Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202957
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2518202957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. V., nar.
XX.X.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
dieťa rodičov: M. V., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt A.Z. XXXX/X, P., t.č. ÚVV a ÚVTOS Leopoldov a
Y. V., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt X. U. XXXX/X, P., za účasti M. V., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt
A. Z. XXXX/X, P., o návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého
dieťaťadoosobnejstarostlivostiaurčenievyživovacejpovinnostikmaloletémudieťaťu,oodvolanímatky
maloletého proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 25. septembra 2019, č.k. 13P/208/2018-84,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti matky
voči malol. Y. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starej
matky M. V., nar. XX.X.XXXX, do ktorej bol maloletý Y. zverený rozsudkom Okresného súdu Piešťany,
č.k. 6P/31/2008-150, zo dňa X.X.XXXX. U. Y. súd zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja

rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matke určil povinnosť prispievať na
výživu maloletého sumou 50 eur mesačne k rukám otca, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca, čím zmenil
rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 6P/31/2008-150 zo dňa 4.3.2010 v časti o výchove a výživnom
pre maloletého Y.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z
odôvodneniarozsudkuvyplynulo,žeotecsanávrhomdomáhalzrušenianáhradnejosobnejstarostlivosti
starej matky M. V. a zverenia maloletého Y. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného matke

maloletého v sume 50 eur mesačne. Matka nesúhlasila s návrhom otca, stará matka M. V. uviedla,
že nemá väčšie námietky ale žiada, aby sa prihliadlo na názor vnuka. Súd vykonaným dokazovaním
zistil, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 6P/31/2008-150, zo dňa 4.3.2010 bol maloletý Y.
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. V. a obom rodičom bolo určené výživné.
Otec dieťaťa uviedol, že je slobodný, býva s dcérou a s priateľkou v rodinnom dome v osobnom
vlastníctve priateľky, ktorá je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.035 eur netto. Je
živnostníkom, podniká v oblasti gastronómie, má aj zamestnancov, približne 20, aj prenajaté priestory,

za ktoré uhrádza mesačne prenájom 950 eur. Dosahuje priemerný mesačný zárobok netto 2.000 eur. V
osobnom vlastníctve má byt v P., ktorý sa momentálne neprenajíma, predtým ho prenajímal, mesačne
z toho mal príjem 150 eur. V osobnom vlastníctve má dve motorové vozidlá Audi A6 rok výroby 2010
a Škodu Fabia. Od januára 2019 býva syn s ním, dohodli sa na tom spolu so starou matkou, nakoľkosyn mal problémy v škole, čo sa týka správania aj školských výsledkov, mal aj znížené známky zo
správania. O syna sa zaujíma, rieši jeho správanie. Okrem Y. má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére F.
V., narodenej v roku 2009. Syn s matkou nie je v pravidelnom kontakte, táto mu párkrát volala, so starou

matkou sa kontaktuje. Matka uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Dohodli sa, že syn bude do plnoletosti
u starej matky. Syn jej povedal, že u otca sa cíti ako na návšteve. Najlepšie mu je, keď je zavretý
sám v izbe. Otca má rád, keď je však uňho, tak jej nereaguje na smsky ani jej nezdvíha telefón. Vie,
že syn má problémy so správaním, myslí si, že sa v rámci triedy dostal do zlej partie. Iné deti okrem
maloletého Y. nemá. Je vyučená kaderníčka. Privyrába si bez papiera 1.500 eur mesačne v čistom. Býva

s partnerom, ktorý pracuje v Českej republike, v prenajatom byte. Stará matka uviedla, že problémy
s maloletým Y. sa začali, keď prišiel na druhý stupeň do 5. ročníka ZŠ. Je živšej povahy. Na druhom
stupni mal prísnejšiu triednu učiteľku, začal dostávať poznámky a za 11 poznámok už mal dvojku z
chovania. Trojku nikdy nemal, až keď bol deviatak, začali sa u neho vážnejšie problémy, dal sa do partie
so štyrmi chlapcami, nerešpektoval ju, preto aj oslovila otca maloletého. Na hokeji tréner uviedol, že
s maloletým problém nemá, takže vnuk má problémy len v škole. Od 1.1.2019 je u otca, začal sa mu

zhoršovať prospech aj správanie. Vo februári 2019 jej to potvrdili učiteľky. V júni 2019 jej vnuk doniesol
na podpis oznámenie zo školy, že bude mať trojku zo správania. Od 28.6.2019 sa zdržiava u nej, odvtedy
len jedenkrát spal u otca. Vo vyjadrení zo dňa 24.9.2019 stará matka potvrdila, že vnuk žije u otca,
vyjadril želanie aj naďalej u otca zostať. Vzhľadom na vek a finančné možnosti, s jeho želaním súhlasí,
rešpektuje želanie vnuka. Maloletý Y. má 15 rokov, navštevuje prvý ročník SOU, odbor kuchár. Kolízny

opatrovník odporučil návrhu otca vyhovieť s poukazom na závery psychologickej správy a vyjadrenie
názoru maloletého Y., ktorý má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd zistil, že otec je živnostník, podniká v oblasti gastronómia, jeho priemerný mesačný zárobok je
2.000 eur netto, býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho priateľky, s ktorou žijú v

