Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 6C/91/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511204663
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Macúchová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3511204663.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľov:

1/ U. P., X.. XX.XX.XXXX, L. L., L. XXXX/X, 2/ G. G., X.. XX.XX.XXXX, L. K., L. M. XXX/XX, 3/ A.. B. U.,
X.. XX.XX.XXXX, L. L., L. XXXX/X proti odporcom: 1/ H.. H. E., X.. XX.XX.XXXX, L. J., P. XXXX/X, 2/ J.
E., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž., S. XXX/X, o neplatnosť darovacej zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali návrh, ktorým sa domáhajú, aby súd „zrušil darovaciu zmluvu“ zo dňa 02.03.1965
registrovanú štátnym notárstvom pod sp. zn. K. XXX/XX, ktorú uzavreli ich právni predchodcovia, a to
starý otec E. E. a matka C. E. ako darcovia a J. E. ako obdarovaný a ktorej predmetom bolo darovanie

podielov v rodinnom dome, pozemku pod ním a priľahlých záhrad v katastrálnom území Z.. „Zrušenia“
tejto zmluvy sa domáhajú z toho dôvodu, že darca E. E. nebol v čase spísania zmluvy v dobrom fyzickom
a psychickom stave z dôvodu straty manželky. Zmluvu nenapísal vlastnou rukou, hoci do konca svojho
života všetky listy písal vlastnoručne, neboli k nej priložené predchádzajúce zmluvy o nadobudnutí
vlastníctva nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovania. Tiež namietali, že nebola uzavretá slobodne,
pretože darca E. E. až do svojej smrti písal svojej dcére C.L. E., teda ich matke, listy, v ktorých vyjadroval
vôľu, aby celé dedičstvo patrilo rovnakým dielom jeho dvom deťom C. E.C. a J. E.. Ďalej sa domáhali
„zrušenia kúpnej zmluvy“ zo dňa 24.08.2009 (vklad vlastníckeho práva povolený správou katastra pod

č. Y. XXXX/XXXX), na základe ktorej sa stal spoluvlastníkom časti ich dvora G. P.. V doplnení návrhu
uviedli, že parcelu č. XX k.ú. Z., ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy, nadobudol v roku 1930 do
vlastníctva ich predchodca E. E. a táto parcela sa z neznámych dôvodov dostala do vlastníctva U. R.
a J. E. (otca odporcov). V treťom pôvodnom žalobnom petite žiadali určiť, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom darovania v roku 1965, teda parcela č. XX, XX, XX, XX, XXXX/X C. XXXX/X, XXXX k.ú.
Z., ako aj urbár v katastrálnom území Z. a tiež stavby na nehnuteľnostiach postavené (dom, stodola
a maštaľ) sú spoluvlastníctvom všetkých účastníkov konania, a to v rovnakom pomere. Dôvodili, že sú

podľa § 126, 127 ods. l, § 130 ods. 1,2 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnenými držiteľmi
týchto nehnuteľností, pretože ich od smrti starého otca E. E., teda od roku 1971 až doteraz, v dobrej
viere užívajúaspravujú, udržiavajúdom,zabezpečujúopravupoškodenýchčastínavšetkýchstavbách,
obhospodarujú záhrady a podobne. Rozšíreným návrhom (zmenu návrhu súd pripustil na pojednávaní
dňa 24.10.2012) sa navrhovatelia ďalej domáhajú určenia, že parcela č. XX/X o výmere 155 m2 k.ú.
Z. zapísaná na liste vlastníctva č. XXX je v spoluvlastníctve (zrejme tiež v rovnakom pomere) všetkých
účastníkov.Odporcovia navrhli návrh zamietnuť. Uviedli, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nadobudol
ich otec J. E. na základe zmluvy spísanej notárom a registrovanej štátnym notárstvom a oni sa stali
ich spoluvlastníkmi dedením po svojom otcovi, prípadne matke. Poukázali na to, že o rozdelení majetku

rozhodli ich rodičia a prarodičia. Navrhovatelia po smrti ich otca J. E., spoločný, ale aj ich výlučný
majetok,poškodzovali,vyrezaliviaceréstromyvzáhradách.Ďalejuviedli,žekúpnazmluva,ktorúžiadajú
navrhovatelia zrušiť, sa ich netýka, týka sa kúpy 1 domu nachádzajúceho sa na parcele č. XX k.ú. Z.,
ktorú odkúpil G. P. od G. C.. Oni G. P. parc. č. XX, ani jej časť, nedarovali, ani nepredali. Dohodou z
28.03.2009 si túto parcelu s G. P. rozdelili. Týmto spôsobom chceli zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu

ich majetku, chodeniu po dvore a chceli si takto vytvoriť kúsok svojho súkromia a dvora. Nesúhlasili s
určením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako navrhli navrhovatelia a uviedli, že sa nemienia
vzdať toho, čo nadobudli dedením po otcovi. V doplnenom vyjadrení uviedli, že na pozemok parc. č.
XX k.ú. Z. nemali navrhovatelia prístup, do spoločného domu mali zabezpečený prístup zo zadnej časti
domu cez záhradu. Letná kuchyňa postavená na parcele č. XX patrí odporcom a na tento pozemok ešte
ich otec zaviedol vodovod a elektrinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich písomnými vyjadreniami, oboznámením kúpnych
zmlúv zo dňa 23.11.1933, 19.08.1930, 01.03.1965, rozhodnutí bývalého Štátneho notárstva v Trenčíne
č. G. XXX/XX, G. XXXX/XX, situačného nákresu z 30.04.1926, kópie z katastrálnej mapy z 11.01.2010,
darovacej zmluvy spísanej notárskou zápisnicou dňa 16.09.1971, osvedčenia o dedičstve č.k. XD/
XXXX/XX, G. XXX/XX, XXD/XXX/XXXX G. XXX/XXXX, a doložky o jeho oprave, vyjadrenia Okresného

úradu Nové Mesto nad Váhom - katastrálny odbor a ním predložených listín, a to rozhodnutia Štátneho
notárstva v Topoľčanoch č. G. XXXX/XX, kúpnej zmluvy spísanej dňa 02.12.2008 notárskou zápisnicou
č. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, výpisov z listov vlastníctva č. XXX, XX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX k. ú. Z. a č. XXXX k.ú. R. V., výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXXX k.ú. R. V.,
kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.2009, dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 02.07.2009,

rozhodnutia obce Z. o určení súpisného čísla z 08.10.2009, geometrického plánu č. XXX-XX/XXXX
z 20.04.2009, spisov Správy katastra Nové Mesto nad Váhom č. Y. XXXX/XX C. Y. XXXX/XX, spisu
Štátneho notárstva v Trenčíne č. K. XXX/XX a zistil tento skutkový stav veci:

Vprvomradetrebapovedať,žežalobnýnávrhnazrušeniezmluvy,ktoroudošlokprevodunehnuteľnosti,
nezodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka a takémuto návrhu súd nemôže vyhovieť. Z

obsahu samotného návrhu, ale aj z jeho doplnenia podaním doručeným dňa 16.10.2012 a výpovede
navrhovateľov však vyplýva, že v skutočnosti sa predmetným návrhom domáhajú určenia neplatnosti
zmluvy, ktorú uzavreli právni predchodcovia účastníkov. Táto zmluva bola spísaná notárskou zápisnicou
na Štátnom notárstve v Trenčíne dňa 02.03.1965 pod č. X. XX/XX, X. XXX/XX medzi darcami E. E. -
starý otec všetkých účastníkov a C. E., rod. E. - matkou navrhovateľov a obdarovaným J. E. - otcom

odporcov (C. C. J. boli súrodenci). Predmetom darovania boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Z.,
resp. spoluvlastnícke podiely E. E. a C. E., a to dom číslo XXX, pozemok pod ním a priľahlé záhrady -
parcela č. XX o výmere 554 m2, parc. č. XX o výmere 475 m2, parc. č. XX o výmere 165 m2, parc. č.
XXXX/l o výmere 338 m2, parc. č. XXXX roľa o výmere 225 siah a E. E. ako výlučný vlastník daroval
J. E. aj parcelu č. XX o výmere 158 m2 a parc. č. XXXX/X zast. pl. o výmere 615 m2. Zmluva bola

zaregistrovaná notárstvom podľa vtedy platných predpisov dňa 02.03.1965. Pokiaľ ide o parcelu č. XX
zapísanú v tom čase v pozemnoknižnej vložke č. XXXX k.ú. Z., táto bola v spoluvlastníctve E. E. v
polovici a nadobudol ju kúpou v roku 1930 (Č.G. XXXX/XXXX) a U. P.V. v polovici, ktorá ju nadobudla
darom v roku 1948 (Č. XXXX/XXXX).

Neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej právnymi predchodcami účastníkov sa ich právni nástupcovia,

teda deti, resp. vnuci, domáhajú z toho dôvodu, že darca E. E. nebol v čase spísania zmluvy spôsobilý
posúdiť následky svojho konania, teda nebol spôsobilý na tento právny úkon a zmluvu neuzavrel
slobodne. Tiež namietali, že ju nenapísal vlastnou rukou a prílohou zmluvy neboli predchádzajúce
zmluvy o nadobudnutí vlastníctva predmetných nehnuteľností. Dôvodili tiež tým, že prianím starého otca
E. E. bolo, aby si jeho deti J. C. C. majetok usporiadali tak, aby z neho mal každý polovicu. Toto prianie

napísal krátko pred svojou smrťou aj v liste, ktorý navrhovatelia v kópii predložili ako dôkaz.V druhom žalobnom petite sa navrhovatelia domáhajú „zrušenie kúpnej zmluvy Y. XXXX/XXXX“ z
24.08.2009. Z obsahu návrhu a z jeho doplnenia a tiež z výpovedí účastníkov vyplýva, že v skutočnosti
namietajú platnosť dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol

povolený správou katastra pod č. Y. XXXX/XX dňa 24.08.2009. Pod č. Y. XXXX/XX bol povolený vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07.07.2009 G. P. ako kupujúcim a Obcou
Z., ktorej predmetom bol predaj časti parcele 21/l patriacej obci a teda účastníkov konania sa táto
zmluva netýkala. Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavreli dňa 02.07.2009
odporcovia a G. P. a jej predmetom bolo vyporiadanie spoluvlastníctva k parcele č. XX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 165 m2 zapísanej v liste vlastníctva č. XX k.ú. Z., a to reálnym rozdelením
nehnuteľnosti podľa priloženého geometrického plánu zo dňa 20.04.2009.

Ako už bolo uvedené, súd nemôže zrušiť žiadnu zmluvu, teda ani predmetnú zmluvu o vyporiadaní
spoluvlastníctva. Z kontextu celého návrhu tak, ako tomu pochopil súd, však vyplýva, že navrhovatelia
namietajú platnosť aj tejto zmluvy, keďže za neplatnú považujú uvedenú darovaciu zmluvu, na základe
ktorej zaniklo ich právnym predchodcom (matke a starému otcovi) vlastnícke právo okrem iného aj k

parcele č. XX a z tohto dôvodu neboli s nehnuteľnosťami oprávnení právne disponovať len odporcovia.

Právny predchodca účastníkov - starý otec E. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičstvo po ňom bolo
vyporiadané Štátnym notárstvo v Trenčíne zo dňa 02.07.1971 č. G. XXX/XX právoplatným dňa
07.08.1971. Na základe dohody dedičov J. E. a C. E. nadobudol celé dedičstvo pozostávajúce z podielu
v spoločnom lese (vl. č. XXXX C. XXXX F..Ú.. Z.) otec odporcov J. E.. Zrejme plniac prianie otca po jeho

smrti syn J. E. darovacou zmluvou spísanou notárskou zápisnicou č. X. XXX/XX X. dňa 16.09.1971
daroval svojej sestre C. E. - matke navrhovateliek 1 nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č.
XX k.ú. Z., ako parc. č. XX dom č. XXX s pozemkom vo výmere 158 m2, parc. č. XX záhrada vo
výmere 475 m2 a parc. č. XX záhrada vo výmere 554 m2. Tieto nehnuteľnosti sa tak stali podielovým
spoluvlastníctvom právnych predchodcov účastníkov J. E. a C. E. u každého v podiele 1. Ostatné

nehnuteľnosti, ktoré na základe darovacej zmluvy z roku 1965 nadobudol J. E., zostali v jeho výlučnom
vlastníctve a podiel v nich nepreviedol darovacou zmluvou na svoju sestru C.. Parcela č. XX v podiele
1 a parcele XXXX/X, XXXX/X C. XXXX v celosti zostali vlastnícky vedené na J. E..

Po smrti J. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, sa na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v
Topoľčanoch č. G. XXXX/XX - XX zo dňa 08.02.1988 a osvedčenia o dedičstve č. XD XXXX/XX, G.

