Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Šibíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/35/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010227
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010227.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci
obžalovaného Š. H., D.. XX.XX.XXXX S. F. Z., H. N. B. M. Č.. XXX, na slobode, trestne stíhaného pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien
a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom
dňa 05. februára 2020 t a k t o
r o z h o d o l :
Obžalovaný: Š. H., D.. XX.XX.XXXX S. F. Z., trvale bytom
B. M. Č.. XXX, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
dňa 31.05.2018 v čase o 09:39 hod. viedol v katastri mesta D. O. D. S. po ceste 1/61, A. ulici, smerom
od mesta D. O. D. S. k obci A., nákladné vozidlo zn. Volvo FLL 240, ev. č. F. XXXBK, pričom v 98,37
km na križovatke tvaru „T" cesty 1/61 a účelovej komunikácie vedúcej k areálu spoločnosti N. Z. s.r.o.
počas odbočovania vľavo na účelovú komunikáciu v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 prvou vetou
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, nedal prednosť v jazde oproti jazdiacemu dvojkolesovému motocyklu Yamaha FZ6 Fazer, ev.
č. D. XXXAF, vedenému poškodeným A. C., pričom obvinený vytvoril poškodenému náhlu prekážku,
poškodený sa snažil prekážke vyhnúť a intenzívne brzdil, avšak napriek tomu došlo k zrážke oboch
vozidiel, pri ktorej poškodený A. C. utrpel zlomeninu 2. - 5. zebra vpravo, malý pneumotorax, obojstranné
pomliaždenie pľúc, tržnú ranu ľavého kolena, tržnú ranu ľavého lakťa, luxačnú trimalleolárnu zlomeninu
členkového kĺbu vľavo s poškodením väzov medzi ihlicou a píšťalou, zlomeninu strednej časti lakťovej
kosti vľavo a zlomeninu krížovej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného v dňoch
31.05.2018 až 03.06.2018 a v dňoch 07.06.2018 až 12.06.2018 a v dôsledku ktorých bola významne
limitovaná jeho mobilita kvôli obtiažnemu pohybu s barlami v období od 31.05.2018 do 29.06.2018,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného
zákona s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.300,- Eur (jedentisíctristo
Eur).Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu po dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom
Trenčín, Jilemnického 3760, IČO 30 807 484, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO 35 937 874, pobočka Trenčín, Partizánska 2315 odkazuje s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 05.06.2019 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 491/18/3304-30 zo dňa 31.05.2019, na obvineného Š.
H., D.. XX.XX.XXXX S. F. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Dňa 03.09.2019 súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/35/2019-194, proti ktorému podal v zákonnej
lehote odpor prokurátor.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2020 za účasti obžalovaného a jeho
obhajcu a zistil nasledovné:
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný Š. H. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 491/18/3304 zo dňa 31.05.2019 doručenej súdu dňa 05.06.2019,
právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z..
Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného
zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený
o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu,
mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako
konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon
ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd
súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku,
najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení
obžalovaného Štefana Tótha na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.
Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko
obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal
vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho
vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov
doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti
vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou
stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o náhrade
škody. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní boli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenou:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO 35 937874, pobočka Trenčín, Partizánska 2315 a Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín,
Jilemnického 3760, IČO 30 807 484.
Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo veci jednalo o nedbanlivostný trestný čin, kedy obžalovaný
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil povinnosť uloženú mu podľa zákona. Zavinenie
obžalovaného bolo nedbanlivostné v zmysle § 16 Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je
ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený,
nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže
obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu podľa § 158 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky
znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho
následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.
Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa
zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora, po vyjadrení
obhajcu obžalovaného Tótha prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že
jevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe,súdvzmysle§257ods.8Tr.poriadkuužnevykonal
dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o
treste, jeho druhu a výmere a čo do výroku o náhrade škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to
oboznámením sa so závermi znaleckého posudku MUDr. Mihoka zo dňa 28.12.2018 č. 4/2018 ohľadom
zranení poškodeného A. C., oboznámením sa s vyjadreniami poisťovne UNIQUA z 13.12.2019,
11.11.2019 a 04.12.2019, s evidenčnou kartou obžalovaného, oboznámením aktuálneho odpisu registra
trestov obžalovaného H., lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného, správy Obecného úradu B. M.,
oboznámením lustrácie Sociálnej poisťovne, so správou OR PZ M..
Zo záverečnej reči obžalovaného a obhajcu vyplýva, že po nehode obžalovanému nebol zadržaný
vodičský preukaz, nebolo v tej dobe zjavné zavinenie obžalovaného, obžalovaný od nehody už dva
roky jazdí bez nehody a bez priestupku. Poukázal na to, že počas nehody bol poškodený A. C., ktorý
viedol motocykel v šľapkách, tento si náhradu škody v tomto trestnom konaní neuplatnil, škoda na zdraví
mu bola vyplatená cestou poisťovne Uniqua, spolu vo výške 12.414,89 eur, o čom predložil vyjadrenie
poisťovne o tejto úhrade. Poškodený C. mal podľa neho sčasti zavinenie na nehode. Obžalovaný
v minulosti nebol účastník podobnej nehody. Poukázal na rýchle zrýchlenie motocykla, ktorý viedol
poškodenýC..Poukázalnato,žejazdilnanákladnomvozidle,ktoréhomanipulácianiejetakjednoduchá
ako pri osobnom motorovom vozidle ako aj na to, že nemohol tak rýchlo zareagovať na motocykel, ktorý
jazdí omnoho rýchlejšie. Hoci obžalovaný premávku kontroloval, bola to sekunda, kedy došlo k nehode.
