Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010612
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaných T. U., nar. XX.XX.XXXX a
N. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 a) Trestného zákona, § 139 písm. e) Trestného zákona a § 127
ods. 3 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/100/2019-501 zo dňa 27.04.2020,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.06.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní:

1/ T. U., nar. XX.XX.XXXX v D. Y., trvale bytom D. Y., Q.. R. XXXX/XX, t.č. ÚVV Leopoldov

2/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX v D. Y., trvale bytom mesto D. Y., t.č. ÚVV Leopoldov

o d s u d z u j ú :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38
ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaní pre výkon trestu odňatia slobody zaraďujú
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 1T/100/2019-501 zo dňa 27.04.2020
boli obžalovaní T. U., nar. XX.XX.XXXX a N. Q., nar. XX.XX.XXXX uznaní vinnými zo spáchania zločinu
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 písm. e)
Trestného zákona za použitia § 127 ods. 3 Trestného zákona a prečinu obmedzovania osobnej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 183 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe,

žedňa 18.09.2018 v čase okolo 09:00 hod v meste D. Y., spoločným konaním po predchádzajúcej ústnej
dohode, T. U. prostredníctvom telefónneho hovoru pod zámienkou naliehavého stretnutia vlákal H. N.,
nar. XX.XX.XXXX do bytu na prízemí obytného bloku súpisného čísla XXXX v schodišti číslo XX na Q..

R., kde T. U. poškodeného posadil na sedačku ku stolu, následne z vedľajšej miestnosti zavolal N. Q., s
ktorým si sadli vedľa poškodeného H. N. z obidvoch strán, pričom poškodený T. U. povedal, že sa chce
rozprávať iba s ním a následne sa chcel postaviť a odísť, za ktorým účelom sa aj postavil, kedy T. U.
a N. Q. rukami chytili poškodeného za ramená z obidvoch strán a tlačili ho naspäť na stoličku, potom
T. U. položil na stôl diktafón bielej farby nezistenej značky a typu, následne poškodenému uviedol, že

je to diktafón, na ktorom je nahratý telefónny rozhovor, ktorý viedol T. U. s poškodeným H. N. vo veci
vymoženiapohľadávkypoškodeného,avktoromrozhovoresaT.U.poškodenéhospýtal,čosamástaťs
dlžníkom,čimumajúzlámaťkostialebozabiť,následneN.Q.poškodenémuprehralpredmetnýrozhovor
z diktafónu, kedy poškodený H. N. znova chcel odísť, za ktorým účelom sa znova postavil, vtedy T. U.
chytil do ruky kovový kuchynský nôž striebornej farby o celkovej dĺžke 25 cm položený na stole, vyskočil
smerom k poškodenému H. N. a nôž s ostrím čepele priložil ku krku poškodeného pod bradou, zároveň

aj N. Q. vyskočil smerom k poškodenému a rukou si tľapol po svojej bunde v oblasti vnútorného vrecka
a následne sa poškodenému vyhrážal slovami, že má u seba zbraň a kedykoľvek ho môžu na mieste
zabiť, lebo oni sú vo vlastnom byte a on je tam cudzí, následkom ktorých vyhrážok poškodený H. N. si
sadol naspäť a spýtal sa T. U. či ho zabijú, na čo mu T. U. uviedol, že ak mu poškodený dá 3.700 eur v
hotovosti, tak ho pustia, kedy poškodený H. N. T. U. uviedol, že 1.000 eur im môže vybrať z bankomatu

a 2.700 eur im môže previesť na účet, s čím T. U. a N. Q. súhlasili, následne N. Q. s poškodeným H. N.
odišli do pobočky T. banky, a.s. v D. Y. na G. Q. č.XXX/X, kde poškodený H. N. z účtu číslo Y.XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX patriaceho spoločnosti FLORIDA VILLA PARK, s.r.o., ktorého je konateľom,
najprv vybral sumu 1.000 eur v hotovosti a potom previedol sumu 2.700 eur na účet číslo Y.XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, následne s N. Q. vyšiel z pobočky banky a pred hlavným vchodom do rúk

N. Q. odovzdal sumu 1.000 eur a žiadal o vydanie diktafónu, kedy poškodenému H. N. N. Q. diktafón
nevydal, spoločne prešli na vedľajšiu T. ulicu, kde N. Q. diktafón rozbil a tak ho odovzdal poškodenému,
čím poškodenému H. N. spôsobil škodu v sume 3.700 eur, teda obaja obžalovaní spoločným konaním
iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
na chránenej osobe a spôsobili ním väčšiu škodu a inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu.

