Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201681
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Krajská
prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova
32, Bratislava, za účasti: 1. Súkromná materská škola - Štvorlístok, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Sklenárova 2-4, Bratislava, IČO: 35 748 028, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí
žalovaného: č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, č. V./X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

D. súd v I. napadnuté rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX,č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXač.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. X písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Y. sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

D. na správnom orgáne

B. úrad I. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, podľa § X55 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“)
daňovému subjektu 1. S. materská škola - K., spoločnosť s ručením obmedzeným, uložil pokutu vo výške
XX € za správny delikt podľa § X54 ods. 1 písm. a/ bodu 1. daňového poriadku - za nepodanie hlásenia
podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov (ďalej aj len „zákon č.
XXX/XXXX Z. z.“) na dani zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie XXXX v lehote do XX.XX.XXXX. G.
o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie XXXX malo byť podané
do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX

Z. z.) a daňový subjekt ho podal dňa XX.XX.XXXX.

B. úrad I. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňa
XX.XX.XXXX), podľa § X55 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku daňovému subjektu 1. S. materská
škola - K., s.r.o. uložil pokutu vo výške XX € za správny delikt podľa § X54 ods. 1 písm. j/ daňovéhoporiadku - za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie
I. štvrťrok XXXX v lehote určenej v § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom
do XX.XX.XXXX. Z. o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok XXXX

mal byť podaný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroku, t.
j. do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

B. úrad I. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňa
XX.XX.XXXX), daňovému subjektu 1. S. materská škola - K., s.r.o. uložil pokutu vo výške XX € za
správny delikt podľa § X54 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku - za nepredloženie prehľadu o zrazených a

odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok XXXX v lehote určenej v § 49 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX. Z. mal byť podaný do XX.XX.XXXX a
daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

B. úrad I. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňa
XX.XX.XXXX), daňovému subjektu 1. S. materská škola - K., s.r.o. uložil pokutu vo výške XX € za
správny delikt podľa § X54 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku za nepredloženie prehľadu o zrazených

a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie U.. štvrťrok XXXX v lehote určenej v § 49 ods.
X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX. Z. mal byť podaný do
XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

B. úrad I. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňa
XX.XX.XXXX), daňovému subjektu 1. S. materská škola - K., s.r.o. uložil pokutu vo výške XX € za

správny delikt podľa § X54 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku - za nepredloženie prehľadu o zrazených
a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX v lehote určenej v § 49 ods.
X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX. Z. mal byť podaný do
XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

D. prokuratúra I. podala proti vyššie uvedeným rozhodnutiam B. úradu I. protest prokurátora sp. zn.

Kd XXX/XX-XX. V proteste bolo konštatované, že rozhodnutím B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX z XX.XX.XXXX bolo porušené ust. § X55 ods. 1 písm. a/ v spojení s § X54 ods. 1 písm. a/ bodu
1. daňového poriadku a rozhodnutiami B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX
a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX bolo porušené ust. § X55 ods. 1 písm. e/ daňového

poriadku per analogiam v spojení s § 122 ods. XX J. zákona.

X. L. riaditeľstva S. republiky č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r z XX.X.XXXX, č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r z XX.X.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r z XX.X.XXXX a č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r z XX.X.XXXX L. riaditeľstvo S. republiky nevyhovelo protestu
prokurátora proti rozhodnutiam B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX (I.

štvrťrok XXXX), č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX (II. štvrťrok XXXX), č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX (U.. štvrťrok XXXX) a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX
(IV. štvrťrok XXXX) a dňa XX.X.XXXX bolo D. prokuratúre I. doručené rozhodnutie L. riaditeľstva SR
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r z XX.X.XXXX, ktorým nevyhovelo protestu prokurátora proti
rozhodnutiu B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z X.XX.XXXX (zdaňovacie obdobie rok XXXX).

II.

Y.

