Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116220560
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116220560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členiek senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Y. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX X. X., L. U. 1, proti žalovanému: N.. T. K., nar. XX. XX XXXX, bytom XXX XX
X. X., N. S. XX, o zaplatenie 19 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10C/182/2016-70 zo dňa 19.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/182/2016-70 zo dňa 19.09.2017 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobuakonedôvodnúvcelomrozsahu(výrokI.)
arozhodolonárokunanáhradutrovkonania,keďvýrokomII.rozsudkuvyslovil,žežalovanýmáprávona
plnú náhradu trov konania od žalobcu. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobca žiadal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19 800 eur s príslušenstvom, pričom v žalobe tvrdil, že išlo o
súkromnú pôžičku, ktorú poskytol žalovanému na základe ústnej dohody dňa 2. apríla 2012. Žalovaný
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože poprel uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobcom a tvrdil,

že suma 19 800 eur, ktorú prevzal dňa 2. apríla 2012 ako konateľ spoločnosti FamaStav, spol.s.r.o.,
bola zálohou na materiál na rekonštrukciu domu obchodnej spoločnosti žalobcu, realizovanú na základe
zmluvy o dielo zo dňa 25.apríla 2012. Na dôkaz obchodného vzťahu obchodných spoločností strán
žalovaný predložil listinné doklady a taktiež namietal, že žalobca žiada vrátenie tvrdenej pôžičky až po
štyroch rokoch. Žalobca odmietal tvrdenie žalovaného, že táto suma bola zálohou na materiál použitý
pri rekonštrukcii domu na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 21. apríla 2012 jeho obchodnou
spoločnosťou JPM finance s.r.o. a obchodnou spoločnosťou žalovaného FamaStav, spol. s r.o., ale

išlo o pôžičku, ktorú žalobca poskytol žalovanému ako fyzická osoba fyzickej osobe (o čom svedčí
príjmový pokladničný doklad zo dňa 2. apríla 2012) ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, v čase, keď
len komunikoval s architektom o predbežnom rozsahu materiálu na rekonštrukciu domu. Na základe
týchto žalobných tvrdení a obrany žalovaného súd uplatnený nárok právne posúdil podľa ustanovenia
§ 657 Občianskeho zákonníka, v spojení s čl. 8, § 15 ods. 1, 2, § 151 ods.1, 2, § 191 ods. 1,2 a § 215
os. 1 Civilného sporového poriadku a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že dňa 2. apríla 2012 prevzal žalovaný od žalobcu sumu 19 800 eur. Táto okolnosť medzi stranami

nebola sporná. Súd konštatoval spornosť v okolnosti, či tieto peniaze predstavovali súkromnú pôžičku
poskytnutú žalobcom, ako fyzickou osobou, žalovanému, ako fyzickej osobe, mimo obchodného vzťahu
obchodných spoločností strán tak, ako tvrdí žalobca, alebo či tieto peniaze boli zálohou na materiál na
rekonštrukciu domu obchodnej spoločnosti žalobcu realizovanú obchodnou spoločnosťou žalovanéhona základe zmluvy o dielo zo dňa 25. apríla 2012. Súd konštatoval, že stranami predložené listinné
doklady len potvrdzujú to, čo nebolo sporné - že dňa 2. apríla 2012 prevzal žalovaný od žalobcu sumu 19
800 eur a že medzi ich obchodnými spoločnosťami JPM finance s.r.o. a FamaStav, spol. s r.o. existoval v

roku 2012 obchodný vzťah založený Zmluvou o dielo č. 06/2012/Chalupka, na základe ktorej obchodná
spoločnosť žalovaného realizovala rekonštrukciu domu pre obchodnú spoločnosť žalobcu. Súd ďalej
poznamenal, že na dôkaz svojho tvrdenia o uzavretí ústnej dohody o pôžičke strán, ako fyzických
osôb, predložil žalobca len jeden priamy listinný dôkaz na žalovaným nespochybnené tvrdenie, že dňa
2. apríla 2012 odovzdal žalovanému sumu 19 800 eur. Okrem tohto dôkazu žalobca iný dôkaz súdu

