Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204543
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117204543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu COFIDIS SA, so sídlom Parc
de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika,
podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova ulica 11/3667, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628,
zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36
646 181, proti žalovanému X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom XXX XX V. T. XX, o zaplatenie
5.209,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

10Csp/47/2017-70 zo dňa 28. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (tretí výrok) a vo výroku o
trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
28. augusta 2018 zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku 14,91 % ročne zo sumy 7.288,65 Eur od
12. novembra 2015 do 11. októbra 2016, zo sumy 5.209,- Eur od 12. októbra 2016 do zaplatenia a úroku

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.916,14 Eur od 21. júna 2015 do 11. novembra 2015
(prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.816,14 Eur, úrok v sume 462,42
Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 7.761,13 Eur od 12. novembra 2015 do 15. septembra
2016, zo sumy 2.816,14 Eur od 16. septembra 2016 do 11. októbra 2016, úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 2.816,14 Eur od 12. októbra 2016 do zaplatenia a náklady 622,90 Eur, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok), žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok) a žalovanému povolil priznanú istinu, úroky, úroky

z omeškania a náklady splácať v 100,- Eur mesačných splátkach vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozsudok právoplatným s tým, že v prípade
nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu (piaty výrok). Z dôvodov
rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny 5.209,- Eur s úrokom 14,91 % ročne
zo sumy 7.916,14 Eur od 21. júna 2015 do 11. novembra 2015 (462,42 Eur), zo sumy 7.288,65 Eur od
12. novembra 2015 do 11. októbra 2016 (994,44 Eur) a zo sumy 5.209,- Eur od 12. októbra 2016 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.916,14 Eur od 21. júna 2015 do 11.

novembra 2015 (156,62 Eur), zo sumy 7.761,13 Eur od 12. novembra 2015 do 11. októbra 2016 (358,65
Eur) a vo výške 5 % ročne zo sumy 5.209,- Eur od 12. októbra 2016 do zaplatenia a náklady spojené
s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v sume 622,90 Eur titulom zmluvy o úvere.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21. augusta 2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku14,91 % ročne zo sumy 7.288,65 Eur od 12. novembra 2015 do 11. októbra 2016, zo sumy 5.209,- Eur
od 12. októbra 2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.916,14 Eur od
21. júna 2015 do 11. novembra 2015 späť; okresný súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) zastavil. Žalovaný požiadal o možnosť splácania priznanej sumy
po 100,- Eur mesačne z dôvodu jeho nepriaznivej osobnej a finančnej situácie, lebo po odobratí polovice
pľúc zrejme zostane na invalidnom dôchodku.

1.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 14.09.2012 zmluvu o úvere

vo výške 11.049,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom 14,91 % ročne, spracovateľským
poplatkom 732,24 Eur a poistným pre prípad smrti alebo úplnej invalidity 180,- Eur v mesačných
splátkach po 255,35 Eur. Súčasťou zmluvy boli v zmysle čl. V aj všeobecné podmienky, ktoré zmluvné
strany podpísali v deň uzavretia zmluvy. V prílohe k zmluve o úvere je uvedená splatnosť jednotlivých
splátok dlžnej sumy 11.961,24 Eur (súčet istiny, spracovateľského poplatku a poistného) v počte 72
vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.10.2012 do 20.09.2018 s uvedením, aká časť každej splátky pripadá na

istinu a aká na úrok. Zmluva o úvere bola uzavretá za účelom kúpy osobného automobilu zn. BMW X5
DIESEL, VIN: WBAFB71000LX58007 za kúpnu cenu 16.249,- Eur od predávajúceho AUTOCENTRUM
AAA AUTO BANSKÁ BYSTRICA, 974 01 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 179, IČO: 35 858 699.
Dňa 14.09.2012 strany sporu na zabezpečenie úveru uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, predmetom ktorej bolo uvedené auto; výkon zabezpečovacieho práva sa mal

uskutočniť priamym predajom tretej osobe. Žalovaný uhradil prvých 32 splátok úveru (naposledy splátku
splatnú 20.05.2015). Listom z 26.10.2015 žalobca upozornil žalovaného na omeškanie s platením jednej
splátky po dobu viac ako 3 mesiace a vyzval ho na úhradu dlhu s tým, že inak vyhlási splatným celý úver.
Listom zo dňa 03.11.2015 žalobca úver ku dňu 11.11.2015 zosplatnil, pričom dodržal všetky podmienky
uvedené v § 53 ods. 9 aj v § 565 Občianskeho zákonníka. Po zaplatení poslednej žalovaným uhradenej

