Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117218873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a

členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu WM Consulting
& Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zast. Advokátka
kancelária Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti
žalovaným 1. X. Y., nar. XX.X.XXXX, D., U.M. XX a 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, U., E. XX, o zaplatenie
919,69 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 22Csp/131/2017-74 zo 14.9.2018 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal.

2.Žalobcapodaldňa10.7.2017nasúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovaných v1.a2.radespoločne
a nerozdielne na zaplatenie sumy 919,69 eur, úrok vo výške 14,4 % ročne zo sumy 775,58 eur od
26.9.2014 do 27.6.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 775,58 eur od 26.9.2014

do 27.6.2016, úrok vo výške 14,4 % ročne zo sumy 757,58 eur od 28.6.2016 do 21.7.2016, úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 757,58 eur od 28.6.2016 do 21.7.2016 úrok vo výške 14,4 %
ročne zo sumy 742,58 eur od 22.7.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
742,58 eur od 21.7.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, bola dňa 26.7.2006 uzatvorená Zmluva o poskytnutí balíka

produktov a služieb pre fyzické osoby, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom bankové produkty v
kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie bežného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vydanie platobnej
karty a po splnení podmienok poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Oznámením o
zmene povoleného prečerpania zo dňa 27.7.2006 poskytol veriteľ žalovaným povolené prečerpanie do
výšky 36.000,- Sk. Pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročila úrokovou sadzbou 14,4 % ročne.
Žalovaní povolené prečerpanie počas celej doby trvania zmluvného vzťahu aktívne využívali, t.j. čerpali
poskytnuté povolené prečerpanie v rôznych výškach a následne úhradami poukazovanými na bežný

účet dorovnávali mínusový zostatok na účte. Žalovaní sa dostali do nepovoleného prečerpania, ktoré
nedorovnali, čím porušili zmluvné podmienky. Veriteľ zastavil poskytovanie povoleného prečerpania
a odstúpil od zmluvy. Právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovaným postúpil žalobcovi
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014. Žalovaní boli o postúpení pohľadávky upovedomeníoznámením zo dňa 7.10.2014 a 5.5.2015. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu pohľadávky výzvou zo
dňa 30.7.2015 a dňa 1.2.2016. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Žalovaným ku dňu 25.9.2014 vznikol
dlh vo výške 952,69 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 775,58 eur a z príslušenstva vo

výške 177,11 eur. Žalovaní dňa 27.6.2016 uhradili žalobcovi sumu 18,- eur a dňa 21.7.2016 sumu 15,-
eur. Dlh žalovaných tak predstavuje sumu 919,69 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 742,58 eur a z
príslušenstva vo výške 177,11 eur. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovaným zmluvný úrok vo výške
14,4 % ročne a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.

4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil Zmluvu o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, oznámenie o zmene povoleného prečerpania, oznámenie
o postúpení pohľadávky, výzvu na zaplatenie pohľadávky, všeobecné obchodné podmienky.

5. Súd mal za to, že predmetná zmluva by bola zmluvou spotrebiteľskou, a preto patrí žalovaným
zvýšená ochrana.

6. Vychádzajúc z § 153 ods. 1, 2, 3, § 154 C.s.p. po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac, ich podľa cit. zák. ust., dospel súd k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých
by bolo zrejmé, že žalovaní čerpali finančné prostriedky a v akej výške. Urobil záver, že na základe

listinných dôkazov predložených žalobcom, nie je možné jednoznačne vyvodiť, že žalovaní skutočne
čerpali peňažné prostriedky.

7. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných
povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak

ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne
tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany
sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe

skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154
C.s.p..

8. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania

navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil

potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného
má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej
pohľadávky.

9. Na základe uvedeného súd nemal preukázané, kedy čerpali žalovaní finančné prostriedky, v akej

výške a ani, či vôbec k čerpaniu finančných prostriedkov zo strany žalovaných došlo.

10. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie
svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

11.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.Vkonaníbolivcelomrozsahuúspešní
žalovaní. Žalovaným však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu uvedeného v §
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. namietajúc, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval § 151 ods.
1 C.s.p., ďalej, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), keď už v podanej žalobe navrhli dokazovanie výpismi z bankového systémuSlovenskej sporiteľne a.s., súvisiacimi s posudzovanou zmluvou. Citujúc znenie § 151 ods. 1 a § 186
ods. 2 C.s.p., poukázal na to, že žalovaní počas konania nepopreli žiadne z ich skutkových tvrdení, že
všetky skutkové tvrdenia mal súd považovať za nesporné (zhodné) a z týchto tvrdení, pretože neexistujú

žiadne pochybnosti o ich pravdivosti, mal vychádzať pri rozhodovaní. Zdôraznil, že v žalobe predniesol
skutkovétvrdeniaoposkytnutífinančnýchprostriedkovžalovaným,akoajskutkovétvrdenieovýškedlhu
a že tieto žalovaní nespochybnili. Ďalej poukázal na to, vychádzajúc z § 140 C.s.p., že v podanej žalobe
na preukázanie skutkových tvrdení navrhli ako dôkazy všetky výpisy z bankového systému Slovenskej
sporiteľne, a.s. súvisiace s posudzovanou zmluvou a teda aj výpisy z bežného účtu, ku ktorému bolo

poskytnuté povolené prečerpanie a že si splnili svoju povinnosť navrhnúť tento dôkaz včas a tento dôkaz
by predložili na pojednávaní alebo na výzvu súdu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zmeniť a
žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu.

13. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav
veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na
dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani

podané odvolanie žalobcom.

14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uplatnené v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j. že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. e/ C.s.p., t.j. že súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

15. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

16. Žalobca vytýkal súdu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, že neaplikoval v
prejednávanom spore § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalovaní

nepopreli žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, že preto tvrdenia žalobcu bolo potrebné považovať za
nesporné (zhodné) a z uvedeného dôvodu mal súd žalobe vyhovieť.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené žalobcom nie sú dôvodné.

19. Súd prvej inštancie správne posudzoval predmetný právny vzťah uzavretý medzi stranami sporu ako
vzťah spotrebiteľský. Z uvedeného dôvodu preto patrí žalovaným ako spotrebiteľom zvýšená ochrana.

Aplikujúc § 153 ods. 1, 2, 3 a § 154 C.s.p. a vychádzajúc z dôkazného bremena na strane žalobcu, bola
na strane žalobcu povinnosť preukázať a pripojiť listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaní čerpali
finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu a v akej výške.

20. K výhradám žalobcu ohľadom neaplikácie § 151 ods. 1 C.s.p., je potrebné uviesť, že cit. zák. ust.

§ 151 (popretie skutkových tvrdení protistrany) je upravené v ŠTVRTOM DIELI Civilného sporového
poriadku - Prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania.

21. Popretie skutkových tvrdení protistrany všeobecne v civilnom súdnom procese podlieha sudcovskej
a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a § 154), avšak iný je prípad v prípade spotrebiteľských sporov

upravených v § 290 a nasl. C.s.p..

22. Podľa § 296 druhá veta C.s.p. ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej
koncentrácii konania sa nepoužijú.23. Iba v prípade, ak je splnený ten prípad, že spotrebiteľ je zastúpený advokátom, ust. § 296 sa
nepoužije (§ 291 ods. 3 C.s.p.).

24. V prejednávanom spore, keďže ide o spotrebiteľský spor, nebolo možné vo vzťahu k žalovaným ako
spotrebiteľom aplikovať ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania
(§ 149 a nasl. C.s.p.).

25. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré
podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifické
procesné útoky v určitej fáze konania. Zmeškané procesné úkony sú (alebo môžu byť) neúčinné.
Na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Ako už bolo vyššie uvedené, koncentrácia konania
sa v spotrebiteľských sporoch podľa § 296 nepoužije. Z uvedených dôvodov sú výhrady žalobcu
uvedené v odvolaní bez právneho významu. Je okrem iného potrebné vzhliadnuť na tú skutočnosť,

že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd ex offo preskúmava platnosť, resp.
neplatnosť právnych úkonov uzavretých medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom bolo na žalobcovi
predložiť dôkaz a to listinný dôkaz o tom, že žalovaní skutočne čerpali peňažné prostriedky, ktoré mali
byť poskytnuté právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. žalovaným ako dlžníkom,
ktorú povinnosť si žalobca nesplnil. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že už v žalobe poukázal na tento

dôkaz, je potrebné uviesť, že tento dôkaz síce uviedol, avšak ho spolu so žalobou nepredložil a preto
musí znášať dôsledky neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k svojmu nároku, ktorý si pred súdom
uplatnil, pričom nebolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na predloženie tohto dôkazu a preto musí tak
znášať aj dôsledky neunesenia dôkazného bremena v podobe zamietnutia žaloby.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

27. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

28. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).