spoločnej domácnosti a vychovávajú dcéru maloletú F., narodenú v roku 2009. Otec vlastní byt v P.,
ktorý momentálne neprenajíma. V minulosti ho prenajímal, z čoho mal po odrátaní nákladov na bývanie
príjem 150 eur. Matka maloletého sa od 13.8.2019 nachádza vo väzbe. Na pojednávaní konanom dňa
12.7.2019 uviedla, že je nezamestnaná, vyučená ako kaderníčka, privyrába si bez papiera 1.500 eur
mesačne v čistom, iný majetok nemá. Má partnera, ktorý pracuje v Českej republike, žijú v spoločnej

domácnosti v prenajatom byte. Súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k
záveru, že je dôvodné zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. V.. Následne súd
maloletého Y. zveril v zmysle návrhu otca, za súhlasu opatrovníka, starej matky do osobnej starostlivosti
otca, pričom prihliadal i na názor maloletého Y.. Otec maloletého zabezpečuje starostlivosť o syna
už dlhšiu dobu. Na základe vykonaného dokazovania určil matke povinnosť prispievať na výživné pre

maloletého Y. sumou 50 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletého Y. do
osobnej starostlivosti otca, zdôrazňujúc, že v danom prípade skutočnosť, že matka sa t.č. nachádza vo
väzbe, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na
výživu syna sumou 50 eur mesačne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletého. Uviedla, že žiada o zmenu výživného určeného v sume 50 eur. Momentálne sa nachádza
vo výkone väzby Leopoldov, kde nemá žiadnu možnosť prispievať na syna, nakoľko nie je zaradená
do pracovného pomeru. Keď bude na slobode, prvé dva, tri mesiace tiež nebude mať príjem, z ktorého
by mohla splniť podmienky dané súdom. Preto žiada, aby jej súd znížil sumu povinného príspevku na

minimum. Nechce sa v žiadnom prípade vyhýbať plateniu na syna, len je to momentálne nereálne. Ak
bude na slobode, bude si hľadať prácu a tiež bude ochotná platiť na syna aj nad rámec povinného
príspevku. K odvolaniu doložila uznesenie, z ktorého vyplynulo, že bola vzatá dňom 13.8.2019 do väzby,
v dôsledku začatia trestného stíhania vo veci zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.

3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pri určení výšky výživného
sa vychádzalo z príjmu oboch rodičov, ich možností, schopností, majetkových pomerov a potrieb dieťaťa.
Určená výška výživného je v záujme maloletého, preto opatrovník odporúča rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jeho prioritným záujmom v
tomto konaní je zabezpečiť synovi Y. stabilné rodinné zázemie a istotu domova a nie získať ekonomickýprospech z hľadiska výšky výživného, ktorým je jeho matka povinná prispievať. Súhlasí a nebude
namietať výšku akéhokoľvek výživného na maloletého Y., ktoré určí súd.

5. M. V., stará matka maloletého k odvolaniu matky uviedla, že sa pripája k odvolaniu. Vyživovaciu
povinnosť si matka plnila, ale terajšia situácia jej to neumožňuje, lebo je bez príjmu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti určenia
výživného matke vecne správny.

7.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.13P/208/2018jezrušenienáhradnej

osobnej starostlivosti a následne úprava rodičovských práv a povinností k maloletému Y. V., nar.
XX.X.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým určil matke maloletého prispievať na výživu maloletého Y. sumou 50 eur mesačne s

účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca po
tom, ako bola zrušená náhradná osobná starostlivosť starej matky a maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti otca.

9.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel

k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite,
logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

10. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa iba nasledovné: Z obsahu
podaného odvolania vyplýva, že matka má za to, že súd nesprávne posúdil jej možnosti a schopnosti a
dospel tak k nesprávnemu záveru o výške primeraného výživného. Odvolací súd však matke maloletej
v tomto smere nedal za pravdu, keď nemal dôvod sa nestotožniť so záverom súdu prvej inštancie o

možnostiach a schopnostiach matky, pričom zhodne so súdom prvej inštancie považoval s ohľadom
na výsledky vykonaného dokazovania výšku výživného za určenú správne sumou 50 eur mesačne.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.Nastranepovinnéhorodičajenevyhnutnéprihliadnuťnielennajehoskutočnépríjmyaletiežnajmä
na jeho schopnosti ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti

i situáciu na trhu práce. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného rodiča došlo k poklesu alebo k
strate na zárobku, či strate iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli. Pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, súd neprihliada len na skutočné faktické
príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku ale vychádza z jeho potencionálnych
príjmov, čiže takých, ktoré by povinný rodič potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný

stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento
princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká
zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu a tým aj
strate možnosti platiť výživné. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania a zmenil

ho za zamestnanie menej výhodné s nižším príjmom, má úmyselné, protiprávne konanie povinného
rodiča majúce znaky trestnej činnosti, za ktorú bol vzatý do väzby alebo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, ktorý mu znemožňuje dosahovať príjmy, ktoré je schopný dosahovať na slobode.
Aj v takomto prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že sa takýmtoprotiprávnym konaním matka vzdala objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže ísť na vrub osoby
odkázanej na ňu výživou. Opačný výklad ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, by viedol k
absurdnýmdôsledkom,okreminéhoktomu,žepovinnýbysaúmyselnýmtrestnýmkonanímzbavilalebo

mohol zbaviť svojej vyživovacej povinnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.2.2019
sp.zn. 3Cdo 236/2018). Matka maloletého, ktorá je vo výkone väzby, si túto svoju situáciu zavinila sama
páchaním zákonom nedovolenej činnosti, preto nie je dôvod znižovať jej súdom určenú výšku výživného.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti určenia výživného matke maloletého podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
za použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).