nepredložil a ani nenavrhol na preukázanie svojho tvrdenia žiadne dokazovanie. Žalovaný naproti tomu
na dôkaz svojho tvrdenia súdu predložil listinné dôkazy o zmluvnom vzťahu obchodných spoločností
strán a realizácii diela v danom období (čo žalobca nepopiera). Dôkazné bremeno preukázať tvrdené
ústne uzavretie zmluvy o pôžičke stranami, ako fyzickými osobami, však spočívala na žalobcovi a
podľa názoru súdu žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, lebo okrem nespochybneného dokladu
o odovzdaní sumy iné dokazovanie na svoje tvrdenie nenavrhol. Jeho argumentácia, že v prípade

vyplatenia sumy medzi obchodnými spoločnosťami by bol príjmový pokladničný doklad s poznámkou
„účel - pôžička“ vyplnený inak, sa nejavila súdu prvej inštancie ako presvedčivá aj preto, že je zrejmé,
že príjmový pokladničný doklad zo dňa 2.apríla 2012 vypĺňali dve osoby a rukou žalovaného je
vyplnená len rubrika „firma“ a podpis. Súd konštatoval, že z vlastnej rozhodovacej činnosti, aj článku
predloženého žalovaným, je všeobecne známe, že žalobca sa dlhodobo zaoberá o. i. požičiavaním

finančných prostriedkov. Preto možno usudzovať, že by sumu 19 800 eur žalovanému ako pôžičku
bez písomnej zmluvy o pôžičke a bez dohody o splatnosti pôžičky neposkytol. V kontexte listinných
dôkazov predložených žalovaným a jeho žalobcom nespochybnenému tvrdeniu, že v danom období
existoval obchodný vzťah obchodných spoločností strán, uveril súd tvrdeniu žalovaného, že suma 1.800
eur predstavovala zálohu na materiál potrebný na realizáciu diela. Hoci zmluvu o dielo uzatvorili strany

ako konatelia spoločností až dňa 25.apríla 2012, súd vychádzal z názoru, že možno uveriť, že o realizácii
diela zmluvné strany rokovali už predtým. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným vyplýva, že
práve dňa 2. apríla 2012 dostal žalobca od N.. arch. T. P. výmery kontaktného zateplenia na prístavbu k
domu. Tvrdenie žalovaného, že zálohu na materiál mu žalobca odovzdal práve v tento deň, sa tak súdu
javilo ako logické a uveriteľné. Z uvedených dôvodov a na základe takéhoto zdôvodnenia následne

súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Nakoľko žalovaný v konaní uspel v plnom rozsahu, súd
mu priznal s poukazom na ustanovenie § 255 CSP plnú náhradu trov konania a vyslovil, že o jej výške
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a namietal

skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Považuje za nesporné, a vyplýva to aj
s príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2. apríla 2012, na ktorom je výslovne uvedené „pôžička“,
že poskytnutá suma mala tento dôvod a nemohlo tak ísť o zálohu na materiál, pretože pokiaľ by to tak
bolo, bol by to priamo uviedol na príjmový pokladničný doklad. Žalobca poukázal na to, že zmluva o
pôžičke má charakter reálneho kontraktu, okrem dohody zmluvných strán o podstatných náležitostiach

zmluvy sa na vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, k čomu medzi
ním, ako veriteľom - poskytovateľom pôžičky a žalovaným, ako dlžníkom, aj došlo. Zmluva o pôžičke
bola medzi nimi ako fyzickými osobami uzatvorená ústne a následne bola žalovanému poskytnutá
finančnápôžičkavovýške19800eur,oprevzatíktorejbolvyhotovenýpríjmovýpokladničnýdokladvdeň
poskytnutia pôžičky dňa 2. apríla 2012, pričom prevzatie tejto pôžičky potvrdil žalovaný priamo na tomto