XXX/XX zo dňa 21.07.1998 stali spoluvlastníkmi nehnuteľností - parc. č. XX, XX, XX C. XX odporcovia,
každý v 1, parcele XXXX/X, XXXX/X C. XXXX každý v 1.

Po smrti C. E. zomrelej dňa XX.XX.XXXX sa na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX
stali spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX, XX C. XX navrhovateľky, každá v 1/6.

Nehnuteľnosti parc.č.XX,XX,XX,akoajdomsúp.č.XXXnaparceleč.XXsúvsúčasnejdobezapísané

na liste vlastníctva č. XXX k.ú. Z. ako parcely registra M. a vlastnícky sú vedené na odporcov v podiele
1 u každého a navrhovateľov u každého v podiele 1/6.

Pokiaľ ide o nehnuteľnosť parcela č. XX, predmetom darovacej zmluvy z roku 1965 bol len
spoluvlastnícky podiel, keďže E. E. zmluvou z roku 1930, ktorú predložili navrhovatelia, nadobudol len
tento spoluvlastnícky podiel, nie celú nehnuteľnosť, ako sa navrhovatelia mylne domnievali. Druhú

polovicu nehnuteľnosti získala na základe darovania v roku 1948 U. P. (viď aj pozemnoknižná vložka
č. XXXX k.ú. Z. založená v spise K. XXX/XX). Odporcovia sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý
v podiele 1 na základe dedenia po nebohom J. E.. Spoluvlastníčka U. P. - R. previedla kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod č. Y. XXXX/XXXX, na G. P.. Odporcovia a G. P.
ako spoluvlastníci nehnuteľnosti uzavreli dňa 02.07.2009 dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva reálnym rozdelením na základe geometrického plánu zo dňa 20.04.2009, ktorým bol
pozemok parc. č. XX (ale aj ďalšie pozemky - parc. č. XX C. XX/X, ktoré nie sú predmetom sporu a
nepatria účastníkom, ale G.C. P.) rozdelený na parcelu č. XX/X, ktorá bola zapísaná v liste vlastníctva č.XX k.ú. Z. na odporcov u každého v 1 a na parcelu č. XX/X zast. plochy a nádvoria, ktorá bola zapísaná
na liste vlastníctva č. XXX na G. P. v celosti.

V liste vlastníctva č. XX k.ú. Z. sú zapísané aj ďalšie pozemky registra M. parc. č. XXXX/X C. XXXX/X a

vedené sú v spoluvlastníctve odporcov u každého v 1. Pozemok parc. registra U. Č..XXXX je zapísaný
v liste vlastníctva XXXX k.ú. Z., a to v 1 na J. E. a odporcov u každého v 1.

Navrhovatelia sa tiež domáhajú určenia, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy v roku
1965, teda parcela č. XX, XX, XX, XX, XXXX/X C. XXXX/X, XXXX k.ú. Z., ale aj urbár v katastrálnom
území Lubina, ako aj stavby na nehnuteľnostiach postavených sú v rovnakom pomere spoluvlastníctvom
všetkých účastníkov. Rozšíreným petitom žiadali určiť spoluvlastníctvo aj k novovytvorenej parcele č.

XX/X, ktorá je po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vo výlučnom vlastníctve G.C. P..

Predmetom konania je teda určovacia žaloba so štyrmi samostatnými určovacími petitmi. Prvé dva znejú
na určenie neplatnosti zmlúv a ďalšie na určenie vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníctva.

Rozhodnutie súdu o určovacom návrhu predpokladá, aby ešte pred jeho vydaním boli splnené
podmienky práva na žalobu, ktoré procesná teória označuje ako podmienky žalovateľnosti. Len

po splnení týchto podmienok možno ohrozenému právu poskytnúť súdnu ochranu. Za nedostatok
žalovateľnosti brániaci súdu rozhodovať o merite veci treba považovať neexistenciu naliehavého
právneho záujmu na tomto určení.

Otázku naliehavého právneho záujmu upravuje ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa tohto zákonného
ustanovenia, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti návrhu na určenie existencie alebo neexistencie
právneho vzťahu alebo práva, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ môže dosiahnuť
navrhnutým určením v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie

má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právo alebo právny
vzťah, resp. ak by vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je tiež existencia
vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry má len ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré v konaní ide. Vecná legitimácia účastníka /aktívna alebo pasívna/ predstavuje

hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci.

