Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811207945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3811207945.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: I., zastúpeného N., proti žalovanému: R.,
o priznanie pracovného úrazu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
25. októbra 2016, č. k. 11C/79/2011-442, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

V zostávajúcom rozsahu vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o povinnosti zaplatiť trovy štátu
rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 25. októbra 2016, č. k. 11C/79/2011-442 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zdravotné problémy, ktorými trpí - epizóda stredne ťažkej
depresie a posttraumatická stresová porucha, sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo

dňa 16.11.2006 a ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný. Z vykonaného dokazovania
nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 09.09.1983 až do 30.06.2011, kedy s ním
žalovaný skončil pracovný pomer výpoveďou. Žalobca bol zamestnancom žalovaného aj 16.11.2006,
kedy došlo k mimoriadnej udalosti - prievalu nadložných hornín a vody, v dôsledku ktorej zahynuli
štyria zamestnanci. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že v dôsledku mimoriadnej udalosti mal
zdravotné problémy. Bola mu diagnostikovaná zmiešaná úzkostná depresívna porucha a epizóda

stredne ťažkej depresie. Súd prvej inštancie o spore už rozhodol rozsudkom zo dňa 24.
októbra 2013, č.k. 11C/79/2011-195, ktorým žalobu zamietol. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo
dňa 28. mája 2014, č.k. 6Co/143/2014-220 rozsudok zrušil a spor vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil doplniť dokazovanie preskúmaním znaleckého
posudku X. iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou a následne vec po skutkovom
ustálení právne posúdiť. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu, a to
preskúmaním znaleckého posudku X. iným znalcom I., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria, odvetvie sexuológia, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že u žalobcu
nie je možné potvrdiť základné (tzv. jadrové) klinické príznaky - akútnu stresovú reakciu nasledujúcu
bezprostredne po udalosti, na ktorú by nadviazali základné príznaky post traumatickej poruchy, ktoré
by následne s časovým odstupom vyústili do trvalej zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku. K
rovnakému záveru dospela aj znalecká organizácia X. vo svojom znaleckom posudku. Znalec uviedol,
že základné príznaky post traumatickej stresovej poruchy, ktorá by bola následkom udalosti do

času ukončenia posudku X. neboli zdokumentované, teda absentujú. Znalec na základe znaleckého
vyšetrenia zistil, že žalobca aktuálne trpí depresívnou poruchou ľahkého stupňa a v súčasnosti už ide o
poruchu chronického charakteru. Duševná porucha bola u neho prvýkrát diagnostikovaná v apríli 2010ako úzkostne - depresívna porucha, adaptačná porucha a ľahká, až stredne ťažká depresívna porucha.
Znalec zistil, že žalobca netrpel a netrpí post traumatickou stresovou poruchou a zároveň zistená
depresívna porucha nie je jednoznačne v príčinnej súvislosti s udalosťou. Znalec uviedol, že počas

vypracovania znaleckého posudku organizáciou X. boli okrem iného vykonané správne a dostatočne
podrobne diagnostikované postupy za účelom možného zistenia post traumatickej stresovej poruchy,
ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti s udalosťou. Takéto poruchy však neboli zistené.
Preto informačný a argumentačný posun v období po vypracovaní posudku znaleckej organizácie
X. poukazuje aj na možnú účelovosť subjektívne udávaných ťažkostí. Znalec vyšetrením zistil, že

žalobca aktuálne trpí depresívnou poruchou ľahkého stupňa, v súčasnosti sa jedná o
poruchu chronického charakteru, pričom ľahká depresívna porucha nie je jednoznačne v
príčinnej súvislosti s udalosťou zo dňa 16.11.2006. Z pohľadu medicíny nie sú splnené kritéria pre
priznanie pracovného úrazu. Znalec zdôraznil, že podľa odborných posudkov v psychiatrii sa
príznaky postresovej duševnej poruchy objavia najneskôr niekoľko mesiacov po stresujúcej udalosti.
Znalec jednoznačne nevylúčil účelovosť tvrdení žalobcu a agraváciu jeho ťažkostí. Nie je možné

