Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214201364
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6214201364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti o maloletého T. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo P. W. ako
opatrovníkom, dieťa rodičov T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. W., P. O. V. XX a T. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. W., P. O. V. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 30. júna 2014 č. k. 7P/34/2014 - 75, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 06. 03. 2009 č. k. 9C/6/2009 - 22 vo výroku o
povinnosti otca prispievať na maloletého T. V. výživným tak, že vyživovaciu povinnosť otca maloletého

dieťaťa T. V., nar. XX. XX. XXXX na maloletého T. V., nar. XX. XX. XXXX znižuje od 01. 01. 2014 do
31. 07. 2014 na sumu 60,- Eur mesačne.

V zostávajúcej časti o zníženie výživného návrh otca maloletého dieťaťa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného od 01. 01.
2014 zamietol s odôvodnením, že otec nepreukázal, že by v prípade ukončenia jeho podnikania došlo
z dôležitého dôvodu a objektívnych dôvodov a preto mal za to, že stratu príjmu si otec zapríčinil sám
a preto v danom prípade nie je dôvod k tomu, aby na základe takýchto okolností došlo k znižovaniu

výživného na návrh otca maloletého dieťaťa.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozsudok okresného
súdu zmeniť a podanému návrhu vyhovieť tak, že jeho vyživovacia povinnosť na maloletého T. V.,
nar. XX. XX. XXXX mu bude znížená od 01. 01. 2014 na osobu minimálneho výživného. V dôvodoch
podaného odvolania poukázal na to, že okresný súd v danom prípade nesprávne zistil skutkový stav a
vyhodnotil všetky okolnosti majúce vplyv na okolnosť, prečo nemôže platiť výživné v pôvodnom rozsahu.

Poukazoval na to, že do apríla 2013, kedy ukončil pracovný pomer v spoločnosti L. V. si vyživovaciu
povinnosť riadne plnil. Keďže však nemal žiadne úspory a žiadny iný príjem, tak si našiel prácu na
dohodu vo firme Y. P. U. P. W.. Nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, býva u svojej matky,
ktorá mu prispieva na zabezpečenie základných potrieb. O prácu neprišiel vlastnou vinou, ale z dôvodu,
že musel ukončil svoju živnosť, pretože nebolo zákaziek a vzhľadom na to, že musel platiť odvody do
sociálnej a zdravotnej poisťovne, nebol schopný tieto odvody platiť a vyrovnať ich do takej výšky, ako
bolo požadované. Podľa jeho názoru boli teda splnené podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia o

výživnom tak, ako požaduje.

Na odvolanie otca maloletého dieťaťa sa vyjadrila matka dieťaťa, ktorá žiadala rozhodnutie okresného
súdu ako vecne správne potvrdiť. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že otec má na výživnom veľkýdlh, svoj príjem si nezabezpečuje takým spôsobom, aby riadne mohol platiť výživné na maloleté dieťa a
pokiaľ pracuje na dohodu, tak podľa jej názoru výška odmeny v tejto dohode je uvedená len formálna,
pretože má vedomosti o tom, že chodí do práce každý deň, takže jeho príjem podľa jej názoru je vyšší.

Nie je teda dôvod na to, aby sa mu znižovala vyživovacia povinnosť.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
a tento po doplnení dokazovania v danej veci v odvolacom konaní a na pojednávaní krajského súdu v
zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť,aksazmeniapomery.Okremvýživnéhopremaloletéhodieťajezmenaalebozrušenievýživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Uvedené zákonné ustanovenie upravuje možnosť meniť dohody a právoplatné súdne rozhodnutia o

výživnom v prípade, ak dôjde k zmene pomerov.

V procesnoprávnej rovine je odrazom tohto ustanovenia § 163 O. s. p., podľa ktorého rozsudok
odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh
zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo

splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Keďže v danej veci otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti od 1. januára
2014, tak správne sa okresný súd zaoberal, či v danom prípade nastala taká zmena pomerov, ktorá by
mohla byť dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom.

Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia okresného súdu, rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú

v spoločnej domácnosti, pričom manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 06. 03. 2009 č. k. 9C/6/2009 - 22, ktorý nadobudol
právoplatnosť 25. 03. 2009 a ktorým bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti
matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého výživným vo výške 99,58 Eur. Ako
vyplýva z obsahu spisu a dôvodoch rozhodnutia, tak otec maloletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu

bol živnostník a jeho príjmy v tom čase umožňovali, aby platil výživné v uvedenom rozsahu.

Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného dospel však okresný súd na základe vykonaného
dokazovania k záveru, že otec v minulosti ukončil živnosť nie z objektívnych dôvodov, čo malo vplyv
na to, že vlastným zavinením stratil svoj príjem a teda vzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania a preto súd na túto okolnosť v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine musel
prihliadnuťapretonevideldôvodynazníženievýživnéhonamaloletédieťa.Zobsahuspisuvšakvyplýva,
že otec maloletého dieťaťa pracoval vo firme L.-V., s. r. o. od 08. 08. 2011. Na skončenie pracovného
pomeru sa otec maloletého dieťaťa s uvedenou spoločnosťou dohodol dňom 15. 04. 2013 z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práca, teda organizačných dôvodov. Nešlo teda o okolnosti,

ktoré by boli zavinené otcom maloletého dieťaťa. Od 16. 04. 2013 do 01. 08. 2013 bol otec evidovaný
na Úrade práce vo Veľkom Krtíši. Hľadal si však zamestnanie a bol zamestnancom E. I. (v súčasnosti
S. P. I.) na dobu určitú od 01. 08. 2013 do 31. 12. 2013. Pracovný pomer, ktorý bol s otcom maloletého
dieťaťa uzatvorený na presne stanovenú dobu z dôvodu, že pred termínom 01. 08. 2013 ani v súčasnej
dobe nemajú pre otca maloletého dieťaťa prácu, ktorú by mu mohli poskytnúť. Počas trvania pracovného

pomeru si svoje pracovné povinnosti otec maloletého dieťaťa vykonával zodpovedne.

