Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/253/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206610
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417206610.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr.
Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD., v spore žalobcu R Collectors, s.r.o., so sídlom
Dvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,IČO:50094297,právnezastúpenéhoAdvokátskakancelária
RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej C. D., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom K. X/XXX, XXX XX J. E., o zaplatenie 391,51 Eur s príslušenstvom, na

základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Csp/22/2017-52 z
22. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II.
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 11. 2017 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 391,51 Eur, úroky vo výške 207,64 Eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 391,51 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok).
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu

trov konania vo výške 100 %. (III. výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu sa
žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 391,51 Eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 207,64
Eur, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne zo sumy 391,51 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia,
zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 391,51 eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia,

z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanej vo výške 400,- Eur na základe Zmluvy o úvere
dostupná pôžička č. 2458149713 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“, resp. Zmluva“) zo dňa 22. 03. 2013.
Poslednú úhradu úveru žalovaná vykonala dňa 03. 06. 2016, preto je povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú
istinu v sume 391,51 Eur, dlžné úroky z istiny do 31. 03. 2017 v sume 207,64 Eur, zmluvný úrok vo výške
29,50 % ročne zo sumy 391,51 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 391,51 Eur od 01. 04. 2017.

3. V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa
22. 03. 2013 so žalovanou Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 400,- Eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 splátkach mesačne prevodom z účtu vo výške 13,- Eur s tým, že
dátum prvej splátky bol dňa 11. 04. 2013, konečná splatnosť bola dňa 11. 03. 2018, s úrokovou sadzbou
29,50 % ročne, splatnosť splátky 11. deň v mesiaci, bez poistenia, s priemernou RPMN 47,29 %, RPMN

38,07 %. Podaním zo dňa 17. 01. 2014 označeným ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti
úveru“ žalobca upozornil žalovanú, že ku dňu 17. 01. 2014 je pohľadávka viac ako 3 mesiace po lehotesplatnosti vo výške 128,06 Eur a vyzval ju na úhradu v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia
výzvy. Zároveň upozornil žalovanú, že je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Podaním zo
dňa 05. 02. 2014 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ žalobca zosplatnil úver ku dňu 05. 02.

2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej sume 504,76 Eur v lehote do 10 kalendárnych
dní od doručenia výzvy. Z prehľadu čerpania a splátok označeného ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.
03. 2017“ vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 400,- Eur, z ktorého uhradila sumu 8,49
Eur, neuhradená zostala istina v sume 391,51 Eur.

4. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 330, § 407, § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka (ďalej aj
„ObZ“), § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“,
resp. „Zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OZ v znení neskorších predpisov a uviedol: ,,Súd na základe vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že žaloba podaná žalobcom bola dôvodná len sčasti. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22. 03. 2013 zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 400,- Eur. Nakoľko žalovaná si svoje
povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnila, žalobca ku dňu 05. 02. 2014 predčasne
zosplatnil úver a žalovanú vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovanej, ktorý bol

uplatnený v tomto konaní, žalobca vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 391,51 Eur, dlžný úrok
z istiny vo výške 207,64 Eur, zmluvný úrok vo výške 29,50 % ročne zo sumy 391,51 Eur od 01. 04.
2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 391,51 Eur od 01.
04. 2017 do zaplatenia. Žalovaná predložila súdu dohodu o uznaní dlhu zo dňa 04. 03. 2014. Poslednú
čiastkovú úhradu úveru žalovaná vykonala dňa 03. 06. 2016. Od tohto dňa žalovaná žiadnu ďalšiu

úhradu úveru nevykonala. Z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu doručil žalobca vyplýva, že
zostatok dlhu na istine žalovanej poskytnutého úveru ku dňu 31. 03. 2017 je vo výške 391,51 Eur,
žalovaná ani nepoprela, že nesplácala úver riadne a včas tak, ako sa na to zaviazala v zmluve. Súd
považoval za dôvodnú žalobu iba v časti istiny vo výške 391,51 Eur, v časti uplatneného úroku z istiny vo
výške 207,64 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo

súdom priznanej sumy 391,51 Eur (istiny) od 01. 04. 2017 do zaplatenia, ku ktorému dňu bola žalovaná
preukázateľne v omeškaní s úhradou peňažnej pohľadávky, ktorých výška zodpovedá výške uvedeným
občianskoprávnym predpisom. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške
29,50 % ročne zo sumy 391,51 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 05. 02. 2014, čo vyplýva aj z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou

spisu. Súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do
predčasnej splatnosti dlhu. Po predčasnej splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania
a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Z uvedených dôvodov súd
žalobu žalobcu v časti zaplatenia dohodnutého zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne zo sumy
391,51 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia zamietol. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Súd
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp. zn. 4.ÚS
476/2012-14, kde Ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu,
keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

5. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255, § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a priznal žalobcovi náhradu trov konania od žalovanej v rozsahu
100 %, pretože pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v
uplatnenej istine bez príslušenstva, s tým že príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčíslil.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (III. výrok) v zákonnej
lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania.

7. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s konštatovanímprvoinštančného súdu, že zmluvné úroky patria len do času vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdp/2906/2000. Vo veciach
uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka časového ohraničenia, do ktorého

môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd SR vykladá pojem zosplatnenia zánikom
pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Predmetný výklad považoval
za nesprávny, pretože zosplatnenie úveru spôsobuje len zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej
splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje
zmenu všetkých zmluvných podmienok. V súvislosti s vyhlásením predčasného splnenia záväzku vo

vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov poukázal na ustanovenie § 565 OZ. V režime §
565 OZ nenastáva splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka s splatením niektorej zo splátok, ale
je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v
dôsledku omeškania dlžníka oprávnený z definície predčasného splatenia úveru, z jeho synonymického
označenia vyplýva len jeden právny záver a to, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len
zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok.

Zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívna novácia. Na rozdiel od privatívnej
novácie podľa § 570 OZ, pri ktorej doterajší záväzok zaniká, sa pri kumulatívnej novácii jedná o zmenu
trvania existujúceho právneho vzťahu. Nová dohoda zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce
zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti
plniť, menia sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Slovenská právna teória

kumulatívnu nováciu vykladá rovnako a vzhľadom na totožnosť § 516 OZ, je akceptácia predmetného
výkladu logická. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 13. 12. 2006, sp. zn.
33Odo/399/2005, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/15/2015. Výklad zákona, k akému dospel
súd prvej inštancie ohľadne zmluvného úroku, sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia
zákona o zmene záväzku a o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Iný výklad než ten, že veriteľ

zmenil záväzok do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny. Ani
v ustanovení § 497 ObZ sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti, ako
si mylne vykladá prvoinštančný súd. Aj z dikcie § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva záväzok žalovanej zo Zmluvy o úvere, t. j. záväzok vrátiť veriteľovi finančné prostriedky, ako
aj úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Pretože žalovaná zostala

dlžná, jej záväzok doposiaľ nezanikol, pretože nezanikol hlavný záväzok dlžníka, teda ani akcesorický
zmluvný úrok. Záver prvoinštančného súdu nevyplýva ani z § 565 OZ, § 503 ods. 3 ObZ. Zosplatnenie
úveru je právo veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru pre porušenie povinnosti dlžníkom.
Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol absurdný, pretože privodením
stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka, by sa jeho postavenie

zvýhodnilo v porovnaní s prípadom, ak by povinnosť neporušil. Konštatoval, že prvoinštančný súd nevzal
do úvahy skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru, zmluvný úrok
nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy a napriek tomu okresný súd rozhodol o zániku zmluvnej
podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou. Zmluvný úrok je odplatou za poskytnutie finančných
prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej

činnosti veriteľa. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania
dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania vzniká otázka,
z akého dôvodu po zosplatnení úveru sa javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným úrokom
z omeškania ako iný, pretože ide o totožné právne a skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať
rozdielne. Odmietnutím priznania zmluvného úroku konal prvoinštančný súd v rozpore so zásadou, že

niktonemôžemaťprospechzvlastnéhoprotiprávnehokonania.PoukázalnaprístupNSČR(rozhodnutie
NS ČR, sp. zn. 32Cdo/3830/2014, sp. zn. 31Cdo/2851/1999, 32Cdo/2782/1999, 29Cdo/2606/2000,
33Cdo/113/2008), ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Konštatoval,
že prvoinštančný súd postupoval nad rámec zákona a vyvodzoval vlastné závery opierajúc sa len o
všeobecnenezáväznérozhodnutieinéhosúdu.PodľauzneseniaÚstavnéhosúduSRI.ÚS3/98,štátnym

orgánom SR zákony neumožňujú, aby samostatne rozhodovali v konaní nad rámec zákona.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §

380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II.
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.10. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

11. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho

zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo
strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 22. 3.
2013 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 400,- Eur. Žalobca sa v spore

domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 391,51 Eur ako nedoplatok istiny (400,- Eur
- 8,49,- Eur), zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 31. 03. 2017 v sume 207,64 Eur, úroku vo výške
29,50 % ročne zo sumy 391,51 Eur (istina) od 01. 04. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 391,51 od 01. 04. 2017. Právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil úver
ku dňu 05. 04. 2014.

13. Odvolací súd dopĺňa, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským,
ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je
pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii. S ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a na možnosti stanovovať jednostranne zmluvné podmienky
cestou formulárových zmlúv, je pre takéto vzťahy charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený.

14. Ohľadne nepriznania zmluvných úrokov po zosplatnení odvolací súd uvádza, že ak sa súčasťou
Zmluvy majú stať Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver, Sadzobník
poplatkov, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Je nevyhnutné, aby
tieto súčasti boli v Zmluve o úvere konkretizované. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri úvere

dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán.

15. Vzhľadomnauvedenéodvolaciemusúduneostávalainámožnosťakorozsudoksúduprvejinštancie
v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a
v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa

§ 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) .

16. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite sa vysporiadať s nárokmi žalobcu s prihliadnutím
na obsah Zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok; zistiť, či

sú zmluvné dojednania ohľadne žalobcom uplatnených nárokov po zosplatnení úveru dostatočne
konkretizované v Zmluve o úvere, t.j. či z nich vyplýva dohoda strán ohľadne nároku žalobcu na úroky
po zosplatnení úveru a či uvedené zmluvné dojednania majú všetky atribúty platného dojednania (§ 37
a nasl. OZ).

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP).

18. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

19. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).