žiadnym spôsobom preukázať, že by bola udalosť zo dňa 16.11.2006 významnou pre rozvoj duševnej
poruchy u žalobcu. Vplyv iných životných okolností na depresívny stav žalobcu sa nedá vylúčiť. Znalec
v závere znaleckého posudku uviedol, že potvrdzuje závery znaleckého posudku č. XX/XXXX X.
najmä vzmyslezisteniaľahkej depresívnejporuchyužalobcu,neprítomnostiposttraumatickejstresovej
poruchy u žalobcu a nepotvrdenie príčinnej súvislosti medzi duševnou poruchou a udalosťou zo dňa

16.11.2006. Tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku, kontrolný znalec I. sa stotožnil so závermi
znaleckého posudku X. č. XX/XXXX a jednoznačne nepotvrdil príčinnú súvislosť medzi ochorením
žalobcu - depresívna porucha ľahkého stupňa a mimoriadnou udalosťou u žalobcu zo dňa
16.11.2006. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z oficiálnej, na Slovensku aktuálne
platnej ICD -10 (medzinárodná klasifikácia chorôb, 10.revízia) pre F 43, 1 Posttraumatická stresová

porucha, pričom kritéria v jeho odbornom vyjadrení zo dňa 06.05.2016 A, B, C, D a E podrobne rozvinul,
ktoré kritéria pod B, C, D musia byť splnené v priebehu šiestich mesiacov od stresujúcej udalosti, alebo
od konca obdobia stresu. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ochorením žalobcu -
depresívna porucha ľahkého stupňa a mimoriadnou udalosťou u žalobcu zo dňa 16.11.2010, preto súd
žalobuzamietol.Súdnevykonalnavrhovanédôkazyžalobcom,atotrestnýmspisom,nevypočulsvedkov

N. a G., pretože žalovaný tieto dôkazy navrhol po piatich rokoch, teda až vtedy, keď závery znaleckých
posudkov X. a znalca I. sa zhodli na zodpovedaní základnej otázky, či existuje príčinná súvislosť
medzi ochorením žalobcu (depresívna porucha ľahkého stupňa) a mimoriadnou udalosťou u žalobcu
zo 16.11.2006. Znalci došli k zhodnému záveru, príčinnú súvislosť nepotvrdili. Čo sa týka trestného
spisu, vec nie je skončená, je v štádiu vykonávania dôkazov a oboznámenie sa s týmto spisom súd

považuje za účelové predlžovanie rozhodnutia vo veci samej, rovnako aj vypočutie svedkov považuje
za účelové, nehospodárne, ktorí by v zásade svojimi výpoveďami neovplyvnili rozhodnutie vo
veci samej, nakoľko základná otázka v tomto konaní, ktorú si vyriešil súd prvej inštancie, podliehala
znaleckému dokazovaniu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak,
že jeho žalobe vyhovie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že chybne postupuje pri hodnotení otázky, odkedy
začal mať psychické problémy, nerešpektuje základné fakty vyplývajúce z jeho zdravotnej dokumentácie
a jeho výpoveď, keď je nesporné, že pol roka po tragickej udalosti začal mať psychické problémy,
ktoré už nezvládal, a preto mu boli predpísané antidepresíva. V tejto súvislosti spájanie ochorenia so

skončenímpracovnéhopomeru,resp.spájaniežalobysožalobouI.hodnotíakoneobjektívnešpekulácie
takžalovaného,akoajsúdu.SúdponariadeníznaleckéhodokazovaniaX.posudzovalvecjednostranne,
odmietal jeho pripomienky k znaleckému posudku, čo vyústilo do námietky zaujatosti voči sudkyni N.
Konštatuje, že aj posudok I. je neobjektívny, nebolo urobené komplexné zhodnotenie zdravotného stavu,
predpokladom ktorého mala byť podľa neho hospitalizácia a nie jedno stretnutie so znalcom. Hoci bolo

vo veci vykonané ďalšie dokazovanie ďalším znaleckým posudkom, konštatuje, že skutkovo i právne
sa spor nachádza v štádiu, ako po prvom rozsudku súdu zo dňa 24.10.2013, a preto v celom rozsahu
zotrváva na dôvodoch odvolania, ktoré uviedol proti tomuto rozsudku a uvádza ich ďalej. Poukazuje
aj na nesprávne skutkové zistenia, resp. konštatovania súdom ustanoveného znalca CJ. - v ďalšom
texte len X., ktoré nezodpovedajú objektívnej skutočnosti - ide predovšetkým o určenie času, kedy sa