Y. v žalobe podanej podľa § 3X ods. X písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p.

k rozhodnutiu B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z X.XX.XXXX (pokuta za nepodanie hlásenia
za zdaňovacie obdobie XXXX) uviedol, že podľa § 49 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení

platnom a účinnom do XX.XX.XXXX daňové priznanie (§ 32 a XX), prehľad (§ 3X ods. X písm. a/) alebohlásenie (§ 39 ods. 9 písm. b/) podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane. B. priznanie
alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento
zákonneustanovujeinak;prehľadsapodávadokoncakalendárnehomesiacanasledujúcehopouplynutí

kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Podľa § X55 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, časť vety pred bodkočiarkou, správca dane uloží pokutu
od XX eur do XX XXX eur za správny delikt podľa § X54 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu.

Podľa § X54 ods. 1 písm. a/ bodu 1. daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá
daňové priznanie v ustanovenej lehote.

Y. č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX neobsahoval § 39 ods. XX,

podľa ktorého na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu
vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie
sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové
priznanie podľa osobitného predpisu. J. ustanovenie bolo do zákona č. XXX/XXXX Z. z. zavedené až s
účinnosťou od X.X.XXXX, zákonom č. XXX/XXXX Z. z..

Keďže do XX.XX.XXXX hlásenie nebolo považované za daňové priznanie a daňový subjekt hlásenie
podal dňa XX.XX.XXXX, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z. z.,
ktorým bolo znemené a doplnené ust. § 39 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Z. z., v proteste prokurátora
bolo namietané, že na danú vec nie je možné aplikovať zákon č. XXX/XXXX Z. z. v znení
platnom a účinnom od X.X.XXXX.

Podľa čl. XX ods. X V. S. republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. E. zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

VychádzajúczcitovanéhoustanoveniaV.S.republiky,prokurátorkonštatoval,žeaplikáciou§39ods.XX
zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom od X.X.XXXX, došlo k neprípustnej retroaktivite
predmetného zákonného ustanovenia na daný prípad.

J.retroaktivitaniejeprípustnáanipodľa§165ods.Xdaňovéhoporiadku,pretože§165ods.Xdaňového
poriadku sa týka len sankcie za správny delikt, ale nie možnosti aplikácie právnych predpisov na skutok,
ktoré v čase spáchania skutku ešte neplatili a neboli účinné (§ 39 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Z. z.).

Z uvedených dôvodov správca dane nemohol nepodanie hlásenia v lehote určenej v § 49 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX právne kvalifikovať ako správny delikt

podľa § X54 ods. 1 písm. a/ bodu 1. daňového poriadku - ako nepodanie daňového priznania v určenej
lehote a za nepodanie hlásenia mala byť daňovému subjektu uložená pokuta podľa § 35 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Zb..

Na základe uvedeného bolo namietané, že týmto rozhodnutím B. úradu I. bolo porušené ust. § X55 ods.
X písm. a/ v spojení s § 154 ods. 1 písm. a/ bodu 1. daňového poriadku.

V súvislosti s ostatnými rozhodnutiam B. úradu I. bolo v proteste prokurátora uvedené, že podľa § 49
ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX daňové priznanie
(§ 32 a XX), prehľad (§ 3X ods. X písm. a/) alebo hlásenie (§ 39 ods. 9 písm. b/) podáva daňovník
miestne príslušnému správcovi dane. B. priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych
mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do

konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie
daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.Podľa § X55 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, časť vety pred bodkočiarkou, správca dane uloží pokutu
od XX eur do X XXX eur za správny delikt podľa § X54 ods. X písm. d/ a j/.

Podľa § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú

z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o
správny delikt podľa písmen a/ až i/.

Q.. § X54 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku odkazuje okrem iného aj na zákon č. XXX/XXXX Z. z..

Podľa § 165 ods. X daňového poriadku daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona S.
národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení účinnom do XX. decembra XXXX, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie
nastala do XX. decembra XXXX a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Q.. § 165b ods. 1, X daňového poriadku, podľa ktorých daňové konanie začaté podľa zákona S. národnej
rady č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 165 ods. X znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa
od XX. decembra XXXX nepoužijú, platia od XX.XX.XXXX.

D. o uložení pokuty za správny delikt, je konaním, ktoré sa začína z podnetu orgánu príslušného konať
vo veci (§ 58 ods. X písm. b/ daňového poriadku a § 20 zákona č. XXX/XXXX Zb.).

