Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200580
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6018200580.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a

členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: L. P., C. X/
XXXX, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Námestie SNP 41, 960 01
Zvolen proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,
Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2018/300/006964/02339 zo dňa 28.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Dňa 08.09.2017 bol podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákon o metrológii) inšpektorom z pracoviska Inšpektorátu v Banskej Bystrici
vykonaný u žalobcu ako kontrolovanej osobe na prevádzke „Reštaurácia POD ZÁMKOM“, Zvolenská

281/3, 962 02 Vígľaš metrologický dozor. Pri metrologickom dozore inšpektor zistil, že kontrolovaná
osoba používa pri meraniach súvisiacich s platbami - pri príprave a predaji jedál určené meradlo
bez platného overenia - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, typ: SW - 1S,
výrobné číslo: 061110450, s platnosťou overenia do 22.11.2015, t.j. bez platného overenia. Ďalej pri
metrologickom dozore zistil, že kontrolovaná osoba pri meraniach uskutočňovaných podľa osobitného
predpisu (vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z. z.) nevykonávala merania teploty a
vlhkosti pri skladovaní potravín v 1 suchom sklade, v 2 chladených skladoch a v 3 mraziarenských

skladoch a meranie teploty pri príprave jedál v 1 prípadne ostatnými meradlami s vhodným
meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorých kalibrácii bol vydaný doklad a výsledky kalibrácie
vyhovujú ustanoveným požiadavkám a že nevedie evidenciu všetkých používaných určených meradiel
umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov
jeho overenia.

2. Z metrologického dozoru bol vyhotovený Protokol P č. 3114/2017, s ktorým bol žalobca oboznámený.

Žalobcovi boli podľa § 33 ods. 6 zákona o metrológii v protokole uložené nápravné opatrenia - ihneď pri
meraniachpodľavyššieuvedenéhoosobitnéhopredpisu-kontroladodržiavaniapodmienokskladovania
potravín, kontrola teploty pripravovaných, skladovaných a podávaných jedál - používať ostatné meradlá
s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorého kalibrácii bol vydaný doklad a výsledkykalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám, zaviesť evidenciu všetkých používaných ostatných
meradiel v zmysle § 9 ods. 7 umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta
jeho používania a dátumov jeho kalibrácie, ďalej pri meraniach súvisiacich s platbami pri príprave a

predaji jedál používať určené meradlo na meranie hmotnosti s platným overením. Žalobca vo vyjadrení
k protokolu súhlasil so zistenými nedostatkami a súčasne uviedol, že tieto nedostatky odstráni.

3. Slovenský metrologický inšpektorát listom č. 172/2018/600-283 zo dňa 25.01.2018 oznámil žalobcovi
podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) začatie správneho

konania za porušenie ustanovení bližšie špecifikovaných v oznámení, ktorých porušenie odôvodňuje
uloženie pokuty a zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom do 5
dní od doručenia tohto oznámenia a navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca oznámenie prevzal
dňa 05.02.2018. Žalobca následne zaslal prvostupňovému orgánu požadované doklady (certifikáty o
kalibrácii) a iné požadované doklady.

4. Rozhodnutím č. 172/2018/600-1439 zo dňa 04.04.2018 Slovenský metrologický inšpektorát podľa §
36 ods. 1 písm. c), d) a i) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
uložil žalobcovi pokutu vo výške 670,- eur za porušenie ustanovení:
- § 9 ods. 7 zákona o metrológii tým, že na prevádzke „Reštaurácia POD ZÁMKOM“,
Zvolenská 281/3, 962 02 Vígľaš pri meraniach uskutočňovaných podľa osobitného predpisu (Vyhlášky

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007 Z.z.), o podrobnostiach o požiadavkách na
zariadeniach spoločného stravovania v znení vyhlášky č. 125/2017 Z. z. (ďalej len Vyhláška MZ SR č.
533/2017 Z. z.), nevykonával merania teploty a vlhkosti v 1 suchom sklade, v 2 chladených skladoch
a v 3 mraziarenských skladoch pri skladovaní potravín a meranie teploty pri príprave jedál v 1 prípade
ostatnými meradlami s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorých kalibrácii bol vydaný

doklad a výsledky kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám,
- § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že na prevádzke „Reštaurácia POD ZÁMKOM“,
Zvolenská 281/3, 962 02 Vígľaš v čase metrologického dozoru dňa 08.09.2017 pri meraniach súvisiacich
s platbami - pri príprave a predaji jedál používal určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou
triedy presnosti III, typ: SW-1S, výrobné číslo: 061110450, bez platného overenia,

- § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii tým, že v čase metrologického dozoru dňa 08.09.2017 neviedol
evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého
meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia (1 ks váh s neautomatickou
činnosťou triedy presnosti III).

