Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211875
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114211875.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.. Ľ.
U. XX, XXX XX F. F., proti odporkyni W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX F. F., zast.
advokátom JUDr. Milošom Tarageľom, Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, o zníženie výživného,
na odvolanie navrhovateľa a na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici
č. k. 9C/158/2014 - 66, zo dňa 01. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e .

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom
v celom rozsahu na pojednávaní konanom dňa 01.10.2014. Odporkyňa so späťvzatím návrhu súhlasila

s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta
prvá O. s. p. a s prihliadnutím na procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 178,74 eur
na účet právneho zástupcu odporkyne, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a aj odporkyňa.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nemá pravidelný príjem, jeho podnikanie je v začiatkoch, kedy má
vyššie výdavky než príjmy. Jeho manželka je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie

a je tehotná. Žiada, aby súd jeho návrh znova prejednal.

Odvolanie odporkyne smeruje voči výroku o trovách konania. Navrhla uznesenie okresného súdu v tejto
časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd rozhodnutie vo
výroku o trovách konania zmenil tak, že priznáva odporkyni náhradu trov v uplatnenej výške 553,43 eur.
Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 58,45 eur.

Namietala, že súdom priznaná suma trov 178,74 eur nezodpovedá dvom úkonom právnej služby
a režijného paušálu, pretože nezahŕňa 20 % DPH, hoci zastupujúci advokáti súdu preukázali, že sú

platiteľmi tejto dane. Nie je správny ani záver súdu o nepriznaní náhrady trov cestovného a náhrady
za stratu času advokáta, v súvislosti s cestovným na pojednávanie zo vzdialeného miesta do miesta
konajúcehosúdusodôvodnením,žetietonákladyniesúúčelnevynaloženéapotrebnékbráneniu práva
odporkyne, nakoľko v sídle konajúceho súdu v Banskej Bystrici je dostatok advokátov kvalifikovanýchna zastúpenie odporkyne v danom spore, ktorý naviac nie je zložitý. Právo účastníka konania pri výbere
právneho zástupcu z radov advokátov nie je zákonom obmedzené (§ 137, § 25 O. s p. a čl. 46 ods. 1 a
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). V tomto poukazuje na ustálenú judikatúru pri rozhodovaní o trovách konania,

napr. uznesenie NS SR z 9.11.2010 sp.zn. 5M Cdo 21/2009, z ktorého vyplýva, že v prípade náhrad
cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na
sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo
autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať zreteľ i na výšku
náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne najnákladnejšieho dopravného prostriedku

lacnejšia. Odkazuje tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 z 25.05.2010.

Vyjadrenie k odvolaniu podala iba odporkyňa, a to k odvolaniu navrhovateľa. Navrhla uznesenie
okresného súdu v zastavujúcej časti potvrdiť, z vecne správnych dôvodov. Za tento úkon právnej služby
uplatnila náhradu trov konania vo výške 58,87 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.. Uznesenie okresného súdu na odvolanie navrhovateľa vo

výroku o zastavení konania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a na odvolanie odporkyne vo výroku
o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je správne vo
výroku a dôvodoch o zastavení konania. Vyjadruje procesnú situáciu, kedy navrhovateľ v priebehu
konania vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.

Podľa § 154 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ust. platí

primerane aj pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O. s. p.). To znamená, že odvolací súd
preskúmava rozhodnutie prvostupňového súdu z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba
skutočnosti), ktoré tu boli (existovali) v čase jeho rozhodovania. K novým skutočnostiam,
ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia treba prihliadnuť, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na
posúdenie správnosti rozhodnutia v čase rozhodovania súdu. V zmysle § 167 ods. 2 O. s. p. ustanovenia

o rozsudku platia primerane aj pre uznesenie.