Podľa § 58 ods. X daňového poriadku, ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať

vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe,
voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

X. o správnych deliktoch sú rozhodnutiami trestného charakteru (napr. X S. XX/XXXX, X S. XX/XXXX a
X S. X/XXXX) a aj na ukladanie pokút podľa § X55 ods. X za správne delikty podľa daňového poriadku
dopadajú požiadavky čl. X ods. 1 B. o ľudských právach a základných slobodách, pretože B. v čl. X

uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.

Z. úkonom, ktorý B. úrad I. ako správca dane vykonal voči daňovému subjektu, bolo až samotné
doručenie napadnutých rozhodnutí o uložení pokút. J. postup, hrubo porušujúci práva osoby obvinenej
zo spáchania deliktu, má sám o sebe za následok nezákonnosť rozhodnutia (napr. nález ÚS SR U.. ÚS
XXX/XXXX, rozsudok NS SR X S. XXX/XXXX). Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod

pojem „veci trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa
práva na spravodlivý proces v zmysle čl. X B. o ľudských právach a základných slobodách.

Podľa § X55 ods. XX daňového poriadku pokutu podľa odseku X písm. d) a podľa odseku X písm. e/ za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j/ možno uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie
neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá.

F. uloženie pokuty podľa § X55 ods. XX daňového poriadku treba odlišovať od uloženia pokuty za viacero
správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku. O. právne predpisy, ktoré zakotvujú
skutkové podstaty správnych deliktov, vrátane daňového poriadku, neupravujú postup orgánov verejnej
správy pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Z. súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný alebo
jednočinný súbeh) je potrebné pri nedostatku špeciálnej úpravy použiť "analogiae legis".W. použiteľnou právnou úpravou vo vzťahu k ukladaniu pokút podľa § X55 ods. X daňového poriadku,
je § 57 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o priestupkoch“), upravujúci spoločné konanie, podľa ktorého, ak sa páchateľ dopustil viacerých

priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní,
v spojení s § 1X ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého za viac priestupkov toho istého páchateľa
prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok
najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto
priestupkov. Táto analógia a použitie tzv. absorpčnej zásady je možná aj v prípade administratívneho

trestania v daňovom práva (napr. rozsudok NS SR X S. X/XXXX).

A. analogicky použiteľnou právnou úpravou, ak ide o uloženie sankcie za viacero správnych deliktov,
ktoré napĺňajú skutkovú podstatu rovnakého správneho deliktu, je ust. § 122 ods. XX zákona č.
XXX/XXXX Z. z. J. zákon v znení neskorších predpisov, podľa ktorého za pokračovací trestný čin sa
považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. J. všetkých čiastkových útokov
sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna

súvislosťvčase,spôsobeichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiaci
zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným
mimo územia S. republiky. Ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. X ods.
X B. o ľudských právach a základných slobodách, táto analógia je možná napr. podľa rozsudku E. súdu
SR X Sž XX/XXXX (Y. X/XXXX).

W. zásada, aj analogické použitie citovaného ustanovenia J. zákona majú spoločné to, že za viacero
konaní, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu správnych deliktov, či už s rovnakou sadzbou pokuty (sankcie)
alebo s rôznou výškou pokuty, ak ide o správne delikty jedného subjektu a správne delikty prejednáva
jeden orgán, má byť uložená len jedna pokuta a nie samostatné pokuty za každý správny delikt
samostatne, ako tomu bolo v tomto prípade. Z. absorpčnej zásade sú zbiehajúce sa delikty postihnuté

trestom určeným pre najťažší z nich. Z. správnych deliktoch, ktoré napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu,
sa konanie posudzuje ako pokračovací delikt a všetky čiastkové útoky sa posudzujú ako jeden správny
delikt. Z. absorpčnej zásady, aj použitie analógie s § 122 ods. XX J. zákona je pre páchateľa výhodnejšie,
pretože nedochádza k uloženiu samostatného trestu za každý správny delikt separátne.

