Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201706.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca za účasti: M. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca
č. V-803/13 zo dňa 03.09.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Revúca č. V-803/13 zo dňa 03.09.2013

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca (ďalej aj
„správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-803/13 zo dňa 03.09.2013. Predmetným rozhodnutím správny
orgán zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na
povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva

č. XXX/XXXX-PTR uzavretej dňa 21.06.2013 medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a
záložcom M. E., M. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. M.. Dôvodom na zamietnutie
návrhu na vklad podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je odporcom zistený rozpor záujmov
medzi splnomocniteľom a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v

zmysle § 22 ods. 2 OZ, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení uzavretej medzi
splnomocniteľom M. E. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Odporca v
odôvodnení poukázal na to, že dohoda o splnomocnení priložená k návrhu na vklad je formulárovým
typom zmluvy, kde je splnomocnenec uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ nemá možnosť
ovplyvniť jeho výber. Táto skutočnosť sa podľa odporcu javí ako skutočnosť majúca vplyv na obhajobu
práv a záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. V
dohode o splnomocnení je uvedené, že bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa za účelom naplnenia
a hájenia jeho záujmov a to po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dňa 07.08.2013 bolo správe katastra doručené
vyjadrenie M. E., v ktorom uvádza, že zastupujúcu spoločnosť ProHelp nepozná a nikdy s nimi nič
nemal, nesúhlasí s uzavretím záložnej zmluvy. Uvedené vyjadrenie je v rozpore s bodom 1 dohody osplnomocnení, v ktorom sa uvádza, že dohoda bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa. Základným
prejavom vôle pri splnomocnení je podľa odporcu slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa
obstarávať právne náležitosti. Z obsahu dohody o splnomocnení podľa odporcu nevyplýva, že by

splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho
práv. Z dohody skôr vyplýva, že má hájiť záujmy záložného veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v
budúcnosti. Rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom je podľa odporcu zrejmý aj zo
skutočnosti, že samotná záložná zmluva bola uzavretá a splnomocnencom podpísaná až 21.06.2013,
takmer rok a pol po uzavretí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Je teda zrejmé, že k uzavretiu zmluvy

došlo až potom, ako si záložca ako dlžník prestal plniť záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, z
čoho vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení D. G., predsedom združenia
ako zástupca záložcu, uzatvoril záložnú zmluvu účelovo na obhajobu záujmov záložného veriteľa ako
formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Odporca poukázal na to,
že záložný veriteľ opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dáva klientom podpisovať takúto dohodu o
bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody figuruje ako splnomocnenec stále rovnaký subjekt

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Aj táto skutočnosť vyvracia podľa odporcu možnosť, že
byišlooindividuálnedojednanézmluvnéustanovenie.Dohoduosplnomocnenípretoodporcavyhodnotil
ako neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. V odôvodnení odporca ďalej
uviedol, že podľa predloženej zmluvy pohľadávka záložného veriteľa vznikla na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX z 18.01.2013 a to na istinu 200,- Eur a poplatok v sume 196,- Eur. Samotná zmluva o

úvere je podľa odporcu neplatná s poukazom na § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Rozpor s
dobrými mravmi spočíva podľa odporcu v tom, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume
200,- Eur a na druhej strane dlžník má zaplatiť veriteľovi túto poskytnutú sumu zvýšenú o poplatky vo
výške 196,- Eur, celkovo má dlžník zaplatiť 396,- Eur, pričom predmetom zálohu je rodinný dom záložcu.
Medzi samotným úverom a hodnotou zálohu je veľký nepomer. Odporca poukázal na ust. § 37 ods. 1 a

§ 39 OZ. Odporca s poukazom na § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 OZ návrh na vklad záložnej zmluvy
zamietol v zmysle § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo splnomocnencovi

právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil so záverom správneho orgánu,
podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal
možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca rovnako nesúhlasil
s tvrdením správneho orgánu, že plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Dohoda

bola podľa tvrdenia odvolateľa uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom
poučení. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami navrhovateľa musí podľa
odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o
samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ sa

na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou jeho zmluvnej
dokumentácie.Zospisusprávnehoorgánutiežnevyplýva,žebyveriteľzastúpeniezástupcomoddlžníka
požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Podľa odvolateľa predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislým od
veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho

úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohoda o splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa všetky
náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto
prejavu vôle zo strany záložcu. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom správneho orgánu o nepomere
medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, pričom tento nepomer následne
podľa názoru správneho orgánu je v rozpore s dobrými mravmi a má vplyv na platnosť zmluvy o

úvere. Takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nie je
odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nie je zrejmé, čisprávny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku. Naviac správny orgán
neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor
s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore

s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku
skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému
súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere
za nezákonné.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 30.10.2013 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a žiada ho
potvrdiť. Zároveň uviedol, že 21.10.2013 bolo odporcovi doručené vyjadrenie účastníka konania M. E.,
v ktorom uvádza, že plne súhlasí s rozhodnutím odporcu a s dôvodmi zamietnutia návrhu.

