Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. január 2011

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/62/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310206330
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2011:1310206330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislave III v Bratislave, pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci

navrhovateľa: N. M., bytom P. XX, G., občan SR, zastúpený: advokátom JUDr. Igor Gažík, Železničná
49, Stupava, proti odporcovi: D. H., bytom R. XX, G., občan SR, zastúpený: advokátkou JUDr. Eva
Hlaváčová, Farská 12, Nitra, o zaplatenie 3.612,62 Eur (108.833,90 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 12.08.1996 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 86.006 Sk s 3% úrokom z omeškania od 03.02.1993 do zaplatenia, a to z titulu vyporiadania
združenia,naktoromsadohodolsodporcom.Vpriebehukonaniarozšírilsvojnávrhnasumu108.833,90

Sk (3.612,62 Eur). O tomto rozšírení návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 18.12.1999 (čl. 114 spisu).

Odporca žiadal návrh zamietnuť, keď uviedol, že odporcovi z titulu vyporiadania združenia zaplatil sumu
81.308 Sk a týmto považuje vec za vyporiadanú. Skutočnosť, že došlo k vyplateniu zo strany odporcu
sumou vo výške 81.308 Sk potvrdil i navrhovateľ a toto medzi účastníkmi sporné nebolo (čl. 60 spisu).

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.01.2004 sp. zn. V2-20C 198/1996 bol návrh
navrhovateľaprotiodporcovizamietnutý.Prvostupňovýsúddospelkzáveru,ženavrhovateľnepreukázal
svoje spoluvlastnícke právo k autožeriavu a valníkovému prívesu, z ktorého by mu v rámci vyporiadania
majetku združenia vyplynul nárok na vyplatenie polovice ich hodnoty. Vychádzal zo zistenia, že účtovné
doklady o kúpe vozidiel boli vystavené na odporcu, ktorý vozidlá od predávajúceho prevzal a zaplatil

kúpnu cenu. Prihliadol na skutočnosť, že ako držiteľ predmetných vozidiel bol zapísaný v technickom
preukaze, z dohody o prenájme vozidiel z 21.09.1992, v ktorej navrhovateľ potvrdil, že vozidlá vlastnícky
patria odporcovi a tiež zo skutočnosti, že vozidlá boli účtovne vedené ako majetok odporcu v spoločnom
podnikateľskom užívaní oboch účastníkov, vyvodil, že vozidlá boli vo výlučnom vlastníctve odporcu,
ktorý ich oddelil zo svojho majetku a poskytol na činnosť združenia. V prospech tvrdení navrhovateľa o
jeho spoluvlastníctve k predmetným vozidlám svedčil len spôsob zloženia a výška vkladov spoločníkov
- účastníkov, keď navrhovateľ na pokyn odporcu zložil peňažný vklad vo výške 55.000 Sk ako polovicu

kúpnej ceny vozidiel.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok prvého stupňa
zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 108.833,90 Sk, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiťsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že záver súdu prvého stupňa o tom, že vozidlá boli
vo vlastníctve odporcu považoval za rozporný z prednesov odporcu na pojednávaní dňa 09.06.1997,
že vozidlá boli písané na neho, lebo on dal na ich zakúpenie 75.000 Sk a odporca 39.000 Sk a neskôr

16.000 Sk, aby dorovnal, čo na vozidlá vynaložil odporca. V súvislosti so zápisom odporcu ako držiteľa
motorového vozidla poukázal na to, že ide o bežnú prax, keď za držiteľa (a nie majiteľa) vozidla sa do
evidencie motorových vozidiel zapisuje len jedna osoba a nebolo možné dosiahnu, aby boli zapísaní
ako držitelia vozidiel obaja účastníci. K dohode o prenájme, ktorou mal navrhovateľ potvrdiť vlastníctvo
odporcu vozidla uviedol, že dohodu bolo treba napísať, keď chcel v autodoprave podnikať i navrhovateľ

a výrobný prostriedok bol v technickom preukaze zapísaný na odporcu.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.06.2005, sp. zn. 8Co 291/04
rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 87.950 Sk s 3% úrokom od
13.11.1993 do 30.04.1995 a s 22% úrokom od 01.05.1995 do zaplatenia zmenil tak, že uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 87.950 Sk s príslušenstvom do 3 dní. Vo zvyšnej zamietajúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský

súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí vyvodil záver, že vozidlá treba považovať za majetok získaný pri
výkone spoločnej činnosti združenia v zmysle § 834 Občianskeho zákona potom, ako obaja účastníci
vložili do združenia peňažné vklady v rovnakej výške 55.000 Sk. Navrhovateľ vložil do združenia 55.000
Sk vzhľadom na dohodu o podieľaní sa na pohľadávkach a záväzkoch združenia, v rovnakej miere i
odporca musel vložiť do združenia rovnakú hodnotu, t.j. vklad vo výške 55.000 Sk. Bolo by nelogické,

aby sa na pohľadávkach a záväzkoch združenia podieľali obaja rovnakou mierou a súčasne by malo
platiť tvrdenie odporcu, že od do združenia prispel nepeňažným vkladom v hodnote dvojnásobku vkladu
navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave pri posudzovaní hodnoty vozidiel vychádzal zo znaleckých
posudkov súdu prvého stupňa ustanovených znalcom z odboru cestná doprava Ing. Z. K. č. XX/XXXX
a č. 13/ 2002, keď hodnota autožeriavu predstavovala 138.000 Sk a valníkového prívesu 37.900 Sk,

čo spolu predstavuje sumu 175.900 Sk. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi titulom vyporiadania
združenia podľa § 841 Občianskeho zákona prislúcha polovica majetku získaného spoločnou činnosťou
združenia, t.j. 87.950 Sk.

Na dovolanie odporcu Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co 291/04
zo dňa 27.06.2005 v zmeňujúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania zrušil a vec

vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd vyslovil názor, že pri skončení účasti jedného z
účastníkov dvojčlenného združenia založeného podľa ust. § 829 Občianskeho zákona dochádza vždy k
zániku združenia a na majetkové vyporiadanie jeho účastníkov treba aplikovať ust. § 841 Občianskeho
zákona a nie ust. § 839 Občianskeho zákona. Zánikom združenia nezaniká podielové spoluvlastníctvo
jeho účastníkov k veciam uvedeným v ustanovení § 833 a § 834 Občianskeho zákona a ak sa

nedohodnú pri rozpustení združenia (zániku združenia) účastníci, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať
zrušenia podielového spoluvlastníctva a vykonania vyporiadania na súde podľa ust. § 142 Občianskeho
zákona.Vlastnémuvyporiadaniuzdruženiatedamusípredchádzaťzrušeniespoluvlastníctvaúčastníkov
dohodoualeborozhodnutiesúdu,aaknedošlokzrušeniuspoluvlastníctva,nemožnoanivyhovieťžalobe
na zaplatenie žalovanej sumy. Mal za to, že v prejednávanej veci to znamená, že aj keby označené

vozidlá boli v spoluvlastníctve účastníkov, bez predchádzajúceho zrušenia tohto spoluvlastníctva (ak
medzičasom nedošlo k jeho zániku iným spôsobom), nemožno vyhovieť žalobe na zaplatenie žalovanej
sumy pri posudzovaní uplatneného nároku, ako nároku na majetkové vyporiadanie účastníkov združenia
v zmysle ust. § 841 Občianskeho zákona.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní opätovne

prerokoval pôvodné odvolanie navrhovateľa a uznesením sp. zn. 4Co 420/07 zo dňa 27.05.2009
napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. V2-20C 198/1996 zo dňa 19.01.2004 zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.

Odvolací súd vyslovil právny názor, že pri skončení účasti jedného z účastníkov dvojčlenného združenia
založeného podľa § 829 Občianskeho zákona dochádza vždy k zániku (rozpusteniu) združenia a na

majetkové vyporiadanie jeho účastníkov je potrebné aplikovať ust. § 841 Občianskeho zákona. Toto
zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby ktorýkoľvek z nich, ak sa nedohodnú, podal na súde návrhna zrušenie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákona. Nie je v rozpore s ust.
§ 841, resp. § 142 Občianskeho zákona, ak sa účastník združenia domáha zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva iba k niektorému majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti.