5. Uviedol, že v zmysle § 36 ods. 1 zákona o metrológii, inšpektorátu vyplýva povinnosť uložiť pokutu
tomu, kto naplní niektorú zo skutkových podstát uvedených správnych deliktov. Poukázal na to, že vždy
pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania ako aj na následky protiprávneho
konania. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu uložil pokutu v zmysle § 36 ods. 1 zákona o metrológii,
pretože za uvedené porušenie inšpektorát môže uložiť pokutu od 200,- eur do 10.000,- eur. Žalobca

proti prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa 24.04.2018 odvolanie.

6. Rozhodnutím č. 2018/300/00694/02339 zo dňa 28.06.2018 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a
potvrdilrozhodnutieSlovenskéhometrologickéhoinšpektorátuč.172/2018/600-1439zodňa04.04.2018
o uložení pokuty.

7. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii
sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti a pre rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty je
podstatná existencia protiprávneho stavu. Konštatoval, že povinnosťou kontrolovanej osoby bolo prijať
také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich jej zo zákona o metrológii

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zároveň žalovaný uviedol, že zákon o metrológii
neoprávňuje inšpektorát na upustenie od uloženia pokút.

8. K námietke kontrolovanej osoby, že inšpektorát nebol oprávnený na vykonanie kontroly a to z dôvodu,
že neexistuje oprávnenie na vykonanie predmetnej kontroly, ako aj k tvrdeniu, že kontrolu HACCP

plánu, rovnako tak jeho dodržiavanie vykonáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,
uviedol, že podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (§ 1 ods. 4) ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa výroby potravín, manipulácie s nimi a ich umiestnenie na trh, podmienok výroby
a zásobovania pitnou vodou, nie sú týmto zákonom dotknuté. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto
zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v prvom odseku; neuplatňuje sa, ak
ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako

aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.

9. K uloženej pokute sa žalovaný vyjadril tak, že inšpektorát pri rozhodovaní o výške uloženej
pokuty použil správnu úvahu, nakoľko v rámci rozhodovacieho procesu v súlade so zásadami
logického uváženia v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju diskrečnú právomoc a určil výšku

sankcie primeranú spáchanému správnemu deliktu. Bol presvedčený, že v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu sú uvedené všetky skutočnosti potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej a v
odôvodnení uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal a ktoré ustanovenie
všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval, pričom každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pri
metrologickom dozore. Zároveň žalovaný uviedol, že z výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že inšpektorát prihliadol na závažnosť zisteného protiprávneho konania, spočívajúcu v porušení
zákonom chránených práv spotrebiteľa a verejného záujmu. Ďalej žalovaný vzal do úvahy čas trvania
protiprávnehokonania,ktorýbolvymedzenýakodeňmetrologickéhodozoru08.09.2017aspôsob,akým
došlo k porušeniu zákona o metrológii, a to tým, že žalobca používal pri meraniach súvisiacich s platbami
- pri príprave a predaji jedál, určené meradlo (1 ks váh s neautomatickou činnosťou triedy presnosti

III) bez platného overenia, nevykonával merania teploty a vlhkosti - pri skladovaní potravín v 1 suchom
sklade, v 2 chladených skladoch a v 3 mraziarenských skladoch a meranie teploty pri príprave jedál v 1
prípade ostatnými meradlami s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorých kalibrácii bol
vydaný doklad a výsledky kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám a taktiež neviedol evidenciu
všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s

uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia (1 ks váh s neautomatickou činnosťou triedy
presnosti III). Prvostupňový správny orgán zároveň prihliadol aj na následky protiprávneho konania.

10. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, sú neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie

a ani správne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, netrpí takou vadou, pre ktoré by ho bolo
potrebné zrušiť.

II.

Žaloba

11. Žalobca doručenou žalobou dňa 02.09.2018 na Krajskom súde v Banskej Bystrici, postúpenou
Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.10.2018 sa domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 2018/300/006964/02339 zo dňa 28.06.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,

pretože predmetné rozhodnutia považoval za nezákonné a nespravodlivé.

12. Uviedol, že je pravdou, že dňa 08.09.2017 bol vykonaný metrologický dozor inšpektorom z
pracoviska Inšpektorátu v Banskej Bystrici, ktorú skutočnosť nikdy nepoprel, ani nespochybnil, ako
aj ostatné skutočnosti uvádzané v protokole, týkajúce sa nedostatkov, ktoré Slovenský metrologický

inšpektorát v protokole uviedol. K splneniu povinností, ktoré mu úrad uložil z jeho aj strany došlo.

13. Zastával názor, že na prevádzkovateľov potravinárskeho podniku sa vzťahuje zákon o potravinách
č. 152/1995 Z.z., ktorého účelom a rozsahom je, že ustanovuje okrem iného povinnosti prevádzkovateľa
potravinárskeho podniku, ktorými sú v zmysle § 4 zákona na všetkých stupňoch výroby, spracúvania

a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a ostatnými
predpismi a to nariadením ES 178/2002, nariadenie ES 852/2004, nariadenie 882/2004 a nariadenie
ES 1234/2007.

14. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, výroba pokrmov a nápojov podlieha zásadám

správnej výrobnej praxe. Pojem správna výrobná prax bol preložený z anglického označenia HACCP,
pričom povinnosť mať vypracovaný HACCP plán na Slovensku je od roku 2000. Túto povinnosť majú
všetky potravinárske podniky, vrátane zariadení spoločného stravovania - teda aj reštaurácie a to spoukazom na požiadavku zákona č. 152/1995 Z. z. ako aj VIII. hlavy Potravinového kódexu. Kontrolu
HACCP a jeho dodržiavanie vykonáva úrad regionálneho zdravotníctva.

15. Na základe samotného znenia zákona o potravinách žalobca tvrdil, že kontrola, ktorú vykonal
Slovenský metrologický inšpektorát nespadá do kompetencie tohto orgánu, a teda vykonaná kontrola
bola nezákonná. Ďalej poukázal na to, že pokuty pre nevypracovaný, zle vypracovaný plán, sú uvedené
v zákone č. 152/1995 Z. z., ktorý v ustanovení § 28 upravuje správne delikty, postup, kedy orgán úradnej
kontroly uloží pokutu a v akom prípade. Žalobca uvádzal, že kontrolu, ktorú vykonal v jeho reštaurácii

Slovenský metrologický inšpektorát, nebola kontrolou oprávnenou, pretože na obdobné kontroly je
v prípade prevádzkovateľov potravinárskeho podniku t.j. aj reštaurácií oprávnený Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý vykonáva v prevádzkach tzv. hygienické kontroly, ktorých
účelom je okrem iného aj dodržiavanie teplotného, chladiaceho a mraziaceho reťazca (vybavením
meracími prístrojmi, evidencia teplôt).

16. Namietal nielen oprávnenie na vykonanie kontroly ale aj oprávnenie na vyrubenie predmetnej pokuty
a jej uloženie s poukazom na to, že na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov sa vzťahujú vyššie
uvedené zákony, v rámci ktorých sú stanovené povinnosti žalobcu týkajúce sa prevádzky podniku, ako
aj požiadaviek na hygienu potravín, ich skladovanie, požiadavky na meracie prístroje a podobne, ako aj
pokuty za ich nesplnenie, prípadne správne delikty.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.11.2018 uviedol, že
v správnom konaní žalovaný postupoval v súlade so zákonom o metrológii, ako aj inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, a preto sa nestotožnil s dôvodmi žaloby, skutočnosti uvádzané v žalobe
považoval za zavádzajúce a účelové.