32. splátky dňa 20.05.2015 predstavoval zostatok dlžnej istiny 7.916,14 Eur. Zároveň bol k tomuto
dátumu v rámci uhradených splátok zaplatený aj príslušný úrok. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti
ku dňu 11.11.2015 nastala podľa okresného súdu zmena v obsahu záväzku tak, že sa k tomuto dňu
stal splatným celý neuhradený zostatok istiny úveru 7.916,14 Eur. Listom zo dňa 13.10.2016 oznámil
žalobcažalovanému,ževykonalzabezpečovacíprevodprávasvýťažkom5.100,-Eur,zktorýchpripadlo

na istinu úveru 2.673,91 Eur, na úrok 1.363,69 Eur, poplatok za trvalý príkaz 48,- Eur a na úroky z
omeškania 164,81 Eur. Táto úhrada má podľa žalobcu korešpondovať s ďalšími 16 splátkami úveru
(č. 33 - 48), ktorých úhrada je vyznačená aj vo finančnom pláne. Žalobca (zastúpený spoločnosťou
AUKČNÉ CENTRUM, s. r. o., Chorvátsky Grob) uzavrel v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva dňa 12.09.2016 kúpnu zmluvu s kupujúcim X.XXX,R., ktorý predmet zabezpečenia

nadobudol za kúpnu cenu 5.100,- Eur.

1.2 Okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že z právneho hľadiska ide o zmluvu o úvere podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, lebo žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa a žalovaný

v postavení spotrebiteľa. Tiež ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.
z.. Okresný súd konštatoval, že veriteľovi zo zmluvy o úvere patrí úrok len do splatnosti/predčasnej
splatnosti úveru v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 143/98 a rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012. Po zosplatnení úveru nemožno splátky započítať pomerne na istinu
a úroky uvedené v prílohe k zmluve. Žalobca vychádzal z bodu 11.2 všeobecných podmienok, podľa

ktorého sa po zosplatnení úveru čiastočné plnenie započíta na dlžné poplatky, zmluvné pokuty, úroky
z omeškania, úroky, istinu a poistné. Okresný súd označil toto zmluvné dojednanie za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, lebo ust.§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.
apríla 2015 o prednostnom použití ustanovenia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy sa
má pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.

Na započítavanie čiastkových plnení sa má preto použiť Občiansky zákonník (§ 566 ods. 2) napriek
tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodom. Bod 11.2 všeobecných podmienok sa odchyľuje
od zákona v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, lebo ak nie je
uhradená celá istina, dlh na úroku z omeškania narastá, pretože sa má platiť až do úplného zaplatenia
istiny. V prípade prednostnej úhrady celej istiny by došlo k stabilizovaniu dlhu na úroku z omeškania ku

konkrétnemu dňu. Prednostným platením úroku z omeškania je preto spotrebiteľ povinný v konečnom
dôsledku zaplatiť viac. Toto zmluvné ustanovenie predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve napĺňajúcu generálnu klauzulu uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoréhonúti dodávateľovi zaplatiť vyššiu sumu, ako mu patrí podľa zákona. Ďalej okresný súd uviedol, že toto
zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.,
pretože je súčasťou všeobecných podmienok formulárovej povahy vopred vyhotovených žalobcom v

postavení dodávateľa. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný ku dňu zosplatnenia úveru po úhrade
32 splátok dlhoval na istine sumu 7.916,14 Eur. Na dlžnú istinu pripadol celý výťažok z predaja predmetu
zabezpečovacieho prevodu práva 5.100,- Eur, a tak dlžná istina predstavuje sumu 2.816,14 Eur, ktorú