V danom prípade došlo k zániku združenia. Navrhovateľovi nič nebránilo domáhať sa vyporiadania iba
častimajetku,atoautožeriavuaprívesu,ktorépodľavykonanéhodokazovaniapatrilidospoluvlastníctva
účastníkov a nie do výlučného spoluvlastníctva odporcu, resp. do bezpodielového vlastníctva odporcu a
jeho manželky. Sám odporca zpočiatku v konaní túto skutočnosť nepopieral a viac krát v konaní uviedol,
že autožeriav s prívesom boli zakúpené zo spoločne vložených finančných prostriedkov obidvoch

účastníkov,ažneskôruviedol,žetietokúpildosvojhovýlučnéhovlastníctvaeštepredvznikomzdruženia
a neskôr, že patrili do jeho bezpodielového spoluvlastníctva.

Ďalej odvolací súd vyslovil názor, že za daného skutkového stavu možno vyvodiť, že predmetné
vozidlá (autožeriav s prívesom) boli majetkom získaným pri výkone spoločnej činnosti združenia, teda
v spoluvlastníctve obidvoch účastníkov, čo bolo preukázané tým, že na ich kúpu boli použité peňažné
vklady oboch účastníkov, obaja spoločne vykonali aj ich ohliadku pred kúpou a nie relevantný doklad o

kúpe, t.j. na akú osobu bol vystavený a kto predmet kúpy prevzal a tiež ani záznam o držiteľovi vozidla v
technickom preukaze vozidla. Odvolací súd tak dospel k záveru, že autožeriav zn. TATRA 148, EČ: H. a
valníkový príves EČ: H. bol v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporcu, k zrušeniu ktorého
došlo ich predajom, avšak k vyporiadaniu ohľadne nich nedošlo, pritom aj v konaní vedenom pod sp.
zn. 9C 58/1993 sa navrhovateľ s odporcom mali dohodnúť, že autožeriav s prívesom spoločne predajú

a peniaze si rozdelia, čo napokon tiež nasvedčovalo tomu, že patrili do spoločného majetku združenia.

Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť vykonať vyporiadanie vyššie uvedeného majetku,
pričom z výškou nároku sa musí vyporiadať súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie vo veci a oboznámil sa s kúpnopredajnou zmluvou uzavretou
medzi D. H. a D. X. zo dňa 04.03.1994, z ktorej mal za preukázané, že predávajúci odpredal

nadobudateľovi valníkový príves - BSS za 40.000 Sk. Ďalej sa súd oboznámil s kúpnopredajnou zmluvou
uzavretou mezdi D. H. a W. N. zo dňa 12.11.1993, z ktorej mal za preukázané, že D. H. uzatvoril kúpnu
zmluvu a predal kupujúcemu W. N. vozidlo TATRA 148 AD za kúpnu cenu 70.000 Sk. Ďalej súd doplnil
dokazovanie, kto bol držiteľom autožeriavu TATRA 148 a valníkového prívesu H. A-XXV (vozidlá, ktoré
sú predmetom vyporiadania, resp. zrušenia spoluvlastníctva) a zo stanoviska Prezídia policajného zboru

zo dňa 16.02.2010 mal súd za preukázané, že držiteľom autožeriavu po D. H. bol W. N., pričom vozidlo
bolo vyradené z evidencie dňa 03.09.2004. Čo sa týka prívesu, tak po D. H. bol držiteľom D. X. a od
29.06.2005 je držiteľom tohto vozidla spoločnosť MULTITECH, s.r.o. Príves je od 04.03.2009 dočasne
vyradený z cestnej premávky.

Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákona, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o

dosiahnutie dojednaného účelu.

Podľa § 833 Občianskeho zákona, poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.

Podľa § 834 Občianskeho zákona, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podľa § 841 Občianskeho zákona, pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt
poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej
činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.Z vykonaného dokazovania, a to zo samotného výsluchu účastníkov, ktorý v tejto súvislosti potvrdila i
svedkyňa H. (čl. 102 spisu)mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli neformálne zmluvu o združení
za účelom dosiahnutia dohodnutého účelu, ktorým bolo vykonávanie autodopravy. Spornou bola otázka,

kedy došlo k uzavretiu dohody o združení, keď odporca tvrdil, že k uzavretiu dohody o združení došlo v
mesiacoch júl - august 1992 (výsluch navrhovateľa) a odporca tvrdil, že k uzavretiu zmluvy o združení
došlo až v septembri 1992, keď bolo požiadané o vydanie koncesnej listiny.

