Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23Csp/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201388
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119201388.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard

Haussmann1,75009Paríž,Francúzskarepublika,zapísanávparížskomRegistriobchoduaspoločností
pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, v
konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava,
proti žalovanej V. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/X, W. H., v konaní zastúpená Občianske
združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 6
852,78 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 6 852,78 eur spolu s úrokom vo výške 9,90 % ročne zo sumy 6 583,13 Eur
od 3.3.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6 812,78
Eur od 3.3.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou k 30.06.2016 došlo k
cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, so spoločnosťou

BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri
Paríž pod číslom 542 097 902, so sídlom na adrese Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž.
Žalobca sa tak stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Dňa
26.02.2015 uzavrela spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej klasický
spotrebiteľský úver vo výške 7 000,- eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 84 mesačných splátok vo výške 119,71 Eur so splatnosťou

prvej splátky 15.4.2015. Žalovanej boli finančné prostriedky prevedené na účet dňa 11.3.2015. Žalovaná
svoj záväzok riadne a včas neplnila a z dlžnej sumy uhradila iba 902,87 Eur. V dôsledku neplnenia
dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil žalobca dňa 2.3.2016 mimoriadnu splatnosť úveru,
čím sa stal dlh žalovanej splatným v celom rozsahu. Žalovaná má voči žalobcovi neuhradené záväzky po
lehote splatnosti v celkovej výške 6 852,78 Eur, z čoho suma 6 583,13 Eur tvorí zvyšok dlžnej úverovej
istiny, suma 214,21 Eur dlžné úroky z úveru, suma 15,44 Eur dlžné poistné z úveru a suma 40 Eur
náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť aj úroky z dlžnej

istiny 9,90 % ročne a úroky z omeškania. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil
listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, prehľad čerpania a
splátok, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a výpis z VÚB
banky, a.s..2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 1.4.2019 v ktorom poprela pravdivosť
listín v tom smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, či skutočne poskytol takú sumu,

ktorú v žalobe uvádza. Súčasne vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že posledná uhradená splátka
bola dňa 30.10.2015. Premlčacia doba začala plynúť zročnosťou nesplnenej splátky za mesiac 11/2015
(15.11.2015). Žalobca si tak svoje právo mohol uplatniť podaním žaloby najneskôr dňom 16.11.2018,
táto žaloba však bola podaná dňa 18.2.2019. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby ktorá je 3 roky, bola
žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.6.2019 uviedol, že mu nie je známe ktoré konkrétne listiny by nemali
byť pravdivé. Má za to, že prílohy k žalobnému návrhu predstavujú dostatočný dôkaz na preukázanie
jeho tvrdení a neurčité vyjadrenia žalovanej nemožno považovať za ich účinné popretie. S tvrdením o
premlčaní nároku sa nestotožnil, keďže nesúhlasí s názorom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je
viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti

tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Premlčacia doba na zaplatenie dlhu (splatného v splátkach),
v ktorom vystupuje v pozícii dlžníka spotrebiteľ, by podľa tvrdenia žalovanej mala začať plynúť skôr ako
reálne dôjde k zosplatneniu dlhu. K podaniu priložil výpis z účtu z VÚB banky, a.s..

4. Súd v danom spore nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca,

ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Na
pojednávanie sa dostavil zástupca žalovanej. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a výsluchom zástupcu žalovanej.

5. Zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na ich písomných vyjadreniach v tom smere, že nárok

žalobcu je premlčaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1375/2015 zo dňa
23.8.2017.

6. Z listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 26.02.2015 uzatvoril právny
predchodca žalobcu (ďalej aj len „veriteľ“) a žalovaná Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe

ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 7 000 Eur, ktorý mala žalovaná uhradiť v 84 mesačných
splátkach po 119,71 Eur, s tým, že splatnosť mesačných splátok je 15 deň v mesiaci. Z prehľadu
splácania ako aj z výpisu z účtu vo VÚB banke, a.s. súd zistil, že v marci 2015 bol žalovanej poskytnutý
úver prevodom na účet vo výške 7 000 Eur. Žalovaná začala v apríli 2015 splácať úver po 119,71
eur mesačne. Do 30.10.2015 uhradila žalovaná veriteľovi sumu 902,87 eur a od novembra 2015 úver

nesplácala. Dňa 9.3.2016 žalobca vyhotovil list označený ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, v ktorom sa uvádza, že veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a ku dňu 2.3.2016 sa stal záväzok žalovanej splatný v celom rozsahu. Ďalej okrem iného uviedol,
že ak nebude dlžná čiastka uhradená do 14 dní od doručenia tohto oznámenie, pristúpi veriteľ k
vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Žalovanej bol list doručený dňa 14.3.2016.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

8. Podľa § 2 písm. a), písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona spotrebiteľom
sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom

sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa zmluvou
o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou vyššie uvedených právnych noriem dospel súd k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu
ažalovanounazákladeuvedenejzmluvy,jevzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,tedaobčianskoprávnym,

na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník.
Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver a vzhľadom na výšku a účel úveru ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. V tomto smere súd konštatuje že z prehľadu splácania úveru ako aj z výpisu z
VÚB banky, a.s. predloženého žalobcom mal súd za dostatočne preukázanú výšku tak poskytnutého
úveru ako aj výšku celkových splátok vykonaných žalovanou.

15. Žalovaná úver riadne nesplácala, a preto žalobca listom zo dňa 9.3.2016 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru k 2.3.2016. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany
žalovanej,pretožepremlčanéprávonemožnopriznať.Účelominštitútupremlčaniajepôsobiťnasubjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť

stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania
boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca
sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je upravená ako
zmluvný typ v zákone o spotrebiteľských úveroch, a to proti žalovanému, ktorý pri dojednávaní zmluvy
vystupoval v pozícii spotrebiteľa, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,

upravujúcich premlčanie práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jednotlivé splátky zročné do zosplatnenia
úveru sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa splatnosti
každej zo splátok. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť
riadne a včas splátky úveru, keďže od novembra 2015 neuhradila žiadnu splátku. V dôsledku riadneho

neuhradenia splátky splatnej dňa 15.11.2015 vzniklo veriteľovi voči žalovanej právo žiadať splatenie
celéhoúveruvzmyslečasti3bodu3.1zmluvy.Žalobcatotoprávovyužil,úverzosplatnilkudňu2.3.2016.
Premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku predčasne zosplatneného úveru
začala podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej uplatnil
žalobca toto právo, t.j. od 15.11.2015, premlčacia doba plynula neprerušene a uplynula dňa 15.11.2018.

Žalobu na súd však žalobca podal až dňa 14.2.2019, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej
doby. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne napr. v rozsudku sp. zn. 5Co/739/2015 zo
dňa 13.4.2016, v rozsudku sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.1.2018. Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch
uzavrel, že premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka sa začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, keďže začína plynúť už odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Premlčané právo nemožno podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka priznať.

16. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.18. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

19. V predmetnom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto má nárok aj na plnú náhradu trov konania.
O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.