okresný súd žalobcovi priznal a vo zvyšku istiny žalobu zamietol. Úrok z dlžnej istiny patrí žalobcovi
len do zosplatnenia úveru, teda do 11.11.2015. Žalobca si v rámci tohto obdobia uplatnil úrok v
dohodnutej sadzbe 14,91 % ročne zo zostatku istiny po uhradení prvých 32 splátok úveru 7.916,14 Eur
od 21.06.2015 (ako dňa nasledujúceho po uhradení 32. splátky) do 11.11.2015 (deň zosplatnenia) v
sume462,42Eur,ktorýmuokresnýsúdpriznal.Rozhodol,žežalobcovipatríajúrokzomeškaniapodľa§
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalobca si po čiastočnom

späťvzatí žaloby uplatňoval úrok z omeškania za obdobie po zosplatnení úveru (od 12.11.2015). Od
tohto dátumu bol žalovaný v omeškaní so zvyškom istiny 7.916,14 Eur až do úhrady jej časti 5.100,-
Eur, po ktorej dlžná suma istiny predstavovala 2.816,14 Eur. Podľa kúpnej zmluvy malo dôjsť k úhrade
kúpnej ceny tretí pracovný deň od oznámenia o uzavretí kúpnej zmluvy, t. j. dňa 15.09.2016. Pretože
strany v konaní netvrdili porušenie ustanovení kúpnej zmluvy, okresný súd mal za to, že kúpna cena

bola uhradená k uvedenému dňu a žalobca má nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru (12.11.2015) do uhradenia kúpnej ceny (15.09.2016) z istiny 7.916,14 Eur a po
uhradení kúpnej ceny (od 16.09.2016) zo sumy 2.816,14 Eur do zaplatenia. Žalobca žiadal za obdobie
od 12.11.2015 do 11.10.2016 úrok z omeškania len zo sumy 7.761,13 Eur a za obdobie od 12.10.2016
do zaplatenia len v sadzbe 5 % ročne, preto mu okresný súd priznal úrok z omeškania 5,05 % ročne zo

sumy 7.761,13 Eur od 12.11.2015 do 15.09.2016, zo sumy 2.816,14 Eur od 16.09.2016 do 11.10.2016
a 5 % ročne zo sumy 2.816,14 Eur od 12.10.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku úroku z omeškania žalobu
zamietol.Súdprvejinštanciepriznalžalobcoviajnákladyspojenésvýkonomzabezpečovaciehoprevodu
práva v sume 622,90 Eur, na ktoré má nárok ako na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (vyhotovenie znaleckého posudku na predmet zabezpečovacieho

prevodu práva znalcom Ing. Mariánom Rybianským 83,- Eur, servis auta spoločnosťou MARTON TEAM
RACING, s. r. o. v sume 243,90 Eur, preprava auta spoločnosťou AUTO SOLOR, s.r.o. v sume 50,-
Eur, prenájom nebytového priestoru na parkovanie auta po dobu 20 dní v sume 30,- Eur, preprava
auta spoločnosti AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r. o. v sume 100,- Eur a odhlásenie auta z evidencie
125,- Eur). Všetky uvedené náklady považoval okresný súd za účelné na uplatnenie práva žalobcu

prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva, lebo bezprostredne súviseli s jeho výkonom formou
predaja, ktorý žalobca zrealizoval.

1.3 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a nepriznal ani jednej zo strán
nárok na ich náhradu, lebo ani jedna nebola v konaní plne úspešná. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi

zo žalovanej istiny 5.209,- Eur sumu 2.816,14 Eur predstavujúcu 54 %. I v žiadanom príslušenstve bol
žalobca úspešný len čiastočne. Okresný súd mal za to, že pomer úspechu strán je vyrovnaný.

1.4 Súd prvej inštancie povolil žalovanému priznanú sumu splácať v mesačných splátkach po 60,- Eur
vzhľadom k jeho pomerom v súlade s § 232 ods. 3 a 4 C. s. p. s tým, že v prípade nezaplatenia čo

len jednej zo splátok sa stane splatný celý zostatok dlhu. Žalovaný je zamestnaný, avšak z posledných
12 mesiacov mal príjem len v troch. Vzhľadom na uvedené pomery žalovaného považoval okresný súd
navrhnutú splátku 100,- Eur mesačne za primeranú.