začali prejavovať zdravotné problémy v psychickej oblasti a ako boli liečené a správna diagnostika a stav
ochorenia. Mal veľké psychické problémy hneď po banskom nešťastí a dokonca sa dá povedať, že ich
mal už predtým, keď žalovaný ich nútil vykonávať práce na siedmom ťažobnom úseku, kde boli veľmi zlé
pracovné podmienky. Medzi obeťami boli všetko spolupracovníci, ktorých poznal. Po banskom nešťastísa stal precitlivený, trpel nechutenstvom, schudol, nemohol spávať, mal obavy a strach z uzavretých
priestorov, avšak chodiť do práce musel a predpokladal, že sa s tým časom sám vyporiada. Smrť štyroch
nevinných ľudí zavinil výlučne žalovaný svojou nezodpovednosťou a ignorantstvom. Po vyšetreniach u

odborných lekárov a to psychológa a psychiatra bol hospitalizovaný
v H. na psychiatrii a následne mu bola diagnostikovaná epizóda stredne ťažkej depresie a
posttraumatická stresová porucha. Napriek jednoznačnej diagnóze je v znaleckom posudku X.
jeho ochorenie bagatelizované, alebo dokonca až popierané a v rozpore s lekárskymi správami.
Konštatuje, že mu bol priznaný aj invalidný dôchodok, v ktorom posudkoví lekári nesporne

potvrdili diagnózu stanovenú psychiatrami. Po doručení znaleckého posudku však musí konštatovať,
že tento je zaujatý a neobjektívny. Pretože ide o posúdenie odbornej otázky, nemohol robiť
nič iné, než sa obrátiť na iného odborníka psychiatra. Tu zase nie je pravdivé tvrdenie žalovaného a
súdu, že sa začal domáhať svojich nárokov až potom, čo skončil súdny spor I. N. v obdobnom prípade,
čo je absolútny nezmysel. Pri takto zistenom skutkovom stave bolo logické, že navrhoval, aby súd
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Hoci bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie, I.. Y. opäť

pri vypracovaní posudku vychádzal z prvotných nesprávnych, neobjektívnych a skreslených informácií a
napriekrozsiahlympripomienkammusíkonštatovať,ženatietoznalecneodpovedal,žiadnymspôsobom
ich objektívne nevyvrátil a jeho odpovede boli len formálne a vyhýbavé. Súd neodstránil zásadné rozpory
medzi znaleckým posudkom I.. G. a I.. Y. a ostatnými dôkazmi, a to predovšetkým znaleckým posudkom
I.. U. V. C.., keď absolútne bezdôvodne, bez patričných odborných znalostí a zákonných možností

rozhodol, že správny je posudok X., hoci aj posudok I.. V. C.. je posudkom znaleckým, i keď je súdom
hodnotený ako listinný dôkaz, pričom zo zásady voľného hodnotenia dôkazov jednoznačne vyplýva, že
súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov, teda znalecký
posudok X. nie je nadradený, ani nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než znalecký posudok I.. V. C.. Súd
mal vyhovieť jeho opakovaným návrhom na výsluch svedkov, oboznámenie sa so súvisiacim trestným

spisom i doplnenie dokazovania nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania - tu navrhoval,
aby bola ako znalec ustanovená psychiatrická liečebňa, v ktorej by bol hospitalizovaný a zdravotný stav
by bol objektívne posúdený. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012-52.
Nesprávne bolo rozhodnuté aj o trovách konania, ktoré má zaplatiť štátu, keď v konaní samotnom je
navrhovateľ osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992

Zb., čo znamená, že je oslobodený aj od platenia trov štátu, ktoré mu vznikli pri dokazovaní. Rozhodnutie
je v tejto časti predčasné a nemá oporu v CSP a tu poukazuje na fakt, že ho súd ani neodôvodnil,
podľa akého ustanovenia CSP postupoval, pričom je tu nesporne aj 257 CSP, ktorého uplatnenie podľa
jeho názoru prichádza v jeho prípade do úvahy, a preto sa ním súd mal zaoberať, čo opäť bezdôvodne
neurobil.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý je toho názoru, že súd rozhodol na základe komplexného
zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku X. (X.), ako aj
záverov kontrolného znaleckého posudku, ktorý dôkaz vykonal v intenciách odvolacieho súdu. Závery
znaleckých posudkov boli jednoznačné, znalci odpovedali na všetky súdom uložené otázky, súd tieto
dôkazy považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. Kontrolný znalec sa stotožnil so