Za tento skutok okresný súd obom obžalovaným uložil podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. o), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnné tresty odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd výkon trestu o oboch

obžalovaných podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obom obžalovaným
určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného
zákona okresný súd zároveň obom obžalovaným uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa
k poškodenému H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y., cesta G. J. č. XXXX/XX, na vzdialenosť menšiu
ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného alebo v určenom mieste, kde sa

poškodený zdržuje, alebo ktoré navštevuje. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obom
obžalovaným povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne okresný súd zaviazal k náhrade škody
poškodenému H. N., nar. X.XX.XXXX, bytom D. Y., cesta G. J. č. XXXX/XX, vo výške 3.700 eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 501-503.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 20.11.2019 po zákonných poučeniach urobili vyhlásenie podľa § 257 písm. b) Trestného
poriadku o tom, že sú vinní zo spáchania skutku na podklade obžaloby a spáchanie skutku oľutovali.

Okresný prokurátor a poškodený navrhli vyhlásenie obžalovaných prijať, na čo okresný súd vyhlásenie
obžalovaných prijal a vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali
k spáchaniu skutku. Okresný súd v rámci dokazovania oboznámil s odpisom Registra trestov na
obidvoch obžalovaných, výpis z evidencie priestupkov na oboch obžalovaných a prípisom z ÚVV
Leopoldov. Okresný súd z prípisov z polície zistil, že obžalovaný T. U. v trestných veciach vedených

Národnou kriminálnou agentúrou PPZ, odbor Bratislava, aktívne spolupracoval s políciou na objasnení
pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 122 ods. 10, § 276 ods. 1, ods. 2 písm.
c), ods. 4 Trestného zákona a iné, pričom jeho aktívna spolupráca prispela k odhaleniu organizovanej
skupiny v zmysle § 36 písm. o) Trestného zákona. Okresný súd z odpisu Registra trestov naobžalovaného T. U. zistil, že tento bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný, pričom vo všetkých veciach sa
naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Z odpisu Registra trestov na obžalovaného Roberta Neumahra
okresný súd zistil, že tento bol doteraz 8 krát súdne trestaný, pričom vo všetkých veciach sa naňho hľadí

akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkového registra zistil, že obžalovaný Q. nemá žiaden záznam
a obžalovaný U. má 8 záznamov za jazdu bez dokladov. Okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol
na osoby obžalovaných tým, že sa v minulosti dopúšťali páchania úmyselnej trestnej činnosti, spôsob
vykonania skutku využívajúc bezbrannosť osoby vyššieho veku, skutok spáchali so zbraňou v ruke, ich
zavinenie, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U oboch obžalovaných zistil dve poľahčujúce

okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. o) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h) Trestného poriadku. Okresný súd dospel k záveru, že u oboch obžalovaných postačí na ich nápravu
uloženie podmienečných trestov za súčasného použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
a tiež súčasného uloženia skúšobnej doby, probačného dohľadu a uloženia povinnosti nepribližovať sa
k poškodenému a nahradiť mu spôsobenú škodu v skúšobnej dobe. Zároveň okresný súd rozhodol o
náhrade škody, keď si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas v prípravnom konaní uplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní po vyhlásení
rozsudku, a to voči výrokom o treste vo vzťahu k obidvom obžalovaným, ktoré odôvodnil na č.l. 509.

Okresný prokurátor považuje výrok o treste obžalovaných za nezákonný, uloženie podmienečného

trestu odňatia slobody u oboch obžalovaných nie je v súlade so zásadami pre ukladanie trestov.
Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu nedostatočne prihliadol na spôsob spáchania skutku,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tiež pochybil
pri zisťovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď ich vzájomný pomer nesprávne
premietol do trestnej sadzby. Okresný prokurátor nesúhlasil s uložením podmienečných trestov pre

oboch obžalovaných a tiež s mimoriadnym znížením trestu u oboch obžalovaných. Okresný súd podľa
jeho názoru tiež pochybil, keď pri určovaní trestnej sadzby postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona aj napriek určeniu pomeru poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 2:1. Správne
mal okresný súd postupovať podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Vzhľadom na trestnú minulosť
oboch obžalovaných, spôsob spáchania skutku kedy od bezbrannej osoby vyššieho veku za cenu

hrozby násilia a použitia zbrane sa snažili vynútiť majetkový prospech. Nepodmienečné tresty u oboch
obžalovaných nesplnia účel trestu vzhľadom na ich predchádzajúce odsúdenia. Okresný prokurátor
navrhuje,abyodvolacísúdvzmysle§321ods.1písm.d),písm.e),ods.2Trestnéhoporiadkunapadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obom obžalovaným
zákonný trest,