príjmovom pokladničnom doklade. Žalobca zdôraznil, že jasne a zrozumiteľne z daného pokladničného
dokladu vyplýva, kto, komu, v akej výške a z akého dôvodu poskytol sumu 19 800 eur, pričom sám
žalovaný vypísal predtlačenú časť príjmového pokladničného dokladu, kde uviedol seba ako fyzickú
osobu a následne žalobca vypísal dátum a ostatné predtlačené časti príjmového dokladu a žalovaný
uvedený doklad podpísal svojím podpisom. Po uplynutí lehoty splatnosti žalobca osobne požiadal a

vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, čo mu údajne žalovaný opakovane prisľúbil, rovnako aj písomne
žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na plnenie a vrátenie pôžičky,
pričom nikdy ani žiadny iný dôvod vo svojich písomnostiach adresovaných žalovanému neuvádzal.
Taktiež aj v odpovedi zo dňa 14. 9. 2016, ktorou reagoval na list - stanovisko žalovaného k jeho
mimosúdnej výzve, žalobca uviedol opakovane dôvod vrátenia finančných prostriedkov ako pôžičky

a argumentuje, že keby uvedená suma bola zálohou na materiál, tak by to na príjmovom doklade aj
napísal. Poskytnutie pôžičky medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickými osobami nemá žiadny súvis až
z následne (o 3 týždne) uzatvorenou zmluvou o dielo číslo 6/2012/Chalúpka zo dňa 25.04.2012, ktorej
účastníkmi sú obchodné spoločnosti, v ktorých sú žalobca a žalovaný konateľmi. Žalobca tvrdí, že v časeposkytnutiapôžičkyžalovanémudňa2.apríla2012saspoluanilennerozprávalioobchodnejspolupráci,
pretože v tom čase rodinný dom na S. ulici žalobcovi na základe zmluvy rekonštruovala úplne iná
obchodná spoločnosť. Obchodná spolupráca založená medzi spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a JPM

finance s.r.o. sa žiadnym spôsobom netýkala predtým poskytnutej pôžičky medzi žalobcom a žalovaným
akofyzickýmiosobami,stoutopodľatvrdeniažalobcunemalavôbecžiadnysúvis.Podmienkyobchodnej
spolupráce boli bližšie špecifikované v zmluve o dielo. Tvrdenia žalovaného, že suma 19 800 eur
predstavovala zálohu na materiál sú nepravdivé a účelové. Toto tvrdenie žalovaného nie je ničím
podloženéanevyplývazožiadneholistinnéhodokladu.Žalobcataktiežuviedol,žeanivsamotnejzmluve

o dielo číslo 6/2012/Chalupka nie je spomenutá žiadna záloha na cenu diela a pokiaľ by boli pravdivé
tvrdenia žalovaného, že išlo o zálohu za materiál, určite by o tejto zálohe bola zmienka v samotnej
písomnej zmluve o dielo. Žalobca tvrdí, že až následne, po uzavretí zmluvy o dielo, boli na žiadosť
žalovaného, ako konateľa spoločnosti FamaStav s.r.o., poskytnuté zálohy na materiál. Žalovaný účtoval
obchodnej spoločnosti žalobcu cenu za dielo v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami a to
jednotlivými faktúrami, pričom tieto faktúry boli riadne obchodnou spoločnosťou žalobcu zaplatené. Ani

z jednej faktúry vystavenej žalovaným nevyplýva, že žalovaný prijal od žalobcov sumu 19 800 eur ako
zálohunamateriál,akosámúčelovozačaltvrdiťvtomtokonaní,pretožekebyjehotvrdeniabolipravdivé,
túto sumu by žalovaný zúčtoval následne vo vystavených faktúrach. Žalobca uviedol, že po uzavretí
zmluvy o dielo dňa 25. 4. 2012 medzi ich obchodnými spoločnosťami bol požiadaný o zálohu na materiál,
o čom boli vystavené výdavkové pokladničné doklady, ktoré žalobca predložil súdu dňa 31. 5. 2017. Na