S poukazom na uvedené prokurátor konštatoval, že došlo k pochybeniu B. úradu I. jednak v tom, že

prvým úkonom, ktorý ako správca dane vykonal voči daňovému subjektu, bolo až samotné doručenie
napadnutých rozhodnutí o uložení pokút a tiež v tom, že daňový úrad po zistení, že daňový subjekt v
lehote podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. nepredložil prehľad o zrazených a odvedených
preddavkoch za zdaňovacie obdobie I., II., U.. a U.. štvrťrok XXXX, v jeden deň vydal štyri rozhodnutia
o uložení pokuty a za každý spáchaný správny delikt daňový subjekt potrestal samostatne uložením

samostatnej pokuty. B. úrad I. mal daňovému subjektu v jednom spoločnom konaní uložiť za viacero
správnych deliktov podľa § X54 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku jednu sankciu.

Y. nesúhlasil s názorom, že správca dane má po nadobudnutí účinnosti daňového poriadku skúmať len,
či je sankcia pre daňový subjekt priaznivejšia podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. alebo podľa daňového
poriadku, pričom v danom prípade bolo pre daňový subjekt priaznivejšie uloženie sankcie podľa

daňového poriadku (pokuta podľa § 35 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. XX,XX € a pokuta podľa § X55
ods.1písm.a/daňovéhoporiadkuodXXdoXXXXX€).Stým,žehláseniekudňuXX.XX.XXXX(kedyho
daňový subjekt podal), nebolo považované za daňové priznanie a tým skutok nemôže byť kvalifikovaný
ako správny delikt podľa § XXX ods. X písm. a/ bodu 1. daňového poriadku, sa L. riaditeľstvo SR v
rozhodnutí o nevyhovení protestu nevysporiadalo.

V rozhodnutiach o nevyhovení protestu proti rozhodnutiam B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z
XX.XX.XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX L. riaditeľstvo SR argumentovalo tým,
žesprávcadane,aksakonaniezačínanajehopodnet,nemápovinnosťvykonaťvočidaňovémusubjektu
prvý úkon a vyzvať daňový subjekt na predloženie prehľadu, aby následne mohol uložiť pokutu.J. výklad § 58 ods. X daňového poriadku je však v rozpore s čl. X B. o ľudských právach a základných
slobodách a judikatúrou V. súdu SR a E. súdu SR.

B. subjekt prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie I., II. a U.. štvrťrok

XXXX podal dňa XX.XX.XXXX a za IV. štvrťrok XXXX dňa XX.XX.XXXX, pričom pokuta mu bola uložená
až XX.XX.XXXX. J., že daňový subjekt nebol oboznámený so začatím konania o uložení pokuty, ktorá
mu bola uložená s odstupom viac ako X roky od podania prehľadov, došlo k porušeniu čl. X B. o ľudských
právach a základných slobodách, ktorý je súčasťou právneho poriadku S. republiky a ktorý garantuje
právo na spravodlivý proces.

V súvislosti s namietaným nevyužitím "analogiae legis" L. riaditeľstvo SR v rozhodnutiach o nevyhovení

protestu prokurátora uviedlo, že daňový poriadok neupravuje ani súbeh viacerých správnych deliktov,
ani absorpčnú zásadu a poukázalo na čl. X ods. 2, X V. S. republiky.

S. viacerých správnych deliktov a ani uplatnenie absorpčnej zásady však neupravuje ani správny
poriadok, podľa ktorého sa postupuje v konaní o všetkých správnych deliktoch okrem správnych deliktov
v daňovom práve a napriek tomu sa "analogiae legis" v správnom konaní bežne používa.

Keďže podanému protestu žalovaný ako ani L. riaditeľstvo SR nevyhovelo, domáhal sa žalobca podanou
žalobou zrušenia napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

U..

K. žalovaného

Y. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju navrhuje zamietnuť. B. poriadok neupravuje súbeh správnych

deliktov a ani absorpčnú zásadu ukladania pokút za správne delikty, ktorá sa uplatňuje v trestnom práve.
S. zdaňovacích období, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spôsobené, neumožňuje rozhodovanie
o správnych deliktoch ako o súbehu, pretože každé konanie o každom správnom delikte, za ktorý sa
ukladá samostatná pokuta - daň, je samostatné konanie, v ktorom si daňový subjekt uplatňuje všetky
práva a povinnosti.

