Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/228/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216880
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114216880.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
IČO: 35 855 673, proti odporcovi B. M., G.. XX. XX: XXXX, K. F. X. M. XXX/XX, XXX XX K. K., štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 646,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01
Bratislava do konania dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na
strane odporcu.

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 07. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
646,23 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom zmluvu č. Q., Č.. Q., Č..
Q. Q. Č.. Q.. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 4 kusy SIM kariet, ktoré
umožňovali odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM kartám boli
pridelené účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX Q. XXXX XXX
913. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2011/04 až
2011/07 čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. Q., časť práva a povinnosti
podniku a účastníka, je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 67,00 eur. Navrhovateľ
pokusom o pokonávku zo dňa 25. 08. 2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón/komunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej
lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškanie z
celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedený v
pokuse o pokonávku, t.j. od 09. 09. 2011. Na základe uvedeného sa navrhovateľ podaným návrhom
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 646,23 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 09. 09. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcu dňa 06. 12. 2014. Odporca sa k
podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 43 ods. 1 zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 646,23 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 07. 01.
2015 do 22. 01. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 05. 05.
2006 zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z., predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb odporcovi, ktorý sa za ich poskytnutie zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
odplatu. Na základe uzatvorenej zmluvy bolo odporcovi pridelené telefónne Č. XXXX XXX XXX.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. XXX/XXXX J..J.. V. XX. XX.
XXXX, G. J. C. K. U. O. E. Č. XXXX XXX XXX. G. F. A. U. V. XX. XX. XXXX V. C. J. U. O.. G. F. A. U.
J. U. O. O. §. XX J. Č.. XXX/XXXX J..J.. V. XX. XX. XXXX, G. J. C. K. U. O. E. Č. XXXX XXX XXX. G.Ľ.
F. A. U. J. U. O. O. §. XX J. Č.. XXX/XXXX J..J.. V. XX. XX. XXXX, G. J. C. K. U. O. E. Č. XXXX XXX
XXX. F. V. Q. J. K. U. F. O. E. A. O. G. Q. E. E. Č. XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX Q.
XXXX XXX XXX. Za poskytnuté telekomunikačné služby, upomienky a odpojenie vystavil navrhovateľ
odporcovi faktúry, a to na sumy: 1,33 eura, 15,89 eura, 28,84 eura, 118,50 eura, 141,07 eura, 15,89
eura, 23,45 eura, 28,61 eura, 28,84 eura, 1,33 eura, 15,89 eura, 20,56 eura, 28,84 eura, 94,27 eura,
3,98 eura, 3,98 eura, 3,98 eura, 3,98 eura. Odporca dlžné sumy neuhradil.

Zmluvy o pripojení uzatvorené medzi odporcom a navrhovateľom sú zmluvami spotrebiteľskými podľa
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktoré uzatváral odporca ako fyzická osoba, ktorý pri
uzatváraní a plnení zo zmlúv o pripojení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti s navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zo zmlúv o pripojení konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 36/2013 (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009), Zmluvu o pripojení (§ 43
zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, resp. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
telekomunikáciách), ktorou sa podnik zaviazal fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, poskytovať
alebo sprístupniť verejnú telekomunikačnú službu, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú
sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia všeobecných podmienok
prijatých podnikom, ktoré sa na základe prejavov vôle oboch zmluvných strán stali súčasťou tejto
spotrebiteľskej zmluvy a v neprospech spotrebiteľa sa odchýlili od právnej úpravy danej Občianskym
zákonníkom, sú neprijateľné podmienky danej spotrebiteľskej zmluvy.

Práva zo zmlúv o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, ktoré
sú zmluvami spotrebiteľskými, medzi ktoré patrí aj navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie súm
nezaplatených služieb sa podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčujú za tri roky, od kedy sa právo
mohlo uplatniť prvý raz. Pre práva z vystavených faktúr navrhovateľom začína trojročná premlčacia
doba plynúť deň nasledujúci po dni dodania služby. Dňom dodania služby a vyhotovenia faktúry má
navrhovateľ vedomosť o výške nárokov a deň nasledujúci po dodaní služby začína plynúť premlčacia
doba. Na uvedenom nič nemení ani navrhovateľom odporcovi poskytnutá lehota na dobrovoľné plnenie,
uvedená ako dátum splatnosti, ktorá na plynutie premlčacej doby vplyv nemá, keď pri záväzkoch
niečo dať splatnosť zásadne nastáva dňom, kedy mohol dlžník dlh po prvý raz splniť. Rovnako ani
Pokus o pokonávku nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Z uvedených dôvodov došlo k uplynutiu
premlčacej doby z nárokov vyplývajúcich z faktúr vyhotovených dňa 27. 04. 2011 (dátum splatnosti 11.
05. 2011) na sumy 1,33 eura, 15,89 eura, 28,84 eura, 118,50 eura a 141,07 eura dňa 28. 04. 2014,
z nárokov vyplývajúcich z faktúr vyhotovených dňa 26. 05. 2011 (dátum splatnosti 09. 06. 2011) na
sumy 15,89 eura, 23,45 eura, 28,61 eura a 28,84 eura dňa 27. 05. 2014, z nárokov vyplývajúcich z
faktúr vyhotovených dňa 24. 06. 2011 (dátum splatnosti 08. 07. 2011) na sumy 1,33 eura, 15,89 eura,
20,56 eura, 28,84 eura, 94,27 eura dňa 25. 06. 2011 a z nárokov vyplývajúcich z faktúr vyhotovených
dňa 23. 07. 2011 (dátum splatnosti 06. 08. 2011) na sumy 3,98 eura, 3,98 eura, 3,98 eura, 3,98 eura
dňa 24. 07. 2014. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 67,00 eur mohol navrhovateľ voči odporcovi
uplatniť po prvý raz dňa 23. 07. 2011, kedy bolo podľa faktúry číslo 5130799142 telefónne číslo 0917
831 150 odpojené z prevádzky, teda premlčacia doba uplynula dňa 24. 07. 2014. Návrh voči odporcovi
bol doručený súdu dňa 30. 07. 2014. Nakoľko zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľom a odporcom

boli zmluvami spotrebiteľskými, súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj bez návrhu
odporcu na premlčanie nárokov navrhovateľa.

Nakoľko návrh, ktorým navrhovateľ uplatňoval nároky voči odporcovi zo zmlúv o pripojení spolu vo výške
646,23 eura bol súdu doručený po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol právo na plnenie povinnosti
navrhovateľovi priznať, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 OSP. V konaní úspešný
odporca nepodal súdu návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Zámocká
36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporcu.
Súd oznámil odporcovi vstup vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, odporca neudelil súhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď B. C. Q. C.., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet
vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporca nevyjadril súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Nečinnosť,
alebo mlčanie odprocu, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas
s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jeho strane. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho strane
má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania
nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup
takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že

súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za
absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád
podania, pokiaľ odporca súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jeho strane neudelil.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.