všetkými závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie X.. a nepotvrdil príčinnú súvislosť medzi
ochorením žalobcu (depresívna porucha ľahkého stupňa) a mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006.
Obidvaja znalci, X. aj I.. Y. sa vysporiadali s odbornou argumentáciou s námietkami žalobcu (podľa nich
námietky žalobcu relevantným spôsobom nedokazujú, že závery znalcov sú nesprávne, poukazujú len
na to, že posudzovaný nesúhlasí so závermi znaleckého posudku). Znalci tiež zhodnotili listinný dôkaz

predložený žalobcom. V odvolaní už žalobca uvádza mená ďalších znalcov, ktorých mal osloviť, uvádza
aj I.. D. W., pričom so zoznamu je zrejmé, že táto znalkyňa bola dňa 13.09.2010 vyčiarknutá zo zoznamu
znalcov (posudok objednával žalobca 19.12.2012). Z dokazovania vyplynulo, že po vypracovaní
prvého znaleckého posudku dochádza u žalobcu k informačnému posunu jednak v oblasti subjektívne
udávaných príznakov duševných porúch v súvislosti s udalosťou, ako aj k argumentačnému posunu v

rámci súdneho konania, na základe čoho znalci uzavreli, že tieto posuny poukazujú na možnú účelovosť
subjektívne udávaných ťažkostí, ako aj ich agraváciu - zveličovanie (pre ilustráciu kontrolný znalec cituje
záznamy v zdravotnej dokumentácii žalobcu, týkajúce sa jeho hmotnosti a užívania liekov, ktoré vôbec
nekorešpondujú s tvrdeniami žalobcu o pravidelnom užívaní antidepresív a o výraznej strate hmotnosti,
keď zo záznamov vyplýva, že žalobca lieky pravidelne, resp. vôbec nebral (do apríla 2010) a v porovnaní

s hmotnosťou v októbri 2006 (82 kg) v nasledujúcich rokoch má zaznamenané údaje o vyššej telesnej
hmotnosti; v období marec 2011, ako aj 26.01.2011 uvedený subjektívny údaj - schudol 10 kg, potom 5
kg pribral, pričom 08.03.2011 a 22.06.2011 v zdravotnej dokumentácii je uvedený údaj 90 kg). Kontrolný
znalec tiež uviedol, že nie je možné na základe odborných skutočností potvrdiť predpoklad znalkýň I.. I.a I.. V., že totiž v čase vypracovania znaleckého posudku X. bol duševný stav žalobcu odlišný („lepší“) od
jeho duševného stavu v čase vypracovania ich znaleckého posudku zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko podľa
kontrolného znalca na základe zdravotnej dokumentácie bol duševný stav žalobcu v čase obidvoch

posudkov dlhodobo rovnaký. Preto tvrdenie žalobcu, že súd neodstránil rozpory medzi znaleckými
posudkami X. a I.. Y. a znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať žalobca, neobstojí. Nikto - ani
znalci, ani súd ani protistrana nepopierajú a nebagatelizujú ochorenie žalobcu, rovnako ani skutočnosť,
že posudkoví lekári G. pri posudzovaní invalidity potvrdili diagnózu žalobcu stanovenú psychiatrami.
Uvedené skutočnosti však nie sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou, ale sú podmienené

inými okolnosťami, popísanými v znaleckých posudkoch. Pokiaľ ide o spájanie jeho žaloby so žalobou
I. N., súd pri hodnotení dôkazov len vychádzal z časových relácií.. Žalovaný nepovažuje za účelné
pripojiť žalobcom uvádzané tri súdne spisy. Skutočnosť, že v iných prípadoch bolo rozhodnuté o priznaní
psychického ochorenia za pracovný úraz nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mal byť takýto nárok
automaticky priznaný aj žalobcovi. Každý jedinec, hlavne pokiaľ ide o psychické založenie, je jedinečný
a každý inak zvláda životné situácie. U žalobcu neboli splnené kritériá v diagnostike posttraumatickej

