Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200388
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514200388.1

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu H.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, občan
SR proti žalovanému Poľnohospodárske výrobno - obchodné družstvo Údol, 065 45 Údol, IČO: 00 204
455 o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom a jeho spresnením domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
by súd zakázal žalovanému vykonať členskú schôdzu zvolanú na deň 31.1.2014 a ktorým by zakázal
žalovanému podať návrh na zápis zmien u žalovaného v obchodnom registri na príslušnom registrovom
súde.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.4.2011 sa konala členská schôdza, na ktorej bolo prijaté
uznesenie, ktorým sa zmenili stanovy družstva a došlo k zmene obsadenia predstavenstva a predsedu
družstva. Táto členská schôdza nebola riadne zvolaná, pretože nebola zvolaná stanovami predpísaným
spôsobom, ani stanovami určeným orgánom - predstavenstvom. Z týchto dôvodov podal člen družstva
H.. Q. J. návrh na určenie neplatnosti uznesení tejto členskej schôdze. Konanie sa viedlo na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5C/49/2011 a odvolacie konanie na Krajskom súde v Prešove pod
sp. zn. 7Co 141/2013. Dňa 23.1.2014 odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že
uznesenie členskej schôdze žalovaného zo dňa 5.4.2011, ktorým boli zmenené stanovy žalovaného
a zmenené obsadenie predstavenstva a predsedu družstva je neplatné. Ako reakcia na uvedené
rozhodnutie odvolacieho súdu bola na deň 31.1.2014 zvolaná členská schôdza žalovaného, ktorej
programom je opätovne aj voľba predsedu družstva a voľba predstavenstva. Vzhľadom na formálny
prístup obchodného registra, ktorý neskúma, či sú splnené podmienky konania členskej schôdze
hrozí, že opätovne dôjde k zápisu neplatných uznesení do obchodného registra. Vzhľadom na to, že
predstavenstvo nerešpektuje súdom vyslovený právny stav, podľa ktorého už nie je predstavenstvom
družstva a nie je preto oprávnené zvolať ani viesť členskú schôdzu, je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov. Žiadal preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 prvé dve vety O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého

dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Ak treba pred začatím konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je
obava, že ho neskôr nebude možné vykonať alebo, len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne
vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať
všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočnosti
potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť ani dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Ak by pred vydaním predbežného opatrenia bolo potrebné preukázanie nároku v
procese dokazovania, nebol by potom rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím.
Predbežné opatrenie by nemohlo plniť funkciu okamžitej i keď, len dočasnej úpravy právnych pomerov
účastníkov. Platí to pre také predbežné opatrenia, ktorých cieľom má byť dočasná úprava pomerov i pre
také, ktorými sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia pred jeho zmarením.

Účelom predbežného opatrenia v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou je dočasná úprava
pomerov účastníkov. Podmienkou jeho vydania je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, resp. že existuje
potreba predbežnej úpravy.

Súd na základe doložených dokladov, najmä z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C/49/2011-403 zo dňa
25.6.2013, výpisu z obchodného registra žalovaného, zoznamom členov družstva k 5.4.2011, zápisnicou
z pojednávania Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 141/13 zo dňa 23.1.2014 a oznámením o zvolaní
členskej schôdze na deň 31.1.204 zistil že skutkový stav zodpovedá stavu opísaného žalobcom v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako je to opísané vyššie.

Družstvo je právnickou osobou a je upravené v Obchodnom zákonníku spoločne s obchodnými
spoločnosťami. Družstvo sa chápe ako súkromnoprávny podnikateľský subjekt, ktorý sa odlišuje od
obchodných spoločností špecifickou úpravou vnútorných vzťahov medzi družstvom a členmi
ako aj členmi navzájom, pričom členovia družstva sa touto formou zúčastňujú napr. na
spoločnej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka družstvo je možné
založiť nielen za účelom podnikania, ale aj za účelom zabezpečovania hospodárskych, sociálnych
alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo sa teda zapisuje do obchodného registra a má vždy
postavenie podnikateľa, ale motivácia činnosti družstva môže byť daná nielen kritériom zisku, ale
aj zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Na rozdiel od
obchodných spoločností zaoberajúcich sa prevažne podnikateľskou činnosťou za účelom dosiahnutia
zisku, družstvá historicky vznikali ako tzv. svojpomocné spoločenstvá zabezpečujúce určité spoločné
hospodárske a sociálne záujmy svojich členov, či už to boli podnikatelia (hospodárske družstvá)
alebo konzumenti (spotrebné družstvá. Družstvo ako právnická osoba má teda určité osobitosti oproti
obchodným spoločnostiam. Tieto osobitosti spočíva najmä v samospráve (členstvo v orgánoch družstva
je podmienené členstvom v družstve) alebo napr. v princípe družstevnej demokracie (jeden členský
podiel = jeden hlas, ak stanovy neupravia inak), tiež na rozdiel od obchodných spoločností plní
funkciu spoločenskej (zakladateľskej) zmluvy ustanovujúca členská schôdza a stanovy družstva. Tiež
základným dokumentom upravujúcim vzťahy členov a družstva a vzťahy členov navzájom sú jeho
stanovy, ktorých prijímanie a zmeny sú v kompetencii členskej schôdze. Podrobnejšiu právnu úpravu
jednotlivých otázok obsahujú spravidla stanovy družstva s prihliadnutím na dispozitívny charakter
mnohých ustanovení o družstve v Obchodnom zákonníku. Pred všeobecnou právnou úpravu majú
prednosť stanovy družstva, ak v zákone nie je obsiahnutá špeciálna úprava.