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadrili obžalovaní prostredníctvom obhajcu, odvolanie
okresného prokurátora považujú za nedôvodné. Obžalovaný U. aktívnou spoluprácou s NAKA PPZ
prispel k objasneniu zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 122 ods. 10, § 276 ods. 1, ods. 2 písm.
c), ods. 4 Trestného zákona a iné, ako aj k odhaleniu organizovanej skupiny. Obžalovaný Q. sa tiež v

značnej miere podieľal na odhalení obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,
ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona, v tejto trestnej veci bol vypočutý príslušníkmi NAKA PPZ,
odbor Západ Nitra. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia, na oboch obžalovaných sa hľadí, akoby
neboli odsúdení. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade so zásadami pre ukladanie trestov
a výrok o treste vo vzťahu k obom obžalovaným považuje za správny a zákonný. Obžalovaní navrhujú,

aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 23.06.2020 za prítomnosti prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Trnave, splnomocnenkyne poškodeného, obhajcu obžalovaných a tiež oboch
obžalovaných, na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného

prokurátora,vyjadrenímobžalovanýchkodvolaniuokresnéhoprokurátoraapodstatnýmobsahomspisu.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave zotrvala na odvolacom návrhu prezentovanom v odvolaní.
Obhajca obžalovaných sa v plnom rozsahu pridržal písomného vyjadrenia k odvolaniu, navrhol, aby
odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné. Obaja obžalovaní sa pridržali
vyjadrenie svojho obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k výroku o treste vo vzťahu
k obom obžalovaným je v celom rozsahu dôvodné, pretože okresný súd pochybil pri zisťovaní
poľahčujúcich okolnosti a tiež tresty uložené obom obžalovaným nemožno považovať za zákonné a
spravodlivé vzhľadom na všetky okolnosti spáchania skutku. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok pokiaľ ide o uložený trest u oboch obžalovaných podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods.

2 Trestného poriadku a vo veci sám rozhodol § 322 ods. 3 Trestného poriadku, tak ako sa domáhal
okresný prokurátor v odvolaní.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že okresný prokurátor napadol rozsudok okresného súdu
výlučne čo do výroku o treste vo vzťahu k obom obžalovaným, preto predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k výroku o treste. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že

obaja obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2019 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku o tom, že sú vinní zo spáchania skutku na podklade obžaloby, pričom
okresný súd na návrh prokurátora toto vyhlásenie prijal. Nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou
vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej
právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,

odvolací súd teda ani nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti
výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné. (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

V konaní bolo nepochybne preukázané, a to s poukazom na vyhlásenie obžalovaných o vine aj ustálené,

že obžalovaní sa svojim konaním dopustili spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139
písm. e) Trestného zákona za použitia § 127 ods. 3 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona a prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že obžalovaní sa svojim konaním dopustili spáchania dvoch skutkov v jednočinnom
súbehu, do úvahy prichádzalo uloženie úhrnného trestu v zmysle vyššie ustanovenia § 41 ods. 1
Trestného zákona. V tomto prípade bolo nevyhnutné uložiť obžalovaným trest podľa § 189 ods. 2
Trestného zákona, kde je trestná sadzba za uvedený zločin vydierania stanovená v rozmedzí 4 až 10

rokov (teda ide o prísnejšiu trestnú sadzbu oproti prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
až 3 roky). Pokiaľ ide o zistenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne okresný súd priznal
obom obžalovaným poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Za nesprávne však možno považovať priznanie poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona u oboch obžalovaných, nakoľko pre takýto postup neboli
splnené podmienky.

Vo všeobecnosti poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti predstavujú také okolnosti, ktoré vyjadrujú
potencionalitu vplyvu na konanie páchateľa, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie a následne podaná

obžaloba. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že každá priznaná poľahčujúca alebo priťažujúca
okolnosť sa musí bezvýnimočne vzťahovať na skutok, pre ktorý je vedené trestné konanie v tej ktorej
veci. Nie je prípustné, aby súd prevzal tieto okolnosti z inej trestnej veci, a následnej ich priznanie
premietol do rozhodovania o treste v inej trestnej veci. (porovnaj judikát R 43/1979)Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona predpokladá, aby páchateľ svojim aktívnym
konaním prispel o odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny,

pričom nie je nevyhnutné, aby bol páchateľ jej členom. V osobitných prípadoch môže mať aktívna
spolupráca páchateľa môže mať vplyv aj na možnosť mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, prípadne iné rozhodnutie, ktoré má za následok prerušenie alebo zastavenie trestného
stíhania.