Vzhľadom na skutočnosť, že účelom združenia bolo vykonávanie autodopravy a základnou podmienkou
pre vykonávanie autodopravy je získanie výrobných prostriedkov slúžiacich k tomuto účelu, a to v

danom prípade autožeriavu s prívesom. Za predpokladu, že účastníci chceli vykonávať túto činnosť
spoločne, pričom sa chceli deliť rovným dielom, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, súd vyhodnotil
výpoveď navrhovateľa za pravdivú, keď uzavrel, že k uzavretiu dohody o združení došlo v mesiacoch
júl - august 1992 a v podstate po uzavretí dohody o združení, kde sa účastníci dohodli o spoločnej
činnosti, a to vykonávaní autodopravy, začali zháňať výrobné prostriedky, boli na ohliadke v Nitre, kde
sa i dohodli na tom, že zakúpia autožeriav s prívesom. Reálna cena za kúpu autožeriavu s prívesom

predstavovala sumu 112.000 Sk, keď autožeriav bol za cenu 56.200 Sk a príves za cenu 18.800 Sk,
pričom zvyšok vyplatili ako províziu, čo potvrdila svedkyňa H., ktorá účastníkom viedla účtovníctvo.
Tomu by zodpovedali i vklady navrhovateľa, ktoré mal súd za preukázané vo výške 55.000 Sk, 39.000
Sk + 16.000 Sk a tomu by zodpovedal v podstate i vklad odporcu vo výške 57.000 Sk, ktorý mal byť
použitý na doplatenie kúpnej ceny uvedených vozidiel. Je logické, že najskôr došlo medzi účastníkmi

k dohode o vzniku združenia, a to najmä k dohode na účele združenia, následne došlo k združeniu
finančných prostriedkov a následne ku kúpe výrobných prostriedkov. Tvrdenie odporcu, že združenie
bolo založené až dňa 21.09.1992, kedy obaja požiadali o živnosť, súd v tejto súvislosti vyhodnotil ako
účelové, nakoľko predpokladom požiadania o spoločné podnikanie musí byť najskôr dohoda o takomto
spoločnom podnikaní. Ust. § 829 Občianskeho zákona neviaže vznik združenia na akékoľvek povolenia.

PrvostupňovýsúdivsúladesnázoromNajvyššiehosúduSR,akoinázoromKrajskéhosúduvBratislave
v zrušujúcich rozhodnutiach teda vyhodnotil, že sporný autožeriav s prívesom sa stali spoluvlastníctvom
účastníkov a teda i subjektov združenia, a to bez ohľadu na to, kto uzavrel kúpnu zmluvu, a to v súlade
s ust. § 834 Občianskeho zákona.

Ďalej mal súd za preukázané, že združenie vyvíjalo svoju činnosť do 31.12.1992, kedy došlo k jeho

zániku, čo medzi účastníkmi sporné nebolo.

Podľa zaužívanej súdnej praxe a vychádzajúcej i z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 36/2006 zo dňa 26.07.2007, podmienkou podania návrhu na
vyporiadanie združenia musí predchádzať zrušenie spoluvlastníctva k veciam, ktoré účastníci nadobudli
počas činnosti združenia. Za predpokladu ak medzičasom nedošlo k zániku spoluvlastníctva iným

spôsobom.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že v danom prípade došlo k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva k autožeriavu a prívesu na základe vzájomnej dohody účastníkov, ktorú
i deklarovali v konaní sp.zn. 9C 58/93, keď uviedli, že sa dohodli na tom, že spoločne autožeriav a
príves predajú a peniaze si rozdelia. Zo založených kúpnopredajných zmlúv mal súd za preukázané, že

odporca v nadväznosti i na túto dohodu autožeriav predal W. N. za 70.000 Sk a príves D. X. za 40.000
Sk, teda spolu za 110.000 Sk.

