Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010321
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917010321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 18. januára 2018 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej prejednal
odvolanie obžalovaného T. G. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/63/2017 z
13.9.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.
1T/63/2017 z 13.9.2017 vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného T. G., nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom Z.,
Ul. A. B. XXX/X/XX,

o d s u d z u j e :

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. l/) na trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný T. G. uznaný za vinného z prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého
bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. V odvolaní uviedol, že toto podáva proti výroku o treste. Trest uložený prvostupňovým súdom
považuje za neprimerane prísny, pričom k prevýchove obžalovaného postačuje aj uloženie peňažného
trestu, resp. trestu povinnej práce. Uviedol, že k trestnému činu sa priznal a tento úprimne oľutoval.
Obžalovaný má predchádzajúce odsúdenie zahladené a neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti.
U obžalovaného je potrebné prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák.,

teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Obžalovaný nekládol žiadny
odpor a ani inak nemaril priebeh kontroly po zastavení motorového vozidla ani priebeh vyšetrovania. Z
písomného vyjadrenia Mgr. V. P. vyplýva, že trest odňatia slobody nepriaznivo zasiahne jej syna, ktorý je
v kondičnej príprave u obžalovaného vzhľadom na svoje ochorenie. Syn Mgr. P. preto spĺňa podmienkublízkej osoby. Z výsluchu obžalovaného možno konštatovať nedbanlivostný trestný čin, konkrétne ide
o nevedomú nedbanlivosť. Obžalovaný konal v dobrej viere s úmyslom nezištne pomôcť Mgr. P.,
ktorá to potrebovala po jej ošetrení. Prvostupňový súd nedostatočne hodnotil osobu obžalovaného,

jeho postoj k prejednávanej veci a skutočnosti majúce vzťah k osobe obžalovaného. Obžalovaný bol
do spáchania trestného činu bezúhonným občanom. Z pracovného hodnotenia spoločnosti Alchem
vyplýva, že je hodnotený kladne ako zodpovedný pracovník, ktorý pracovné úlohy vykonáva na veľmi
dobrej úrovni, pričom počas výkonu práce sa nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny.
Obžalovaný je pretekárom Slovenského atletického zväzu, pričom reprezentuje a v minulosti aj

opakovane reprezentoval Slovensko. Podporuje aj iné kluby a najmä OZ Svetielko, a to finančne aj
materiálne, a venuje sa aj detským onkologickým pacientom. V minulosti si zabezpečoval príjem rôznymi
brigádami, stavebnými prácami a prácami v lese. V súčasnosti pracuje ako pilčík pri ťažbe dreva
a táto skutočnosť umožňuje uloženie peňažného trestu obžalovanému. Trest uložený obžalovanému
nespĺňa zákonom stanovený účel, a preto sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu, že
u obžalovaného nie je možné pristúpiť k uloženiu alternatívneho trestu. Významným predpokladom

správneho zhodnotenia vyhliadok a nápravu páchateľa je náležité objasnenie páchateľovej osobnosti,
jej deformácií a ich spojitosti so spáchanou trestnou činnosťou. Súd má vždy povinnosť individuálne
prihliadať na každý jeden prípad a na každého obvineného osobitne, zvažujúc všetky okolnosti prípadu
do hĺbky a v celom rozsahu, pričom má odstraňovať neprimeranú prísnosť a tvrdosť zákonov a prihliadať
na to, aké možnosti nápravy poskytuje určitý trest a jeho výmera pre konkrétneho páchateľa a uložiť

spravodlivý trest so spravodlivou dĺžkou trvania. Domnieva sa, že zásada individualizácie trestu nebola
v jeho prípade plne dodržaná. Má za to, že už pred pojednávaním, krátko po spáchaní žalovaného
skutku prešiel procesom hlbokej sebareflexie a dostatočne vážne si uvedomil protiprávnosť svojho
konania a nie sú u neho vyvinuté negatívne postoje k dodržiavaniu zákona a spoločenských noriem,
čo preukázal celoživotnou prácou a svojím dobrovoľným humánnym a nezištným konaním v rámci

spoločnosti. Vedie usporiadaný život v pracovnej aj súkromnej oblasti, podľa jeho názoru nie je pre
spoločnosť nebezpečným. Poukázal na ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. o možnosti uložiť trest pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného zákonom. Je toho názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody mu skôr ublíži,
ako by ho mal napraviť. V konečnom dôsledku ublíži aj maloletej osobe zverenej pod jeho odborný
dohľad v rámci kondičnej prípravy. Na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že celý svoj život

aktívne spolupracuje s organizáciami zameranými na liečbu onkologických pacientov. Ako športovec sa
prebojoval na Majstrovstvá sveta, ktoré sa majú uskutočniť na jar až po jeseň tohto roku. Navrhol preto,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest povinnej práce, prípadne
aj s peňažným trestom, ako aj prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. výrok o treste, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom a že toto je čiastočne dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný a súd toto vyhlásenie

prijal, pričom dokazovanie vykonal len v súvislosti s výrokom o treste. Pokiaľ ide o nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, tento považuje aj krajský súd za zákonný. Obžalovaný sa v minulosti
už opakovane dostal do rozporu so zákonom, a to pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Aj
keď predchádzajúce odsúdenia sú s účinkami zahladenia, pokiaľ ide o odsúdenie Okresným súdom

Lučenec sp.zn. 0T/26/2016 z 15.4.2016, je potrebné konštatovať, že skutku, pre ktorý je stíhaný teraz,
sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Obžalovaný v minulosti
už 2-krát nerešpektoval uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Aj teraz je stíhaný z dôvodu
porušenia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Obžalovaný bol v minulosti pre takéto konanie
opakovane potrestaný, pričom ani predchádzajúce postihy nemali na neho dostatočný výchovný vplyv.