2. Proti výroku o zamietnutí žaloby (tretí výrok) a proti výroku o trovách konania (štvrtý výrok) podal v

zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného
sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel,
alternatívne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhol prisúdenie
náhrady trov odvolacieho konania.

1.1 Za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky
bodu 11.2 všeobecných podmienok o spôsobe rozpočítania úhrad žalovaného. Uviedol, že výťažok
z predaja vozidla vo výške 5.100,- Eur použil na úhradu splatných pohľadávok v súlade s bodom
2.5 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskehozákonníkajepodľažalobcu(ďalejaj„odvolateľ“)aplikovateľnénazáväzkysjednorazovýmplnením,kedy
je veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie dlžníka a započítať ho v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Záver o prednostnom použití každého čiastočného plnenia na istinu celého dlhu sa nedá

vyvodiť pri splácaní úročenej pôžičky resp. úveru. Pri plnení v splátkach sa každá splátka posudzuje
jednotlivo a považuje sa za relatívne samostatný záväzok. Citoval z odbornej literatúry autorov Števček,
M. a kol. Veľké komentáre. Občiansky zákonník II, 2015, v zmysle ktorej o čiastočné plnenie podľa §
566 ods. 2 pôjde iba v prípade, ak dlžník veriteľovi poukáže platbu, ktorá nedosahuje stanovenú výšku
splátky a ktorá môže byť z tohto dôvodu považovaná za čiastočné plnenie.

1.2 Súdu prvej inštancie odvolateľ vytkol, že nerozhodol na základe uznania dlhu žalovaným rozsudkom
pre uznanie v zmysle § 282 Civilného sporového poriadku. V prípade uznania nároku súd ďalej neskúma
takéto uznanie z hmotnoprávneho hľadiska. Upozornil, že žalovaný v priebehu celého konania ani raz
žiadnym účinným spôsobom nepoprel žalobcov nárok, náležite si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť ani
povinnosť tvrdenia, preto jeho uznávací úkon založil vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá žalovaným

vyvrátená nebola, takže okresný súd musel mať existenciu žalobcovho nároku v uplatnenom rozsahu
za preukázanú. Súd prvej inštancie skúmaním skutkového stavu namiesto akceptovania uznávacieho
úkonu žalovaného podľa odvolateľa konal v rozpore a nad rámec ustanovení Civilného sporového
poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré uznanie nároku žalovaným
opomenul.

1.3 Odvolaním napadnutý rozsudok považuje odvolateľ za arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko do
úvahy nebral tvrdenia žalobcu a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami
okresný súd vyrovnal, ktoré skutočnosti pokladal za sporné a nesporné, akými úvahami sa spravoval
pri rozhodovaní, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie. Namietol objektívnosť okresným súdom zisteného

skutkovéhostavu.Nevydanímrozsudkupreuznanienárokuokresnýsúdpodľaodvolateľaporušilprincíp
právnej istoty.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nárok žalobcu v rozsahu uplatnenom v súdnom konaní
neuznal. Žalobca po celý čas konania, dokonca aj pred pojednávaním súdu na neho robil nátlak a

nútil ho, aby sa zaviazal splácať uplatnený nárok v mesačných splátkach po 350,- Eur. Žalovaný s
tým nesúhlasil a rozhodnutie o nároku ponechal v celom rozsahu na súd. Vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu súhlasil s potrebou posudzovania jeho postavenia ako dlžníka podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskej zmluve a uviedol, že žalobcovi patrí úrok len do predčasnej splatnosti
úveru, ktorá nastala dňom 11.11.2015. Zdôraznil, že žalobca mal finančný prospech z výťažku z predaja