Z prípisu PPZ NAKA odbor Bratislava (č.l. 443 spisu) vyplýva, že obžalovaný T. U. spolupracoval s
políciou na objasnení zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, pokračovacieho zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 122 ods. 10 k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona, pokračovacieho zločinu daňového podvodu
podľa § 122 ods. 10 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. i) Trestného konania a iné, pričom jeho aktívna spolupráca prispela k odhaleniu organizovanej

skupiny. Z uvedeného je ale zrejmé, že v prípade obžalovaného T. U. nešlo o spoluprácu v danej
trestnej veci, pre ktorú bolo obžalovanému vznesené obvinenie a následne kladené obžalobou za vinu
v tejto veci ale o inú nesúvisiacu trestnú vec. Spolupráca obžalovaného v iných trestných veciach
nemá nijaký vplyv na uloženie trestu v tejto veci, inak povedané, v tomto konaní je úplne irelevantná.
Pokiaľ ide o obžalovaného Q., odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností bola aj u

tohto obžalovaného vzhliadnutá poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona okresným
súdom.

S vyššie uvedeným súvisí aj ďalšie pochybenie okresného súdu spočívajúce vo výrokovej časti
rozsudku, a tým je, že pokiaľ okresný súd ustálil prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad

priťažujúcimi okolnosťami, táto skutočnosť sa mala prejaviť aj vo odcudzujúcom výroku uvedeným
ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, čo sa však nestalo a okresný súd ukladal trest v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, teda nesprávne.

Vzhľadom na nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona odvolacím

súdom sa potom pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol rovnaký, preto odvolací
súd pri ukladaní nového trestu vychádzal z trestnej sadzby 4 až 10 rokov, tak ako bolo uvedené vyššie.
Obaja obžalovaní boli v minulosti súdne trestaní, obžalovaný U. spolu 6 krát a obžalovaný Q. spolu 8
krát, pričom v prípade oboch sa na nich hľadí akoby neboli odsúdení. Tu je potrebné poznamenať, že
v prípade zahladenie odsúdenia sa zahladzuje len samotné odsúdenie, nie skutočnosť, že obžalovaní

trestnú činnosť páchali. Vo vzťahu k obom obžalovaným možno konštatovať, že obaja majú za sebou
značnú kriminálnu minulosť, opakovane sa dopúšťali násilnej a majetkovej trestnej činnosti, a aj napriek
predchádzajúcim odsúdeniam v trestnej činnosti pokračovali ďalej. Už na prvý pohľad z odpisu Registra
trestov na oboch obžalovaných je zrejmé, že vôľa a rešpekt k dodržiavaniu zákonných príkazov a
obmedzení u nich absentuje a predchádzajúce odsúdenia sa zjavne minuli účinku, keď sa opakovane

dopúšťalipáchaniatrestnejčinnosti,pričomsaneštítiavyužiťbezbrannosťosobyvyššiehovekuscieľom
získaťmajetkovýprospech.Zopisuskutkujenadakékoľvekpochybnostijasné,žeobajaobžalovanímali
skutok vopred naplánovaný, poškodeného úmyselne zavádzali pod zámienkou naliehavého stretnutia
ho obžalovaný U. pozval do svojho bytu, kde už čakal obžalovaný Q., kde ho v značnej prevahe, navyše
za použitia zbrane prinútili previesť finančné prostriedky. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné obom

obžalovaným sprísniť uložené tresty tak, že odvolací súd uložil obom úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 4 rokov nepodmienečne, pričom na výkon trestu odňatia slobody oboch obžalovaných v zmysle §
48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Tu je potrebné zdôrazniť, že ide o trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby za spáchané skutky,
kedy odvolací súd premietol ich spoluprácu s organmi činnými v trestnom konaní v iných trestných

veciachdovýrokuotreste,inakbyukladalprísnejšítrest.Vostatnejčastiostávauloženýtrestaochranné
opatrenie nedotknuté.

Takto uložený trest, podľa názoru odvolacieho súdu umocní vedomie obžalovaných o svojom
protiprávnom konaní. Páchateľ trestného činu má totižto trest pociťovať ako ujmu a nie ako len

formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v
osobitnej časti Trestného zákona. Takto uložený trest odvolací súd považuje za dostatočný, primeraný
a spravodlivý, spôsobilý odradiť obžalovaných od ďalšieho páchania trestnej činnosti.Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu konštatuje, že v tomto prípade s poukazom na vyššie
uvedené skutkové okolnosti nebolo možné uvažovať o mimoriadnom znížení trestu u ani jedného
z obžalovaných. V konaní neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by takýto postup

odôvodňovali.

Nad rámec odôvodnenia a pre úplnosť ale odvolací súd k postupu okresného súdu, ktorý u oboch
obžalovaných pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona (bez akéhokoľvek odôvodnenia a argumentácie) dodáva:

Práveprevyššieuvedenéskutočnostipotomodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupokiaľideouložený
trest a spôsob jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil a
postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.