týchto výdavkových pokladničných dokladoch sú v časti „Organizácia/firma“ a v časti „vyplatené komu“
uvedené obchodné názvy spoločností žalobcu a žalovaného a taktiež v časti „účel výplaty“ je uvedené
záloha za materiál. Suma 19 800 eur nebola zo strany žalovaného vyúčtovaná žiadnym spôsobom,
pretože nesúvisela so zmluvou o dielo. V danom období žalobca so žalovaným neriešil pôžičku, ktorú
mu poskytol, dôveroval mu a nemal pochybnosť o jeho serióznom prístupe k urovnaniu predmetnej

pôžičky, keďže obchodná spolupráca, ktorá potom medzi ich spoločnosťami vznikla a prebiehala, bola
vysporiadaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje za nesporný ním uplatnený
nárok voči žalovanému z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje
preto za nezákonný z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe a
prizná mu nárok na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

plnej miere za spravodlivý. Odvolanie žalobcu považuje len za oddialenie povinnosti, ktorá mu z daného
rozsudku vyplýva. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na vyplnenú predtlačenú časť príjmového pokladničného
dokladu „firma“ s tým, že do tejto kolónky žalovaný uviedol svoje meno, žalovaný poznamenal, že
za firmu koná konateľ, ktorý má trvalé bydlisko a pokiaľ ide o účel vyplnený ako pôžička, žalovaný
namietal, že pri jeho podpise táto kolónka nebola uvedená a bola dopísaná dodatočne. Žalovaný tvrdí,

že uvedený príjmový pokladničný doklad doniesol vyplnený aj s peniazmi žalobca, nie je teda pravda,
že žalovaný ako prvý napísal svoje meno a žalobca ho následne vypísal a až potom žalovaný podpísal.
V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný poukázal na článok uverejnený v týždenníku Plus 7 dní, týkajúci sa
osoby žalobcu. Žalovaný poukázal na predošlé praktiky žalobcu pri požičiavaní peňazí iným fyzickým
osobám, vyplývajúce z uvedeného publikovaného článku a vzhľadom na to namietal údajnú ústnu

zmluvu a hlavne, že nie je doposiaľ zrejmé zo žiadnej skutočnosti, kedy vlastne mala uplynúť lehota
splatnosti. Žalovaný tvrdí, že žalobca by mu bez podpísania zmluvy o pôžičke s jasne stanovenými
podmienkami sumu 19 800 eur určite nepožičal. Žalovaný naďalej tvrdí, že iný ako obchodnoprávny
vzťah medzi nimi nebol. E-mail zo dňa 2. 4. 2012 potvrdzuje, na čo bola poskytnutá záloha vo výške
19 800 eur a to podľa výmerov stavebných prác. To dokazuje, že ešte pred týmto dátumom muselo

prebehnúťrokovanieobudúcejobchodnejspolupráci.Taktiežtvrdeniežalobcu,ževtomčaseprebiehala
rekonštrukcia prevádzaná inou obchodnou spoločnosťou, je nepodstatné, pretože to by nebránilo, aby
poskytol uvedenú zálohu na budúce práce s následným uzatvorením zmluvy o dielo so stavebnou firmou
žalovaného. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. VI. zmluvy o dielo, tieto
boli podľa požiadavky žalobcu a po vzájomnom dohovore zmenené, čo dokazuje aj zápisnica Daňového