Podľa § 3X ods. 9 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný predkladať príslušnému správcovi dane prehľad
o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré
zamestnancom vyplatil, a to v lehote podľa § 49 ods. X zákona, t.j. do XX dní po uplynutí kalendárneho
štvrťroka. B. subjekt je tiež povinný predkladať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej

činnosti v lehote do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v § 49 ods. X cit.
zákona.

B.subjektuvedenépovinnostinesplnilvzákonnejlehote,keďprehľadyzajednotlivézdaňovacieobdobia
a hlásenie predkladal vždy s pravidelným oneskorením a nedodržal stanovené lehoty. J. konanie
daňovéhosubjektumalozanásledokuloženiepokút.Keďžerozhodnutieopokutezanepodaniehlásenia

bolo vydané dňa XX.XX.XXXX, za účinnosti daňového poriadku, bol povinný v zmysle prechodných
ustanovení postupovať podľa tohto zákona.

S. dane nemá možnosť zo zákona pokutu neuložiť z titulu, že by prihliadol na zákon č. XXX/XXXX
Zb. o priestupkoch a pri ukladaní sankcie by uplatnil absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej,
t.j. že by uložil jednu sankciu za všetky spáchané správne delikty. D. správny delikt je samostatným

deliktom, o ktorom sa vedie samostatné daňové konanie. X. vydané v daňovom konaní je individuálnymaktom, ktorý vydáva správca dane v konkrétnej veci fyzickej či právnickej osoby a to znamená, že o
každom správnom delikte je potrebné vydať samostatné rozhodnutie. E., že predmetné rozhodnutia sú
nezákonné z dôvodu možnosti uložiť daňovému subjektu len jednu pokutu, je neoprávnená.

Podľa článku X ods. X V. SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť,
abykonalniečo,čozákonneukladá.S.deliktydefinovanévzákoneč.XXX/XXXXZ.z.upravujúzákonom
zakázané konanie daňových subjektov, za ktoré zákon stanovuje ako sankciu uloženie pokuty správcom
dane. E. špeciálne pravidlá riešiace súbeh správnych deliktov, ani zákonnú analógiu použitia právnych
predpisov upravujúcich priestupky, či trestné činy a prečiny v konaní správcu dane, zákon neobsahuje.

Podľa ustanovenia článku X ods. X V. SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. W. postup správnych orgánov neupravený
zákonom by teda mohol byť považovaný za nepovolený úkon a bol by sankcionovaný rozhodnutím o
jeho zrušení alebo o jeho nezákonnosti vrátane povinnosti uhradiť náhradu škody.

V trestnom konaní ako aj v konaní o priestupkoch môže ako subjekt, ktorému je ukladaná sankcia,
resp. trest, vystupovať iba osoba, ktorá má trestnoprávnu, resp. priestupkovú zodpovednosť. Z.

správnych deliktoch však zákon takéto obmedzenie neukladá. Y. zákon ani neumožňuje skúmanie miery
zavinenia, okolnosti skutku (či nešlo o krajnú núdzu, dovolené riziko, súhlas poškodeného, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a jeho pomery a pod.), pričom správne delikty sankcionuje
bez ohľadu na zavinenie daňového subjektu, ktorým môže byť aj maloletá osoba. Taktiež je potrebné
upozorniť na skutočnosť, že podľa § 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. je aj pokuta, ktorú spravuje správca

dane a teda aj tá, ktorú ukladá podľa § 155 citovaného zákona daňou a konanie o uložení pokuty je teda
samostatným daňovým konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov
(§ 2 písm. c) citovaného zákona) a vzťahujú sa na ňu normy daňových zákonov. Q. § 1 cit. zákona
upravuje správu daní a postupuje sa podľa neho, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

IV.

Y. a vyjadrenie žalovaného bola doručovaná aj daňovému subjektu, ktorý sa však k veci nevyjadril.

V.