stresovej poruchy, práve naopak, žalobca naďalej až do pracovného úrazu v roku 2010 fáral do bane, bol
aktívny, podal dva zlepšovacie návrhy, odpracoval značné množstvo nadčasov, prejavil záujem pracovať
pre žalovaného v U., v dôsledku mimoriadnej udalosti nebol práceneschopný. Podľa znalcov nie je
dôležité, ako ďaleko alebo blízko bol žalobca k závalu, ani keby sa „pozeral smrti do očí“, neznamená to
zákonitý rozvoj psychického šoku. Pre posúdenie veci je dôležité a podstatné jeho prežívanie a konanie

počas a po mimoriadnej udalosti. Duševná porucha po prvýkrát diagnostikovaná u žalobcu takmer štyri
roky po mimoriadnej udalosti - v apríli 2010 ako úzkostno-depresívna porucha, adaptačná porucha a
ľahká až stredne ťažká depresívna porucha je podľa znalcov ochorením občianskeho charakteru, ktoré
nemá súvis s mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006.

4. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca nemienil vyjadriť.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu veci

samej je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací

súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Zistiť, či osoba (žalobca) trpí označenými psychickými ochoreniami a či sú tieto v príčinnej súvislosti
s mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006, môže len osoba s potrebnými odbornými znalosťami

z oblasti medicíny. Úsudok o danej otázke je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v
zmysle zákona 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov.
Podľa R 11/1976 keďže skúmanie príčin, ktoré vedú k určitému porušeniu zdravia, spadá do odboru
lekárskej vedy, je nutné vychádzať zo znaleckých posudkov podaných v konkrétnej veci, ktorých obsah
zhodne nasvedčuje tomu, že pracovný výkon v prejednávanom prípade bol vyvolávajúcim činiteľom

určitého poškodenia zdravia (porov. rozhodnutie pod č. 27/1962 Zbierky rozhodnutí a oznámení súdov
ČSSR). Súd vykoná na tomto odbornom podklade právny úsudok o tom, či ide o pracovný úraz, za ktorý
zodpovedá žalovaný.

8. K prvej námietke odvolateľa, že súd nerešpektuje základné fakty vyplývajúce z jeho zdravotnej

dokumentácie a jeho výpoveď, z ktorých je nesporné, že pol roka po tragickej udalosti začal mať
psychické problémy, odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenia odvolateľa nie sú nijakým spôsobom
verifikované. Práve naopak, znalci (X.., ako aj I.. G. Y.) opakovane poukazujú, že eventuálne duševné
poruchy u žalobcu v období november 2016 - apríl 2010 neboli žiadnym spôsobom zaznamenané.
Ani v znaleckom posudku I.. I. a I.. V. nie sú duševné poruchy, psychické problémy z tohto obdobia

spomínané ako zaznamenané napriek tomu, že znalkyne, v ktorých posudok má žalobca dôveru,
zdravotnú dokumentáciu podľa svojho tvrdenia prečítali. Pokiaľ ide o dôkaz výpoveďou žalobcu, z ktorej
mali uvedené skutočnosti o existencii psychických problémov pol roka po udalosti vyplynúť, odvolací
súd k tejto uvádza, že výpoveď žalobcu bola spochybnená objektívne preukázanými skutočnosťami,faktami, ktoré uvádzal žalovaný a ktoré žalobca nevyvrátil a síce, že žalobca naďalej až do pracovného
úrazu v roku 2010 fáral do bane, bol aktívny, podal dva zlepšovacie návrhy, odpracoval značné množstvo
nadčasov, prejavil záujem pracovať pre žalovaného v U., v dôsledku mimoriadnej udalosti nebol

práceneschopný. Preto uvedené skutočnosti nemožno považovať za nesporné, ako uvádza odvolateľ.

9. K odvolacej argumentácii, ktorá tvorila podstatu odvolania žalobcu, že znalec I.. Y. neodpovedal
na pripomienky odvolateľa k znaleckému posudku, resp. jeho odpovede boli nedostačujúce, odvolací
súd uvádza, že znalec v odbornom vyjadrení zodpovedal postačujúcim spôsobom všetky relevantné

pripomienky žalobcu k jeho posudku a ozrejmil mu odborné pojmy, pre ktorých posúdenie má vzdelanie
z príslušného odboru, čo preukazuje jeho zápis do zoznamu znalcov.