úradu Banská Bystrica, ktorá je doložená v súdnom spise. Skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré
dňa 2. 4. 2012 žalobca poskytol žalovanému, sú zálohou, dokazujú ním predložené príjmové doklady
zo dňa 31. 5. 2017. Predložený príjmový doklad s dátumom 20. 6. 2012, kde je uvedený účel výplaty :
Záloha za materiál farba fasáda - z tohto logicky vyplýva, že ku dňu 20. 6. 2012 bolo hotové zatepleniebudovy a ostával už finálny úkon dať farbu na fasádu. Uvedené dokazuje podľa názoru žalovaného,
že do 20. 6. 2012, teda do doby, kedy bola poskytnutá druhá záloha a to na farbu na fasádu, boli už
hotové stavebné práce z poskytnutej prvej zálohy zo dňa 2. 4. 2012 a teda z tej sumy 19 800 eur. Pokiaľ

ide o vyúčtovanie uvedenej zálohy 19 800 eur, k tomuto sa žalovaný vyjadril v štádiu prvoinštančného
konania, z ktorého vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že tvrdenia o nezaúčtovaní sumy 19 800 eur sú
nepravdivé. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a tvrdenia v ňom obsiahnuté označil za účelové a
nezakladajúce sa na pravde. Pokiaľ ide o predtlačený príjmový doklad, uviedol, že tento zakúpil v
predajni ŠEVT a samotná predtlač na týchto príjmových dokladov obsahuje označenie „Organizácia/
firma“, pričom nie je na takýchto dokladoch uvedené iné označenie týkajúce sa napríklad fyzickej
osoby. Žalobca tvrdí, že príjmový doklad s takýmto označením používal bežne pri prevzatí pôžičky a
poskytnutí finančných prostriedkov aj s fyzickou osobou, svojimi dlžníkmi. Naďalej tak tvrdí, že uvedené

finančné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto sporu, požičal žalovanému ako fyzickej osobe a nie jeho
spoločnosti ako právnickej osobe. Táto skutočnosť je nesporná a vyplýva aj z príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 2.4.2012, na ktorom je navyše jednoznačne uvedený účel „pôžička“ a žalobca trvá
na tom, že pokiaľ by išlo o preddavok na materiál, napísal by iný dôvod do pokladničného dokladu
a nie pôžičku. Prevzatie tejto pôžičky potvrdil žalovaný priamo na tomto príjmovom pokladničnom

doklade svojím podpisom. Žalobca pripúšťa, že síce doniesol daný príjmový doklad s predtlačou, ale
sám žalovaný vypísal predtlačenú časť príjmového pokladničného dokladu, kde sám seba označil ako
fyzickú osobu a následne žalobca vypísal dátum a ostatné predtlačené časti príjmového dokladu a
žalovaný tento doklad podpísal. Žalobca zdôraznil, že následný obchodný vzťah medzi ich obchodnými
spoločnosťami vznikol až o 3 týždne a nemá žiadny súvis s pôžičkou. Naďalej tvrdí, že v čase

poskytovania pôžičky žalovanému dňa 2. 4. 2012 sa spolu ani len nerozprávali o obchodnej spolupráci.
Následnáobchodnáspoluprácamedziobchodnýmispoločnosťaminemalavôbecžiadnysúvisspredtým
poskytnutou pôžičkou medzi nimi ako fyzickými osobami. Tvrdenia žalovaného, že v prípade sumy
19 800 eur išlo o zálohu na materiál, sú nepravdivé a účelové. Toto tvrdenie nevyplýva zo žiadneho
listinného dôkazu. V následnom texte je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu

obsahovo zhodné s jeho odvolaním.

5. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu k jeho predošlému vyjadreniu k odvolaniu žalobcu a naďalej
tvrdí, že vyplnený príjmový doklad s peniazmi predložil žalobca, pri vypisovaní kolónky firma je uvedené
meno žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti, pretože peniaze boli prevzaté ako záloha za

dojednané stavebné práce a v čase podpisu nebola vyplnená kolónka účel. Naďalej tvrdí, že ako fyzická
osoba nemal so žalobcom žiadnu finančnú pôžičku a žiadna zmluva o pôžičke medzi nimi uzavretá
nebola. Z údajnej ústnej zmluvy o pôžičke nevyplýva uplynutie lehoty splatnosti, ako aj forma údajného
splácania dlhu je nejasná. Čo sa týka dátumu uzatvorenia zmluvy o dielo číslo 6/2012/Chalupka zo
dňa 25. 4. 2012, v článku II bod 2.1 je potvrdené, že zmluva o dielo je uzavretá na základe ponuky