Z. veci

D. súd v I. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. X O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a

dospel k záveru, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach posúdil vec po právnej stránke nesprávne a preto
súd podľa § XXXj ods.2 písm. a) O.s.p. rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s

právnym poriadkom S. republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. X O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Z.
správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a

konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

Z administratívneho spisu súd zistil skutkový stav, ktorý je v podstate popísaný v bodoch I a II rozsudku,
pričom tento skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný.Z. posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa
konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. E. právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav. B. k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval

správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov
vyvodili nesprávne právne závery.

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. S. prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a
formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,

nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

Z. výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska,
nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť
(napr. nález ÚS ČR z XX.XX.XXXX, sp. zn. Pl. ÚS XX/XX). V. sudcu v podmienkach materiálneho
právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp.

v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z XX.XX.XXXX, sp. zn. II. ÚS XXXX/
XXXX). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným
súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je
zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z XX.XX.XXXX, sp. zn. Pl. ÚS XX/XX).

Je nesporné, že daňový subjekt bol povinný v zmysle § 3X ods. 9 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX
Z.z. predkladať správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených
príjmov zo závislej činnosti a to v lehote podľa § 49 ods. X tohto zákona, čo obdobne platí aj pre hlásenie.
B. subjekt si svoje povinnosti nesplnil v zákonnej lehote, keď jednotlivé prehľady a hlásenie predkladal
vždy s oneskorením.

KrozhodnutiuB.úraduI.č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXzX.XX.XXXX(pokutazanepodaniehlásenia)
treba v zhode s názorom žalobcu uviesť, že podľa § X55 ods. X písm. a/ daňového poriadku, časť vety
pred bodkočiarkou, správca dane uloží pokutu od XX eur do XX XXX eur za správny delikt podľa § X54
ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu.

Podľa § 154 ods. 1 písm. a/ bodu 1. daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá

daňové priznanie v ustanovenej lehote.

Y. č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX neobsahoval § 39 ods. XX,
podľa ktorého na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu
vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie
sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové

priznanie podľa osobitného predpisu. J. ustanovenie bolo do zákona č. XXX/XXXX Z. z. zavedené až s
účinnosťou od X.X.XXXX, zákonom č. XXX/XXXX Z. z..

Keďže do XX.XX.XXXX hlásenie nebolo považované za daňové priznanie a daňový subjekt hlásenie
podal dňa XX.XX.XXXX, na vec nebolo možné aplikovať zákon č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a
účinnom od X.X.XXXX.

Podľa čl. XX ods. X V. S. republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. E. zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. W. § 39 ods. XX
zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom a účinnom od X.X.XXXX došlo k neprípustnej retroaktivite
tohto zákonného ustanovenia. J. retroaktivita nie je prípustná ani podľa § 165 ods. X daňového poriadku,
pretože § 165 ods. X daňového poriadku sa týka len sankcie za správny delikt, ale nie možnosti aplikácie

právnych predpisov na skutok, ktoré v čase spáchania skutku ešte neplatili a neboli účinné (§ 39 ods.
XX zákona č. XXX/XXXX Z. z.).S. dane teda nemohol nepodanie hlásenia v lehote určenej v § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.
v znení platnom a účinnom do XX.XX.XXXX právne kvalifikovať ako správny delikt podľa § X54 ods.
1 písm. a/ bodu 1. daňového poriadku - ako nepodanie daňového priznania v určenej lehote a za

nepodanie hlásenia mala byť daňovému subjektu uložená pokuta podľa § 35 ods. X zákona č. XXX/
XXXX Zb.

E. žalobcu týkajúce sa nepoužitia absorbčnej zásady správcom dane a porušenia práva daňového
subjektu na spravodlivý proces sú tiež dôvodné.

Podľa § X55 ods. X písm. e/ daňového poriadku, časť vety pred bodkočiarkou, správca dane uloží pokutu
od XX eur do X XXX eur za správny delikt podľa § X54 ods. X písm. d/ a j/.

Podľa § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú
z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o
správny delikt podľa písmen a/ až i/.

Q.. § X54 ods. X písm. j/ daňového poriadku odkazuje okrem iného aj na zákon č. XXX/XXXX Z. z..

