Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713215184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713215184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: V. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Martine, dieťa rodičov - matky: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Z. X a otca: B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., Z. X, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č. k. 7P/15/2013-63 zo dňa 10. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

N a r i a ď u j e okresnému súdu vykonať opravu výroku rozsudku č.k. 7P/15/13-63 zo dňa 10. apríla
2014 v časti o zmene pôvodného rozsudku tak, že tento výrok bude znieť:

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 23P/43/2012-97 zo dňa 18.06.2012
v časti výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil otcovi znížil vyživovaciu povinnosť na maloletého V. na 30 %
zo sumy životného minima počínajúc dňom 02.10.2013, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v
Martine,sp.zn.20P/357/2010zodňa24.05.2011včastivýživného.Vozvyškubolnávrhotcazamietnutý.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal jednoznačne preukázané, a to lekárskymi potvrdeniami, že
zdravotný stav otca maloletého po stránke kardiologickej je zlý a hrozí mu invalidita. Vzhľadom na tento
zdravotný stav sa nemôže zamestnať. Preto bol nútený aplikovať ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine o

minimálnom výživnom. Vo zvyšku návrh otca zamietol, nakoľko v období od júna 2013 do 1. októbra
2013, nakoľko do situácie keď nemal príjem sa dostal sám svojim zavinením, pretože rozviazal pracovný
pomer dohodou. Tiež zamietol jeho návrh na zníženie výživného až na 26 Eur, ako žiadal, nakoľko
by to bolo pod zákonnú hranicu. Začiatok zníženia výživného dňom 02.10.2013 stanovil dátumom
práceneschopnosti otca kvôli vážnym kardiologickým problémom.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého. Nesúhlasila s
rozsudkom okresného súdu a poukazovala na skutočnosti, že otec maloletého sa často nedostavoval
na pojednávania stanovené súdom. Jej príjem je približne 484 Eur, má výdavky na bývanie 311,46

Eur, inkaso 60 Eur a spláca pôžičku vo výške 180 Eur, ktorú si vzala spolu s odporcom. Maloletémuplatí škôlku 45 Eur. Taktiež má výdavky s dopravou do jeho škôlky mesačne 80 Eur. Každé ročné
obdobie je potrebné nakúpiť mu šatník, obutie, za dva roky pôjde do základnej školy, kde predpokladá,
že náklady vzrastú. Snaží sa maloletého zapájať do športu, pričom otec mu neprispieva na nákup

športových pomôcok. Negratuluje mu k meninám, narodeninám a nekúpil mu darček ani k Vianociam.
Otec maloletého neplatí výživné na jej tri deti. Musela to riešiť podaním exekúcie a trestným oznámením.
Výživné na tri deti platí úrad práce. Otec aj v čase keď pracoval neplatil výživné a nemal žiaden záujem
o výchovu a výživu svojich detí. Otec pracoval ako vodič v SAD a dohodou rozviazal pracovný pomer z
dôvodu, že mu exekútor strhával výživné z jeho platu. Na súde nebolo objasnené, či je jeho zdravotný

stav taký vážny, že sa nemôže zamestnať, či je práceneschopný a či si vybavuje invalidný dôchodok.
Uviedla,žeodporcapracujebrigádnenataxíku.Uvedenésajejnepodarilopreukázať,avšakdvedospelé
deti ho videli, ako šoféruje taxík a veľa ľudí v jej okolí sa jej pýtalo, či pracuje na taxíku. Nemôže
zodpovedať za úvery otca. Nevie dôvod, prečo bolo vyhovené otcovi, že výživné bolo znížené po tom,
ako bol prvý krát hospitalizovaný. Neboli brané do úvahy jej problémy, že s jedným príjmom nemá
veľké možnosti uživiť tri deti a zabezpečiť im plnohodnotný život. Náklady na jeho výživu budú neustále

vzrastať. Vzhľadom na uvedené trvá, aby otec prispieval na výživu maloletého výživným 70 Eur tak, ako
bolo stanovené pôvodne.

K odvolaniu sa vyjadril otec maloletého. Potvrdil, že sa viackrát nedostavil na pojednávanie, čo však
ospravedlnil svojim zdravotným stavom a aj riadne podložil. Matka v odvolaní uvádza informácie, ktoré
nie sú pravdivé. O rodinu sa vždy staral, aby bola zabezpečená a aby deti netrpeli nedostatkom. Poberá

len dávku v hmotnej núdzi vo výške 96 Eur a je po dvoch akútnych infarktoch v priebehu 6-tich mesiacov.
V súčasnej dobe je v rekonvalescencii a zdravotný stav mu nedovoľuje zamestnať sa. Nemal vedomosť
o tom, že maloletý navštevuje materskú škôlku, toto si zistil sám, keď prešiel všetky škôlky a náhodne
pri prechádzke ich stretol. Matka však zakázala, aby mohol on dieťa vyzdvihnúť v škôlke. Dcéra P. už
nebýva s matkou, táto býva u priateľových rodičov, ktorí ju finančne podporujú spolu s priateľom. Syn