Ani skutočnosť, že mu plynula skúšobná doba určená pri podmienečnom odsúdení ho neprimäla k
vedeniu riadneho spôsobu života, ale naopak, opäť sa dopustil úmyselného trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia, pre ktorý bol naposledy odsúdený. Keďže v minulosti ukladané tresty
nespojené s výkonom trestu odňatia slobody evidentne nesplnili účel a neprimäli obžalovaného k
vedeniu riadneho spôsobu života, je aj podľa názoru krajského súdu potrebné na jeho nápravu a

prevýchovu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Len takýmto druhom trestu možno aj
podľa názoru krajského súdu dostatočne zabezpečiť jeho nápravu a prevýchovu a najmä ho primäť, aby
v budúcnosti už nepáchal trestnú činnosť. Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením
motorového vozidla, pričom ako vodič bol v minulosti aj opakovane postihnutý pre dopravné priestupky.Aj z tohto pohľadu je potrebné jeho konanie považovať najmä za nezodpovedné. Prvostupňový súd
preto podľa názoru krajského súdu dostatočne vyhodnotil osobu obžalovaného a najmä dostatočne
odôvodnil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. S odvolacími námietkami

obžalovaného sa v tomto smere preto krajský súd nestotožňuje. Ani športovú, resp. charitatívnu
činnosť obžalovaného nemožno preceňovať v tom smere, aby ospravedlňovali páchanie opakovanej
trestnej činnosti obžalovaným. Preto pokiaľ výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody dôjde k
pretrhnutiu väzieb vo vzťahu k jeho športovej činnosti, resp. charitatívnej činnosti, bude to len a výlučne
v dôsledku nezodpovedného správania obžalovaného, ktorý nebol schopný viesť riadny život, a to

ani napriek opakovaným predchádzajúcim odsúdeniam pre úmyselnú trestnú činnosť. Z tohto hľadiska
nemožno obžalovaného preto považovať za bezúhonnú osobu, tak ako to uviedol v odvolaní.

Pokiaľ obžalovaný poukazuje, že malo byť prihliadnuté aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. n) Tr. zák., a to že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, krajský súd
poznamenáva, že nie je dôvod prihliadať na túto poľahčujúcu okolnosť, nakoľko bol pri páchaní trestnej

činnosti priamo pristihnutý. Za takýchto okolností jeho priznanie k trestnej činnosti nemalo podstatný
vplyv na objasnenie trestného činu. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
nebolo porušené ani ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., tak ako uvádza v odvolaní obžalovaný. Je nesporné, že
takýto trest nebude mať vplyv na jeho rodinu a ani na jemu blízke osoby. Ani kladné hodnotenie od
zamestnávateľa obžalovaného nespochybňuje konštatovanie, že v prípade obžalovaného ide o osobu

so sklonmi k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti. Bez ohľadu na to, že obžalovaný má príjem a bol
by schopný zaplatiť peňažný trest, ani podľa názoru krajského súdu uloženie takéhoto trestu, vzhľadom
na osobu obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil protispoločenskej činnosti kvalifikovanej ako
trestné činy, nemožno považovať za dostačujúce k jeho náprave a prevýchove. Ani trest povinnej práce
navrhnutý obžalovaným by podľa názoru krajského súdu, a to aj vzhľadom na jeho predchádzajúce

postihy, nebol dostatočným k prevýchove obžalovaného.
Preto po opakovaných odsúdeniach, ktoré zjavne neviedli k náprave a prevýchove obžalovaného,
je aj podľa názoru krajského súdu nevyhnutné a potrebné pôsobiť na prevýchovu obžalovaného
nepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody.Opodstatnenosťuloženiatakéhototrestuniejespochybnená
ani prípadným prerušením športovej činnosti obžalovaného, resp. charitatívnej činnosti obžalovaného,

tak ako na to poukázal v odvolaní.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní ďalej poukázal na ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. - na možnosť uložiť trest pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, krajský súd poznamenáva, že v predmetnej veci
takýto postup neprichádza do úvahy, keďže pri trestnom čine marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. je sadzba trestu odňatia slobody stanovená vo výmere až do 2 rokov.

Za dôvodné považoval krajský súd odvolanie obžalovaného len vo vzťahu k výroku o treste zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky považuje
krajský súd za neprimerane prísny. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že obžalovanému je pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia ukladaný jednak nepodmienečný trest odňatia slobody
a jednak trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V minulosti obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá trvá do 26.10.2019. Za takýchto okolností, keďže obžalovanému boli
ukladané dva druhy trestov, z toho jeden nepodmienečný trest odňatia slobody, dospel krajský súd k
záveru, aj vzhľadom na skutočnosť, keď obžalovanému ešte trvá predchádzajúci trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá, a to do 26.10.2019, že primeraným a postačujúcim trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá bude trest vo výmere 1 rok. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v
takejto výmere je podľa názoru krajského súdu spoločne s nepodmienečným trestom odňatia slobody
dostatočne spôsobilým k prevýchove a náprave obžalovaného. Trest zákazu činnosti v takejto výmere
spolu s nepodmienečným trestom odňatia slobody dostatočne odzrkadľuje aj závažnosť spáchaného

prečinu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd na základe odvolania obžalovaného zrušil
v napadnutom rozsudku výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a postupom podľa § 322
ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu

1 rok s tým, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ostal v napadnutom rozsudku nezmenený.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.