Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/366/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112241015.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľa: Obec Hlboké nad Váhom, IČO: 36 142 344, právne zastúpený Mgr. Tomášom Balážom,
advokátom so sídlom Štúrova ulica č. 1, Žilina, proti odporcom: v rade 1/ N. Q., v rade 2/ J. Q., obidvaja
zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335
345, v rade 3/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. F. XX, XXX XX, právne zastúpený JUDr. Jankou

Chorvátovou, advokátkou so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2012 domáhal súdneho výroku,

ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a označených odporcov v rade 1/ - 4/
k nehnuteľnosti pozemok parcelné číslo XX/X, o výmere 155 m2 zastavené plochy a nádvoria, pre
katastrálne územie W. M. F.W., G. W. M. F., okres Q., zapísané P. B. Q., katastrálny úrad Ž., na
LV č. XXXX a zároveň, aby predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa
a zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi v rade 1/ sumu 60 EUR, odporcovi v rade
2/ sumu 20 EUR, odporcovi v rade 3/ sumu 60 EUR a odporcovi v rade 4/ sumu 320 EUR z titulu

náhrady za spoluvlastnícke podiely. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že je spolu s odporcami
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Podiel navrhovateľa predstavuje 1/24. Ďalej
uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je využívaná najmä navrhovateľom, nakoľko sa jedná o parcelu
priľahlú k pozemnej komunikácii využívanú motorovými vozidlami, ktoré pri plnení špeciálnych úloh
používajú typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným
svetlom, prípadne ich kombináciou na otáčanie. Parcela taktiež slúži na otáčanie iných vozidiel mimo

iných poskytujúcich služby pre obyvateľstvo, napríklad odvoz odpadu. Navrhovateľ má v úmysle stať sa
výlučnýmvlastníkompredmetnejnehnuteľnosti,abymoholrozšíriťobecnúkomunikáciuazabezpečiťtak
plynulý prejazd motorovým vozidlám, vrátane tých, ktoré pri plnení špeciálnych úloh používajú typické
zvukové znamenie. Jedná sa teda o zabezpečovanie verejného záujmu obyvateľov obce Hlboké nad
Váhom.

V priebehu konania súd zistil, že označený odporca v rade 3/ dňa XX.XX.XXXX, teda pred podaním
návrhu na začatie konania zomrel. Súd samostatným uznesením č.k. XC XXX/XXXX-XX zo

dňa 23.07.2013 konanie proti označenému odporcovi v rade 3/ z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti na strane odporcu v rade 3/ v čase začatia
konania byť účastníkom konania, konanie proti odporcovi v rade 3/ zastavil.Označený odporca v rade 4/, teraz odporca v rade 3/ sa k podanému návrhu vyjadril písomne, podaním
doručeným súdu dňa 29.04.2013, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu
nesúhlasí, nechce však zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko predmetný pozemok je možné

a účelné rozdeliť. Poukazoval na to, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku v
podiele 2/3. Pozemok je bezprostredne susediacim s rodinným domom a pozemkami okolo domu a pod
domom odporcu a z časti zároveň jedinou prístupovou plochou k nehnuteľnostiam odporcu, pretože
hraničí s nehnuteľnosťami odporcu po celej dĺžke jeho pozemkov. Odporca fakticky maximálne v časti
zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, užíva tento pozemok ako prístup ku svojim

nehnuteľnostiam z miestnej komunikácie i ku svojej garáži.

Slovenský pozemkový fond ako označený zástupca odporcu v rade 1/ a 2/ vo veci podal vyjadrenie,
doručené súdu dňa 24.07.2013, v ktorom s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo 10/2010
je toho názoru, že navrhovateľ zatiaľ nevykonal všetky dostupené kroky smerujúce k identifikácii
neznámeho vlastníka - odporcov, resp. ich právnych nástupcov. Prípadná námietka navrhovateľa, že
ide o neznámeho vlastníka a pri označení účastníka vychádzal z hodnoverných údajov zapísaných v