10. Znalec I.. Y. sa v posudku zaoberal aj námietkou vznesenou odvolateľom
v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá smerovala k odôvodneniu
rozporov posudku predloženého žalobcom a znaleckého posudku X.. Znalkyne I.. I. a I.. V. označovali

za možnú príčinu rozdielneho znaleckého posúdenia časový faktor, t.j. kolísajúci priebeh trvalých
psychických ťažkostí u žalobcu. Znalec I.. Y. v revíznom znaleckom posudku predpoklad znalkýň I.. I.
a I.. V. vyvrátil zistením zo zdravotnej dokumentácie, podľa ktorého bol duševný stav žalobcu v čase
obidvoch posudkov dlhodobo rovnaký.

11. Znalecký posudok I.. Y. zodpovedá ostatným výsledkom dokazovania i stavu lekárskej vedy, jeho
závery sú náležite odôvodnené, je preskúmateľný, dostatočne doložený, relevantný v posudzovanej
veci a zodpovedá pravidlám logického uvažovania. Tento posudok sa stotožnil so závermi znaleckého
posudku X.
12.Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuvsúladesprocesnýmporiadkomriadneodôvodnil,prečo

nevykonal navrhované dôkazy. S jeho odôvodnením sa súd prvej inštancie stotožňuje a na uvedené
dôvody v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

13. Návrh na vykonanie dôkazu súdnymi spismi v iných obdobných veciach, nepovažuje odvolací súd za
dôvodný. Odvolaciu argumentáciu žalobcu, že v iných prípadoch bolo rozhodnuté o priznaní pracovného

úrazu, nepovažuje odvolací súd za relevantnú v danom prípade. Otázka, či ide o pracovný úraz, teda
o poškodenie zdravia v súvislosti s plnením pracovných úloh, je otázkou skutkovou, ktorá musí byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach, osobitne v prípade, ak rozhodujúcou skutkovou okolnosťou
sú osobnostné teda výsostne individuálne charakteristiky, ktoré nie je možné zovšeobecňovať. Preto
požadované doplnenie dokazovania spismi v prípadoch iných osôb nie je v tomto konaní relevantné.

14. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej potom
nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
časti potvrdiť.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vo veci samej, tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Odvolateľ podal odvolanie i voči výroku o náhrade trov konania a náhrade trov štátu.

18. O náhrade trov konania súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol iba, že priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Odvolací súd sa s argumentáciou odvolateľa, podľa ktorej súd prvej inštancie neskúmal aplikáciu
§ 257 CSP o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa
stotožňuje a považuje ju za relevantnú. Zo spisu vyplynulo, že odvolateľ žiadal súd o oslobodenie od
súdnych poplatkov a predložil na výzvu súdu doklady o svojich príjmových, výdavkových a majetkových

pomeroch.20. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP sa pritom považujú tiež sociálne aspekty.
Pôjde o prípady, keď výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, prípadne môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

21. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov štátu súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na vyššie
citovanú zákonnú úpravu (pozn.§ 253 ods. 1 CSP) neskúmal splnenie podmienok pre oslobodenie od
súdnych poplatkov.

22. Súčasný procesný predpis nemá osobitné ustanovenie o náhrade trov štátu, ako tomu bolo v
minulosti (O.s.p). Potom je treba vychádzať z ustanovenia článku 4 CSP,
v zmysle ktorého, ak CSP nemá výslovné ustanovenie riešiace danú situáciu, predmetná otázka (nárok
štátu na náhradu výdavkov, ktoré štát za strany sporu platil) sa posúdi podľa ustanovenia zákona,
ktoré upravuje právnu otázku čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej otázky. Súd potom
analogicky aplikuje režim náhrady trov konania. Pre rozhodnutie o trovách, ktoré v konaní platil, má štát

postavenie strany sporu, a preto nárok štátu na náhradu týchto trov konania sa posudzuje podľa právnej
úpravy náhrady trov konania.

23. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j.

musí byť preskúmateľné. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej
strane sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

24. Keďže odôvodnenie výroku o trovách konania a trovách štátu v napadnutom rozsudku nie je
vzhľadom na vyššie uvedené vady preskúmateľné, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a podľa § 391 CSP mu vec v tejto časti

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne
rozhodnúť o trovách konania vrátane trov štátu v zmysle vyššie uvedeného návodu odvolacieho súdu,
a najmä sa v odôvodnení rozsudku vyporiadať s uplatňovanou aplikáciou § 257 CSP.

25. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).