18. K namietanej náprave a splneniu povinností žalobcom poznamenal, že odstránenie zistených
nedostatkov je povinnosťou žalobcu a ich odstránenie ho nezbavuje zodpovednosti za protiprávne
konanie v rozhodujúcom období a to s poukazom na to, že pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie
ustanovení § 9 ods. 7, § 19 ods. 1 a 2 písm. c) a e) zákona o metrológii a žalobca podľa predložených
dôkazov preukázateľne naplnil skutkovú podstatu správnych deliktov podľa § 36 ods. 1 písm. c), d) a

i) zákona o metrológii a ak by žalobca v určenej lehote nedostatky neodstránil, tak by naplnil skutkovú
podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. h) zákona o metrológii a inšpektorát by mu uložil
pokutu aj za toto porušenie zákona o metrológii.

19. Podľa žalovaného ustanovenia zákona o potravinách, na ktoré poukázal žalobca, upravujú síce

povinnosti prevádzkovateľov potravinárskeho podniku, no uvedené vymenovanie osobitných predpisov
vpoznámkepodčiarouv§4ods.1zákonaopotravináchniejetaxatívne,čoindikujeajslovo„napríklad“,
a preto podľa žalovaného nemožno zužovať rozsah povinností prevádzkovateľov potravinárskych
podnikov len na tieto právne predpisy. Žalobca je okrem spomenutých právnych predpisov povinný
dodržiavať povinnosti podľa zákona o metrológii, predkladať používané určené meradlá na metrologickú

kontrolu a viesť evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú
identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia.

20. Žalovaný argumentoval, že podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii o zaradení meradla
do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s

platbami, a že podľa § 9 ods. 7 zákona o metrológii, ak sa meranie uskutočňuje podľa osobitných
predpisov a nevykonáva sa určeným meradlom, musí sa vykonať určeným výrobkom alebo ostatným
meradlom s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorého kalibrácii bol vydaný doklad a
výsledky kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám. Zároveň uviedol, že podľa § 19 ods. 1 zákona
o metrológii určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto

vyžaduje.

21. Konštatoval, že metrologický dozor vykonaný dňa 08.09.2017 nebol zameraný na kontrolu
dodržiavania a vykonávania HACCP plánu, ale na kontrolu používaných meradiel, ktorými sa plníHACCP plán prostredníctvom používania určených a ostatných meradiel za účelom merania teploty a
vlhkosti pri skladovaní potravín a príprave jedál.

22. Ďalej poukázal žalovaný na to, že oprávnenie inšpektorov na výkon metrologického dozoru
je založené priamo zákonom o metrológii. Žalovaný bol presvedčený, že jeho rozhodnutie ako
aj prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, o
ktorom inšpektori spísali Protokol P č. 3114/2017 a nakoľko žalobca v priebehu správneho konania
neposkytol žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by mali vplyv na preukázateľne zistený skutkový stav

a ani žalovaný v odvolacom konaní zo spisového materiálu nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali
odôvodnenú pochybnosť o správnosti a oprávnenosti vykonaného metrologického dozoru, námietky
žalobcu vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené a žalovaný mal za preukázané, že metrologický dozor
u žalobcu bol vykonaný s výsledkami zachytenými v Protokole P č. 3114/2017. Žalovaný dodal, že
Protokol má charakter verejnej listiny vydanej inšpektorátom ako štátnym orgánom v medziach jeho
právomoci, o ktorej platí, že potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal,

a ak nie je preukázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje, alebo potvrdzuje. V prípade, že
žalobca tvrdí, že metrologický dozor bol vykonaný nesprávne a neoprávnene, podľa žalovaného znáša
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení žalobca.

23. K uloženej pokute žalovaný uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, správne

orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely, pri určovaní výšky pokuty, preto postupuje inšpektorát ako aj žalovaný pri
ukladaní pokút za iné správne delikty spáchané v takomto rozsahu analogicky, súčasne pri zachovaní
individuálneho posúdenia správneho deliktu. Zastával názor, že tak inšpektorát ako aj žalovaný
posudzoval daný prípad individuálne a pri stanovovaní výšky pokuty inšpektorát prihliadol na všetky

požadované kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii a žalovaný po preskúmaní potvrdil výšku
uloženej pokuty, nakoľko z výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia inšpektorátu vyplýva, že
inšpektorát prihliadol na závažnosť zisteného protiprávneho konania, ďalej vzal do úvahy čas trvania
protiprávneho konania a spôsob, akým došlo k porušeniu zákona o metrológii, prihliadol zároveň aj na
následky protiprávneho konania.

24. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie a námietky žalobcu uvedené v žalobe sú totožné s námietkami,
ktoré žalobca namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, s ktorými sa
žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

IV.
Replika

26. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného v replike zo dňa 27.12.2018, v ktorej naďalej
zotrval na dôvodoch svojej žaloby.

27. Mal za to, že ak sa súd aj nestotožní s jeho tvrdením o neoprávnenosti postupu žalovaného resp. o

neoprávnenosti vykonanej kontroly, kontrola ako taká nebola vykonaná v súlade so zákonom. Uviedol,
že žalovaný pri výkone kontroly vypracoval protokol, v ktorom mu uložil povinnosti v určenej lehote, ktoré
aj splnil a dal na vedomie žalovanému. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný vykonať opätovne kontrolu,
vykonaním ktorej by zistil, či povinnosti splnené boli alebo nie.

28. Namietal, že zdôvodnenie spôsobom, že suma pokuty bola prispôsobená zákonu a je vyčíslená v
medziach zákona, nie je podľa žalobcu postačujúce. Tvrdil, že suma pokuty, ktorú mu udelil žalovaný,
nie je správna, zároveň v súvislosti s výškou pokuty uviedol, že išlo o jeho prvé porušenie, náprava bola
dodatočne vykonaná a žiadal prípadne posúdiť uloženú pokutu a to najmä jej výšku s poukazom na
porušenie zákona a primerane ju znížiť.

29. Žalobca ďalej uviedol, že okrem nevykonania opätovného následného dozoru k protokolu, došlo aj k
nevykonaniu ústneho pojednávania, na ktoré by súd mal prihliadať zo zákona a predmetné rozhodnutie
zrušiť.V.
Právna úprava

30. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.
1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia
pojednávaniadňa30.04.2020vzmysle§107ods.2SSP.Miestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutia

bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej
piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v

priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.
34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

35. Podľa § 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o metrológii), tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje
a) zákonné meracie jednotky,

b) požiadavky na určené meradlá, ostatné meradlá a ich metrologickú kontrolu,
c) podmienky úradného merania,
d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky,
e) podmienky autorizácie a registrácie,
f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie,

g) metrologický dozor,
h) ukladanie pokút.

36. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, určené meradlá sú meradlá určené na
povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody.

37. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii, o zaradení meradla do skupiny určených meradiel
rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami.

38. Podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o metrológii, zaradení meradla do skupiny určených meradiel

rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného
prostredia.

39. Podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii, meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných
vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu ceny,

cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia.

40. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, ak sa meranie uskutočňuje podľa osobitných
predpisov a nevykonáva sa určeným meradlom, musí sa vykonať určeným výrobkom alebo ostatnýmmeradlom s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorého kalibrácii bol vydaný doklad a
výsledky kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám.

41. Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú
platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

42. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná
predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona.

43. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii je podnikateľ alebo iná právnická osoba povinná viesť
evidenciu všetkých používaných určených meradiel a ostatných meradiel podľa § 9 ods. 7 umožňujúcu
jednoznačnúidentifikáciukaždéhomeradlasuvedenímmiestajehopoužívaniaadátumovjehooverenia
alebo dátumov jeho kalibrácie.

44.Podľa§33ods.3zákonaometrológii,metrologickýinšpektorátkontroluje,akoorgányštátnejsprávy,
podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len „kontrolované osoby“) plnia povinnosti ustanovené týmto
zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie
a) používania jednotiek a ich symbolov,
b) povinností používateľmi určených meradiel

c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou
alebo autorizovanými osobami,
e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností
vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,

f)parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom, g)povinností
prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení,
h) zhody skutočného obsahu s hodnotou menovitého množstva vopred určenou a vyznačenou na
obale spotrebiteľského balenia.

45. Podľa § 33 ods. 6 zákona o metrológii, ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa
odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila.

46. Podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do
10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že nepoužíva ostatné meradlo s dokladom o

kalibrácii podľa § 9 ods. 7 alebo používa ostatné meradlo s nevhodným meracím rozsahom na daný účel.

47. Podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu od 200 eur
do 10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej
kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny

určených meradiel.

48. Podľa § 36 ods. 1 písm. i) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do
10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákon tým, že nevedie evidenciu používaných určených
meradiel podľa § 19 ods. 2 písm. e).

49.Podľa§39ods.1zákonaometrológii,nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

VI.

Posúdenie veci

50. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti
rozhodnutia žalovaného v spojení aj s prvostupňovým rozhodnutím.

51. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č.
2018/300/006964/02339 zo dňa 28.06.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Slovenskéhometrologického inšpektorátu č. 172/2018/600-1439 zo dňa 04.04.2018, ktorým podľa § 36 ods. 1 písm.
c), d), i) zákona č. 142/2000 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 670,- eur.

52. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať,
či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj

procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.

53. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol správnym orgánom
sankcionovaný za porušenie povinnosti uvedenej § 9 ods. 7 zákona o metrológii tým, že na prevádzke
„Reštaurácia POD ZÁMKOM“, Zvolenská 281/3, 962 02 Vígľaš v čase metrologického dozoru dňa

08.09.2017 pri meraniach uskutočňovaných podľa osobitného predpisu (Vyhlášky MZ SR č. 533/2007
Z. z.), nevykonával merania teploty a vlhkosti v 1 suchom sklade, v 2 chladených skladoch a v 3
mraziarenských skladoch pri skladovaní potravín a meranie teploty pri príprave jedál v 1 prípade
ostatnými meradlami s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorých kalibrácii bol vydaný
doklad a výsledky kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám, ďalej za porušenie povinnosti

uvedenej v § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami -
pri príprave a predaji jedál používal určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti
III, typ: SW-1S, výrobné číslo: 061110450, bez platného overenia a za porušenie povinnosti uvedenej
v § 19 ods. 2 písm. e) citovaného zákona tým, že neviedol evidenciu všetkých používaných určených
meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a

dátumov jeho overenia (1 ks váh s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III) a to uložením pokuty
vo výške 670,-eur.

54. Krajský súd vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, z Odporúčania
výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov

13.02.1991, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i z judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (správne delikty právnických a
fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.

55. V prvom rade sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že kontrola,

ktorú vykonal Slovenský metrologický inšpektorát, nespadá do kompetencie tohto orgánu, a preto
vykonaná kontrola nebola zákonná. Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
je nesporné, že pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie ustanovení zákona o metrológii, konkrétne
povinnosti uvedenej § 9 ods. 7 zákona o metrológii (na prevádzke - zariadenie spoločného stravovania
nevykonával merania teploty a vlhkosti v suchom sklade, v chladených skladoch a v mraziarenských

skladoch pri skladovaní potravín a meranie teploty pri príprave jedál v 1 prípade ostatnými meradlami
s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorých kalibrácii bol vydaný doklad a výsledky
kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám), ďalej za porušenie povinnosti uvedenej v § 19 ods.
1 a 2 písm. c) zákona o metrológii (pri meraniach súvisiacich s platbami - pri príprave a predaji
jedál používal určené meradlo - bez platného overenia) a za porušenie povinnosti uvedenej v § 19

ods. 2 písm. e) zákona o metrológii (neviedol evidenciu všetkých používaných určených meradiel
umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov
jeho overenia).

56. Zistené výsledky vychádzali z kontroly vykonanej Slovenským metrologickým inšpektorátom a to

v zmysle oprávnenia vyplývajúceho zo znenia § 33 ods. 2 a ods. 3 zákona o metrológii, v zmysle
ktorého je Slovenský metrologický inšpektorát orgánom metrologického dozoru a kontroluje, ako orgány
štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené zákonom o metrológii v
spojení so znením § 35 ods. 1 zákona o metrológii, podľa ktorého sú inšpektori oprávnení vstupovať
do výrobných, obchodných a skladovacích priestorov a do ďalších objektov kontrolovaných osôb,

požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, požadovať vytvorenie primeraných podmienok na
výkon metrologického dozoru, odobrať určené meradlo alebo spotrebiteľské balenie, overovať totožnosť
kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných osôb konajú, uložiť
pokutu v blokovom konaní a vykonať kontrolný nákup. Slovenský metrologický inšpektorát vykonalkontrolu v rámci metrologického dozoru podľa zákona o metrológii, účelom ktorého je zabezpečenie
jednotnosti a správnosti merania a následne pristúpil k uloženiu pokuty, čo bolo súladné s predmetom
zákona o metrológii stanoveným v § 1 citovaného zákona. Podľa § 36 ods. 5 zákona o metrológii,

metrologický inšpektorát nemôže uložiť pokutu podľa tohto zákona tomu, kto bol za konanie uvedené v
odseku 1 alebo 2 postihnutý podľa iného predpisu, pričom v preskumávanej veci o takýto prípad nejde,
že by žalobcovi za správne delikty, ktorých sa dopustil podľa § 36 ods. 1 písm. c), d) a i) zákona o
metrológii, bola už uložená pokuta podľa iného predpisu.

57. Krajský súd súhlasil s názorom žalobcu, že na prevádzkovateľov potravinárskeho podniku sa
vzťahuje zákon o potravinách č. 152/1995 Z. z., povinnosť mať vypracovaný HACCP majú všetky
potravinárske podniky vrátane zariadení spoločného stravovania, teda aj reštaurácie a to s poukazom
na požiadavku zákona č. 152/1995 Z. z. a Potravinového kódexu, pričom kontrolu HACCP a
jeho dodržiavanie vykonáva úrad regionálneho zdravotníctva, to však nevylučuje, že žalobca ako
prevádzkovateľ reštaurácie je povinný dodržiavať aj požiadavky stanovené osobitnými predpismi, tak

ako v danom prípade, požiadavky určené zákonom o metrológii. Uvedené podporuje aj ustanovenie §
1 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, zo znenia ktorého vyplýva, že ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa výroby potravín, manipulácie s nimi a ich umiestnenia na trh, podmienok výroby
a zásobovania pitnou vodou, nie sú zákonom o potravinách dotknuté. V poznámke pod čiarou k
citovanému ustanoveniu je medzi osobitnými predpismi okrem iných napríklad vymenovaných zákonov,

uvádzaný aj zákon o metrológii.

58. Potrebné je ešte uviesť, že aj z ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách,
výslovne vyplýva, že úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených
zákonomopotravináchaosobitnýmipredpismi,navšetkýchstupňochvýroby,spracúvaniapotravínaich

distribúcie, nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, nad dodržiavaním podmienok zdravotnej
spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb
priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,
nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín, avšak neuplatňuje sa pokiaľ ide o metrologickú
kontroluametrologickýdozor.Súdeštepoznamenáva,žepokutanebolažalobcoviuloženázaporušenie

zákona o potravinách, ale za porušenie zákona o metrológii.

59. Na základe uvedenej konštatácie správneho súdu sa žalobná námietka žalobcu ohľadne
neoprávnenosti vykonanej kontroly Slovenským metrologickým ústavom javí ako právne irelevantná.

60. Pokiaľ ide o namietanú neprimeranú výšku uloženej pokuty, pre ktorý dôvod žalobca žiadal jej
zníženie, správny súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho
orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho
procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci
administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie

ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade
so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne
zdôvodnené.

61. V nadväznosti na uvedené, súd konštatoval, že žalovaný správny orgán v danej veci zohľadniac

všetky okolnosti prípadu svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z ktorého nijakým
spôsobom nevybočil, svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočným spôsobom odôvodnil (str. 11-13),
pričom jeho správna úvaha pri výške a druhu pokuty je súladná so zákonom.

62. Pri ukladaní sankcie žalovaný zohľadnil, že žalobca, ako podnikateľ prevádzkujúci reštauráciu, je

povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne,
tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie s tým, že zavinenie sa v tomto
prípade neskúma.

63. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle

§ 36 ods. 3 zákona o metrológii a to závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania
žalobcu, bral do úvahy, že zo strany žalobcu išlo o viac porušení zákona o metrológii, a aj osobitného
predpisu, žalovaný uložil žalobcovi pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia (od 200 eur do 10
000 eur). Taktiež, bral žalovaný do úvahy, že žalobca ako prevádzkovateľ reštaurácie porušením zákonao metrológii mohol ohroziť zdravie spotrebiteľov, čo inšpektorát považoval za priťažujúcu okolnosť. Na
druhej strane prihliadol na to, že išlo o prvé protiprávne konanie žalobcu, čo vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť.

64. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že ak má sankcia plniť svoju preventívnu funkciu, musí
byť jej výška stanovená tak, aby sa žalobca do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností.

65. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke - nenariadenia ústneho pojednávania, krajský súd zastáva

názor, že z hľadiska ust. § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne konanie je spravidla
ovládané zásadou písomnosti, ústne konanie sa preto vo všeobecnosti na rozdiel od súdneho konania
nevyžaduje. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä, ak sa tým
prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok rozlišuje jednak
obligatórneústnepojednávanie,ktorésprávnyorgánnariadivtedy,aktakustanovujúosobitnépredpisya
fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariadi iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Jeho

cieľom je predovšetkým zistiť skutočný stav veci a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi.
66. V tejto súvislosti možno poukázať i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.12.2017, sp. zn. 6Asan/2/2016), v ktorom
najvyšší súd uvádza, že nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych
deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa

zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho
poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho
správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon
o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom.
67. Posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi

konania, ale správnemu orgánu, ktorý svoju diskrečnú právomoc uplatní v súlade s povahou danej veci.
Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu SR vyplýva, že nenariadenie
ústneho pojednávania nie je porušením čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo
vzťahu k ústnosti, verejnosti konania v prípadoch, kedy skutkové okolnosti veci nie sú sporné a právne
otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (II. ÚS/134/2014, sp. zn. 10Sžo/286/2015, sp. zn. 4Sžo/

l45/2015).

68. Správny orgán v predmetnom prípade postupoval v súlade so správnym poriadkom, krajský súd
potrebuje pripomenúť, že skutkový stav sporný medzi účastníkmi nebol, takže z hľadiska povahy veci,
ak správne orgány vo veci nenariadili ústne pojednávanie, nemožno hovoriť o porušení zákona z ich

strany, a teda ich procesný postup je súladný so zákonom.
69. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že žalovaný nevykonal
kontrolu, v rámci ktorej by zistil, že žalobca uložené povinnosti splnil, ktorá skutočnosť mohla mať
vplyv aj na zníženie výšky uloženej pokuty. Krajský súd sa stotožnil v tomto smere s právnym názorom
žalovaného, ktorý v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval a zároveň podotkol, že odstránenie

zisteného nedostatku je povinnosťou kontrolovanej osoby a ani dodatočné odstránenie zisteného
nedostatku nezbavuje kontrolovanú osobu zodpovednosti za protiprávne konanie v rozhodujúcom
období. Pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie ustanovení § 9 ods. 7, § 19 ods. 1 a 2 písm. c)
a e) zákona o metrológii, žalobca podľa predložených dôkazov naplnil skutkovú podstatu správnych
deliktov podľa § 36 ods. 1 písm. c), d) a i) zákona o metrológii. V prípade, ak by žalobca v určenej lehote

nedostatky neodstránil, tak by naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. h)
zákona o metrológii, v dôsledku čoho, je inšpektorát oprávnený uložiť pokutu za uvedené porušenie
zákona o metrológii. Ako už správny súd uviedol vyššie, žalovaný v zmysle § 36 ods. 3 zákona o
metrológii pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho
konania, tá skutočnosť že žalobca po vykonaní kontroly zistené nedostatky odstránil, nemá vplyv na

výšku pokuty, nie je zákonom stanoveným hľadiskom, na ktoré by bolo potrebné pri ukladaní pokuty
prihliadať.
70. Pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu krajský súd nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní
odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Postup správnych orgánov bol

legitímny a nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by postupom príslušných správnych orgánov došlo
k zásahu do procesných práv žalobcu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil
na riadne zistenom skutkovom stave, ktorý napokon žalobca ani nenamietal a vec po právnej stránke
správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona o metrológii.71. Krajský súd v Bratislave v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu, postup správnych

orgánov, ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190
SSP ako nedôvodnú zamietol.

72. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, a vo veci úspešnému
žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani

neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský

súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.