďami svedkov, ktorý vnímali veci väčšinou sprostredkovane a ich vnímanie bolo
značne ovplyvnené osobnými vzťahmi (za situácie, keď v hoteli nebol presne stanovený a vypracovaný
manuál, ktorý by konkrétne a podrobne upravoval práva a povinnosti na jednotlivých pracovných
pozíciách, resp. funkciách ) nemožno preukazovať či dokonca nahrádzať obsah mandátnej zmluvy.

Podľa § 153a) ods. 1,2 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou
alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na
základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznanianároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so
súhlasom žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol nárok žalobkyne jednoznačne preukázaný, výšku

fakturovanejodmenyurčilpodohodesňousámkonateľžalovaného,prvúfaktúružalovanýuhradilvplnej
výške, úhrada spornej faktúry bola zo strany žalovaného po výpovedi mandátnej zmluvy podmienená
najskôr vypracovaním mandátnej zmluvy zo strany žalobkyne spätne k dátumu vzniku právneho vzťahu,
k čomu nedošlo, následne si uplatnil náhradu škody v sume 504,14 EUR (mail zo dňa 14.12.2011), ktorá
nezodpovedá náhrade škody uplatnenej v tomto konaní, žalovaný nárok žalobkyne čiastočne uznal v

sume 194,20 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. od 15.07.2011 do zaplatenia, ktorú sumu
však doposiaľ neuhradil. Nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu (porušenie povinnosti zo záväzku, alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom
zákonníku, príčinná súvislosť) ani zákonných či zmluvných predpokladov uplatnenia zľavy.

Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie predmetnej faktúry vo výške žalovanej istiny.

Ďalšie dokazovanie súd vzhľadom na sporový charakter konania, v ktorom povinnosť preukázať

skutkové tvrdenia a označiť na ich preukázanie relevantné dôkazy zaťažuje výlučne účastníkov konania,
nevykonal (§ 120 ods.1,4 O.s.p.).

Okrem zaplatenia odmeny si žalobkyňa v konaní uplatnila aj úroky z omeškania za oneskorenú úhradu
predmetnej faktúry v zákonnej výške, pričom ako je už uvedené žalovaný uznal úroky z omeškania zo
sumy 194,20 EUR vo výške 9,25 % p.a. od 15.07.2011 do zaplatenia.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka prvej vety dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak nie je čas plnenia dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavných refinančných operácií, ktorá sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17
ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (č. 659/2007 Z.z.) bola ku dňu 01.07.2011

vo výške 1,25 % p.a..Podľa uvedeného zákonného ustanovenia zaviazal súd ďalej žalovaného na zaplatenie žalobkyňou
požadovaných zákonných úrokov z omeškania vo výške špecifikovanej vo výroku rozsudku zo žalovanej
istiny za obdobie omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 73 ods. 1,2,3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. nárok na cestovné má osoba zúčastnená na

konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje,
alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Nárok na cestovné má aj osoba

zúčastnená na konaní, ktorá býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použila
miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 (zásady úspechu) a s tým súvisiacich

citovaných zákonných ustanovení a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 91,50 EUR a cestovného na pojednávania dňa
01.10.2013, 23.09.2014, 18.12.2014 v cene obvyklého cestovného Hrabušice - Bratislava a späť = 16,22
EUR x 2 = 32,44 EUR x 3 pojednávania = 97,32 EUR (spolu 188,82 EUR) a náhrady trov právneho
zastúpenia v sume 777,56 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.

z. v znení zmien a doplnkov podľa § 10 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 3, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 pozostáva
z odmeny za osem úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom (01.10.2013) - 71,37 EUR, účasť na pojednávaní dňa 1.10.2013 (8:30-10:55) - 142,74 EUR,
písomné vyjadrenie vo veci samej (20.01.2014) - 71,37 EUR, porada s klientom podľa predloženého
špecifikovaného zápisu zo dňa 23.09.2014 (10:00-11:15) - 71,37 EUR, účasť na pojednávaní dňa

23.09.2014 (12:30-16:00) - 142,74 EUR, písomné vyjadrenie vo veci samej (18.11.2014) - 71,37 EUR,
porada s klientom podľa predloženého špecifikovaného zápisu zo dňa 17.12.2014 (17:00-18:00) - 71,37
EUR, účasť na pojednávaní dňa 18.12.2014 (8:30-10:40) - 71,37 EUR + 2 x 7,81 EUR a 6 x 8,04 EUR
režijný paušál. Náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v O. banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má proti všeobecným náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.