Spornou medzi účastníkmi sa stala práve výška odpredajnej ceny, ktorú navrhovateľ žiadal, aby
bola zohľadnená v súvislosti s vyporiadaním, keď poukazoval na znalecký posudok a poukazoval
na všeobecnú cenu autožeriav v hodnote 240.222 Sk a všeobecnú cenu prívesu vo výške 65.613

Sk, čo zdôvodňoval, že takto boli i ohodnotené znaleckým posudkom z 01.12.1992 (čl. 59 spisu).
Treba v tejto súvislosti konštatovať, že podstatnou náležitosťou na uzavretie dohody o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva sú zhodné prejavy vôle spoluvlastníkov ohľadné toho, kto sa má stať
výlučným vlastníkom veci a za akú cenu. V konaní nebolo preukázané uzavretie takejto dohody. Naopakbolopreukázané,žeodporcasámpredalautožeriavajsprívesomtretímosobám,atokúpnymizmluvami
zo dňa 12.11.1993 a 04.03.1994, teda v priebehu súdneho konania. Ak teda navrhovateľ sa nedohodol
s odporcom na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva najmä na výške ceny, mal možnosť

podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takúto žalobu však navrhovateľ
nepodal. Pokiaľ sa navrhovateľ dozvedel, že odporca sám predal autožeriav a príves bez toho, žeby s
ním platne uzatvoril dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, mal možnosť podať
žalobu o neplatnosť takýchto kúpnopredajných zmlúv, a to z titulu svojho spoluvlastníctva. Navrhovateľ
takúto žalobu nepodal. Vzhľadom na uvedený skutkový stav, ako i právny záver Najvyššieho súdu SR

vyslovený v súvislosti s vyporiadaním združenia, keď podmienkou podania žaloby o vyporiadanie je
ukončenie spoluvlastníctva vecí, ktorých účastníci získali počas trvania združenia, súd teda skúmal, či
vôbec došlo k zrušeniu spoluvlastníctva.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Inými skutočnosťami ustanovenými zákonom, ktorými sa nadobúda vlastnícke právo je i vydržanie. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkmi veci, a to autožeriavu a prívesu sa stali
W. N. a D. X., ktorí s odporcom uzavreli písomné kúpne zmluvy. Bez ohľadu na to, či uvedené písomné
kúpne zmluvy boli platne uzavreté vzhľadom na to, keď uvedené veci boli v tom čase v spoluvlastníctve,
nadobudli vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákona, a to autožeriav W.

N. dňom 12.11.1996 a D. X. valníkový príves dňom 04.03.1997. Nadobúdatelia mali uzavreté kúpne
zmluvy s osobou, ktorá bola vedená ako držiteľ v technickom preukaze motorového vozidla a boli teda
dobromyseľní, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, žeby tieto osoby sa mohli domnievať, že uvedené
autožeriav a valníkový príves v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sú v spoluvlastníctve. Vznikom tohto
vlastníckeho práva muselo dôjsť i k zániku spoluvlastníctva účastníkov konania, a to podľa zásady,

že každá vec môže mať iba jedného vlastníka, resp. viac spoluvlastníkov, pričom ich spoluvlastnícke
podiely nesmú prevyšovať jednu celú. Nakoľko došlo k zániku spoluvlastníctva k veciam nadobudnutým
pri spoločnej činnosti združenia, nič nebránilo tomu, aby súd združenie vyporiadal.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že príjmy združenia počas celej činnosti predstavovali sumu 86.332,25
Sk, čo vyplýva i z písomných stanovísk odporcu na čl. 25 spisu a písomného stanoviska navrhovateľa

na čl. 58 spisu, keď nebolo sporné, že ku dňu zániku združenia v pokladni ostala suma 41.405,25
Sk a pohľadávky v hodnote 44.927 Sk. Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že výdavky v priebehu
existencie združenia predstavovali sumu 77.466 Sk. Toto vyplývalo z písomných podaní účastníkov, a
to odporcu na čl. 24 spisu a navrhovateľa na čl. 58 spisu. Ku dňu zániku združenia teda existovala
hotovosť, resp. pohľadávky vo výške 8.866,25 Sk (príjmy 86.332,25 - výdavky 77.466). Do vyporiadania