V danom prípade sa v prvých dvoch žalobných návrhoch domáhajú navrhovatelia určenie neplatnosti
darovacejzmluvyadohodyozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva. Pokiaľideodarovaciu
zmluvu súd je toho názoru, že právna otázka jej platnosti resp. neplatnosti má povahu predbežnej otázky
vo vzťahu k určeniu existencie vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli

predmetom tejto zmluvy. Podľa súdu teda nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
týchto zmlúv, o to viac, že navrhovatelia sa súčasne domáhajú priamo určenia vlastníckeho práva, resp.
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tejto zmluvy. Z tohto dôvodu bol návrh v
časti určenia neplatnosti zmlúv zamietnutý. Pokiaľ ide o neplatnosť dohody o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva návrhu nemohlo byť vyhovené aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. V konaní

o určenie neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musia byť účastníkmi konania všetci,
ktorí ju uzavreli. Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva odporcovia uzavreli s
G.Š. P., ktorý nie je účastníkom konania.

Navrhovatelia sa domáhajú určenia, že spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej
zmluvy, sú všetci účastníci konania v rovnakom pomere, a to jednak z dôvodu neplatnosti tejto zmluvy,

ale aj z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. V prvom rade treba uviesť, že pokiaľ ideo parcele č. XX, XX, XX, ako aj dom stojaci na parcele č. XX a tiež aj spoločné nehnuteľnosti - urbár,
navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností,
pretože ich spoluvlastníctvo je v katastri nehnuteľností u týchto nehnuteľností zapísané, a to na základe

dedenia po ich právnej predchodkyni - matke C.L. E. (viď list vlastníctva č. XXX, XXXX,XXXX, XXXX,
XXXX k.ú. Z.), a to v príslušnom podiele, na ktorý mali dedičský nárok. Nemôžu sa domáhať určenia, že
majú rovnaký spoluvlastnícky podiel ako odporcovia, ktorých zákonný dedičský podiel po otcovi J. E. je
samozrejme väčší, keďže dedili len dvaja. Pokiaľ ide o spoločné nehnuteľnosti - urbár zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX k.ú. Z., tu je stále vedený podiel ich matky C. E., ktorý nebol predmetom prejednania

dedičstva po nej. Môže byť prejednaný v náhradnom dedičskom konaní (§175x ods. 1 O.s.p.).

Predbežnú otázku platnosti darovacej zmluvy z roku 1965 vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva súd
mohol riešiť len pokiaľ ide o parcele č. XX (teraz XX/X C. XX/X), ako aj parcele XXXX/X, XXXX/X
C. XXXX. Navrhovatelia namietali neplatnosť darovacej zmluvy z toho dôvodu, že jeden z darcov E.
E. nebol spôsobilý uzavrieť darovaciu zmluvu, pretože pre psychické rozpoloženie po smrti manželky
nebol schopný posúdiť následky svojho konania a zmluvu neuzavrel slobodne. Ide o dôvody absolútnej

neplatnosti právneho úkonu uvedené v ustanovení §37 ods. 1 a §38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Absolútne neplatný je právny úkon, ak bol urobený pod nátlakom zo strany druhého účastníka, resp.
tretej osoby, alebo ho urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ktorá bola takého
charakteru, že zapríčinila nespôsobilosť, resp. neschopnosť na urobený úkon.

Navrhovatelia nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že ich právny predchodca E. E. uzavrel darovaciu

zmluvu pod nátlakom. Bližšie neuviedli, kým bol k uzavretiu zmluvy donútený, ani akým spôsobom.
Nepreukázali nedostatok slobody jeho vôle pri uzavretí tejto zmluvy. Dôkazné bremeno neuniesli ani na
preukázanie ich tvrdenia, že darca E. E. nebol spôsobilý na tento právny úkon. Nič nenasvedčuje tomu,
že by nevedel posúdiť následky svojho konania pri tomto právnom úkone. Treba zdôrazniť, že zmluva
bola spísaná formou notárskej zápisnice a pri pochybnostiach o spôsobilosti, resp. nedostatku slobodnej

vôle by notár odmietol spísanie toho úkonu. Naviac okrem darcu E. E. bola darujúcou a teda účastníčkou
zmluvy aj právna predchodkyňa navrhovateľov - ich matka a teda aj na základe jej právneho úkonu
sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností J. E. - otec odporcov. O tom, že E. E. dostatočne chápal
následky svojho konania, svedčí aj tá skutočnosť, že deň pred spísaním darovacej zmluvy notárom bola
napísaná ručne neformálna zmluva (viď č.l. 43 spisu), ktorou po smrti F. E. jej manžel E. E. so svojimi