Podľa obžalovaného trest, ktorý mu súd uložil v trestnom rozkaze je zákonný a spravodlivý, nakoľko preneho je dostatočný peňažný trest, ktorý je pre obžalovaného väčšou sankciou ako podmienečný trest.
Obžalovaný je riadne zamestnaný. Trest zákazu činnosti považuje za primeraný a zákonný.
Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného Š. H. vyplynulo, že obžalovaný nemá
záznam v registri trestov.
Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov a z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný
Š. H. sa dopustil jedenástich priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené pokuty, a to
za obdobie od roku 2004 do 2017. Naposledy sa dopustil priestupku dňa 02.11.2017, za ktorý mu bola
uložená pokuta 10 eur, odvtedy nemá evidovaný priestupok na úseku cestnej premávky.
Zo správy OR PZ M. zo dňa 14.01.2020 bolo zistené, že obžalovaný sa v období od 01.01.2018 dodnes
nedopustil žiadneho trestného činu ani priestupku. Vedie riadny život.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je od 06.06.2017 riadne zamestnaný. Zo správy
o povesti vyplýva, že obžalovaný žije vo vlastnom dome, žije s manželkou a matkou, o rodinu sa riadne
stará. Je zamestnaný, má kľudnú povahu, nikdy nemal žiadne konflikty so spoluobčanmi, správa sa
slušne.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného Š. H. existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu
vykonaťkontradiktórnehlavnépojednávanievovzťahukvýrokuovine)postupompodľa§257Trestného
poriadku.Nastranepriťažujúcichokolnostísúdnezistilžiadnupriťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestného
zákona.
Trestný zákon ustanovuje v § 158 za prečin ublíženia na zdraví trest odňatia slobody až na jeden rok.Pri rozhodovaní o výmere trestu sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností. Pri
úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu a prevahu dvoch poľahčujúcich okolností u
obžalovaného, ďalej aj skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného činu, vedie
riadny život, riadne pracuje a stará sa o rodinu. Od novembra 2017 sa nedopustil žiadneho priestupku,
nebol v minulosti trestne stíhaný. V danom prípade súd pristúpil k uloženiu alternatívneho peňažného
trestu vo výške 1.300 eur - jedentisíctristo eur, ktorý bude aj podľa vyjadrenia obžalovaného pre neho
väčšou sankciou ako príp. podmienečný trest, nakoľko si naň musí zarobiť, pričom jeho priemerný čistý
mesačný zárobok je 650 eur. Samotné trestné konanie má na neho dostatočný prevýchovný vplyv na
to, aby si pri svojej práci vodiča nákladného vozidla dával ešte väčší pozor ako doteraz. Obžalovaný
poukázal tiež na to, že vzhľadom na uložený trest zákazu činnosti je možné, že prácu stratí. Súd v danom
prípade považoval peňažný trest vo výške 1.300 eur - jedentisíctristo eur s náhradným trestom odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa za dostatočný, a to
najmä s poukazom, že obžalovaný vedie riadny život, je zamestnaný, stará sa o rodinu a je bezúhonný.
Nazákladetýchtoúvahmalsúdzato,žepeňažnýtrestakoajsamotnétrestnékonanievedenézatrestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je dostatočný pre obžalovaného vzhľadom na jeho
prevýchovu. Tento zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu
trestného činu. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v dolnej výmere dvanásť mesiacov, nakoľko sa
obžalovaný dopustil trestného činu ublíženia na zdraví v súvislosti s touto činnosťou, kedy v dôsledku
nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke a nedal prednosť v
jazde oproti jazdiacemu dvojkolesovému motocyklu vedenému poškodeným A. C., kedy obžalovaný
vytvoril poškodenému náhlu prekážku, poškodený sa snažil prekážke vyhnúť a intenzívne brzdil, avšak
napriek tomu došlo k zrážke oboch vozidiel, čím poškodenému spôsobil zranenia špecifikované v
obžalobe. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu,
pre ktoré by upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Trest zákazu činnosti v trvaní dvanásť mesiacov pritom nie je voči obžalovanému neprimerane prísny.
Súd pritom poukazuje aj na to, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej
premávky.
Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho
uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej
spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.
S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol riadne a včas uplatnený nárok na náhradu
škody poškodenou: Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
pobočka Trenčín, pričom bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky náhrady škody,
ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd ich v zmysle § 288 ods. 1
Trestného poriadku s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.