Obsah výpovede navrhovateľa prednesenej na pojednávaní a zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní
konanom na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 01.10.2014 v znení: „beriem návrh späť “ je
zrozumiteľný,jehovýkladjejednoznačnýanepripúšťainývýklad.Nietpochybnostíotom,čonavrhovateľ
touto výpoveďou zapísanou v zápisnici mienil, ani o tom, že nie sú mu známe dôsledky späťvzatia

návrhu. Späťvzatie návrhu je jednostranný procesný úkon navrhovateľa, ktorým si uplatnil svoje právo
disponovať s návrhom.

V odvolacom konaní navrhovateľ neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a
odôvodňovaliiné,resp. takérozhodnutie,nazákladektoréhobysúdmalpovinnosťvkonanípokračovať,
tak ako sa toho domáhal navrhovateľ.

Ozastaveníkonaniasúdrozhodujeuznesením,protiktorémujeprípustnéodvolanie.Vyhovieťodvolaniu
je však možné iba výnimočne, a to v prípade ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu navrhovateľa,
alebo ak súd nevzal do úvahy vážne dôvody odporcu, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu. V
danom prípade o uvedený prípad nejde. Ak navrhovateľ vzal návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať
(R 60/1999).Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia vo výroku o trovách konania dospel k záveru, že rozhodnutie
v tejto časti nie je správne a na odvolanie odporkyne výrok o trovách konania zrušil.

Odvolateľke treba dať za pravdu v tom, že súd pochybil v tom, keď nepriznal k trovám právneho
zastúpenia daň z pridanej hodnoty, hoci v spise je doložené a bolo preukázané, že právny zástupca
odporkyne je platiteľom tejto dane. Žiadne dôvody, pre ktoré daň z pridanej hodnoty k trovám právneho
zastúpenia nepriznal, okresný súd v rozhodnutí neuviedol. Taktiež jeho rozhodnutie nie je vôbec

odôvodnené, a potom nie je ani preskúmateľné v tom, keď nepriznal náhradu trov za úkon právnej služby
zo dňa 30.07.2014 - písomné vyjadrenie na súd (k návrhu na začatie konania).

S dôvodmi, ktoré uviedol okresný súd v rozhodnutí týkajúcimi sa nepriznania náhrady cestovného a
náhrady za stratu času, sa odvolací súd nestotožňuje. Neúčelnosť trov cestovného v danom prípade
nemožno obhájiť s poukazom na to, že sa nejednalo o spor zložitý, ani to, že účastníčka konania

(odporkyňa) mala možnosť dať za zastúpiť advokátom sídliacim v mieste vykonávania procesných
úkonov (v sídle súdu, na ktorom sa vec prejednávala), či v mieste jej bydliska. Treba vychádzať z
ust. § 25 O. s. p. a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorých je na účastníkovi konania, s ktorým z
advokátov uzatvorí zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a udelí mu plnú moc na zastupovanie pred
súdom. Okresný súd z hľadiska účelnosti, v súvislosti s ním priznaným nárokom odmeny advokáta za

účasť na pojednávaní mal skúmať a zohľadniť predovšetkým možnosti najhospodárnejšieho spôsobu
dopravy splnomocneného advokáta na pojednávanie. Ak súd prizná advokátovi odmenu za jeho účasť
na pojednávaní, potom spravidla s tým súvisia aj náhrady bezprostredne súvisiace výlučne s týmto
úkonom právnej služby v nevyhnutnej výške, t.j. cestovné z miesta sídla advokáta do miesta vykonania
úkonu a náhrada za stratu času, pričom ich účelnosť je súd povinný skúmať nie s prihliadnutím na

blízkosť sídla splnomocneného advokáta k sídlu vo veci konajúceho súdu, ale s prihliadnutím na vhodne
zvolený, primeraný a účelne odôvodnený spôsob dopravy, ktorá bola nevyhnutná.

Okresnýsúdvďalšomkonaníznovarozhodneotrováchprvostupňovéhokonaniaúčastníkovarozhodne
aj o trovách účastníkov tohto odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.