Podľa § X55 ods. XX daňového poriadku pokutu podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 1 písm. e/ za

správny delikt podľa § X54 ods. 1 písm. j/ možno uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie
neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá.

F. uloženie pokuty podľa § 155 ods. XX daňového poriadku treba odlišovať od uloženia pokuty za viacero
správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. j/ daňového poriadku.

O. právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, vrátane daňového poriadku,

neupravujú postup orgánov verejnej správy pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Z. súbehu viacerých
správnych deliktov (viacčinný alebo jednočinný súbeh) je potrebné pri nedostatku špeciálnej úpravy
použiť "analogiae legis".

Vychádzajúc z čl. X ods. X veta prvá B. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len ,,dohovor“), z F. výboru ministrov č. R(XX) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného K.

ministrov XX. februára XXXX (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry C. súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok E. v. X. z júla XXXX) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty
(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí
podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a
práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu,

ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva
aj zo zásady č. X odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho
konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v
zmysle rezolúcie (XX) XX aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. E. pritom opomenúť, že hranice
medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie

správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi
princípmi.

Z. teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy,
priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. B. je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon

takto označuje. X. kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej
spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a
disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákono priestupkoch). U. správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch
ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či
opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a

tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo
správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na
potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. D., či naopak dekriminalizácia určitého konania
nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných

k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je
potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Y.
úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí
výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a
uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Z. priestupkoch

je obdobná právna úprava. K. rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením
miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. K. oblasť iných správnych
deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. F. sa napríklad na správny
poriadok (§ 47 ods. X správneho poriadku ), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto
požiadavka dodržaná byť nemusí. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte

musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie
nebolo zameniteľné s iným konaním.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,
je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len
konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,

prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s
iným. J. miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia
prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,
pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané
rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. O. skutkové

údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku
a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že
postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. K. výrokovej časti rozhodnutia
spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.
X. formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia,

z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. P.
rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch (v danom prípade
správnedeliktyzakotvenévdaňovomporiadku),dopadajúpožiadavkyčl.Xods.XB.oľudskýchprávach
a základných slobodách, pretože dohovor v čl. X ods. X uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.

Na rozdiel od trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov,
neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Z. súbehu viacerých
správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť z hľadiska
analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší
trest pohlcuje miernejší. Y. sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo

pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest
uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Y. je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom
na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému
je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre
ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa

ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.W. použitie vyššie uvedenej absorpčnej zásady platí i pri jednočinnom súbehu. Ak je jedným
protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov
(súbeh),akichprejednaniujepríslušnýtenistýsprávnyorgán,takpotomtentosprávnyorgánanalogicky

uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ
osobitný predpis neustanovuje inak. Q. zásadou sa správny orgán pri ukladaní sankcie neriadil.

W. zásada aj analogické použitie J. zákona majú spoločné to, že za viacero konaní, ktoré napĺňajú
skutkovú podstatu správnych deliktov, či už s rovnakou sadzbou pokuty (sankcie) alebo s rôznou výškou
pokuty, ak ide o správne delikty jedného subjektu a správne delikty prejednáva jeden orgán, má byť

uložená len jedna pokuta a nie samostatné pokuty za každý správny delikt samostatne, ako tomu bolo v
tomto prípade. Z. absorpčnej zásade sú zbiehajúce sa delikty postihnuté trestom určeným pre najťažší
z nich. Z. správnych deliktoch, ktoré napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu, sa konanie posudzuje ako
pokračovací delikt a všetky čiastkové útoky sa posudzujú ako jeden správny delikt. Z. absorpčnej zásady
a analógie s § 122 ods. XX J. zákona je pre páchateľa výhodnejšie, pretože nedochádza k uloženiu
samostatného trestu za každý správny delikt separátne.