B. už pracuje a nebýva dlhšiu domu v spoločnej domácnosti s matkou, býva u priateľky. Takže vyživuje
už iba maloletého V.. Pokiaľ matka uvádzala, že pracuje na taxíku, má kamaráta, ktorý ho vlastní a keď
potrebuje, tak mu ho požičia na súkromné účely. Nemá ani skúšky, ktoré by ho oprávňovali pracovať v
taxislužbe. Zamestnanie na dohodu ukončil v SAD z dôvodu, že pracoval 6 rokov ako vodič autobusu,
keď urobil chybu a po skončení zmeny si neskontroloval autobus, spal tam pasažier, ktorý po prebudení

hasiacim prístrojom rozbil okno, aby sa dostal von. Takto vznikla zamestnávateľovi škoda 1.500 Eur a
škodu musel uhradiť. Na základe toho po dohode SAD-ka s ním rozviazala pracovný pomer. Po čase
sa mal vrátiť na pracovné miesto, avšak mal akútny infarkt a za pol roka ďalší a tak je obmedzený vo
výkone povolania a možnosti sa zamestnať. Neodišiel zo zamestnania kvôli tomu, aby deťom neplatil
výživné. Výživné platil podľa svojich schopností a možností. Keď dôjde k zmene jeho pomerov, bude

mať vyšší príjem ako dávku v hmotnej núdzi, bude prispievať na svojho syna.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156
ods. 3 O.s.p.). Táto základná procesná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine,
podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je

odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí
jednaťozmenuzávažnejšiehocharakteru,t.j.otzv.podstatnúzmenu.Tedahmotnoprávnoupodmienkou
toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča
alebo maloletých detí. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich

pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie
výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výškyvyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho
rozhodnutia.

Okresnýsúdvdanejvecinazákladevykonanéhodokazovaniariadnezistilskutkovýstavohľadnezmeny

pomerov v príjmoch na strane oboch rodičov maloletého V. a skutkové okolnosti správne v tejto časti
vyhodnotil. Krajský súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§219 ods. 2 O.s.p.).

V konaní bolo preukázané, že naposledy o výživnom na maloletého V. bolo rozhodované rozsudkom
Okresného súdu v Martine, č. k. 23P/43/2012-97, zo dňa 18.06.2012. Uvedeným rozsudkom bol na čas
po rozvode maloletý V. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho

výživu mesačne sumou 70 Eur. V tom čase maloletý navštevoval materskú škôlku, otec bol zamestnaný
v SAD Martin ako vodič a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval 713 Eur. Matka maloletého v tom
čase bola na rodičovskej dovolenke a mala príjem v roku 2011, na základe dohody o vykonaní práce v
mesiaci september 2011 43 Eur, v mesiaci októbri 2011 32 Eur. Otec mal okrem toho ešte tri vyživovacie
povinnosti a to na dospelú dcéru P. vo výške 100 Eur, dospelého syna B. vo výške 100 Eur a na maloletú

M. vo výške 30 Eur.

V súčasnej dobe otec maloletého je nezamestnaný, dňom 01.06.2013 zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 02.07.2013 otcovi maloletého
priznala nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 30,4992
Eur od 01.06.2013 na obdobie 6-tich mesiacov. Z lekárskych správ, prepúšťacích správ, ako aj z dokladu

o práceneschopnosti mal súd preukázané, že otec maloletého je od 01.10.2013 pracovne neschopný
z dôvodu zdravotných kardiologických problémov. Z potvrdenia ošetrujúceho lekára vyplýva, že otec
maloletého nie je spôsobilý sa zamestnať a je u neho predpoklad invalidizácie. Podľa vyjadrenia otca v
súčasnej dobe jeho príjem predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 96 Eur. Otec má ešte ďalšie tri
vyživovacie povinnosti k plnoletej dcére P. vo výške 100 Eur mesačne, ako aj plnoletému synovi B. 100

Eur mesačne a k maloletej M. 30 Eur mesačne. Maloletý V. má 5 rokov a navštevuje materskú škôlku.
Matka maloletého je zamestnaná a jej príjem predstavuje mesačne priemerný zárobok 484 Eur.

Vychádzajúc z uvedeného okresný súd správne vyhodnotil skutkový stav, keď vyživovaciu povinnosť
otca znížil až od 2.10.2013, kedy mal potvrdené z lekárskych správ, že je práceneschopný a pre zlý
zdravotný stav sa nemôže zamestnať, pričom jeho príjem predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške

96 Eur. Vzhľadom k jeho príjmu postupoval v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine a stanovil
mu vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na skutočnosť,
že maloletý za dva roky bude navštevovať základnú školu s čím budú zvýšené výdavky, na uvedené
nie je možné prihliadať v súčasnej dobe. V prípade, že sa zmenia pomery či už na strane povinného
rodiča alebo oprávneného rodiča, je možné opätovne rozhodnúť o vyživovacej povinnosti. V období od

1.7.2013 bol otec maloletého nezamestnaný, keď sám dobrovoľne dohodou rozviazal pracovný pomer,
bol evidovaný na úrade práce a v tom čase mal priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške
30,4992 Eur denného vymeriavacieho základu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ustanovenie §

146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Zároveň odvolací súd nariadil okresnému súdu opravu výroku napadnutého rozhodnutia v zmysle ust.
§ 222 ods. 3 O.s.p. v časti výroku označenia zmeny pôvodného rozsudku. Z pripojeného spisu, ako aj
z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Martine,

č.k. 23P/43/2012-97 zo dňa 18.06.2012, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na maloletéhoV., a nie rozsudkom sp. zn. 20P/357/2010 zo dňa 24.05.2011, ako to mylne okresný súd uviedol vo
výroku rozsudku.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.