Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/242/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805208293
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7805208293.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: XX
XXX XXX, proti povinnej: B. P.Á., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX Q., v konaní vedenom
pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorsky úrad so sídlom Moyzesova 34,
Košice, o vymoženie 955,98 Eur (28.800,00 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaniach

oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 11Er/339/2005-21
zo dňa 21.12.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora proti výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu
trov exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 29.11.2005, doručenom
exekútorovi dňa 08.12.2005 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX * vydaného
Okresným súdom Rožňava dňa 11.01.2006, na základe Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr.

Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, sp. zn. N 3934/2005, NZ 39856/2005, NCRLs
39324/2005 zo dňa 27.08.2005, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 955,98 Eur s prísl. a trovy exekučného konania. Oprávnený
podal dňa 31.05.2012 návrh na zmenu exekútora. Exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. V súvislosti s podaným návrhom súd prvého stupňa
skúmal,čisúsplnenépodmienkynazastavenieexekúciespoukazomnaustanoveniaospotrebiteľských

zmluvách. Poukázal na ustanovenia § 103, § 240 ods. 1, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O. s. p.") a § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a uviedol, že exekučným titulom v
tomto konaní je notárska zápisnica, ktorej prílohou je Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným.
Notárskou zápisnicou je osvedčené vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, konajúceho na základe
splnomocnenia povinnej osoby uvedenej v zmluve o úvere, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice. Mgr.

Tomáš Kušnír vyhlásil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 23.11.2004 uzatvorená Zmluva o
úvere a na základe úverovej zmluvy číslo 7270753 bol povinnému poskytnutý úver vo výške 663,87Eur (20.000,- Sk). Zároveň uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 1097,49 Eur (33.063,- Sk),
z toho úver a poplatok predstavujú sumu 955,98 Eur (28.800,- Sk) a táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 02.04.2005 do zaplatenia. Povinný v splnomocnení

udelil súhlas, aby bol splnomocnený advokát zastúpený advokátskym koncipientom prípadne iným
zamestnancom advokáta v zmysle zákona o advokácii. V rámci prístupového procesu Slovenskej
republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), ktorý upravuje

podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na ustanovenia § 2 písm. a), b zákona o spotrebiteľských
úveroch, ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a posúdil predmetnú zmluvu medzi
oprávnenýmapovinným,akozmluvuspotrebiteľskú,pretožepreposúdenieprávnehovzťahuúčastníkov
zmluvy (úverovej zmluvy) nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah,

teda či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Oprávnený
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru
postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická
osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy ako zmluvy o úvere podľa

Obchodného zákonníka, nie je prekážkou aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Z úverovej
zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o
povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania
úverov,ktorétvorianeoddeliteľnúčasťuzatvorenejspotrebiteľskejzmluvy.Povinnýtedamalmožnosťlen
akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv

je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali

možnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné,
a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby splnomocnil tretiu osobu, ktorú určil dodávateľ, na uznanie záväzku, ktorý je
v čase splnomocnenia všeobecný a neurčitý, je treba považovať za neprípustnú v spotrebiteľských

zmluvách a ako takú aj za absolútne neplatnú. Podmieňovanie splnomocnenia tretej osoby, ktorú vybral
dodávateľ (oprávnený), na spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu, je možné považovať
za podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom (povinným), keďže splnomocnená tretia osoba nezastupuje práva spotrebiteľa, ale len

záujem dodávateľa na uznaní svojej pohľadávky povinným a jeho možnosť ju vymáhať. Povinnosť
spotrebiteľa splnomocniť tretiu osobu navyše nemá ekvivalent v povinnosti oprávneného. Spotrebiteľ
(povinný), ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, bol súčasne nútený podpísať splnomocnenie, ktoré bolo
súčasťou predtlače úverovej zmluvy a nemohol ovplyvniť jeho obsah. Splnomocnenie je koncipované
široko a všeobecne tak, aby splnomocnená osoba uznala záväzok, ktorého vznik, či konkrétnu výšku

nebolo možné predpokladať. Spotrebiteľ sa týmto vzdal práva neuznať záväzok, ktorý vznikne, alebo
nevznikne v budúcnosti. Poukázal na ustanovenie § 22 a § 39 Občianskeho zákonníka ako aj na
ustanovenia § 18, § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a uviedol, že predpokladom
zastúpenia je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, pričom záujmy zástupcu nesmú byť v
rozporesozáujmamizastúpeného.Tentorozporsozáujmomzastúpenéhosanemusítýkaťlenprávneho

úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, stačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného,
ktorý môže vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti
vyplývajúce mu zo zastúpenia. V uvedenom prípade súd konštatuje, že záujmy splnomocnenca (Mgr.
Tomáša Kušníra) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (povinného). Záver súdu je odôvodnený
faktom, že právneho zástupcu povinného vybral, resp. priamo určil v predtlačenej zmluve oprávnený a

vybraný advokát zastupoval oprávneného v iných súdnych sporoch. Súčasťou uznaného dlhu sú aj trovy
právneho zastúpenia a trovy spísania notárskej zápisnice, kde súd konštatuje zjavný rozpor záujmov
medzi povinným a jeho právnym zástupcom. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír si vo vzťahu k povinnému
nemohol plniť a ani neplnil svoje povinnosti vyplávajúce mu zo zákona o advokácii, keďže sa s povinnýmani nestretol a nepoužil všetky právne prostriedky, aby povinného ochránil vo vzťahu k oprávnenému.
Splnomocnený zástupca povinného teda v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom
zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal pred notárom v mene povinného dlh s tým, že

notárska zápisnica bude exekučným titulom. Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený
Mgr.TomášomKušnírom,akosplnomocnencompovinnéhojevzmysleust.§39Občianskehozákonníka
neplatný, nakoľko odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom a bol vykonaný na základe absolútne
neplatného splnomocnenia v zmysle ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na to aby mohla
byť notárska zápisnica vykonateľná, teda aby mohla byť riadnym exekučným titulom, musí obsahovať

právny záväzok, vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V uvedenom prípade absentuje súhlas
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nakoľko vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
nemožno považovať za vyhlásenie povinného, keďže bolo urobené bez splnomocnenia, respektíve
na základe absolútne neplatného splnomocnenia a pre zjavný rozpor medzi záujmami splnomocniteľa
(povinného) a splnomocneného (advokáta). Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu

podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust.
§ 104 ods. 1 OSP zastavil, nakoľko je exekučný titul nevykonateľný, čo je neodstrániteľným nedostatkom
(podmienkou) konania a v exekučnom konaní preto nie je možné ďalej pokračovať. Súčasne súd prvého
stupňa rozhodoval aj o trovách súdneho exekútora, ktorý si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške
39,83 Eur, ktoré vyčíslil. Súd v zmysle ustanovení § 196, § 200 ods. 1, § 199 Exekučného poriadku

a § 14 ods. 1, § 27a vyhlášky nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie záložného práva
na nehnuteľnosť, keďže táto odmena exekútorovi podľa špecifickej úpravy výpočtu odmeny exekútora
v prípade zastavenia exekúcie nepatrí. Vzhľadom na skutočnosť, že si súdny exekútor uplatnil trovy
exekúcie len vo výške odmeny, ktorá mu v zmysle Vyhlášky nepatrí, súd mu náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Proti uzneseniu podali včas odvolanie oprávnený a súdny exekútor.

Oprávnený v odvolaní žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. prerušiť

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím
postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do
pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu
došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s
výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci

ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom
a dobrými mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Uviedol, že základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude
dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto

garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný
súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s
platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou
zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné
za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na

to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd
musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s.

p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej
namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na
návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania.Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy
povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej

v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu.
Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z
reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa,

ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu
dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať
zaneprijateľnúpodmienku,pretoženiejezmluvnýmustanovenímanemožnonaňpretoaplikovaťprávnu
úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom

právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením
zmluvy,nazákladektorejdlhvzniká.Udelenímplnomocenstvapovinnýnestratilprávouznaťdlhvoforme
notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet
pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným
spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že

vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v
záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie
súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul
musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou,

konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého
nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ.

K návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. poukázal na najnovší vývoj
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých

predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého
je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré
sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom
ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného
proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zákonná sudkyňa v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodla
tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods.
1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, nakoľko mal za
to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom

na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu
zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 23.11.2004 Zmluvu o
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa

povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 531,10 Eur, t. j. spolu 1.194,98 Eur. Súčasťou tejto
zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia advokát
Mgr. Tomáša Kušníra uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom,
o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 3934/2005, NZ 39856/2005, NCRLs 39324/2005 zo

dňa 27.08.2005 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet

(plnenie, ktoré má povinná poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní

dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníčku pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval advokát Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinnú na základe plnomocenstva, ktoré
mu udelila povinná na základe Zmluvy o úvere zo dňa 17.05.2005.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu

záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo
zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri
vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej
zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol splnomocnený priamo v Zmluve o úvere veriteľom -
oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so

spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov
medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným
nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne
určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a vkonflikte so záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou)
vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr.
Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a ten nebol oprávnený na spísanie notárskej zápisnice v mene

povinnej a na uznanie záväzku z úveru. V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle
povinnej splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska
zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu
a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto
skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Nazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvéhostupňaodvolacísúddodáva,žedohodaoprávnenej
a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako
to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa
vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája.
Mácharakterverejnejlistiny(§3ods.4zákonač.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti-Notársky

poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú
potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe
dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny
podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko

vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá, nemožno považovať za prípustné. Nemožno preto
pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola exekučným titulom
a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že takejto
notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinnej, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok

konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa
v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v
zmysleust.§58ods.1Exekučnéhoporiadkuboloprávnenýexekúciuzastaviťajbeznávrhu.Nedostatok
spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky
exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie, pretože predmetná notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., resp.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl.
1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. § 251 ods. 4 O. s. p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods.
5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, napr.
podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Preto ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. na

exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal
oprávnený.

Odvolací súd dodáva, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát
konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je pre obchádzanie
zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je

absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
úniezaopodstatnený,lebonevzniklapotrebastanoviťhraniceaplikovateľnostiúniovéhopráva.Podobne
nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z
tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

Súdny exekútor v odvolaní namietal nesprávnosť a nezákonnosť zastavenia exekúcie, ako aj výrok o
náhrade trov exekúcie.

Predmetom odvolacieho konania je aj oprávnenie súdneho exekútora podať proti predmetnému
uzneseniu opravný prostriedok, najmä pokiaľ ide o výrok týkajúci sa zastavenia exekúcie ako aj
posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je poverený súdny exekútor účastníkom konania len v časti,
kde súd rozhoduje o trovách exekúcie, a preto nie je oprávnený na podanie odvolania proti rozhodnutiu
súdu o zastavení exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora
proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., nakoľko odvolanie bolo podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok
v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní

podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Osobitným zákonom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Od 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej

sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,

o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov
konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak v
zmysleprechodnýchustanovení,ato§243bods.3,oodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonania,ktoré

bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, čo
znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 01. novembrom 2013 odvolanie proti výroku o náhrade
trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, uvedené neplatí,
ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol
sudca. To znamená, že ak sa jedná o odvolanie podané pred 01. novembrom 2013, proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa § 374

ods. 4 O. s. p. priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyššia súdna úradníčka a odvolanie proti takému
rozhodnutiu bolo podané pred 01. novembrom 2013, pričom o ňom nerozhodol sudca súdu prvého
stupňa. Preto v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s §

374 ods. 4 posledná veta O. s. p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona
zrušilo a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2

O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto
konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im
neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie §

3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.