deťmi J. C. C. vyporiadavali hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Z tejto zmluvy vyplýva jednoznačný úmysel
všetkých, aby celý majetok po matke aj otcovi prebral J. E., ktorý sa zaviazal svoju sestru C. vyplatiť
z hodnoty domu a záhrad. Následne deň po spísaní a podpísaní tejto neformálnej zmluvy (sami jej
účastníci ju označujú za internú) bola spísaná riadna darovacia zmluva so všetkými náležitosťami, ktoré
v tom čase právny poriadok vyžadoval a v súlade s § 67 ods. 1 vtedy platného Notárskeho poriadku

bola aj zaregistrovaná štátnym notárstvom. K jej platnosti sa nevyžadovalo, aby bola spísaná vlastnou
rukou darujúceho, ako sa domnievajú navrhovatelia a nevyžadovalo sa k jej platnosti doloženie zmlúv,
na základe ktorých darujúci vlastník nehnuteľnosti nadobudol. V čase registrácie zmluvy notárstvom sa
vlastníckeprávopreukazovalovýpisomzpozemkovejknihyaidentifikáciouparcielvyhotovenousprávou
geodézie a kartografie. Tieto doklady sa v príslušnom registračnom spise aj nachádzajú. Záverom súd

zdôrazňuje, že ak by aj darovacia zmluva bola neplatná v časti týkajúcej sa uvedených nehnuteľností -
parc. č. XX (teraz XX/X C. XX/X), ako aj parcele XXXX/X, XXXX/X C. XXXX, nemohli sa navrhovatelia
domáhať určenia, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ale len určenia, že nehnuteľnosti, resp. podiel v
nich patria do dedičstva po nebohom E. E..

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú určenia, že sú spoluvlastníkmi parcele č. XX, XXXX/X, XXXX/

X C. XXXX v rovnakom pomere ako odporcovia, a to z titulu vydržania, ani v tomto smere dôkazné
bremeno neuniesli. Tvrdili, že spoluvlastníkmi sa stali na základe vydržania podľa § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože nehnuteľnosti od roku 1971, teda od smrti starého otca E. E. v
dobrej viere užívali, spravovali, udržiavali predmetný dom a záhrady, zabezpečovali opravy domu
a ostatných stavieb. Navrhovatelia postavenie dobromyseľných držiteľov nepreukázali. V roku 1971

ich právna predchodkyňa C. E. nadobudla darom od svojho brata J. E. len podiel v nehnuteľnostiach
parc. č. XX, XX, XX, teda dom teraz so súp. č. XXX a dvor s priľahlými záhradami. Predmetom
darovania nebol spoluvlastnícky podiel v ostatných parcelách č. XX, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX, aj
keď z výpovedí účastníkov a z kópie z katastrálnej mapy je zrejmé, že najmä parcela č. XX s nimi tvoríjeden komplex (na tejto parcele sa nachádza letná kuchyňa patriaca k domu a ďalšia časť slúži ako
dvor). Nie je však vylúčené (a nepopreli to ani odporcovia), že C. E. (aj so svojou rodinou) užívala,
udržiavala a obhospodarovala nielen nehnuteľnosti, ktorých bola spoluvlastníčkou, ale aj ostatné, v

ktorých spoluvlastnícky podiel nemala (možno sa domnievala, že brat v roku 1971 previedol na ňu
podiel aj v nich). C. E. zomrela v roku 2008 a teda predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním by boli naplnené už v čase jej smrti (dobromyseľnosť držby, ak by bola preukázaná a 10 ročná
vydržacia doba). Nehnuteľnosti, resp. podiely v nich by v takomto prípade patrili do dedičstva po nej. Z
uvedenýchdôvodovnebolomožnévyhovieťnávrhunaurčenievlastníckehoprávaresp.spoluvlastníctva

navrhovateľov, aj keď sú jej právnymi nástupcami. Súd svojím rozhodnutím nemôže nahradiť dedičské
konanie po matke navrhovateľov.

Z týchto dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

I keď boli odporcovia v konaní úspešní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. im vznikol nárok na náhradu trov
konania, súd im náhradu nepriznal, pretože si ju podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O.s.p.).