zhotoviteľa, čo dokazuje, že pred uzatvorením tejto zmluvy o dielo prebiehali jednania, ktoré dokazuje
aj emailová komunikácia zo dňa 2. 4. 2012, na základe ktorej mu poskytol žalobca uvedenú zálohu vo
výške 19 800 eur. V ďalšom texte je vyjadrenie žalovaného opakovaním tvrdení a stanoviska žalovaného
obsiahnutých v jeho predošlom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. V závere vyjadrenia pripojil žalovaný k
svojmu stanovisku fotku svedčiacu o zhotovených stenách a dodanom sadrokartóne v zmysle zmluvy

o dielo.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného

súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie
sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania, ani nežiadal
doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 Civilného sporového
poriadku o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvoinštančnomkonaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného
dokazovaniaanazákladesúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavuanamietaldôvodyaprávne
posúdenie veci, pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých

skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu
ako nedôvodnú. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne
zistenéhoskutkovéhostavuanebolopretopotrebnézostranyodvolaciehosúdudoplňovaťdokazovanie,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383 Civilného sporového poriadku).

8. Žalobca sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 07.11.2016 domáhal voči žalovanému, aby mu
zaplatil sumu 19.800,- eur spolu s príslušenstvom z titulu nároku, ktorý mal podľa skutkových a právnych
tvrdeníobsiahnutýchvžalobevzniknúťžalobcovinazákladepodľajehotvrdeníústnedojednanejzmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 02.04.2012, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančnú pôžičku
vo výške 19.800 eur. Listinný dôkaz, ktorým žalobca mal snahu preukázať svoje tvrdenia, bol príjmový
pokladničný doklad zo dňa 02.04.2012, podpísaný žalovaným, v ktorom je žalovaný v časti tlačiva

„Firma“ označený menom, priezviskom a bydliskom, s vyplneným textom „Prijaté (od), kde je uvedené
meno, priezvisko a neúplná adresa bydliska žalobcu (len ulica, bez evidenčného čísla a bez uvedenia
mesta bydliska), je v ňom vyplnená suma 19.800 eur číselne aj slovne a vyplnený „Účel“ : Pôžička a
dokument je datovaný dňom 02.04.2012 a podpísaný žalovaným.

9. Vychádzajúc z ustanovenia § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník, alebo OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu,
procesnými vyjadreniami strán sporu, právnymi i skutkovými okolnosťami ktoré tvorili procesný útok

žalobcu, ako aj tvrdeniami, na ktorých bola postavená procesná obrana žalovaného, sa plne stotožňuje
s prijatých záverom súdu prvej inštancie, že neboli žalobcom preukázané zákonné podmienky na
priznanie uplatneného nároku voči žalovanému, pretože súdu dostatočne hodnoverne a dôveryhodne
nepreukázal právny dôvod, na základe ktorého by žalovanému vyplynula povinnosť vrátiť žalobcovi
prijatú sumu 19.800 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že pokiaľ

žalobca v spore predložil na podporu svojich tvrdení o súkromnej pôžičke jediný priamy dôkaz -
príjmový pokladničný doklad, ktorého obsah odvolací súd konštatoval vyššie, ktorého mechanizmus
vznikuvšakbolžalovanýmpopretý,aokremnehonedokázalžalobcaprodukovaťžiadneinéhodnoverné
preukázanievznikusúkromnéhoobčianskoprávnehovzťahumedzinímažalovaným,neuniesoldôkazné
bremeno preukázania tvrdeného, ktoré jednoznačne zaťažuje žalobcu. Žalovaný nepoprel prevzatie