predmetuzabezpečovaciehoprevoduvlastníckehopráva.Všetkyzmluvnépodmienkyzmluvyoúverezo
14.09.2012 žalovaný nemohol ovplyvniť, boli jednostranne nadiktované zo strany veriteľa. Išlo o formulár
vopred pripravený veriteľom, bez možnosti zmeny jeho obsahu v prípade prejavu vôle žalovaného
nesúhlasiť s jednotlivými zmluvnými ustanoveniami. Obsah zmluvy jednoznačne zvýhodnil veriteľa a
znevýhodnil dlžníka. Ustanovenia zmluvy o úvere spôsobujúcej jednoznačnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán je potrebné považovať za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sú neplatné. Za dôvodné označil zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti uplatneného nároku. Za
správne označil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže pomer úspechu žalobcu
lenvnepatrnejmiere(2%)prevyšujepomerúspechužalovanéhovkonaní.Navrholpotvrdenierozsudku
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti a vo výroku o trovách konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného označil tvrdenia z neho vyplývajúce za nesprávne a
účelové. Žalovaný podľa odvolateľa v konaní pred súdom prvej inštancie svoj dlh voči žalobcovi uznal,
pričom vzhľadom na svoj zdravotný stav a sociálnu situáciu požiadal o jeho úhradu v splátkach. Ohradil
sa voči tvrdeniam žalovaného, že na neho počas konania aj pred pojednávaním vyvíjal nátlak a nútil ho

splácať dlh v mesačných splátkach po 350,- Eur mesačne. Jeho právny zástupca pred pojednávaním
konanom dňa 28.08.2018 žalovaného oslovil za účelom uzavretia prípadnej dohody s tým, že žalobca
povolil úhradu svojej pohľadávky žalovaným v mesačných splátkach. Žalovaný s návrhom právneho
zástupcužalobcusúhlasil,svojdlhuznalamalzáujemojehosplatenievmesačnýchsplátkach.Žalovaný
ani raz žiadnym účinným spôsobom žalobcov nárok nepoprel, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť ani

povinnosť tvrdenia.

4.1 Zopakoval, že výťažok získaný z predaja vozidla vo výške 5.100,- Eur použil na úhradu svojich
splatných pohľadávok v súlade s bodom 2.5 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.Ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno absolútne vzťahovať na úverový vzťah, v
ktorom je žalovaný zaviazaný k plneniu v pravidelných mesačných splátkach. Pri uzatváraní úverovej
zmluvy bola zachovaná zmluvná voľnosť, žalovaný súhlasil s dohodnutými zmluvnými podmienkami a

bol si vedomý podmienok poskytnutia a čerpania úveru. Žalovaný mal možnosť ovplyvniť dojednané
zmluvné podmienky, resp. si mohol vybrať iný bankový či nebankový subjekt, poskytujúci spotrebiteľské
úvery, a teda zmluvné podmienky nemožno považovať za neprijateľné. Podľa odvolateľa okresný súd
na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho je
jeho rozsudok nesprávny, nespravodlivý a nezákonný, arbitrárne nepreskúmateľný.

5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení z 08.11.2018, v ktorom uviedol
pravdivé skutočnosti. Pokiaľ ich žalobca vo svojom vyjadrení popiera, žalovaný to považuje z jeho strany
za účelové, realizované v snahe dosiahnuť úspešnosť v súdnom konaní.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za
použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v

konaní nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
Dospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné,pretorozsudokokresnéhosúduspoukazomna§387ods.
1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.

2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa
s odvolacími tvrdeniami žalobcu odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s.
p.. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie

dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní
dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych
skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym
právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8. Podľa § 282 C. s. p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia
procesných pravidiel sporového konania, konkrétne povinnosti okresného súdu rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku. Odvolateľ tvrdil, že žalovaný počas súdneho konania (začatého 03.03.2017,
pozn. odvolacieho súdu) uznal žalobou uplatnený nárok. Tvrdený uznávací prejav žalovaného žalobca

žiadnym bližším spôsobom neoznačil (či k uznaniu nároku došlo písomne alebo ústne na pojednávaní
súdu, kedy sa tak stalo). Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že v súdnom spise sa
písomný uznávací prejav žalovaného nenachádza. Ani z obsahu zápisníc o pojednávaní nevyplýva, že
žalovaný nárok žalobcu uznal čo do jeho dôvodu a výšky. Pojednávanie určené na 31.07.2018 boloodročené bez prejednania veci na žiadosť žalovaného (zdravotné dôvody) na termín 28.08.2018. Zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.08.2018, na ktorom sa zúčastnil ako právny zástupca žalobcu, tak
aj žalovaný nevyplýva, že žalovaný dlh voči žalobcovi uznal. Stranám sporu bolo dané poučenie, že

z pojednávania je spísaná zápisnica, ktorej obsah je nahlas diktovaný formou zvukového záznamu
do diktafónu. Voči obsahu zápisnice z pojednávania z 28.08.2018 neboli stranami sporu vznesené
nijaké výhrady. Súd prvej inštancie pre neexistenciu uznávacieho prejavu žalovaného nemohol vydať
rozsudok pre uznanie a ani v dôvodoch rozsudku uvádzať, prečo týmto spôsobom nepostupoval. Jeho
rozhodnutie nie je arbitrárne ani svojvoľné. Odvolací súd nezistil naplnenie niektorého z odvolacích

dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d) C. s. p..