Súd akceptuje argumentáciu žalovaného, že v danom prípade išlo o samostatnosť jednotlivých
zdaňovacích období, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spáchané. G. však išlo o „samostatnosť
zdaňovacích období“, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spáchané, správca dane rozhodoval
o všetkých jednotlivých správnych deliktoch spôsobených daňovým subjektom nie osobitne po
právoplatnom rozhodnutí týkajúcom sa príslušného zdaňovacieho obdobia, ale rozhodoval v ten istý

deň, a to XX.XX.XXXX X samostatnými rozhodnutiami. V danom prípade vzhľadom na tieto skutočnosti
nič nebránilo správcovi dane, aby v príslušnom konaní rešpektoval zásady administratívnoprávneho
trestania. B. o ochrane ľudských práv a základných slobôd má v danom
prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
B. je publikovaný v Y. zákonov pod č. XXX/XXXX Zb.

Je teda i súčasťou právneho poriadku S. republiky. V danom prípade teda súd nemôže akceptovať
tvrdenie žalovaného, keď sa v podstate bráni tým, že daňový poriadok neupravuje ani súbeh správnych
deliktov a ani absorpčnú zásadu ukladania pokút za správne delikty. Súd v tejto súvislosti poukazuje i
na skutočnosť, že aj vo veciach priestupkového charakteru sú priestupkové orgány povinné pri ukladaní
sankcií rešpektovať príslušné zásady administratívnoprávneho trestania. S. dane mohol sankcionovať

daňový subjekt osobitne po každom porušení zákonom stanovenej povinnosti.

Taktiež súd dáva za pravdu žalobcovi, že správca dane porušil právo daňového subjektu na spravodlivý
proces.Ajpredmetnékonanieosprávnomdeliktemávzmysleustálenejštrasburskejjudikatúryvzásade
charakter konania o trestnom obvinení. S. orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného,
základné zásady správneho konania a článok X B. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý

zaručuje právo na spravodlivý proces. S. práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne
konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že
tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. L. X ods. X dohovoru zakotvuje minimálne
práva obvineného z trestného činu. Má právo byť oboznámený s obvinením, teda s tým, aký skutok
sa mu kladie za vinu, právo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom..... Podľa ustálenej

judikatúry C. súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne
delikty a trestné delikty vnútroštátnym poriadkom. Podľa C. súdu pre ľudské práva je potrebné i sankcie
v priestupkových veciach vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru a dospel k
záveru, že ide o trestné veci bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach, ktoré je možné
subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie,

možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. X dohovoru. Súd dospel k záveru, že
správca dane pochybil, keď vôbec prvým úkonom smerom k daňovému subjektu bolo až samotné
doručenie rozhodnutí o pokutách.

D. o uložení pokuty za správny delikt je konaním, ktoré sa začína z podnetu orgánu príslušného konať
vo veci (§ 58 ods. X písm. b/ daňového poriadku).Podľa § 58 ods. X daňového poriadku, ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať
vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe,
voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

W. už súd uviedol, rozhodnutia o správnych deliktoch sú rozhodnutiami trestného charakteru a aj na
ukladanie pokút podľa § X55 ods. X za správne delikty podľa daňového poriadku dopadajú požiadavky
čl. X ods. 1 B. o ľudských právach a základných slobodách, pretože B. v čl. X uvádza „akékoľvek trestné
obvinenie“.

Z. úkonom, ktorý B. úrad I. ako správca dane vykonal voči daňovému subjektu, bolo až samotné
doručenie napadnutých rozhodnutí o uložení pokút. J. výklad § 58 ods. X daňového poriadku je v rozpore

s čl. X B. o ľudských právach a základných slobodách, judikatúrou V. súdu SR a E. súdu SR.

B. subjekt prehľady za obdobie I., II. a U.. štvrťrok XXXX podal dňa XX.XX.XXXX a za IV. štvrťrok
XXXX dňa X.X.XXXX, pričom pokuta mu bola uložená až dňa XX.XX.XXXX. J., že daňový subjekt nebol
oboznámený so začatím konania o uložení pokút, ktoré mu boli uložené s odstupom viac ako X roky od
podania prehľadov, došlo k porušeniu čl. X dohovoru, ktorý je súčasťou právneho poriadku SR a ktorý

garantuje právo na spravodlivý proces.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nezákonné a preto
ich podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 25Xj
ods. X O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal, keďže úspešný žalobca si náhradu trov neuplatnil a žalovaný na ich náhradu nemá právo.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.