Po skončení pracovného pomeru sa otec opäť zahlásil na Úrad práce vo Veľkom Krtíši, kde je evidovaný
ako nezamestnaný od 1. januára 2014, pričom vykonáva prácu na dohodu u Y. P. - U. vo P. W..

Krajský súd doplnil dokazovanie a od Y. P. - U., so sídlom vo P. W. zistil, že otec maloletého dieťaťa
nie je ich zamestnancom od 01. 08. 2014, pracuje ako živnostník, ovšem nie v ich firme. Aj Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš - odbor služieb zamestnanosti správou zo dňa 01. 10. 2014 potvrdil,
že otec maloletého dieťaťa bol uchádzačom o zamestnanie od 01. 01. 2014 do 31. 07. 2014, pričomod 01. 08. 2014 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu začatia podnikania. Tú
okolnosť, že otec maloletého dieťaťa začal podnikať potvrdil aj na pojednávaní krajského súdu. Potvrdil,
že ako živnostník má síce obmedzený príjem, ale jeho príjem zhruba zatiaľ vychádza na 300,- Eur

mesačne.

Ďalej krajský súd preveroval tvrdenie otca maloletého dieťaťa o tom, že živnosť musel ukončil z dôvodu,
že musel platiť odvody, pričom pre nedostatok práce tieto platiť nemohol a na týchto odvodoch má ešte
stále nedoplatky z obdobia, keď bol nútený ukončiť svoju živnosť. V tejto súvislosti si vyžiadal krajský súd

správu od Sociálnej poisťovne - pobočka Veľký Krtíš, ktorá krajskému súdu oznámila, že otec maloletého
dieťaťa bol v období od 01. 07. 2006 do 01. 03. 2011 evidovaný ako samostatne zárobkovo činná
osoba, pričom do dňa zániku živnostenského oprávnenia 01. 03. 2011 eviduje nedoplatky na odvodoch
stále vo výške 3.268,06 Eur, ktoré sú vymáhané prostredníctvom exekútora.

Vzhľadom na uvedené okolnosti na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel krajský súd k záveru, že otec

maloletého dieťaťa musel ukončiť svoju živnosť z dôvodu, že musel platiť odvody, pričom jeho príjmy mu
neumožňovali tieto odvody náležitým spôsobom pokryť a preto ešte z obdobia, keď bol ako samostatne
zárobkovo činná osoba má stále dlhy u Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš, ktorá tieto nedoplatky na otcovi
maloletého dieťaťa vymáha. Otec maloletého dieťaťa však vyvíjal iniciatívu, hľadal si zamestnanie tak,
aby mal príjem z pracovnej činnosti a mohol sa podieľať na výžive maloletého dieťaťa.

Je nesporné, že otec maloletého dieťaťa požadoval zníženie výživného od 01. 01. 2014, kedy
sa stal nezamestnaným a žiadal svoju vyživovaciu povinnosť znížiť na rozsah minimálneho výživného.
Ako však vyplýva z dokazovania jednak okresného súdu, ako aj doplneného dokazovania krajským
súdom, tak otec maloletého dieťaťa pracoval na dohodu, pričom mal príjem z tejto pracovnej činnosti.

Okrem toho ako nezamestnaný poberal dávku v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplácaná Sociálnou
poisťovňou vo Veľkom Krtíši mesačne sumou do 200,- Eur. Bolo teda nesporné, že aj od 01. 01. 2014
otec maloletého dieťaťa nejaký príjem mal, aj keď v obmedzenom rozsahu. Ako však vyplýva z obsahu
spisu, od 01. 08. 2014 sa otec maloletého dieťaťa opätovne venuje živnosti a má príjem z tejto živnosti,
aj keď na začiatku jeho podnikania v sume asi 300,- Eur mesačne. Krajský súd bol preto toho názoru, že

za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 07. 2014 nastala u otca maloletého dieťaťa zmena pomerov v tom, že
nie v dôsledku zavinenia otca maloletého dieťaťa nemal tento už taký príjem ako mal z predchádzajúcej
činnosti, ale poberal dávku v nezamestnanosti a okrem toho pracoval na dohodu, takže krajský súd
dospel k záveru, že za uvedené obdobie je dôvod na zníženie výživného u otca maloletého dieťaťa a to
na sumu 60,- Eur mesačne. Aj z vyjadrenia otca maloletého dieťaťa pred okresným súdom vyplynulo,

že by bol schopný platiť na výživu maloletého dieťaťa aj za uvedené obdobie čiastku aspoň 50,- Eur
mesačne. Keďže krajský súd náležite zhodnotil za uvedené obdobie príjem otca maloletého dieťaťa,
považoval zníženie výživného otca na sumu 60,- Eur mesačne za uvedené obdobie ako primerané a
preto čiastočne návrhu otca maloletého dieťaťa vyhovel a v prevyšujúcej časti jeho návrh na zníženie
výživného zamietol.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.