Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14Csp/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204637
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219204637.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci

žalobcuKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlom:Štefanovičova4,Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom: Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: V. Y., J.: X.X.XXXX , G.: E. XXXX/XX , Š., o zaplatenie 113,01
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške113,01EURspolus5,00%úrokomzomeškania
ročne zo sumy 113,01 EUR od 20.08.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 2.9.2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 113,01 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že žalobca a žalovaný uzavreli Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 19.10.2016 a to na dobu
neurčitú. Žalobca a žalovaný si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia ročného poistného
štvrťročne, avšak žalovaný porušil túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Na základe ust. § 9 ods. 1
a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti

zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v ods. 1 ust. § 9 zákona o PZP. Podľa ust. § 9
ods. 4 zákona o PZP poistenie zodpovednosti zanikne tiež nezaplatením poistného alebo jeho časti v
zákonnej jednomesačnej lehote. Na základe vyššie uvedeného v spojení s ust.§ 11 zákona o PZP má
poisťovateľ nárok na poistné do 19.8.2017 vo výške 113,01€. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na
náhradu trov konania.

2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou

na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval dňa
18.11.2019. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho
trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP), zásielka súdu sa vrátila s poznámkou adresát zásielky je
neznámy. Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 4.2.2020, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia
považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, aka/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo

c/ to ustanovuje tento zákon.

4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na
právneúkony,sociálnehozabezpečenia,konaniaopreskúmanierozhodnutívydanýchvrozhodcovskom
konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o

určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného
konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho
vyhlásením, dňa 30.4.2020.

6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom , ktoré boli súdu predložené
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre
meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu
vyplýva z listinných dôkazov Poistky č. X XXX XXX XXX, listu zo dňa 16.10.2017- Zánik poistenia pre

nezaplatenie poistného a upomienka.

7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia
pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol,
sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci.

Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia
súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si
súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom
tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené
protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.

8. Podľa §9 ods.4 zákona 381/2001 poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené
do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá
dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie
zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 11/11 zákona 381/2001 Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia,
za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku
dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi
vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

9. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania,
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

10. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky .

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca

mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania,
v 100% výške.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,

písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa

náhrady trov konania jedného z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).