katastri nehnuteľnosti, nie je dôvodná. SPF je toho názoru, že navrhovateľ, ktorý má povinnosť správne
označiť účastníka konania, môže a má pátrať po ďalšom identifikačnom znaku odporcov. Podľa výpisu
z listov vlastníctva, na ktorých sú zapísané predmetné nehnuteľnosti, je zrejmý titul nadobudnutia
vlastníctva a to pozemnoknižná vložka, dedičské rozhodnutie alebo iná právna listina. V prípade, že sa
v konaní preukáže, že odporcovia nemajú právnych nástupcov, SPF nemal námietky voči zrušeniu a

vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, nakoľko uznáva zásadu vyplývajúcu zo zákonného ust. §
140 OZ, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielom spoluvlastníctve. Nesúhlasil však s navrhovanou
výškouprimeranejnáhradyzaustupujúcepodielyvprospechnavrhovateľa,nakoľkonehnuteľnosti,ktoré
sú predmetom konania sa nachádzajú v atraktívnej lokalite na pozemku alebo v jeho bezprostrednej
blízkosti sa nachádzajú všetky inžinierske siete.

V priebehu konania zotrvali účastníci na svojich písomných stanoviskách. K námietke Slovenského
pozemkového fondu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nie je v reálnych silách alebo
možnostiach navrhovateľa dopátrať sa k osudom označených odporcov v rade 1/ a 2/, nakoľko mu nie je
známy ani pobyt ani či uvedení odporcovia sú ešte nažive a pokiaľ ide o označeného odporcu v rade 3/,
poukazoval na to, že bolo mu bolo oznámené, že odporca v rade 3/ v roku XXXX zomrel, preto navrhuje

vstup do konania dedičov po označenom odporcovi v rade 3/, ktorí sú mu doteraz neznámi.

Právna zástupkyňa odporcu v rade 3/ poukazovala na to, že v danom prípade prichádza do úvahy reálne
rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti, teda oddelenia spoluvlastníckeho podielu, ktorý patrí odporcovi,
aby si tento spoluvlastnícky podiel mohol prihradiť k svojim pozemkom a zabezpečiť trvale prístupovú
cestu.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s výpisom listu vlastníctva č. XXXX zistil,
že navrhovatelia a odporcovia v rade 1/ a 3/ sú vedení ako spoluvlastníci nehnuteľnosti parcele číslo
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 pre katastrálne územie W.É. M. F. - odporca v rade
1/ v podiele X/XX, odporkyňa v rade 2/ v podiele X/XX, u obidvoch odporcov je uvedená správa SR -
Slovenský pozemkový fond Bratislava, odporca v rade 3/ v podiele X/XX J. X/X, navrhovateľ v podiele

X/XX. Ako ďalší podielový spoluvlastník je na uvedenom liste vlastníctve vedený T. B. v podiele X/X.

Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerýmspoluvlastníkom, prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatných spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených vo osobitnom predpise,
podielov spoločných nehnuteľností vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V tejto
súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovaný spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva nie je pre súd záväzný, nakoľko priamo z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. K tomu, aby súd mohol zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo, je potrebné, aby ako účastníci konania vystupovali všetci spoluvlastníci, ktorí sú
vedení na LV, nakoľko ide o nerozlučné spoločenstvo, kde účinok a dôsledok sa vzťahuje na všetkých
spoločníkov, teda podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej

povahy. Zároveň tu ide o nútené spoločenstvo.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporcovia sú
podielovýmispoluvlastníkmipredmetnejnehnuteľnosti,ktorájevedenánaLVč.XXXXvkat.úz.W.M.F..
Ako ďalší podielový spoluvlastník je vedený aj T. B. v podiele X/X, ktorého pôvodne navrhovateľ označil
ako účastníka konania, ktorý však dňa X.X.XXXX , teda ešte pred podaním návrhu na súd, zomrel a v

dôsledku nedostatku jeho spôsobilosti byť účastníkom konania súd voči nemu konanie zastavil. Z výpisu
z LV je zrejmé, že podiel T. B. doposiaľ nebol predmetom prejednania dedičstva, nakoľko T. B. je stále
vedený ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti. Smrť občana je právnou skutočnosťou, s ktorou
zákon spojuje vznik občianskoprávnych vzťahov dedičských. Dedičia nadobúdajú dedičstvo smrťou
poručiteľa; tým však ešte nie sú bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia

z dedičstva nadobúdajú. Riešenie týchto právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa
patrí do právomoci súdu v konaní o dedičstve, ktoré prejednáva na základe poverenia súdom notár
ako súdny komisár. Keďže doposiaľ ešte nedošlo pred notárom k prejednaniu a vyporiadaniu ohľadom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, niet dôvodov pre konštatovanie, že právni nástupcovia po
T. B. sú spoluvlastníkmi tejto nehnuteľností a to konkrétne podielu po ich právnom predchodcovi,

ktorý je stále vedený ako spoluvlastník na predmetnom liste vlastníctva. Niet preto ani podkladu pre
uplatnenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Kým sa konanie o dedičstve
právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom
do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci
vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže totiž napr. dôjsť aj k takému vyporiadaniu, že vec pripadne

do výlučného vlastníctva iba jedného dediča. Vyporiadanie medzi dedičmi má spätnú pôsobnosť a jeho
účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa, avšak kým nie je isté, že v dôsledku dedenia vzniklo
podielové spoluvlastníctvo k veci, treba návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
považovať za predčasný a súd nemôže tomuto návrhu vyhovieť. Súd preto z uvedeného dôvodu návrh
právneho zástupcu navrhovateľa na pripojenie dedičského spisu, bez jeho bližšieho označenia, za

účelom rozšírenia účastníkov konania o dedičov T. B. zamietol.

Jednou zo základných podmienok zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
je bezpečné zistenie, že v konaní vystupujú všetci spoluvlastníci nehnuteľností či už na strane
navrhovateľa, alebo odporcu a že spoluvlastnícky právny vzťah účastníkov konania k predmetnej
nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu trvá. Súd opätovne poukazuje na to, že spoluvlastnícky podiel

v 1/8 v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, je stále vedený na T. B., ktorý zomrel dňa
X.X.XXXX. Je potrebné poznamenať, že nadobudnutia dedičstva poručiteľovým dedičom nedochádza
iba na základe smrti poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo
rozhodnuté v dedičskom konaní. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu
pri nadobudnutí dedičstva. Predkladá sa mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť

súdom prejednané a rozhodnuté. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i
bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom
upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý priprvotnom dedičskom konaní nebol známy, resp. nebol zistený. Treba vziať do úvahy, že vyporiadanie
dedičstva má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, avšak až do vyporiadania právoplatným uznesením
súdu nie je isté, ako budú práva a povinnosť dedičov v dedičstve upravené. Súd je toho názoru,

že pred právoplatným skončením konania o dedičstve nemôže rozhodovať o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi, ktorý je i po smrti v súčasnosti zapísaný na
liste vlastníctva. Súd nemal zároveň za preukázané, že by prebiehalo dodatočné dedičské konanie po
poručiteľovi T. B., a to aj napriek tej skutočnosti, že nebohý T. B. je vedený na LV č. XXXX kat. úz. W.
M. F. ako jeden z podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto nebolo

možné návrhu vyhovieť a to aj s poukazom na ust. § 91 ods. 2 O.s.p. o nerozlučnom spoločenstve,
kde účinok a dôsledok rozsudku sa vzťahuje na všetkých účastníkov (spoločníkov), teda tam, kde
podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy. Zároveň tu
ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný
rozsudok. Nie je možné, aby žalobe bolo vo vzťahu k niektorým zo spoločníkov vyhovené, hoci doposiaľ
nedošlo k prejednaniu dedičstva po nebohom T. B.. Otázka vecnej legitimácie účastníkov konania má

hmotnoprávny charakter, preto vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O.s.p.) a procesný postup
odstraňovania vád podania. Riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností)
predmetného konania je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu, pričom uplatnenie tohto práva
je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania (navrhovatelia) zvolil a za ktorý nesie
sám zodpovednosť.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie vyslovený právny názor súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).