10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Podľa § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

12. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom, že je potrebné rozlišovať čiastočné plnenie dlhu od plnenia
peňažného dlhu v splátkach. Čiastočné plnenie dlhu sa podobá plneniu v splátkach. Rozdiel spočíva
v tom, že pri plnení v splátkach je výška splátok a ich splatnosť vopred určená, kým pri čiastočnom
plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške.
Ustanovenie § 566 ods. 2 bolo do Občianskeho zákonníka včlenené jeho novelizáciou zákonom č.

568/2007 Z. z., účinnou od 01.01.2008. Dôvodová správa k tejto právnej úprave uvádza, že z hľadiska
zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a ich povahy sa v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má
najprv započítať na istinu a až potom na úroky v prípade, ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však
reaguje na situácie, keď priamo v (najmä spotrebiteľskej) zmluve si poskytovateľ služby (napr. pôžičky)

priamo vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto
podmienkabymohlabyťponímanáakoneprijateľnávzmysle§53Občianskehozákonníka.Pre„slabšiu“
zmluvnú stranu (ktorá nemala napr. možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky) nie je jedno, či sa jej
plnenie započítava najprv na (často vysoké) úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za
významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsezuálne akceptovateľnú

zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník
a ak tak neurobí, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna úprava tak, že plnenie
dlžníka sa započíta najprv na úroky.

13. S tvrdením odvolateľa o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka

okresným súdom súhlasiť nemožno. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku (najmä v bodoch
7. a 8.) jasne vysporiadal s platným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru aj s tým, že pomerné
započítavanie splátok na istinu a úroky nemožno po zosplatnení úveru použiť; jeho rozhodnutie
netrpí nedostatkom riadneho odôvodnenia. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti záveru súdu
prvej inštancie akcentuje, že odvolateľ v hmotnoprávnej pozícii veriteľa využil svoje oprávnenie a pre

nesplácanie úveru riadne a včas jeho dlžníkom vyhlásil mimoriadnu (predčasnú) splatnosť celého
úveru dňom 11.11.2015, čo nebolo v konaní sporné. Týmto dňom už plnenie dlhu nebolo dohodnuté
v splátkach, ale celý dlh sa stal splatný naraz a dlžník bol povinný zaplatiť ho jednorazovo. Suma
5.100,- Eur získaná predajom predmetu zabezpečenia dlhu (osobného automobilu) preto predstavovala
čiastočné plnenie dlhu. Keďže žalovaný dlžník neoznačil časť dlhu, ktorú plní, potrebné bolo aplikovať

právnu úpravu uvedenú v § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny záver súdu prvej inštancie o
tom, že dojednanie bodu 11.2 všeobecných podmienok o poradí úhrady jednotlivých nárokov veriteľa je
ako odchýlka v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia zákona (§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je potom vzhľadom na
vyhlásenú mimoriadnu splatnosť úveru správny.

14. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku
o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a)
C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnúsprávnosť aj súlad s právnou úpravou. Úspech žalobcu v konaní je vychádzajúc zo žiadanej istiny 54 %,
jeho neúspech 46 % a ich pomer je 8 % v prospech žalobcu (§ 255 ods. 2 C. s. p.). Záver okresného
súdu o vyrovnanom pomere úspechu strán sporu ani jedna z nich nespochybnila.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenia § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku o čiastočnom zastavení konania (prvý výrok), o uložení
povinnosti zaplatiť sumu 2.816,14 Eur s tam uvedeným príslušenstvom (druhý výrok) a o povolení
splácania dlhu (piaty výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).