Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417204196
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417204196.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. S., H.. XX.X.XXXX, XXX XX R. XXX,
o vymoženie 289,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Kežmarok č. k. 5Er/333/2017-14 zo dňa 21.8.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
zamietol žiadosť o udelenie poverenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného K., sp. zn. K. XXXXX/XX zo dňa 20.6.2016. Právny vzťah medzi
účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
12.12.2013, ktorá má spotrebiteľský charakter. V tej istý deň bola medzi účastníkmi zmluvy uzavretá
aj Rozhodcovská zmluva, ktorá bola vo formulárovej podobe. Exekučný súd posúdil obsah znenia

rozhodcovskej zmluvy a dospel k záveru, že táto síce zdanlivo dáva povinnému možnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd,
avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal
žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého
podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej
doložky, a teda spotrebiteľ je nútený sa podrobiť začatému rozhodcovskému konaniu. Na základe

uvedeného dospel exekučný súd k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nedáva spotrebiteľovi
možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím došlo k obmedzeniu práva
slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Uvedené
ustanovenie vyhodnotil exekučný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že nedošlo k
jej individuálnemu vyjednaniu, keďže spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, a zároveň v uvedenom
znení táto zmluva spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej zmluve, teda
samotný exekučný titul je postihnutý nedostatkom jeho materiálnej vykonateľnosti. Z týchto dôvodov súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol Záverom exekučný
súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon orozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí
sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu

konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na
samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 2 druhá veta predmetnej
zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov

uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o
úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od spotrebiteľa požaduje, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom
predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za
to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
CSP) prejednal odvolanie oprávneného v zmysle ustanovení § 379 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích
dôvodov, bez nariadenia pojednávania, s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,

prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Čo sa týka veci samej rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu
prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach

konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo
146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne pre porovnanie aj

uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo
dňa 1.11.2011.

7. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že

rozhodcovská zmluva, uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. 708100386 zo dňa 12.12.2013,
nebola platne uzavretá.

8. Zmluva o úvere č. 708100386 zo dňa 12.12.2013, uzavretá medzi oprávneným a povinným, je z
hľadiska svojho obsahu úverovou spotrebiteľskou zmluvnou vzhľadom na obsah zmluvného vzťahu ako

aj subjekty zmluvného vzťahu a najmä povinného, ktorá spĺňa podmienky pre označenie spotrebiteľ, čo
napokon ani v predmetnom konaní nie je sporné.9. Platnosť rozhodcovskej zmluvy je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 3, 4 a 5 zákona o
rozhodcovskom konaní a podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, nesmie zhoršovať postavenie

spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je

neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný
titul.

16. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy,
bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj
v prípade preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania

spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe
dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so
spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská
zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť
(§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri

nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil
odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci
individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

17. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných

podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

18. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie a to, že
rozhodcovskú zmluvu v predmetnom prípade nemožno považovať za individuálne dojednanú. Následnesa odvolací súd zaoberal otázkou, či takto naformulovaná zmluva nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

19. K nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa odvolací
súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne

aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Odvolací súd nezistil žiadny dôvod na
odklon od vyššie citovaného spoločného stanoviska.

20. Stanovenie rozhodcovského súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch
medzi účastníkmi tak, ako je naformulovaný v zmluve v typizovanom tlačive pochádzajúcom od

oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc
základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv,
ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej
miery, aby venovala rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Aj z uvedených dôvodov je nevyhnutné
posúdiť predmetnú zmluvu ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

21. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní
predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

22. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol

nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom
a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 CSP ako vecne správne.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0
(§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).