sumy 19.800 eur dňa 02.04.2012, avšak tvrdil, že tieto financie mu boli žalobcom poskytnuté z
úplne iného skutkového a právneho dôvodu, a tým bol obchodnoprávny vzťah medzi obchodnými
spoločnosťami strán sporu, v ktorých boli obaja konateľmi a malo sa jednať o zálohu na zakúpenie
materiálu potrebného na realizáciu prác v zmysle dojednanej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
obchodnou spoločnosťou žalobcu a obchodnou spoločnosťou žalovaného. Žalovaný na dôkaz svojho

tvrdenia súdu predložil listinné dôkazy o zmluvnom vzťahu obchodných spoločností strán a realizácii
diela v danom období a to Zmluvu o dielo č. 6/2012/Chalupka zo dňa 25.04.2012 a Dodatok č.1 k tejto
zmluve zo dňa 28.06.2012, súpis vykonaných práv v období júl 2012 s výslednou sumou 18.000 eur bez
DPH, s DPH 21.600,- eur, podpísaný žalobcom aj žalovaným, ako konateľmi obchodných spoločností,
Cenovú ponuku - dodatok č. 1 zo dňa 28.06.2012, znejúcu na tú istú sumu 21.600 eur a podpísanú

stranami sporu, ako konateľmi obchodných spoločností, faktúru č. 2012/068 znejúcu na sumu 21.600
eur, na podporu svojich tvrdení a ich preukázanie predložil žalovaný aj nájomnú zmluvu na prenájom
fasádneho lešenia zo dňa 03.05.2012, dodaného na stavbu novostavby bytového dumu v Banskej
Bystrici na ulici U. S., protokoly o odovzdaní lešenia prenajímateľom lešenia obchodnej spoločnosti
žalovaného zo dňa 04.05.2012 a dňa 11.05.2012, pričom tento obchodnoprávny vzťah žalobca ani

nepopieral. Žalovaný na podporu svojej procesnej obrany predložil súdu aj mailovú komunikáciu medzi
žalobcom a N.. arch. T. P. zo dňa 02.04.2012, ktorou architekt oznámil žalobcovi konkrétne údaje
a výmery kontaktného zateplenia na prístavbe Chalupkova. Okrem toho je však zásadné z hľadiska
hodnotenia dôveryhodnosti a dostatočnej presvedčivosti a výpovednej hodnoty predložených dôkazov,že žalovaný spochybnil jediný priamy dôkaz produkovaný žalobcom - a to príjmový doklad zo dňa
02.04.2012 a to nielen ohľadom právneho dôvodu jeho vystavenia a skutkových okolností v dôsledku
ktorých bol vystavený, ale žalovaný najmä poukázal na to, že celkom zjavne z neho vyplýva, že bol

vypísaný dvomi osobami. Žalovaný tvrdil, že v čase prevzatia tejto finančnej hotovosti, ktorou mala
byť záloha na nákup potrebného materiálu, bola ním vypísaná len časť „Firma“ s označením jeho
mena a priezviska a bydliska a jeho podpis. Ostatné časti vypisoval žalobca, pričom žalovaný výslovne
trval na tom, že v čase jeho podpisu tohto dokladu nebol v ňom označený účel prevzatia finančnej
hotovosti. Účel „Pôžička“ do neho dopísal žalobca bez vedomia a podpisu žalovaného. Je tak nutné

konštatovať,žeajtentojedinýpriamylistinnýdôkazoexistenciisúkromnoprávnehozáväzkovéhovzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, ako fyzickými osobami, bol spochybnený žalovaným. Pokiaľ sa v spore
žalobca bránil tvrdeniam žalovaného o dôvode prevzatia sumy 19.800 eur od neho dňa 02.04.2012
a tvrdil, že v zmysle platných daňových zákonov pokladničné doklady (príjmové aj výdavkové)
musia obsahovať zákonom požadované náležitosti a doložil do spisu výdavkové pokladničné doklady
vystavené jeho obchodnou spoločnosťou obchodnej spoločnosti žalovaného ( zo dňa 20.06.2012,

06.07.2012,11.07.2012,31.07.2012),ktorétietooznačeniaobsahujú,žalovanýtvrdil,žepríjmovýdoklad
zo dňa 02.04.2012 neobsahuje jeho označenie ako konateľa obchodnej spoločnosti z dôvodu, že malo
ísť len o akýsi neformálny a neoficiálny predbežný doklad o prevzatí tejto sumy na účely zálohovej platby
na účely nakúpenia potrebného materiálu ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, ktorý mal byť podľa
jeho tvrdenia a ich dohody roztrhaný žalobcom po tom, ako bol vystavený oficiálny doklad a faktúra.