združenia za danej situácie treba zahrnúť i výnos získaný z vecí, ktoré boli v spoluvlastníctve. Tento
predstavuje výnos z titulu odpredaja autožeriavu a prívesu v hodnote 110.000 Sk. 110.000 Sk + ostatné
príjmy 8.866 Sk predstavujú sumu 118.866 Sk : 2 = 59.430 Sk, t.j. podiel na každého účastníka združenia
prizánikuzdruženia.Vkonanímalsúdzapreukázané,žeodporcavyplatiltitulomvyporiadaniazdruženia
navrhovateľovi sumu 81.308 Sk. Túto skutočnosť odporca potvrdil na čl. 60 spisu. Vzhľadom na uvedené

súd Ďalší finančný nárok z titulu vyporiadania združenia zo strany navrhovateľa zamietol. Záverom súd
poukazuje na to, že odpredajná cena autožeriavu a prívesu je primeraná sume, za ktorú účastníci i
zakúpili autožeriav a príves, keď tento zakúpili za 112.000 Sk a tento odpredali po cca 6-tich mesiacoch
za sumu 110.000 Sk, pritom v konaní, a to najmä z účtovníctva účastníkov nebolo preukázané, žeby
účastníci vynakladali na opravu a údržbu autožeriavu a prívesu vyššie finančné čiastky. Súd poukazuje

na to, že primeranou náhradou v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákona sa rozumie náhrada,
ktorá predstavuje príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo reálne možné predať celú vec, treba ju chápať
ako hodnotový ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci (R15/99),
skúmanie možnosti reálnej predajnej ceny veci sa preukáže v prípade predaja tejto veci, pričom pokiaľ
má dôjsť k zisteniu tejto ceny prostredníctvom znaleckého posudku, tak tento sa spravidla môže iba

blížiť k takejto reálnej hodnote. V danom prípade došlo k reálnemu odpredaju veci za reálnu cenu,
teda za cenu primeranú podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákona. V konaní nebolo preukázané, žeby
odporca pri predaji týchto veci konal účelovo, bolo i v jeho záujme veci speňažiť v čo najvyššej sume.
Z uvedených dôvodov súd napriek iným hodnotám stanoveným v znaleckých posudkoch túto sumupovažoval za primeranú. Okrem toho prvostupňový súd v tejto súvislosti poukazuje, že nie je jeho úlohou
posudzovať primeranosť predaja veci v konaní o vyporiadanie majetku združenia, ale je jeho úlohou iba
reálne existujúci majetok rozdeliť, v danom prípade rovným dielom.

Vzhľadom na špecifikáciu založenú navrhovateľom, ktorou sa snažil zdôvodniť svoj nárok o vyplatenie
108.133,90 Sk, prvostupňový súd poukazuje na to, že pokiaľ účastníci vniesli do združenia veci druhové,
teda peniaze, tak nemôžu mať nárok na vrátenie týchto peňazí v súvislosti s vyporiadaním združenia
podľa § 841 Občianskeho zákona, ak takáto finančná hotovosť v čase zániku združenia neexistuje,
nakoľko takúto finančnú hotovosť by nemal kto vrátiť, pokiaľ by bola v priebehu činnosti združenia. Pokiaľ

z ust. § 841 Občianskeho zákona vyplýva, že účastníci majú nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých
na účel združenia, majú sa tým na mysli iné hodnoty, napr. pokiaľ by vniesli do združenia hnuteľné
veci, ktoré by pri vzniku združenia boli vo výlučnom vlastníctve niektorého z účastníkov združenia, tak
v prípade zrušenia združenia by mal nárok na vrátenie týchto hodnôt, teda napr. týchto hnuteľných
vecí. V konaní mal súd za preukázané, že finančné prostriedky, peniaze, teda hodnoty, ktoré vniesli do
združenia minuli práve na nákup hnuteľných vecí, a to autožeriavu a prívesu, a preto nie je možné sa

týchto hodnôt - peňazí domáhať pri vyporiadaní združenia. Za predpokladu, že v čase zániku združenia
existuje akákoľvek finančná hotovosť, ktorá by bola získaná činnosťou združenia, tak potom účastníci
majú nárok na jej vyporiadanie podľa zmluvy, v danom prípade rovným dielom.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil a v
danom prípade sa jedná o nárokovú položku (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p.