Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Er/493/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Petrová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8815204756.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: M. G., L..V.. W. XXX/A, XXX XX
M., E.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368 proti povinnému : L. N., S..XX.XX.XXXX,
XXX XX A. XXX o vymoženie 1.911,63 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Michalom
Brožinom, Exekútorský úrad Svidník

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 4,15 eur do 3
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 11Er/493/2015 - 28 zo dňa 13.10.2015, súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal právny
zástupca oprávneného odvolanie. Odvolací súd uznesením 6CoE/45/2016-50 zo dňa 28.04.2016
potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 10.06.2016.

2. Súdny exekútor zaslal súdu návrh na priznanie trov exekúcie, ktoré boli súdu doručené dňa

18.03.2016. Trovy exekučného konania boli vyčíslené sumou 44,39 eur. (odmena 33,19 eur + hotové
výdavky vo výške 3,80 eur + DPH vo výške 7,40 eur).

3. Podľa ust. 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (prvá veta), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla,
právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

5. Na základe vyššie uvedeného preto súd exekúciu zastavil.

6. V zmysle § 47 ods. 3, druhá veta Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie
exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na
náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.7. Podľa §196 Ex. por., za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor má
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania.

9. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať
povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne
má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k
zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje
možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať

oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust.
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie
nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul
také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby
trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý

by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia,
a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekúcie, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul
nie je dostatočným exekučným titulom.

10. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, nakoľko

tento zavinil neúspešnosť exekučného konania, keď nepredložil riadne exekučný titul, na podklade
ktorého by mohla byť exekúcia vedená.

11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

12. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

13. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

14. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné

náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že k vydaniu poverenia nedošlo. Exekútor nemohol
teda reálne začať vykonávať úkony exekúcie. Súd má za to, že exekútor má v zmysle aplikácie analógie
legis, nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne

vynaložených hotových výdavkov. V danom prípade si súdny exekútor nárok na odmenu za spísanie
návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil, a ani z obsahu podania exekútora a vyčíslenia trov ako aj
obsahu spisu nevyplýva, že by súdny exekútor spísal návrh na vykonanie exekúcie. Preto mu súd moholpriznať v zmysle zákona len nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 4,15 eur (poštovné 3x1,15
eur + DPH 0,70 eur, spolu 1,38 eur ).

16. Súdny exekútor si taktiež v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za náklady na
kancelársky materiál vo výške 1,50 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za
kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je
vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa
medziktorézákondemonštratívnezaraďujecestovné,poštovnéatelekomunikačnévýdavky,čiznalecké

náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné
veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve

nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj
účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi preto
nepriznal odmenu za kancelárske potreby vo výške 1,50 eur.

17. Súd teda nemohol z vyššie uvedených dôvodov priznať súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur,

ktorú si súdny exekútor uplatnil podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v platnom znení. Súd mal za to, že v danom prípade súdny exekútor nebol ešte
súdom na vykonanie exekúcie poverený, preto ani nemohol vykonávať exekučnú činnosť, t.j. exekúciu.
Exekučné konanie síce sa začína na návrh oprávneného, pričom začaté je dňom, kedy bol exekútorovi
tento návrh na vykonanie exekúcie doručený, no vlastný výkon exekúcie však začína až udelením

poverenia príslušného súdu až od vtedy je súdny exekútor oprávnený vykonávať ďalšie úkony v
zmysle Exekučného poriadku. Úkony smerujúce k samotnému výkonu exekúcie môže súdny exekútor
vykonávať až doručením poverenia. Je teda nesporné a logické, že do času vydania poverenia mu patrí
len náhrada vzniknutých hotových výdavkov, keďže žiadne reálne kroky, či úkony k exekúcii neurobil
a ani ich nemohol urobiť. Aj ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. hovorí o odmene za

výkon exekučnej činnosti, t.j. exekúcie, nie exekučného konania. Exekúcia ešte začatá nebola a ani
nemohla byť, keďže poverenie na vykonanie exekúcie nebolo súdom vydané. Obdobný záver možno
nájsť aj napr. v uznesení Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 7Er/495/2015, uznesení Okresného
súdu Kežmarok sp.zn. 2Er/242/2015, uznesení Okresného súdu Čadca sp.zn. 4Er/190/2017, uznesení
Okresného súdu Humenné sp.zn.11Er/304/2015.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie
spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je
sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny
úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.