Týmto vysvetlil žalovaný dôvod, pre ktorý sa označil v príjmovom doklade ako fyzická osoba.

12. Odvolací súd po zhrnutí relevantných výsledkov dokazovania, po ich zhodnotení sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že na podklade takéhoto dokazovania súd nemal jednoznačne,
dostatočne hodnoverne a nespochybniteľne preukázané skutkové a právne tvrdenia žalobcu o

existencii zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným ako súkromnými osobami. Odvolací súd
len poznamenáva, že sa aj jemu javí málo pravdepodobné, že by žalobca tak vysokú peňažnú sumu
poskytol žalovanému len na podklade takého dokumentu, ktorý sa bežne využíva v obchodnom styku,
bez písomnej zmluvy (pri zohľadnení zachovania predpokladanej miery rozumnej obozretnosti) a
najmä - čo je relevantná procesná obrana žalovaného - bez dojednania splatnosti pôžičky a termínu

jej vrátenia. Odvolací súd poznamenáva, že nielenže žalobca nepreukázal lehotu splatnosti pôžičky,
teda vymedzenie času jej vrátenia (čo je, mimochodom, podstatná esenciálna náležitosť zmluvy o
pôžičke v zmysle zákonnej definície podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka), no výslovne
na pojednávaní dňa 30.05.2017 uviedol, že poskytol žalovanému tak vysoký finančný obnos „na dobré
slovo“, a výslovne uviedol, že splatnosť pôžičky si nedojednali. Odvolací súd poznamenáva, že je taktiež

pochybné, že by tak vysoký obnos žaloval žalobca až po období vyše štyroch rokov od poskytnutia
údajnej pôžičky (02.04.2012, žaloba bola podaná dňa 07.11.2016). Odvolací súd potom po vyhodnotení
dokazovania a tvrdení strán sporu konštatuje, že aj podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na vyvrátenie obrany žalovaného, že prijaté finančné prostriedky vo výške 19.800 eur nemali
súvis s obchodnou spoluprácou medzi obchodnými spoločnosťami strán sporu v danom období a

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke medzi
žalobcom a žalovaným ako fyzickými osobami. Jediný priamy dôkaz - príjmový pokladničný doklad
- ktorého však obsah a mechanizmus vyplňovania žalovaný spochybnil, nie je dostatočne silným a
hodnoverným dôkazom, ktorý by oprávňoval súd vyhovieť žalobe a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi požadovanú sumu spolu s príslušenstvom.

13. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, pri zdôraznení neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, boli vecne správne.
Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných
skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2

CSP ako vecne správny potvrdil.

14. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórneho výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a teda
konštatovanie plného procesného úspechu žalovaného, pokiaľ súd žalobu vo vzťahu k nemu zamietol v
celom rozsahu z dôvodu, že sa žalobcovi nepodarilo v spore preukázať jej dôvodnosť, je potom vecne

správny aj závislý výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou zohľadnenia
miery procesného úspechu a neúspechu strán sporu, vyplývajúcej z ustanovenia § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolací súdpoznamenáva, že v konaniach o peňažné plnenie ide o typické sporové konanie, v ktorom sa v plnej
miere požaduje preukázanie skutkových tvrdení a unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, ako
subjektu, ktorý si nárokuje určité majetkové tvrdené právo.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)
a vyslovil, že žalobca, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť procesne úspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti

uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).