Členská schôdza družstva je najvyšším orgánom družstva, je to kolektívny orgán družstva, ktorý
tvoria všetci členovia družstva. Ako vyplýva aj z názvu tohto orgánu, ide teda o schôdzu všetkých
členov družstva, ktorá rozhoduje o všetkých zásadných činnostiach družstva a ďalších otázkach, ktoré
zákon alebo stanovy družstva zverujú do jej rozhodovacej činnosti. Pôsobnosť členskej schôdze je
všeobecná, teda rozhoduje tak o otázkach ustanovených v zákone alebo v stanovách, ako aj o otázkach,
ktoré si sama členská schôdza vyhradila. S prihliadnutím na vyššie uvedené špecifiká družstva, na
zabezpečovanie aj určitých sociálnych alebo hospodárskych funkcií pre členov družstva, ale najmä na
to, že členskú schôdzu tvoria všetci členovia družstva, ide o najvyšší samosprávny orgán družstva,
ktorý má právo rozhodovať o všetkých základných otázkach družstva (aj o tých, ktoré si sama vyhradí)
je súd názoru, že súd vôbec nemôže zakázať konanie členskej schôdze ako najvyššieho orgánu
družstva a teda ani v danom prípade nemôže zakázať konanie členskej schôdze družstva. Z princípu
družstevnej demokracie vyplýva, že medzi základné práva každého člena družstva je právo zúčastniť
sa na členskej schôdzi, hlasovať na členskej schôdzi, byť volený do orgánov družstva, podieľať sa na
zisku a pod. Ani Obchodný zákonník a ani žiaden iný právny predpis neupravuje a neumožňuje, aby súd
mohol zakázať konanie členskej schôdze družstva, teda zakázať členom družstva sa stretnúť na členskej
schôdzi, a to aj za situácie, že členskú schôdzu zvolal predseda družstva, resp. predstavenstvo družstva,
ktorého zvolenie KS Prešov vyhlásil za neplatné (doposiaľ tento rozsudok bol len vyhlásený, nebol ešte
písomne vyhotovený a nebol účastníkom konania doručený, teda zatiaľ nenadobudol právoplatnosť).
Na druhej strane zvolaná členská schôdza sa vôbec ani nemusí uskutočniť napr. z dôvodu, že nebude
uznášaniaschopná, prípadne prerokuje určité záležitosti, ale žiadne uznesenia neprijme napr. z
dôvodu, že vzhľadom na vzniknutú situáciu počká na písomné vyhotovenie a doručenie rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove.

Súd však poukazuje aj na to, že uznesenia prijaté na členskej schôdzi podliehajú súdnej kontrole z
hľadiska ich súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami družstva. V zmysle § 242
Obch. zákonníka ja aktívne legitimovaný na podanie návrhu na súd každý člen družstva, ktorý nechal
zaprotokolovať proti uzneseniu na členskej schôdzi alebo ju oznámi družstvu v lehote ustanovenej
zákonom. Z Obchodného zákonníka a aj z právnej teórie vyplýva, že uznesenia prijaté na členskej
schôdzi sa považuje za platné dovtedy, kým sa ich neplatnosti nedovolá niektorý člen družstva, teda
ide o zakotvenie prípadu tzv. relatívnej neplatnosti uznesení členskej schôdze. Ak by členská schôdza
sa predsa len konala a boli prijaté aj určité uznesenia, žalobca, ako aj ktorýkoľvek iný člen družstva
má právo namietať takéto uznesenia členskej schôdze v zmysle § 242 Obch. zákonníka a v prípade,
že sa jeho námietke nevyhovie, domáhať sa neplatnosti tohto uznesenia, resp. uznesení prijatých na
členskej schôdzi na súde.

Súd z uvedených dôvodov zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia pokiaľ ide o prvý výrok
týkajúci sa zákazu vykonať členskú schôdzu.

Pokiaľ ide o druhý výrok návrhu na nariadenie predbežného opatrenia týkajúceho sa uloženia zákazu
žalovanému podať návrh na zápis zmien u žalovaného v obchodnom registri na príslušnom registrovom
súde, súd aj v tejto časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd vychádza pri
rozhodovaní zo stavu v čase rozhodnutia. Druhý výrok navrhovaného predbežného opatrenia sa týka
situácie, ktorá by mala nastať až po konaní členskej schôdze za predpokladu, že by na nej boli zvolení
predseda družstva a členovia predstavenstva, resp. že by na nej boli prijaté iné uznesenia, ktoré sa
zapisujú do obchodného registra. Za súčasného stavu je teda uvedený výrok predčasný, a to vzhľadom
na už uvedené možnosti týkajúce sa prípadného nekonania členskej schôdze alebo neprijatia žiadneho
uznesenia na členskej schôdzi a pod.

O trovách konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný a zamietnutím
návrhu na nariadenia predbežného opatrenia sa konanie o tomto návrhu končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.