Z písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k odvolaniu zo dňa 20.10.2013 vyplýva, že ďalší
účastník navrhuje potvrdiť správne vydané rozhodnutie odporcu, pretože zistenia odporcu sú presné
a úplné. Uviedol, že bol veriteľom (navrhovateľom) podvedený, resp. oklamaný, o žiadnom právnom

zastúpeníaninetušilanemoholsianivyberať.Poukázalnato,žebolozneužitéjehozrakovépostihnutie,
keďže je invalidný dôchodca a nemal inú možnosť, než veriť sprostredkovateľovi, ktorý sa o právnom
zastúpení ani slovom nezmienil. Ďalší účastník uviedol, že pokiaľ by len tušil, že zakladá nehnuteľnosť,
tak si žiadnu pôžičku nezoberie. Pokúšal sa s veriteľom dohodnúť na splácaní dlhu v nižších splátkach,
avšak veriteľ s tým nesúhlasil a žiadal vyplatiť celý dlh. Je si vedomý, že spoločnosť navrhovateľa

takýmto spôsobom už pripravila o strechu nad hlavou viacerých občanov, a preto žiadal súd, aby
odvolanie zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2
O.s.p.,vspojenís§250lods.2O.s.p.avzmysle§244ods.1a§250lods.1O.s.p.preskúmalzákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,

preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, zmluvu o úvere, dohodu o splnomocnení, vyjadrenia ďalšieho účastníka konania a
napadnuté rozhodnutie.

Z overenej fotokópie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 18.01.2012 medzi spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a M. E., M. ako dlžníkom súd zistil, že mandatár spoločnosti p.

C. R. vypísal záhlavie uvedenej zmluvy o úvere, pričom písmo v záhlaví uvedeného mandatára veriteľa
je zhodné s písmom, ktoré je uvedené v záhlaví dohody o splnomocnení.

Z písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka konania zo dňa 07.08.2013, ktoré je súčasťou správneho
spisu vyplýva, že bol rozhorčený a prekvapený snahou spoločnosti Pohotovosť s.r.o. zriadiť záložné
právo, ktoré mal údajne s touto spoločnosťou uzatvoriť a to v zastúpení spoločnosťou ProHelp -

združenie občianskoprávnej pomoci. Uviedol, že o ničom nevie a kategoricky nesúhlasí so zriadením
záložného práva. Uviedol, že zastupujúcu spoločnosť nepozná, nikdy s ňou nemal nič a je presvedčený,
že ide o podvod s cieľom pripraviť ho o strechu nad hlavou. Poukázal na to, že súčasne podáva trestné
oznámenie a žiadal zamietnuť návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva. Poukázal aj na
skutočnosť, že nie je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, spoluvlastníkom je aj jeho brat.

Zdôraznil, že medzi ním a spomínanou spoločnosťou nikdy nedošlo k uzavretiu dohody.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 04.07.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
21.06.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť
s.r.o., Bratislava a záložcom M. E. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava.

Predmetom zálohu bol podiel vo výške 1/2 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nachádzajúcej sa v
k.ú. M.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zodňa 18.01.2012. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie
o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi M. E., M. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

Bratislava podpísanej splnomocniteľom (ďalší účastník) dňa 18.01.2012 v M. (s overeným podpisom
na Meste Revúca dňa 18.01.2012) vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho
záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych
úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode

uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje splnomocniteľ združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom
úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení

svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa

sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa
19.01.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 18.01.2012
osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom v M.. Samotný

dlžník (ďalší účastník) vo svojich písomných vyjadreniach, ktoré sú súčasťou správneho i súdneho spisu
uviedol,žeouzavretídohodyosplnomocnenínevedel,spoločnosťProHelpnepoznáanikdysňounemal
nič spoločné. Uviedol, že o zastúpení netušil, nevybral si zástupcu a má pocit, že bol zneužitý, keďže
veril sprostredkovateľovi, ktorý mu o právnom zastúpení nič nepovedal. Porovnaním písma uvedeného
v záhlaví zmluvy o úvere ako aj v záhlaví dohody o splnomocnení je zrejmé, že údaje uvedené v záhlaví

týkajúce sa dlžníka, resp. splnomocniteľa sú vypísané tým istým typom písma, pričom zmluvu o úvere
vypisoval mandatár veriteľa Pohotovosť s.r.o. (navrhovateľ - odvolateľ a záložný veriteľ). Ostatné údaje
týkajúce sa nehnuteľností ako aj písma uvedeného v dohode o splnomocnení sú vyplnené evidentne
iným druhom písma.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť
dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie,návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis
rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
(7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto

rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala,
v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom
rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov

katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne
konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne
konanie možno vykonať aj elektronicky.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné

postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je

osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa
osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym
orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť
rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a

použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom
v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§250lanasl.O.s.p.vmedziachavýlučnezdôvodovuvedenýchvodvolanídospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do
katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods.

1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov
nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či
sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou niesú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných
podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy
je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých
bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.

Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 04.07.2013 na

Správe katastra Revúca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa Záložnej
zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 21.06.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom Pohotovosť s.r.o. ako
záložným veriteľom a M. E. zastúpeným subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava ako záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu
podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp D. G.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o
splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je v nej označený M. E., ktorý túto dohodu podpísal

v M. dňa 18.01.2012, kedy bol overený aj jeho podpis a ako splnomocnenec je označené ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení D. G. - predseda združenia, ktorý predmetnú
dohodu o splnomocnení podpísal až nasledujúci deň, t.j. 19.01.2012 v Bratislave.

Správa katastra Revúca preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva na
základe predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové
konanieakonávrhovékonaniesazačínananávrhúčastníkakonania,pričomKatastrálnyzákonupravuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo

prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a
2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení vyhl. č. 79/1996
Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje

rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených
písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o
povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade
s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých

zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené
zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto
zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie
plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej
dohodyosplnomocnení,pričomsprávnyorgánvychádzalajzoskúsenostízosvojejrozhodovacejpraxe.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka („OZ“) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na

základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musísa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je

neplatný.

Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej

forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.Akniesúsplnenézákladnépodmienky(§37OZ),nemôžeísťoplatnýprávnyúkon.Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho

úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v M. dňa 18.01.2012
(t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom
a M. E. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh

na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo
strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava
podpísaná až dňa 19.01.2012, ako aj porovnaním listín - zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení, ktoré
boli splnomocniteľom podpísané v ten istý deň (dňa 18.01.2012) vyplýva, že zástupca splnomocnenca
ProHelp D. G. nebol osobne prítomný pri podpise dohody v M. dňa 18.01.2012. Skutočnosť, že

ďalší účastník nemá vedomosť o podpísaní dohody o splnomocnení so spoločnosťou ProHelp vyplýva
aj z jeho písomných vyjadrení. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže
byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je

návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení
- zo strany splnomocniteľa M. E. dňom 18.01.2012), preto nepostačuje písomná forma. V takomto
prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej
strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal,
resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a

doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane,
alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu
o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
pričom vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že nemal vedomosť o podpísaní takejto dohody so
spoločnosťou ProHelp, túto spoločnosť nepozná a o tejto skutočnosť ho mandatár veriteľa Pohotovosť

s.r.o. (sprostredkovateľ) nepoučil, z čoho je možné vyvodiť, že uvedená dohoda mu bola predloženámandatárom veriteľa Pohotovosť súčasne s predložením tlačiva zmluvy o úvere dňa 18.01.2012. Z
uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, resp. jej štatutárneho zástupcu, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení,

resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Z vyjadrenia
ďalšieho účastníka je evidentné, že o uzavretí dohody o splnomocnení nemal vedomosť, resp. nebol na
podpísanie takejto dohody upozornený a neboli mu ani vysvetlené následky jej podpísania. Okolnosti
uzavretia zmluvy nasvedčujú tomu, že uvedené tlačivo mu bolo predložené pri podpise zmluvy o úvere
mandatárom veriteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď dohodu

o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu,
že takýto právny úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Neplatnosť právneho
úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s
uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení
s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), bolo

podľazistenýchokolnostíuzatvorenejzmluvypredloženémandatáromzáložnéhoveriteľa,akoajostatné
okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis
v deň uzavretia zmluvy o úvere, zhodné písmo v záhlaví zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení)
nasvedčujú tomu, že dlžník (záložca) ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri
„výbere“splnomocnenca,ktorýbymalhájiťjehozáujmy,keďžetlačivodohodyoplnomocenstvesvopred

určeným a vyznačeným splnomocnencom bolo dlžníkovi predložené zrejme mandatárom veriteľa pri
uzatváraní zmluvy o úvere. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár disponuje
takýmto tlačivom a predložil ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že medzi ním
a splnomocnencom je, alebo bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne
nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore

so záujmami zastúpeného.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie
námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžník sa rozhodol pre
udelenie plnomocenstva sám, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu

potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani zo správneho spisu a odvolateľ ich
ani inak nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná
v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, súd
zastáva názor, že pokiaľ by aj tieto odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť

v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy
katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe
neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť
návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť
povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad

už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval
za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospela správa katastra. Súd v tejto
súvislosti tiež poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs.

Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení
č. III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje
skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou a nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne zmocneným

zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenieposudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím
argumentom odvolateľa. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené

slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods.
3 zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný

správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odporca v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že podľa predloženej zmluvy pohľadávka záložného veriteľa
vznikla na základe zmluvy o úvere, pričom medzi výškou poskytnutého úveru a hodnotou zálohu je veľký
nepomer.

Vpreskúmavanomprípademásúdzato,ženaprejednávanýprípadjepotrebnéaplikovaťajustanovenia
§§ 52-54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou
o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení

bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť
pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky
neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o
zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich

existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. V
takomto prípade je potrebné postupovať v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ,
ako aj Smernicou 93/13/EHS, pričom je potrebné prihliadnuť aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods.
1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred

vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá
možnosťzvoliťsizástupcu,ktoréhobysisámvybral,ktorúskutočnosťkonštatovalodporcavodôvodnení
svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi
formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárom

veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku
spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred
určený zástupca, mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú
podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú

zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na
zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.

vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.