Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203960
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415203960.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnému M.
E., bytom S. č. XXX, o vymoženie sumy 2 081,55 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č.k. XEr/XXX/XXXX - 16 zo dňa 26. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 3578/2015 udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 13.03.2014 sp. zn. IA-C/1213/0858,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere
č. 5262951311 zo dňa 28.01.2011 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom
oprávneného, pôvodným veriteľom a povinným. Rozhodnutie exekučný súd odôvodnil § 44 ods. 3
Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinným v čase uzatvorenia zmluvy, § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veciach Mostaza Claro,

bod 25-28. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený
exekučný titul a jeho súlad so zákonom, pričom dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami,
oprávneným v pozícii dodávateľa služby a spotrebiteľom, príjemcom služby, ide o vzťah spotrebiteľský.
Definovanie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dalo exekučnému súdu oprávnenie skúmať
zmluvné podmienky s ohľadom na príslušné právne predpisy zamerané na ochranu práv spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok, na ktorú

odkazuje formulárová Zmluva o úvere nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa neodvolateľne podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj prípadnému
rozhodcovskému konaniu. Z obsahu zmluvy, z jej formy nevyplýva, aby bol spotrebiteľ, povinný, pri
jej uzatváraní osobitne upozornený na rozhodcovskú doložku a na dôsledky jej uzavretia tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 93b Zákona o bankách. Exekučný súd konštatoval, že takáto rozhodcovská

doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá sa prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností
z takejto doložky rovnako odporuje dobrým mravom. Je preto neplatná. Vzhľadom na uvedené mal
exekučný súd za preukázané, že vo veci boli splnení podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahuzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2 písm.
a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného
v čase rozhodovania exekučného súdu. Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou

činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou
jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a

exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je
bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie.
Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne
obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne, bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak
odňal oprávnenému možnosť riešiť spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho
zákonných práv. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského

súdu poskytujú obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie a bránenie svojich práv a nemožno
pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného
v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený tiež
poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri
uzatváraní predmetnej zmluvy, ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca

oprávneného plnil len svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť
postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej
rozhodcovskej doložky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním ktoré mu predchádzalo
podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania
odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného

titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný

spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok,
na ktorú priamo odkazuje Zmluva o úvere (časť 3, bod 6) zo dňa 28.10.2011 nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej

doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať.8. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere medzi
oprávneným a povinným došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b Zákona o bankách. V tomto rozsahu
sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou exekučného súdu. Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách,

v znení aktuálnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona; a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú

pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,

tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

9. Povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že
veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa v prípade, kedy

forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné
uviesť, že oprávnený v tejto veci neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložil
povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie
zákona), ale rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť Všeobecných obchodných podmienok
oprávneného,naktorúodkazujepriamozmluvaoúvere,bezpraktickejmožnostitútodoložkuneuzavrieť,

resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným
poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinným. Uvedené ustanovenie Zákona o
bankách, ktorým oprávnený ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv však výslovne vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a

spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, sú nepochybne dôkazom toho, že povinný
ako spotrebiteľ nemal možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v
priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinného došlo k individuálnemu
vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení.
Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom,

je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

10. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,

pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom
nie je individuálne vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na

súdnu ochranu.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená,
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký

osobitný význam. Niet pochýb o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, pretože inak by jeho individuálne
vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu
ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných

podmienok.

12. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službutieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva
faktická nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej
zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše

na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa
o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa
kvalifikáciu nekalej podmienky. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov

zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako nutné považovať za
nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby
spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto
zmluvnúpodmienkupovažovaťzauzavretúvrozporesdobrýmimravmi(IV.ÚS55/2011,IV.ÚS60/2011)
v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť
pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

14. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi
ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym
úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie

exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 13.03.2014 sp. zn. IA-C/1213/0858 ako nulitného právneho aktu), vo
vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom
súde, nie sú dotknuté.

15. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené jeho procesné práva, bolo
mu odňaté právo vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu odvolací súd uvádza, že
postupexekučnéhosúdunebolvrozporesprocesnýmiprávamioprávneného.Obsahlistínpredložených
oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového

stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje
námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým
exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie preto možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo
veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

16. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné,
aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998,; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky
sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami.

17. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne

žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

18. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).